Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210110
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117210110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov: 1. B. W., nar. XX. XX.

XXXX, bytom U. XX, XXX XX U.G., 2. K. A., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, XXX XX U., 3. K. L., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., právne zastúpení JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so
sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov p r o t i žalovaným: 1. J. M., nar. XX. X. XXXX, bytom W. XX/XX, XXX
XX N., 2. D. U., nar. X. XX. XXXX, bytom B. X/A, XXX XX U., právne zastúpení PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086,
v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v 1. až 3. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. až 2. rade z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú vo vzťahu k žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 10. 4. 2017 žiadali, aby súd určil, že žalovaná v 1. rade
je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie U. a
to pozemku parcela registra ,,“E č. XXXX/X o výmere 3 848 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty
a pozemku parcely registra ,,E“ č. XXXX/XXX o výmere 87 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty,
k.ú. U. v podiele pod B11 o veľkosti 1/8 k celku. Zároveň žiadali priznať trovy konania. Žalobu vo veci

samej odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. až 3. rade, žalovaná v 1. a žalovaný 2. rade boli vedení
ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. U. a to pozemku parcely
registra ,,E“ č. XXXX/X o výmere 3 848 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k.ú. U. a pozemku
parcelyregistra,,E“č.XXXX/XXXovýmere87m2,druhpozemkutrvalétrávneporasty,k.ú.U..Žalovaná
v 1. rade bola na LV č. XXXX, k.ú. U. zapísaná ako podielový spoluvlastník pod B11 v ideálnom podiele
1/8 v celku. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 19. 2. 2015 Kúpnu
zmluvu vo forme Notárskej zápisnice č. M., predmetom ktorej bol predaj a kúpa spoluvlastníckeho

podielu žalovanej v 1. rade o veľkosti 1/8 k celku, k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č3. XXX, k.ú.
U. na žalovaného v 2. rade ako kupujúceho. Žalovaná v 1. rade ako predchádzajúca spoluvlastníčka
nehnuteľnosti nevyzvala žalobcov na uplatnenie ich zákonného predkupného práva a teda neponúkla
žalobcom svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 z celku, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, k.ú. U.. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov bolo porušené. Žalobcovia listom zo dňa
13. 10. 2015 sa dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý adresovali žalovanej v 1. rade a
žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade bol v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 19. 2. 2015 zapísaný

na LV č. XXXX, k.ú. U. ako podielový spoluvlastník pod B4, v ideálnom podiele 1/64 z celku a to z
dôvodu, že dňa 8. 12. 2014 uzavrel s Mgr. Q. Š. ako darcom, podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
na LV č. XXXX, pod B4, v podiele o veľkosti 1/64 z celku Darovaciu zmluvu, ktorou darkyňa Mgr. Q.
Š. darovala svoj podiel o veľkosti 1/64 z celku k nehnuteľnostiam na žalovaného v 2. rade. Žalobcoviamajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP. Zároveň uviedli,
že naliehavý právny záujem spočíva v tom, že bez takéhoto určenia súdom je ich postavenie právne
neisté vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel k uvedeným pozemkom je v súčasnosti podľa listu

vlastníctva vedený na žalovaného v 2. rade a jediným možným spôsobom ako prinavrátiť stav, v ktorom
by si žalobcovia mohli uplatniť svoje predkupné právo, je súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva.
Súdna prax priznáva naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva osobe, ktorá nebola a nie je
vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá nechce byť ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná v katastri nehnuteľností,
ale je osobou, pre ktorú určenie vlastníckeho práva je nutné z hľadiska uplatnenia jej ďalších práv.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe žalobcov vyjadrili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 15.
6. 2017 a 20. 6. 2017, v ktorom uviedli, že nie je zákonný ani právny dôvod domáhať sa neplatnosti
kúpnej zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dobrovoľne, bola spísaná notárom a nie je tu žiaden racionálny
ani právny dôvod spochybňovať tento právny úkon. Žalovaní v 1. a 2. rade nárok žalobcov v celom
rozsahu neuznali.

3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcov a žalovaných, ako aj listinnými dôkazmi a to žalobou
zo dňa 5. 4. 2017, Kúpnou zmluvou zo dňa 19. 2. 2015, výpisom z LV č. XXXX, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Z výpisu z LV č. XXXX, okres U., obec U., k.ú. U., mal súd za preukázané, že tak žalobcovia ako aj

žalovaní v 1. a 2. rade boli vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely registra ,,E“ č. XXXX/X o výmere
3 848 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty a parcely registra ,,E“ č. XXXX/XXX o výmere 87 m2,
druh pozemku trvalé trávne porasty.

