Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206286
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5815206286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: J. Q., nar.
X.X.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpený: doc. JUDr. Miroslava Vráblová, PhD.,
advokátka so sídlom Q. X, XXX XX B., proti žalovanej: J. Q., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX,
XXX XX Y., právne zastúpená: JUDr. Viliam Vaňko, ml., advokát so sídlom I. XXX/XX, XXX XX P. V. P.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 10C/364/2015-118 zo dňa 8. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň v časti o určenie, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností - pozemkov evidovaných na LV č. XXX, k.ú. Y., okres B., obec Y., parcely registra „C”

evidované na katastrálnej mape, parc. č. 997/5 o výmere 1968 m2 - trvalé trávne porasty; parc. č. 997/8
o výmere 1610 m2 - vodné plochy; parc. č. 997/9 o výmere 788 m2 - vodné plochy; parc. č. 997/10
o výmere 137 m2 - vodné plochy; parc. č . 997/11 o výmere 38 m2 - zastavané plochy a nádvoria;
parc. č. 997/12 o výmere 11 m2 - vodné plochy; parc. č. 997/17 o výmere 20 m2 - zastavané plochy a
nádvoria; parc. č. 997/20 o výmere 9 m2 - zastavané plochy a nádvoria; parc. č. 997/27 o výmere 78
m2 - zastavané plochy a nádvoria; parc. č. 997/28 o výmere 21 m2 - vodné plochy; parc. č. 997/29 o
výmere 11 m2 - zastavané plochy a nádvoria a LV č. XXXX, k.ú. Y., okres B., obec Y., zastavané plochy

a nádvoria, vo výmere 38 m2, v spoluvlastníckom podiele 1-ce, zastavil.

2. Konštatoval, že niet pochýb, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona). V prejednávanej
veci žalobca nielenže žiada určiť, že je vlastníkom sporných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele
1-ce, ale je aj ako podielový spoluvlastník týchto nehnuteľností ideálneho podielu vo veľkosti 1-ce na
príslušných listoch vlastníctva aj vedený a popri ňom je ako spoluvlastníčka v súčasnosti zapísaná aj

žalovaná. Za tohto stavu žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom sporných
stavieb v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ce, pretože príslušný katastrálny odbor okresného
úradu nie je pri zápise právoplatného súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľností záznamom
viazaný odôvodnením rozsudku, ale jeho výrokom. Ak by teda teoreticky bolo určené, že žalobca jevlastníkom v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ce, bol by tak iba znovu deklarovaný zápis na liste
vlastníctvavzťahujúcisanažalobcu,ktorýbynemaldopadnazápisžalovanej.Nijakobynebolazáväzne
výrokom rozsudku zodpovedaná otázka, že spoluvlastníkom nie je žalovaná, hoci na tom istom liste

vlastníctva sú ako spoluvlastníci evidovaní. Z týchto dôvodov je namieste určovacia žaloba o určenie
vlastníckeho práva v celosti a žalobca to mohol dosiahnuť podaním žaloby, že je výlučný vlastník
sporných nehnuteľností.

3. V posudzovanej veci žalobca nadobudnutie vlastníckeho práva k ideálnemu spoluvlastníckemu

podielu odvodzuje od toho, že v exekučnom konaní zložil u konajúceho súdneho exekútora sumu
predstavujúcu hodnotu exekvovaného podielu určenú znaleckým posudkom, čím sa bez ďalšieho stal
jeho vlastníkom s tým, že konajúce orgány - vtedajšia správa katastra a súdy toto jeho vlastnícke
právo flagrantne porušili tým, že nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam
zo strany žalobcu podmieňovali schválením súdu, pričom exekučný súd tak v tomto prípade neurobil,
keďže vydal uznesenie, ktorým neschválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ce k

sporným nehnuteľnostiam zložením ceny tohto spoluvlastníckeho podielu. Cieľom exekučného konania
je uspokojenie právoplatne priznanej pohľadávky oprávneného voči povinnému a v danom prípade
tento cieľ sledujúci aj speňažovanie majetku povinného (právneho predchodcu žalovanej) v prípadoch
vymáhania peňažných pohľadávok bol v posudzovanom prípade v predmetnom exekučnom konaní
vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ferkom pod sp. zn. EX 79/04 a exekučným súdom Dolný

