Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118272516
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118272516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci
navrhovateľky: Q.. Q. Q., rod. F., nar. XX. Q. XXXX, bytom W. D. 5, O. O. a manžela: B. Q., nar.
XX. W. XXXX, bytom Q. D. XXX, O. O., zast. JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou, so sídlom
Komenského 10/C, 974 01 O. O., za účasti maloletých detí Q., B.y, nar. X. U. XXXX a F., nar. XX. X.
XXXX, obe bytom W. D. 5, O. O., zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O.
O., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu O. O., č.k. 37P/110/2018-103

zo dňa 20. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom č.k.
37P/110/2018-103 zo dňa 20. februára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie" alebo „napadnutý
rozsudok") rozhodol nasledovne:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Q.. Q. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a manžela B. Q., nar. XX.XX.XXXX,

uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O. O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. O., vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
II. Maloleté deti Q. B., nar. XX. XX. XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí Q. B., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške
110,-Eur mesačne a S., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 100,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa maloletými deťmi Q. B., nar. XX. XX. XXXX a F., nar. XX. XX. XXXX
1. Každý nepárny týždeň v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
2. Počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý
nepárny rok od 28.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod, kedy
sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.
3. Každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty, ktorou začínajú Jarné prázdniny od 09.00 hod. do
nedele, ktorou Jarné prázdniny končia do 18.00 hod. podľa termínu stanovených Ministerstvom školstva,

vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.
4. Počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočného piatku od 09.00 hod. do
Veľkonočnej nedele do 18.00 hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.5. Každý rok počas letných prázdnin od 01. XX. od 09.00 hod. do 15.XX. do 18.00 hod., od 01. 08. od
09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.
6. Každý nepárny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do posledného

dňa prázdnin do 18.00 hod. podľa termínu stanovených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.
V. Otec je oprávnený maloleté deti v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred domom matky a je
povinný maloleté deti v stanovené dni a hodiny odovzdať pred domom matky.
VI. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými veci, a styk

otcovi s maloletými deťmi umožniť.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Okresný súd poukázal na ustanovenia § 18, § 19 ods.1, § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z." alebo „Zákon
o rodine") a konštatoval, že mal preukázanú existenciu veľkého rozvratu vzťahu medzi účastníkmi

konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo do budúcna nemôže plniť svoj spoločenský
účel, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zdôraznil, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti dlhšiu dobu, spoločne nehospodária ako manželia, intímne sa nestýkajú. Každý z manželov
zabezpečuje starostlivosť, výchovu, výživu maloletých detí samostatne; v priebehu konania absolvovali
aj poradenský proces za účelom obnovy manželského spolužitia, úpravy vzájomnej komunikácie

a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a zo záverov poradenského
procesu vyplynula nemožnosť obnovy manželského spolužitia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky
k obnoveniu manželského spolužitia dospel k záveru, že nie je možné navrhovateľku proti jej vôli
nútiť, aby zotrvala v manželstve, ak si to sama neželá. V tomto smere súd prvej inštancie uzavrel,

že v súčasnosti manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, nevytvára vhodné, ani
zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletých detí. Za zrejmé považoval okresný súd, že manžel
navrhovateľkysasnažíudržaťmanželstvokvôlimaloletýmdeťom,avšakajzdôvodu,ženaďalejpociťuje
citovú náklonnosť k navrhovateľke. Nakoľko však manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, mal
okresný súd splnené podmienky predpokladané ustanovením § 23 Zákona o rodine a z uvedeného

dôvodu manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu manželských vzťahov považoval
rozdielnosť pováh účastníkov konania, ich názorov, rozdielnych predstáv o vzájomnom spolužití,
žiarlivosti zo strany manžela voči navrhovateľke, ktoré prerástli do postupného citového odcudzenia sa
zo strany navrhovateľky voči manželovi a mali za následok vznik hádok, nedorozumení medzi nimi, ktoré
neboli schopní prekonať vecnou konštruktívnou komunikáciou.