5. Dňa 19. 2. 2015 bola uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným

v 2. rade ako kupujúcim Kúpna zmluva vo forme Notárskej zápisnice č. M., M. XXXX/XXXX, M.
XXXX, na základe ktorej žalovaná v 1. rade ako predávajúca previedla na žalovaného v 2. rade
ako kupujúceho svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, k.ú. U., zapísanej na LV č. XXXX a
to parcely registra ,,E“ č. XXXX/X o výmere 3 848 m2, druh pozemku
trvalé trávne porasty a parcely registra ,,E“ č. XXXX/XXX o výmere 87 m2, druh pozemku trvalé trávne

porasty v podiele pod B11 o veľkosti 1/8, čo predstavuje 491,88 m2. Zároveň žalovaná v 1. rade ako
predávajúca prehlásila, že telefonicky oboznámila ostatných spoluvlastníkov o svojom úmysle predať
podiel z nehnuteľnosti spoluvlastníkovi a to za kúpnu cenu vo výške 2 500,- Eur. Vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovaného v 2. rade bol povolený OÚ Prešov, katastrálnym odborom pod č. F..

6. Súd na pojednávaní dňa 2. 10. 2017 vypočul žalobkyňu v 2. rade, ktorá mala najviac vedomostí o
porušení predkupného práva spoluvlastníka a ktorá zároveň súdu uviedla, že je vedená ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľnosti a to parcely č. XXXX/X a XXXX/XXX na LV č. XXXX, k.ú. U.. Žalovaná v
1. rade bola vedená ako podielová spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti v podiele 1/8 k celku. Žalovaná v
1. rade predajom svojho spoluvlastníckeho podielu žalovanému v 2. rade porušila zákonné predkupné

právo ostatných spoluvlastníkov, nakoľko vec im neponúkla na predaj. Zároveň pred mediátorkou riešili
mimosúdne túto vec, nakoľko chceli, aby žalovaný v 2. rade odkúpil ich spoluvlastnícke podiely na
danej parcele, keďže tieto parcely užíva po dobu najmenej 5 rokov. K mimosúdnej dohode nedošlo a
žalovaný v 2. rade ich spoluvlastnícke podiely neodkúpil. So žalovaným v 2. rade konala o odpredaji jej
spoluvlastníckeho podielu najmenej päťkrát, pričom samotná žalovaná v 1. rade jej povedala, že ak by

odpredali žalovanému v 2. rade, porušili by jej zákonné predkupné právo. Ani telefonicky ich žalovaná
neinformovala o prevode jej spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade. Listom zo dňa 17. 2.
2015 žiadali, aby žalovaná v 1. rade odkúpila ich spoluvlastnícky podiel, avšak tá následne 19. 2. 2015
uzatvorilakúpnuzmluvusožalovanýmv2.rade.Právnehozástupcusplnomocnilinato,abyvichzáujme
sa snažil ich spoluvlastnícke podiely predať. Žalovaný v 2. rade na predmetných pozemkoch podniká,

elektricky ohradil pozemok, niekoľkokrát ho vyzvali, aby vypratal tento pozemok, no ich výzvy ignoruje.
Žalobcovia v 1. a 3. rade súdu zároveň uviedli, že ani telefonicky, ani písomne, ani nijakým spôsobom
neboli informovaní žalovanou v 1. rade o predaji jej spoluvlastníckeho podielu.

7. Žalovaná v 1. rade súdu uviedla, že bola vedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX, s ponukou na odpredaj neprišla ona, ale žalovaný v 2. rade v čase, keď už
bol zapísaný ako podielový spoluvlastník parciel, zapísaných na LV č. XXXX. Osobne kontaktovala K.
W., J. W., B. W. a L. W. s tým, že im ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel. Rovnako poprosila žalobkyňu v
2. rade, aby túto skutočnosť oznámila pani L., nakoľko na ňu nemala telefonický kontakt. Žalobkyňa v 2.rade dobre vedela, že bude podpisovať kúpnu zmluvu u JUDr. Marušina. Pokiaľ ide o list, ktorý uvádzali
žalobcovia, ten prevzala jej dcéra, o liste ju neinformovala, takže o ňom nemala žiadnu vedomosť. Keďže
jej však žalobcovia adresovali tento list, museli mať vedomosť o jej úmysle odpredať jej spoluvlastnícky

podiel žalovanému v 2. rade. Myslela si, že stačí zachovať telefonickú ponuku v rámci dobrých rodinných
vzťahov. Samotná žalobkyňa v 2. rade jej povedala, že radšej mala predať spoluvlastnícky podiel im, ako
žalovanému v 2. rade. Vždy žalobkyňa v 2. rade prezentovala, že chce odpredať svoj spoluvlastnícky
podiel a nie ho kúpiť.