Kubín pod sp. zn. 10Er/1/2005, dosiahnutý. Zmyslom a účelom exekúcie nie je prevod vlastníckeho
práva, resp. nadobudnutie majetku za výhodnejších podmienok, ako by tomu bolo bez vedenia exekúcie.
V danej veci sa nejedná o taký prípad, kedy by bolo potrebné a možné posudzovať zákonnosť priebehu
exekúcie a nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v osobitnom civilnom konaní.
Za daných okolností v predmetnom civilnom konaní súd nemá oprávnenie posudzovať správnosť

postupu osôb a orgánov činných v predmetnom exekučnom konaní a hodnotiť vecnú správnosť a
zákonnosť nimi vydaných rozhodnutí. Uvedené patrilo do kompetencie exekučného súdu. Teda to, že v
rámci exekučného konania nedošlo k cieľu sledovaného žalobcom - nadobudnúť do svojho vlastníctva
aj druhý ideálny spoluvlastnícky podiel a stať sa výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, nie je
žiadnym legitímnym dôvodom, pre ktorý by mal a mohol (bol oprávnený) civilný súd zvrátiť výsledok

exekučného konania, účel a cieľ ktorého bol v celom rozsahu naplnený. Civilnému súdu neprináleží
oprávnenie hodnotiť správnosť postupu exekučného súdu. Právomoc posudzovať zákonnosť exekúcie
zveruje Exekučný poriadok exekučnému súdu, ktorému zároveň poskytuje dostatočný priestor na zásah
do jej priebehu rozhodovaním o námietkach proti nej alebo o jej prípadnom zastavení, či odklade,
kedykoľvek počas vykonávania exekúcie, ak sú splnené zákonné predpoklady na takýto postup, a to aj z

úradnej moci, teda bez návrhu účastníka exekučného konania. Iný všeobecný súd do priebehu exekúcie
môže zasiahnuť iba na základe podaných opravných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa, a to ako súd
vyššej inštancie. Uvedený záver je v súlade so zásadou zákazu navrátenia do predošlého stavu v
exekučnom konaní. Je vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie posudzoval ako prejudiciálnu otázku
súd v inom konaní. Z týchto dôvodov je aj irelevantné zaoberať sa tým, či predmetný spoluvlastnícky

podiel, ktorý mal byť exekvovaný patril do bezpodielového spoluvlastníctva brata žalobcu a žalovanej
alebo nie.

4. V nadväznosti na uvedené odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobcom, a to výsluch svedkov:
Ing. F. R., Mgr. L. B., Mgr. J. X., J. P., JUDr. R. Y., JUDr. J. Z., JUDr. Y. Y., z dôvodu, že sa týka okolnosti

nepodstatnej pre rozhodnutie. Z tohto dôvodu nevykonal ani dôkaz výsluchom žalovanej.

5. Konanie čiastočne zastavil (výrok II.) pre späťvzatie žaloby žalobcom postupujúc podľa § 145 ods.
2 a § 146 ods. 1 CSP.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP).

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku I. a III. podal odvolanie žalobca. Nestotožňuje
sa s názorom súdu prvej inštancie, že nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď

v žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých bolo zrejmé nadobudnutie druhej časti spoluvlastníckeho
podielu ex lege postupom podľa § 166 Exekučného poriadku, ku ktorej časti sa určenia svojho
vlastníckeho práva aj domáhal. Povinnosťou žalobcu je formulovať návrh na začatie konania tak,
aby bolo zrejmé, čoho sa domáha. Dostatočne určito, zrozumiteľne a presne označil spôsob určeniavlastníckeho práva, ktoré malo byť rozhodnutím súdu určené. Petit žalobného návrhu sa tak nemusí
doslovne zhodovať s výrokovou časťou rozhodnutia, nakoľko je úlohou súdu, aby výroková časť
rozhodnutia bola upravená tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a vykonateľná. Uvedené vníma ako

určitú formu alibizmu zo strany súdu a prílišného formalizmu a v tej súvislosti poukázal na nálezy
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02, II. ÚS 154/08. Nemenej závažnou skutočnosťou je aj to,
ak by sa domáhal určenia výlučného vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, vystavoval by
sa riziku zamietnutia žaloby, a to práve z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, nakoľko
už spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1-ce bol. Ďalej je toho názoru,