1.2 Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok(ďalejlen„C.m.p.")konštatoval,žeskonanímorozvodmanželstvajespojenékonanieoúpravu
pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, aplikoval ustanovenia § 24 ods.1 až 4, §
62 ods.1, 2, 4, 5, § 75 ods.1, § 25 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti, osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá túto starostlivosť zvláda;
otec maloletých detí potvrdil, že voči starostlivosti o maloleté deti výhrady nemá. Boli taktiež zistené
vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloleté deti na strane matky. Otec je s maloletými

deťmi v kontakte, stretávajú sa každý druhý víkend, kontaktujú sa aj telefonicky. Pokiaľ otec maloletých
detí navrhoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie nemal
naplnené predpoklady pre jej nariadenie predovšetkým z dôvodu, že tento spôsob výkonu starostlivosti o
maloleté deti nepovažoval v ich najlepšom záujme s poukazom na skutočnosť, že doposiaľ sa striedavá
starostlivosť o maloleté deti nikdy nerealizovala. Maloleté deti sú už od novembra 2017 nastavené

na určitý pravidelný režim, sami sa vyjadrili pred opatrovníkom, že si nevedia predstaviť, že by došlo
k zmene a akoby sa takáto striedavá osobná starostlivosť realizovala. Tvrdili, že v súčasnosti im
nastavený spôsob výchovy vyhovuje, a teda, že sú v starostlivosti matky a s otcom sa stretávajú. Súd
prvej inštancie zdôraznil nedostatočnú komunikáciu rodičov, ktorá je podstatnou podmienkou pre výkon
striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, nejednotnosť rodičov pokiaľ ide o výchovu a starostlivosť

o maloleté deti, čo sa prejavuje tým, že deťom jednotný režim nezabezpečujú. Súd prvej inštancie
prihliadol aj na odporučenie opatrovníka maloletých detí a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti
matky, mal za to, že takéto zverenie je plne v ich záujme. Zosúladil tak právny a faktický stav, a teda
skutočnosť, že maloleté deti sú v starostlivosti matky, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.1.4 Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi okresný súd vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletých detí a z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Poukázal na vek maloletých

detí, bežné výdavky súvisiace so starostlivosťou o nich, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity.
Okresný súd zistil, že matka maloletých detí je riadne zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 646,-Eur, privyrába si na základe dohody o vykonaní práce v sume 30,- až 40,-Eur
mesačne.Otecmaloletýchdetídozamestnanianastúpil01.11.2018,ideozamestnanienadobuurčitúdo
30.09.2019, jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.027,31 Eur. U predchádzajúceho zamestnávateľa

otec dosahoval príjem vo výške 627,67 Eur. Rodičia okrem vyživovacích povinností k maloletým deťom
nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že aj matka
má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby
zabezpečovala okrem osobnú starostlivosti o maloleté deti, ich výchovu aj výživu v rovnakom rozsahu
ako otec, ktorému maloleté deti do osobnej starostlivosti zverené neboli. Vzhľadom na preukázané
odôvodnené potreby maloletých detí a na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného otca

súd prvej inštancie určil výživné na maloletú V. vo výške 110,-Eur mesačne a na maloleté F. vo výške
100,-Eur mesačne.

1.5 Vo vzťahu k úprave styku okresný súd poukázal na účel takejto úpravy a zdôraznil, že bolo
zistené, že maloleté deti majú s otcom dobrý vzťah, stretávajú sa, sú spolu v kontakte pravidelne

každý druhý víkend aj s nočným prespatím. Otec maloletých detí má vytvorené vhodné podmienky
na stretávanie sa s maloletými deťmi, čo vyplýva aj zo sociálneho zisťovania. Pri úprave styku súd
prvej inštancie vzal do úvahy okolnosti na strane maloletých detí (vek, denný režim, zdravotný stav,
plnenie si školských povinností, mimoškolských aktivít, záujmovej činnosti), ale aj okolnosti na strane
otca (bytové, ekonomické, materiálne podmienky, plnenie si pracovných povinností). Prihliadal tiež na

skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je už zaužívaný model stretávania sa, a to
každý druhý víkend otca s maloletými deťmi od piatka do nedele, tento nikto z rodičov nenamietal. Aj z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na tento model stretávania sa prihliadol a zachoval ho. Vzhľadom
ku skutočnosti, že okresný súd zistil nedostatočnú komunikáciu rodičov, nemožnosť rodičovskej dohody
ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi, súd striktne upravil aj stretávanie sa otca s maloletými

deťmi počas vianočných, veľkonočných, jarných, letných a jesenných prázdnin rovnakým dielom, aby
bol zabezpečený pravidelný kontakt otca s maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin a aby boli
nastavené pevné pravidlá, ako pre maloleté deti, tak aj pre rodičov. Uzavrel, že určený rozsah styku
umožní rozvíjanie vzájomnej citovej väzby medzi otcom a maloletými deťmi tak, aby aj otec mohol s
maloletými deťmi tráviť čas, mať spoločné aktivity a zážitky.