8. Žalovaný v 2. rade súdu uviedol, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bol už vedený ako podielový
spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, v danej lokalite obhospodaruje zhruba 17 ha hospodárskych
blokov, ktoré sú rozdelené na základe vlastníckych, spoluvlastníckych, nájomných alebo iných užívacích
práv. Od roku 2010 v danej lokalite odkúpil zhruba 50 podielov a uzatvoril s jednotlivými vlastníkmi cca
50 kúpnych zmlúv. Nie je žiadnym ignorantom, nakoľko vždy sa snaží s vlastníkmi parciel dohodnúť
a uzatvoriť s nimi buď kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu alebo vo forme bartrového obchodu nejakú

dohodu. V danej lokalite pôsobí od roku 2005. Žalobkyňu v 2. rade spoznal cez pána Q., ktorý sa s
ňou zoznámil a informoval ho, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorú chce
odpredať. Stretli sa cca 3 krát, vie, že svedkom bol aj jej manžel, aj nejaká žena v rámci rodinných
príslušníkov. V roku 2007 sa so žalobkyňou v 2. rade dohodli, že odpredá svoj spoluvlastnícky podiel
za 1 m2 v hodnote 200,- Sk. Išli spolu za pánom K. W., ktorý s touto cenou súhlasil. V čase, keď už

sedel v aute a mal ísť so žalobkyňou v 2. rade podpisovať kúpnu zmluvu, telefonicky mu oznámila,
že nesúhlasí s kúpnou cenou 200,- Sk, ale požaduje za 1m2 sumu 300,- Sk. Považoval to za veľmi
neseriózne, keďže v danej lokalite je stavebná uzávera, zároveň je to záplavové územie a táto cena je
nereálna. Tieto pozemky sú z jednej strany ohraničené tokom rieky Sekčov a druhú časť týchto parciel
ohraničujú ďalší podieloví spoluvlastníci, čiže k pozemkom žalobcov vôbec neexistuje reálna cesta. Sám

kontaktoval znalca, pani znalkyňu S., ktorá mu oznámila, že cena v danej lokalite za 1m2 predstavuje 3
centy. Žalobcovia túto parcelu nechcú mať v podielovom spoluvlastníctve, chcú ju predať, nevedia komu,
a preto istým spôsobom naňho tlačia, aby za túto parcelu im zaplatil nimi navrhovanú kúpnu cenu. Pokiaľ
ideofirmuAgroPlus,ktorápodnikávpredmetnejlokalite,támáuzatvorenéjednotlivézmluvysvlastníkmi
alebo spoluvlastníkmi predmetných parciel, následne on sám má s firmou AgroPlus uzatvorenú dohodu

o užívaní, kde pozemky sú rozdelené na jednotlivé hospodárske diely a tie následne užíva.

9. Žalobkyňa v 2. rade súdu predložila list zo dňa 15. 2. 2015, kde žalobcovia v 1. až 3. rade adresujú
tento list žalovanej v 1. rade, v ktorom jej predkladajú návrh na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu
o výmere 492 m2. Zároveň súdu preukázali, že tento list žalobcov bol doručený žalovanej v 1. rade dňa

17. 2. 2015.

10. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní súdu predložil list adresovaný právnym zástupcom
žalobcov, žalovanému v 2. rade zo dňa 1. 8. 2016, kde mu ponúkajú svoj spoluvlastnícky podiel na
odpredaj za kúpnu cenu za 15,- Eur za m2.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)

splnení povinnosti,
b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c)

určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.Podľa § 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne
na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného

scudzenia veci než predajom.

Podľa § 603 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil
vec ponúknuť na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči
nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom

do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované
predkupnéprávoajvočijehoprávnemunástupcovi.Aksapredkupnéprávoporušilo,môžesaoprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí

oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak
táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok;
ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

Podľa§40aObčianskehozákonníka,akideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a

, 140 ,§145ods.1, § 479 ,
§ 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten,
kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40 ). Ak je právny
úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v

ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

12. V tomto prípade žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 10. 4. 2017 sa domáhali, aby súd určil, že
žalovaná v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Prešov
a to pozemku parcely registra ,,E“ č. XXXX/X o výmere 3 848 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty

a parcely registra ,,E“ č. XXXX/XXX o výmere 87 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, k.ú. U., v
podiele pod B11 o veľkosti 1/8 k celku.

13. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri
skúmaníexistencienaliehavéhoprávnehozáujmuideoposúdenie,čipodanážalobajeúčinnýasprávne

zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva
a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k

zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná aj iná žaloba. Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo
práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce

k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je,
na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania) alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. 12. 2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011).