že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zamietnutí žaloby nereflektujúc skutočný právny stav
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to s poukazom na článok 144 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, článok 3 ods. 1 CSP. Citovanými ustanoveniami súdy nie sú v zásade viazané
inými rozhodnutiami súdov, čo je vyjadrením skutočnosti, že právny poriadok Slovenskej republiky patrí
do tzv. kontinentálneho systému práva, ktorý je viazaný písaným právom, čo je zásadný moment sporu,
ktorý bol v rozsudku súdu prvej inštancie prehliadnutý a ktorý má dosah na nadobudnutie vlastníckeho

práva samotnou skutočnosťou zloženia ceny podielu spoluvlastníkom veci v zmysle § 166 Exekučného
poriadku. Nedomáhal sa preskúmania zákonnosti postupu exekúcie v predmetnom exekučnom konaní,
žaloba nesmerovala voči žiadnemu z rozhodnutí vydaného v tomto konaní. Práve naopak, odvodzujúc
svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v podiele 1-ce z právnej skutočnosti nadobudnutia
vlastníckeho práva ex lege, teda priamo zo zákona dňa 2.5.2006, dožaduje sa určenia vlastníckeho

práva, pričom je toho presvedčenia, že rozhodnutia smerujúce k schváleniu/neschváleniu nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu sú pre rozpor so zákonom nulitné, nemajú oporu v zákone, a preto sú bez
akýchkoľvek relevantných právnych účinkov na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom. V zmysle §
132ods.1Občianskehozákonníka,vlastníckeprávomožnonadobudnúťajnazákladeinýchskutočností
ustanovených zákonom a jedným z takýchto zákonov je Exekučný poriadok, ktorý v nadväznosti na toto

ustanovenie v § 166 ods. 2 ustanovuje, že spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve,
môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom
na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Teda v zmysle citovaných ustanovení
nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobcom nastalo na základe zabránenia predaja veci zložením
sumy vo výške podielu, ktorý sa má dražiť. Akýkoľvek iný postup, najmä postup podľa § 166 ods. 3

Exekučného poriadku, je v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu akékoľvek rozhodnutie vydané na
základe uvedeného ustanovenia, musí byť nevyhnutne považované za ničotné pre rozpor so zákonom.
K záveru súdu prvej inštancie, že je vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie posudzoval ako
prejudiciálnu otázku v inom konaní, poukázal na ustanovenie § 193 CSP, z ktorého je zrejmé, že súd
prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd nie je viazaný žiadnym z rozhodnutí vydaných v predmetnom

exekučnom konaní. Preto záver, že schválenie alebo neschválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho
podielu patrilo do kompetencie exekučného súdu, nemá oporu v zákone, pretože predmetnú, pre
spor rozhodujúcu otázku, mal súd prvej inštancie v rámci konania posúdiť sám a náležite sa s ňou
postupom podľa § 194 ods. 2 CSP vysporiadať, čím nemohol dospieť k inému záveru než tomu, že k
nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu žalobcom došlo zo zákona zložením sumy spoluvlastníckeho

podielu, pretože v danom prípade nebolo potrebné schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu
súdom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/1/2015, ktorý konštatoval, že
materiálny právny štát stojí mimo iného na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Na rozdiel od
súdu prvej inštancie považuje otázku, či spoluvlastnícky podiel patril do bezpodielového spoluvlastníctva
brata žalobcu a jeho manželky, za podstatnú pre konanie. Zo skutkového stavu je potrebné dospieť

k záveru, že sporné nehnuteľnosti neboli a objektívne ani nemohli byť v podielovom spoluvlastníctve
žalovanej vo výške 1-ny, o čom svedčí okrem iných aj správanie sa brata žalobcu a žalovanej, keď
dodatočne uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM dňa 8.8.2005, teda až po uplynutí trojročnej lehoty
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá uplynula dňa 25.2.2005. K zrušeniu
BSM žalovanej a jej manžela nedošlo rozvodom, ale z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti jej

manžela. Toto ich konanie možno vnímať iba ako účelové, ktorým sa podľa všetkého, malo predísť
strate spoluvlastníckeho práva v podiele 1-ce k sporným nehnuteľnostiam bratom žalobcu, voči ktorému
bolo už odo dňa 17.12.2004 vedené exekučné konanie. Vzhľadom na to, že brat žalobcu bol od 1.6.1992
podnikateľom s predmetom živnosti Výroba elektriny - malé vodné elektrárne, na predmetné sporné
nehnuteľnosti ako inžinierske stavby, je potrebné v tomto kontexte prihliadať ako na podnik, pričom