1.6 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 C.
m. p. a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal manžel navrhovateľky (ďalej aj „odvolateľ") prostredníctvom

právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietol odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p."); tvrdil tak, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietol tiež, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci.

2.1 V konkrétnostiach za nesprávny a nedostatočne dôkazne podložený považoval záver súdu prvej
inštancie o existencii veľkého rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania. Zdôraznil, že on počas

priebehu konania prejavoval nesúhlas s rozvodom, mal za to, že manželstvo je možné udržať a
navrhoval aj nariadenie manželskej poradne. Pravdivým nie je ani tvrdenie okresného súdu o dĺžke
trvania rozvratu, manželia spoločnú domácnosť nezdieľajú od novembra 2017, navrhovateľka podala
žiadosť o rozvod v máji 2018, len o pol roka neskôr. Od objavenia sa problémov a ukončenia
spolužitia v jednej domácnosti, po podanie návrhu na rozvod, uplynulo iba niekoľko mesiacov v

porovnaní s predtým dlhoročným vzťahom. Vo vzťahu k rozvodu manželstva manžel navrhovateľky
zdôraznil, že práve on spozoroval podstatné zmeny v dovtedajšom správaní sa manželky k nemu,
náhlu a nepochopiteľnú averziu, čo mohlo byť ovplyvnené aj tým, že spoločná domácnosť manželov sa
nachádzala v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov manželky. V odvolacom konaní navrhol vykonaťvýsluch matky navrhovateľky na zistenie skutočností týkajúcich sa vzájomných vzťahov účastníkov
konania v období počas dlhých rokov známosti, v porovnaní s obdobím tesne pred opustením spoločnej
domácnosti a zároveň za účelom zistenia dôvodov, pre ktoré bol manželovi navrhovateľky zakázaný

návrat do domácnosti. Manžel navrhovateľka zároveň považoval za nesprávne, že súd prvej inštancie
celý svoj záver o nezvratnosti rozvratu manželstva oprel výlučne o vyjadrenie navrhovateľky, ktorá
nemala záujem zúčastniť sa manželskej poradne. Absolvovaný poradenský proces bol jednoznačne
zameraný na problematiku rodičovských práv a povinností, nekládol dôraz na pokus o záchranu, resp.
znovu sfunkčnenie manželstva. Vyjadril presvedčenie, že s prípadnou pomocou odborníka bolo možné

aspoň sa pokúsiť o zachovanie manželstva, nakoľko aj zo správy z poradenského procesu vyplýva, že
došlo k zlepšeniu komunikácie medzi manželmi.

2.2 Vo vzťahu k rozvodu manželstva zároveň manžel navrhovateľky tvrdil, že súd prvej inštancie
nepostupoval v súlade s právnym poriadkom, neprihliadal na záujem maloletých detí a aj na ich vôľu, ak
ju tieto prejavia. Maloleté deti sa totiž vyjadrili, že najradšej by boli, ak by bývali všetci spolu (maloletá B.).

Vôľa dieťaťa bola prejavená jasne a vo vzťahu k záujmu maloletého dieťaťa bolo potrebné, aby rodičia
absolvovali príslušný poradenský proces zameraný na záchranu manželského spolužitia. Až odborník
v danej oblasti by mohol relevantne zodpovedať otázku, či manželstvo účastníkov konania skutočne
nie je možné zachrániť. Ak súd prvej inštancie nenariadil manželom návštevu manželskej poradne,
nevyhovel tak výslovnému návrhu odporcu, ale nerešpektoval výslovne ani prejavenú vôľu maloletej

X.X ktorej záujmom bolo zachovanie úplnej rodiny. Navrhol, aby bolo vykonané dokazovanie závermi
odborníka na partnerskú psychológiu po tom, ako bude mať možnosť absolvovať s účastníkmi konania
príslušný poradenský proces. V prípade potreby navrhol, aby súd účastníkom konania účasť na takomto
poradenskom procese prikázal.