14. Určovací návrh, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má
spravidla preventívny charakter. Jeho účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde
k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétnyurčovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o
existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne

prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu
nebude musieť nasledovať aj tak iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu,
či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem

na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda
súd dospeje k záveru, že ten ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne
návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci ( Rozsudok KS v Trenčíne zo dňa 6. 11. 2007, sp. zn.
17Co/161/2007).

15. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania.
Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej

eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť nápravu,
tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie
určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v

konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem
na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmaval po vecnej stránke (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30. 6. 2009).

16. V tomto prípade mal súd za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
Touto žalobou sa neodstráni stav právnej neistoty. Súd v konaní vypočul jednak žalobkyňu v 2. rade,
ktorá súdu jednoznačne prezentovala, že má o veci najviac vedomostí, súdu uviedla, že sa pokúšali pred
mediátorkou mimosúdne dohodnúť, aby žalovaný v 2. rade odkúpil ich spoluvlastnícke podiely, keďže
dané parcely užíva po dobu najmenej 5 rokov. O odpredaji spoluvlastníckeho podielu žalobcov, konala

so žalovaným v 2. rade najmenej 5 krát. Zároveň žalobkyňa v 2. rade súdu uviedla, že je v ich záujme
ako žalobcov, spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti predať. Ako dôkaz o tejto skutočnosti
bol zároveň súdu predložený list, adresovaný cestou právneho zástupcu žalobcov právnemu zástupcovi
žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 1. 8. 2016, v ktorom uvádzajú a ponúkajú svoje spoluvlastnícke
podiely na predaj žalovanému v 2. rade za kúpnu cenu 15,- Eur za 1m2. Zároveň žalovaná v 1. rade

súdu potvrdila, že žalobkyňa v 2. rade spolu so žalobcami chcela pozemok iba odpredať, nikdy si
nebola vedomá toho, aby žalobcovia chceli podiely kúpiť. Samotný žalovaný v 2. rade súdu uviedol,
že sa stretol so žalobkyňou v 2. rade aspoň 3 krát za účelom odpredaja jej spoluvlastníckeho podielu.
Pri takomto konaní žalobcov, keď žiadali a ich úmyslom bolo odpredať ich spoluvlastnícke podiely na
predmetnejnehnuteľnosti,nemôžumaťpredsanaliehavýprávnyzáujemnaurčení,žežalovanáv1.rade

je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/8 k celku, lebo sa na ich právnom postavení
nič nezmení.

17. Ak by mal súd vyhodnotiť tvrdenie žalobkyne v 2. rade a žalovanej v 1. rade, keď žalovaná v 1.
rade súdu uviedla, že žalobkyňa žiadala listom zo dňa 15. 2. 2015 o odkúpenie spoluvlastníckeho

podielu žalovanej v 1. rade a zároveň keď na pojednávaní uviedla, že bolo by lepšie, keby žalovaná
v 1. rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel na nich, ako na žalovaného v 2. rade, čiže ak by mal
súd prezentovať vôľu žalobcov odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade na nehnuteľnosti, v
tomto prípade je potrebné uviesť, že ani takto zvolený právny prostriedok žalobcov nie je vhodným,
nakoľko sa môžu voči nadobúdateľovi (3. osobe) spoluvlastníckeho podielu domáhať, aby im predal

spoluvlastnícky podiel a ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak
tak nadobúdateľ neurobí, môžu sa na súde domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí
prejav vôle nadobúdateľa.18. Uvedený právny názor podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/48/2009
zo dňa 30. 6. 2010, podľa ktorého, ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť svoj
spoluvlastnícky podiel ponúknuť ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal

prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej
forme postihu, uvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka. V prípade zákonného predkupného práva
podielových spoluvlastníkov ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje osobitnú úpravu,
nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve,
nachádzajúca sa v § 602 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. V prípade porušenia predkupného

práva je teda nutné pripustiť aj možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva
vyplývajúceho z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Oprávnený spoluvlastník z
predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri
zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovene relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníka na tretiu osobu, alebo sa môže voči nadobúdateľovi, tretej osobe domáhať, aby
mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpila

od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania
rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou možnosťou je, že si ponechá
predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné
uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je z právnej povahy veci vylúčené.
Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani

iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené.

19.Zvyššieuvedenéhojednoznačnepresúdvyplynulobez meritórnehoprejednaniaveci,žežalobcovia
v 1. až 3. rade nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení a z tohto dôvodu bola ich žaloba v
celom rozsahu zamietnutá.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v konaní v celom
rozsahu neúspešní, nevznikol im nárok na náhradu trov konania. Úspešným žalovaným v 1. a 2. rade
súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcom v 1. až 3. rade.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením

postupom podľa § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na OS Prešov
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu I.
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.