žalovaná v konaní nepreukázala dohodu manželov o rozšírení BSM o veci, ktoré slúžia jednému z
manželov výkonu povolania. Preto je nevyhnutné konštatovať, že žalovaná nebola v žiadnom momente
v minulosti spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, pretože tieto nenadobudla v spoluvlastníckom
podiele 1-ny formou zákonnej domnienky vyporiadania BSM ku dňu 25.2.2005, o to viac sa nemohla staťspoluvlastníčkou sporných nehnuteľností z dôvodu vyporiadania BSM, navyše dohodou o vyporiadaní
BSM uzavretou po uplynutí zákonnej trojročnej právnej domnienky vyporiadania a z dôvodu, že dňa
2.5.2006 prešiel zo zákona postupom podľa § 166 Exekučného poriadku celý spoluvlastnícky podiel vo

výške 1-ce brata žalobcu na žalobcu. Tak nemohla nadobudnúť spoluvlastnícke právo ani v podiele 1-
ny na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.8.2009 od svojho manžela. Považuje za podstatné poukázať
na skutočnosť, že žalovaná neužíva sporné nehnuteľnosti nepretržite viac ako 10 rokov, ale tieto užíval
a užíva výlučne žalobca, ktorý je vzhľadom na okolnosti prezentované v odvolaní dobromyseľný vo
svojej držbe. Je subjektom spôsobilým na vydržanie, nakoľko disponuje právnou subjektivitou, sporné

nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom držby, žalobca je odo dňa 2.5.2006 dobromyseľným držiteľom
spornýchnehnuteľností,vktorýmomentnadobudolzozákonakspoluvlastníckehopodielubratažalobcu
vlastnícke právo, pričom držba nehnuteľností trvala nepretržite minimálne po dobu 10 rokov. Napriek
skutočnosti, že súd prvej inštancie nie je viazaný právnym zdôvodnením nároku žalobcom, ale právne
zdôvodnenie v zmysle princípu iura novit curia zaťažuje súd prvej inštancie, tento neprihliadol na vyššie
pomenované skutkové okolnosti, pričom z tohto dôvodu došlo k ďalšej právnej skutočnosti, ktorá svedčí

v prospech záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, pretože došlo žalobcom medzičasom k nadobudnutiu
sporného spoluvlastníckeho podielu 1-ce vydržaním a to aj v prípade, ak by podľa názoru súdu prvej
inštancie, nedošlo k jeho nadobudnutiu priamo zo zákona. Preto navrhuje napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
ako aj trovy odvolacieho konania, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazuje na to, že tento sa účelovo (nepriamo) snaží
obísť zásadu prekážky rozhodnutej veci. Má za to, že o nenadobudnutí vlastníckeho práva exekučný
súd už raz rozhodol a nie je možné v inom konaní rozhodnúť inak. Žalobca sa síce snažil o obnovu

konania, dokonca proti rozhodnutiu exekučného súdu podal aj mimoriadny opravný prostriedok, avšak
neúspešne, pričom súdy primárne odkazovali na skutočnosť, že rozhodnutie exekučného súdu je už
nezmeniteľné.Nemôževprávnomštáteexistovaťstav,kedybyjestvovalorozhodnutieexekučnéhosúdu
o neschválení nadobudnutia podielu a súčasne aj rozhodnutie o určení vlastníckeho práva založené
na tom, že žalobca podiel platne nadobudol. Žalobca v odvolaní uvádza novotu, a to nadobudnutie

podielu vydržaním. Na predmetnú novotu v odvolacom konaní nemožno prihliadať, avšak z opatrnosti
uvádza, že žalobca určite nemohol byť dobromyseľný, nakoľko zápis v katastri nehnuteľností nesvedčil
o jeho vlastníctve a súčasne žalovaná ako spoluvlastníčka iniciovala niektoré konania (vrátane súdnych
a správnych) na ochranu svojich spoluvlastníckych práv proti žalobcovi (kde dokonca bola v minulosti
úspešná aj s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobcovi zakázalo meniť danú