2.3 Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, mal manžel navrhovateľky za
to, že súd nevykonal zisťovanie skutkového stavu v takej miere, aby mohol bez dôvodných pochybností
skonštatovať, že nie sú naplnené predpoklady pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu
k prípadnej striedavej osobnej starostlivosti je skutkový stav v rozpore s vykonaným dokazovaním
a obsahom spisu, najmä pokiaľ ide o vyjadrenia maloletých dcér vo vzťahu k striedavej osobnej

starostlivosti. Najmä staršia B. uviedla, že by bola rada, ak by bývali všetci spolu ako predtým a ak by
to nebolo možné, tak by to chcela tak, aby bola pol roka u maminy a pol roka u tatina. Neskôr pritom
uviedla, že možno by bolo dobré, že by bola týždeň u maminy a týždeň u tatina. Manžel navrhovateľky
pritom zdôraznil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o deti a
neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Súd prvej inštancie bol povinný riadne a

dôsledne skúmať možnosti rozhodnutia o striedavej starostlivosti, najmä pokiaľ ju manžel navrhovateľky
výslovne žiadal. Ak pôvodne po odchode zo spoločnej domácnosti boli maloleté deti v starostlivosti
navrhovateľky, išlo o dočasný stav počas aktívneho hľadania si novej práce manželom navrhovateľky.
V súčasnosti je pritom u neho situácia stabilizovaná. V tomto smere manžel navrhovateľky uzavrel,
že záver súdu prvej inštancie o nenaplnení predpokladov nariadenia striedavej osobnej starostlivosti o

maloleté deti bol prijatý predčasne, bez dôsledného zistenia skutkového stavu a bez prihliadnutia aj na
výslovne prejavenú vôľu maloletej dcéry.

2.4 Manžel navrhovateľky odvolaním napadol aj výrok týkajúci sa výživného s poukazom na skutočnosť,
že napadol aj výrok o zverení maloletých detí do výlučnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko v

prípade zmeny rozsahu osobnej starostlivosti by sa zmenil aj pomer výdavkov spojených s výživou a
výchovou maloletých detí. Pre prípad zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti navrhol, aby
súd povinnosť platiť výživné neuložil žiadnemu z rodičov.

2.5 Manžel navrhovateľky vyčítal okresnému súdu skutočnosť, že tento opomenul návrhu na úpravu

styku venovať náležitú pozornosť. Skutočnosť, že zaužívaný model nebol namietaný, neznamená, že by
malbyťstyklimitovanývýlučnetýmtorozsahom,resp.ženeexistovalinávrhynarozšírenierozsahustyku
otca s dcérami. V tomto smere manžel navrhovateľky navrhol rozšírenie úpravy styku otca s maloletými
deťmi, aby bol oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať aj v týždni, v ktorom nie je upravený jeho styk
počas víkendu, a to v utorok a vo štvrtok vždy v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil. V písomnom vyjadrení poukázala na ňou tvrdené dôvody rozvratu
manželských vzťahov a zdôraznila, že neboli naplnené funkcie manželstva predpokladané Zákonom orodine. Nešlo o náhlu a nepochopiteľnú averziu, ale skutočnosť, že problémy sa postupne a dlhodobo
nabaľovali a v poslednom štádiu vyústili do ukončenia spolužitia v jednej domácnosti. Poukázala tiež na
skutočnosť, že stále dochádza k nedorozumeniam a konfliktom v situáciách, keď otec maloletých detí

mení nálady a začne na ňu útočiť. Ak ide manželovi o obnovu a zlepšenie partnerskej komunikácie, nie
je navrhovateľke jasné, prečo je súčasná komunikácia v plnej miere manželom ignorovaná. Poukázala
aj na skutočnosť, že od namietaného vyjadrenia maloletej V.prebehol istý časový úsek, kedy sa maloleté
prispôsobili režimu im vyhovujúcemu a zároveň s oboma rodičmi majú vybudovaný vzťah.