vec). Žalobca teda určite nemohol byť dobromyseľný vo svojej držbe už len z titulu toho, že zápis v KN
svedčil žalovanej a ani sa ako vlastník nikdy nesprával. Postup exekútora pri predaji spoluvlastníckeho
podielu vykazoval viacero právnych vád a žalobca chce žalobou dosiahnuť, aby súd vychádzal primárne
iba zo záznamu exekútora bez toho, aby bolo skúmané, že procesne nebolo v exekučnom konaní pri
predaji podielu riadne konané a hlavne, že existuje iné rozhodnutie súdu týkajúce sa (ne)nadobudnutia

podielu. Išlo by takto o hrubý zásah do právnej istoty žalovanej a aj povinného z exekučného konania po
viac ako 10 rokoch od skončenia exekučného konania. Navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu
nevyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy
odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

10. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku nedostatku naliehavosti právneho záujmu vysloveného súdom prvej
inštancie v bodoch 45 až 49 rozsudku, odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že
v danom prípade naliehavý právny záujem bol daný a z obsahu žaloby vyplýva, že sa domáhal určiť
vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je na liste vlastníctva zapísaný na žalovanú.

11. Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom
spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového spoluvlastníctva
spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcichzo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka); výška spoluvlastníckeho podielu, pretože ide o právny vzťah len "ideálny",
nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci, ale mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Tento ideálny podiel
na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1
Občianskeho zákonníka, má charakter samostatnej "veci" (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 27/2005), preto sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne.
V stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 54/1973 k niektorým otázkam rozhodovania

vo veciach podielového spoluvlastníctva sa konštatuje, že spoluvlastník sa môže domáhať určovacou
žalobou za podmienok ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. (v súčasnosti § 137 písm. c/ CSP) určenia, že
mu prislúcha spoluvlastnícke právo a v akom podiele. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k
záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu vo
výške 1-ce, ktorý je na liste vlastníctva evidovaný na žalovanú.

12. Žalobca odvodzoval nadobudnutie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu zložením sumy vo výške
podielu na účet súdneho exekútora v rámci exekúcie vedenej proti manželovi žalovanej. Súd prvej
inštancie vo vzťahu k tvrdenému titulu nadobudnutia vlastníctva odôvodnil zamietnutie žaloby v bodoch
50 až 57 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci k

tejto časti odôvodnenia zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec
vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v tejto časti zodpovedá
kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom
rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods.
2 CSP).

13. Je nutné prisvedčiť žalobcovi, že v ustanovení § 166 ods. 3 Exekučného poriadku bola zavedená
potreba schválenia nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu súdom až zákonom č. 341/2005 Z.z.

účinného od 1. septembra 2005 a v zmysle prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného
poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR M Cdo 46/03, v zmysle ktorého aj keď Exekučný poriadok výslovne neupravoval
procesný postup súdu v prípade začatých exekúcii pred 1.9.2005, v záujme právnej istoty účastníkov

exekučnéhokonania,nonajmäzpraktickýchdôvodovzabezpečeniazápisuzmenyvlastníckychvzťahov
v katastri nehnuteľností, ak ide o spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, je potrebné, aby súd vydal
o tejto skutočnosti rozhodnutie deklarujúce prechod (nadobudnutie) vlastníckeho práva k draženému
podielu, prípadne rozhodnutie schvaľujúce úkon spoluvlastníka (zloženie sumy vo výške podielu) s
konštatovaním tohto právneho následku a obsahujúce náležitosti nevyhnutné pre zápis vlastníckeho

práva v katastri nehnuteľností. V súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia súd skúma zákonnosť
vykonávania exekúcie týmto spôsobom a najmä splnenie podmienok pre vznik právneho následku
predpokladaného ustanovením § 166 ods. 2 Exekučného poriadku.

14. V zmysle § 166 ods. 1 Exekučného poriadku na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na

hnuteľnej veci alebo na nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí a
nehnuteľností.

15. Podľa § 148 ods. 1 Exekučného poriadku udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom.

16. Podľa § 150 ods. 1 Exekučného poriadku po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby
vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.

17. Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku ak vydražiteľ zaplatiť najvyššie podanie a súd udelenie
príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

18. Z citovaných ustanovení možno prijať záver, že v prípade spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti
sa právna skutočnosť (zloženie sumy vo výške podielu, ktorý sa má dražiť na účet exekútora)
rovná príklepu udeleného na dražbe (§146 Exekučného poriadku). Táto právna skutočnosť podliehaschváleniusúdom(§148ods.1Exekučnéhoporiadku)aažschválenímnadobudnutiaspoluvlastníckeho
podielu sa zložiteľ sumy stáva vlastníkom spoluvlastníckeho podielu ku dňu zloženia sumy vo výške
podielu na účet súdneho exekútora (§ 150 ods. 2 Exekučného poriadku). Do schválenia nadobudnutia

vlastníctva spoluvlastníckeho podielu sa mohol ujať držby (§ 150 ods. 1 Exekučného poriadku).
Vyššie citované ustanovenia boli platné a účinné aj pred prijatím zákona č. 341/2005 Z.z. účinného
od 1. septembra 2005, ktorým sa menil a dopĺňal Exekučný poriadok a bolo zavedené ustanovenie
§ 166 ods. 3 Exekučného poriadku. Teda aj pred prijatím danej novely Exekučného poriadku bolo
nutné uznesenie súdu o schválení/neschválení nadobudnutia vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k

nehnuteľnosti zložením sumy výšky podielu u súdneho exekútora pred vykonaním dražby.

19. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobcom
v zmysle § 166 Exekučného poriadku bolo predmetom preskúmavania exekučným súdom v rámci
exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ferkom pod sp. zn. EX 79/04 a
na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 10Er/1/2005. V rámci tohto exekučného konania boli

vydané právoplatné rozhodnutia v zmysle, že nebolo schválené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
žalobcom tým, že ako spoluvlastník nehnuteľnej veci zložil na účet súdneho exekútora sumu vo
výške podielu, ktorý sa mal dražiť. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia je vlastnosť, ktorá spôsobuje
záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Preskúmavať správnosť rozhodnutia je možné iba v
rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V rámci konania o určenie vlastníckeho práva

všeobecný súd nemá právomoc preskúmavať zákonnosť priebehu exekúcie, správnosť rozhodnutia
exekučného súdu o schválení/neschválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu.

20. Žalobca v odvolaní namieta, že žalobou sa nedomáhal preskúmania zákonnosti postupu exekúcie,
ale svoje vlastnícke práva odvodzoval od právnej skutočnosti nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege.

Práve exekučný súd vo svojich rozhodnutiach (v rámci svojej právomoci) skúmal, či boli naplnené všetky
podmienky, aby mohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu tvrdenou
právnou skutočnosťou.

21. Napokon žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd nie je viazaný právnym zdôvodnením nároku
žalobcom, ale právne zdôvodnenie v zmysle princípu iura novit curia zaťažuje súd prvej inštancie, tento
neprihliadol na skutkové okolnosti, že nehnuteľnosť už viac ako 10 rokov neužíva žalovaná, ale užíva
ju nepretržite viac ako 10 rokov práve on a aj na základe tejto ďalšej právnej skutočnosti svedčí v
jeho prospech záver, že došlo medzičasom k nadobudnutiu sporného spoluvlastníckeho podielu 1-ce

vydržaním.

22. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh ( v čase podania žaloby § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Civilné sporové konanie je

ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu na základe žalobcom opísaných okolností
v žalobe. Oboznámením sa s obsahom žaloby odvolací súd konštatuje, že z opísaných skutočností
žalobcom nevyplýva, že sa ujal držby predmetného spoluvlastníckeho podielu, od ktorej doby by
bolo možné počítať začiatok dobromyseľnej držby a následne že ak sa aj držby ujal, či v tejto nebol

protistranou rušený. Z obsahu spisu vyplýva, že počas celého konania sa žiadna zo strán nevyjadrovala,
kto skutočne držal a užívať v tom-ktorom období sporný spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach. Z
týchto dôvodov súd prvej inštancie procesne nepochybil, keď uplatňovaný nárok žalobcu neposudzoval
v zmysle inštitútu vydržania.

23. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako i závislý výrok o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie
správne uplatnil zásadu úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal proti
odvolateľovi - žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne následne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)