3.1 Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, na tejto manžel pôvodne netrval, k otázke striedavej
osobnej starostlivosti sa nevedel vyjadriť ani počas poradensko-psychologického procesu. Poukázala
na skutočnosť, že opatrovník maloletých detí sám konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre
bezproblémový priebeh striedavej starostlivosti. Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť taktiež zdôraznila,
že ako rodičia majú diametrálne odlišné výchovné postupy, názorovú nejednotnosť, rozdielny režim a
postoj k životným hodnotám, absentuje u manžela vnímanie rovnocenných rodičovských pozícií. Manžel

paradoxne žiada o absolvovanie manželskej poradne napriek tomu, že v súčasnosti akúkoľvek formu
komunikácie odmieta.

3.2 Vo vzťahu k výživnému navrhovateľka zdôraznila, že manžel počas konania pred súdom prvej
inštancie neplnil vyživovaciu povinnosť ani v rozsahu určenom v neodkladnom opatrení.

3.3 Vo vzťahu k úprave styku uviedla, že určený styk považuje pre maloleté dcéry za postačujúci, stáva
sa, že manžel si maloleté dcéry niekedy prebral, doniesol ich naspäť v skoršom čase alebo termíne
ako bola rodičovská dohoda. K tzv. zaužívanému modelu manžel námietky nemal. Pri návštevách
poradensko-psychologického procesu sa k otázke styku vyjadriť nevedel. Vyjadrila nesúhlas s ďalšími

navrhovanými termínmi uvedenými v podanom odvolaní.

4. Opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporučil, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k striedavej starostlivosti
uviedol,žerodičiaamaloletédetisitentospôsobvýchovyneodskúšali,niktoznichsineviepredstaviť,čo

by obnášala realizácia striedavej starostlivosti. Neboli naplnené podmienky pre bezproblémový priebeh
striedavej starostlivosti, komunikácia rodičov je neprimeraná, nekonštruktívna, majú diametrálne odlišné
výchovné postupy. Vo vzťahu k výživnému mal opatrovník maloletých detí za to, že určená výška
výživného zohľadňuje vek a potreby maloletých detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
otca. Vyjadril tiež presvedčenie, že súdom prvej inštancie upravený styk umožní otcovi rozvíjať vzájomný

vzťah s maloletými deťmi, vytvorí mu priestor pre spoločné aktivity a zážitky. Súd prvej inštancie pri
tom bral do úvahy vek maloletých detí, ich denný režim, zdravotný stav, ako aj plnenie si školských
povinností, mimoškolských aktivít a záujmovej činnosti.

5. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom

uvedených. Poukázal na to, že ÚPSVaR v podstate len konštatoval aktuálny stav, navrhovanú striedavú
starostlivosť nevylúčil, nemal ani žiadne výhrady, pre ktoré by sa navrhovaný rozšírený styk realizovať
nemal. Mal za to, že je nevyhnutné zistiť aktuálnu vôľu maloletých detí ako vo vzťahu k rozvodu
manželstva, tak aj vo vzťahu k spôsobe starostlivosti a frekvencii styku rodičov a detí. Navrhol, aby bol
s maloletými deťmi vykonaný pohovor za prítomnosti nestranného a nezaujatého detského psychológa.

5.1 Vo vzťahu k rozvodu manželstva zdôraznil, že v rámci poradenského procesu tento nebol venovaný
zlepšeniu partnerských vzťahov, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pri svojej činnosti vzal rozvrat
manželstva ako stav, ktorý sa nijako nepokúsil zvrátiť. Svoju úlohu zohrala aj skutočnosť, že podľa
vedomostí manžela navrhovateľky mala táto kamarátku, ktorá je bývalou pracovníčkou Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, zrejme pozná aj aktuálnych pracovníkov tejto inštitúcie. Poprel
tvrdenie navrhovateľky, že údajne ignoruje súčasnú komunikáciu napríklad pri preberaní maloletých
dcér, mal za to, že uvedené skutočnosti je možné preukázať aj vypočutím maloletých dcér. K týmto
skutočnostiam navrhoval vypočuť ako svedka Q. F., matku navrhovateľky. Pokiaľ navrhoval nariadenie
návštevy manželskej poradne, zdôraznil, že takýto postup je v záujme všetkých účastníkov konania v

súlade so zásadou, že súd sa má vždy pokúsiť priviesť účastníkov k zmierneniu veci a takýto postup
negatívne nezasiahne do práv žiadneho účastníka konania a ani iných dotknutých osôb. V tomto
smere sa vyjadril k niektorým tvrdeniam navrhovateľky v písomnom vyjadrení a uzavrel, že nariadením
odborného poradenstva by mohlo dôjsť k podstatnej zmene v otázke partnerských vzťahov.5.2 Vo vzťahu k striedavej starostlivosti rovnako zotrval na dovtedajšej argumentácii, doplnil, že pokiaľ
v čase vypracovania konkrétnej správy rodičia nespĺňali podmienky nariadenia striedavej osobnej

starostlivosti, neznamená, že sa tieto podmienky aktuálne nezmenili, tzn. že v čase rozhodovania súdu
nie je stav taký, že nie je možné striedavú starostlivosť nariadiť. Všetky odkazy na závery úradu totiž
idú do minulosti. Je potrebné zistiť aktuálnu vôľu dcér, v ktorých najlepšom záujme je bezpochyby
rovnocenný kontakt s oboma rodičmi.

5.3 V rozsiahlej polemike s tvrdeniami navrhovateľky, uvedenými v písomnom vyjadrení, poukázal na
rozsah svojej starostlivosti o maloleté deti pred odchodom zo spoločnej domácnosti aj po ňom, rozsah
plnenia vyživovacej povinnosti a dôvody, pre ktoré určité obdobie bol v omeškaní s úhradou výživného.
Polemizoval tiež s rozsahom starostlivosti matky o maloleté deti, ktorej vypomáha jej matka, stará matka
maloletých detí. Uviedol, že má zabezpečenú aj výpomoc starých rodičov maloletých detí pre prípad
potreby,tátookolnosťnemôžebyťvzásadevyhodnotenáprotinemuanegatívnymspôsobomskreslená.

Záverom zdôraznil, že aktuálny fakticky realizovaný stav nie je výsledkom kompromisnej dohody, či
dôsledného skúmania potrieb a záujmu detí, nie je vhodný pre dlhodobé zakotvenie, nakoľko styk detí
s otcom v takomto rozsahu nepostačuje. Súdom prvej inštancie určený styk extrémne limituje možnosti
styku maloletých detí so starými rodičmi a inými príbuznými z otcovej strany. Manžel navrhovateľky
zároveň navrhol vypočuť v konaní ako svedkyňu pani Q. Q., sestru manžela, na preukázanie skutočností

týkajúcich sa vývoja manželského vzťahu, spôsobu rozdelenia rodičovských povinností a ich realizácie
a vývoja situácie po tom, ako mu bolo zabránené vrátiť sa do spoločnej domácnosti.

6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení (duplika) k replike manžela uviedla, že táto neobsahuje
žiadne relevantné a nové skutočnosti. Polemizovala s tvrdeniami manžela a zdôraznila, že jej postoj

je dlhodobo nemenný pokiaľ ide o absolvovanie poradenského procesu. Tvrdenie manžela o tom, že
poznáaktuálnychpracovníkovúradu,vnímaakoúčelovovykonštruovanúscieľomspochybniťobjektivitu
samotného konania a prácu zamestnancov ÚPSVaR. V prípade pochybnosti ohľadne jej starostlivosti
o maloleté dieťa odporučila vyžiadať si vyjadrenie školského pedagóga maloletých detí, prípadne ich
detského pediatra.

7. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

8.1 Podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky manžela navrhovateľky, ako aj
predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Preskúmaním
spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné

dokazovanie, skutkový stav posúdil správne a na základe toho aj správne vo veci rozhodol. Okresný
súd z dôvodu, že mal preukázaný trvalý rozvrat manželských vzťahov manželstvo účastníkov rozviedol
a z dôvodu, že účastníci konania ako rodičia maloletých detí nežijú spolu a spoločne nezabezpečujú
výchovu a výživu maloletých, upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Okremvýrokovtýkajúcichsazvereniamaloletýchdetídostarostlivostimatkyaurčenívýživného,okresný

súd upravil styk otca s maloletými dieťmi tak, že určil konkrétne dni, v ktorých je otec oprávnený sa s
maloletými deťmi stretávať, v rámci týchto dní určil konkrétny čas. Je zrejmé, že manžel navrhovateľky
podaným odvolaní napadol nie len výrok rozsudku okresného súdu o rozvode manželstva ale aj výroky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

10. Odvolanie manžela navrhovateľky nie je dôvodné.
Po preskúmaní spisu a záverov súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje so závermi okresného
súdu, že v danom prípade existujú objektívne preukázané skutočnosti, ktoré vedú k jednoznačnému
záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôžeplniť svoj účel. Z dokazovania, vykonaného okresným súdom, nesporne vyplýva, že manželia nevedú
spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária ani spolu intímne nežijú, a spoločne nezabezpečujú ani
starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú de

facto potvrdené aj samotným odvolateľom, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani v
priebehu prvostupňového konania a ani v odvolaní. Inak povedané, odporca počas celého konania ani
v odvolacom konaní nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak,
teda že s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie, spolu intímne
žijú a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa

žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných Zákonom o rodine.

10.1 Pokiaľ odvolateľ v odvolaní považoval na nesprávne a nedostatočne dôkazne podložený záver
súdu prvej inštancie o existencii trvalého rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, odvolací súd
zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva odôvodňujúca rozhodnutie o rozvode manželstva
musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne. Podstatné je, či trvalý rozvrat

manželských vzťahov nastal alebo nie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov
konania ku dňu vyhlásenia rozsudku okresného súdu neplní žiadnu zo svojich spoločenských
funkcií, navrhovateľka kategoricky poprela možnosť obnovenia partnerského a manželského spolužitia,
vykonané dokazovania pred súdom prvej inštancie potvrdilo už len formálny charakter manželského
zväzku. Odvolací súd v zhode so závermi okresného súdu zastáva názor, že nie je na mieste niekoho

nútiť zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. Dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch
manželovakopredpokladpreďalšietrvaniemanželstvazobsahuodvolaniaapredovšetkýmzvyjadrenia
navrhovateľky nemal preukázané ani odvolací súd. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky, ktorá
v manželstve zotrvať nemieni, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho
rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas odvolateľa s rozvodom manželstva. Ak jeden z manželov

presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím)
nútiť, aby v manželstve zotrval. V konečnom dôsledku odvolateľ v podanom odvolaní viac menej
potvrdzuje existenciu trvalého rozvratu manželských vzťahov, spôsob manželského spolužitia, tak ako
ho uvádza, nie je plnohodnotným manželským spolužitím, ale iba formálnym zväzkom. Tvrdenie, že
okresný súd vychádzal len z tvrdení navrhovateľky neobstojí, okresný súd poukázal v napadnutom

rozhodnutí i na stanovisko manžela k rozvodu manželstva a z takto zistených skutkových okolnosti
konštatoval vzájomné odcudzenie, rozdielnosť pováh a názorov, rozdielne predstavy o vzájomnom
spolužití, žiarlivosť zo strany manžela voči navrhovateľka a nedostatok komunikácie. Ak na základe
uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že manželstvo nenapĺňa svoje poslanie a účel manželstva a
absentuje citová, ekonomická i výchovná stránka manželstva, nemožno jeho záverom nič vytknúť.

10.2 S prihliadnutím na vyššie uvedené nie je dôvodná ani námietka odvolateľa, že konštatovanie
okresného súdu o dlhodobom trvaní rozvratu manželských vzťahov nie je pravdivé. Z vyjadrení
navrhovateľky je zrejmé, že na jej strane nešlo o náhle, prípadne skratové rozhodnutie, ktorého
následkom bolo podanie návrhu na rozvod manželstva, ale o trvajúce partnerské problémy, ktoré vyústili

do podania návrhu na začatie konania. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že pokiaľ aj k ukončeniu
partnerského spolužitia došlo v novembri 2017 a návrh na rozvod manželstva bol na súd podaný v máji
2018, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 20.2.2019. Od rozpadu spoločnej domácnosti až
do rozhodnutia súdu prešlo dostatok času na to, aby bolo možné konštatovať trvalý rozvrat manželských
vzťahov, k obnoveniu partnerského spolužitia nedošlo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a

k obnoveniu partnerského spolužitia neprispel ani poradenský proces (aj keď zameraný na problematiku
rodičovských práv a povinností).

10.3 Neobstojí ani argumentácia o nedostatočne zistenom skutkovom stave z dôvodu, že manželom
nebola uložená povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu prostredníctvom manželskej poradne.

Takýto postup navrhovateľka, ktorá ďalej v manželskom vzťahu zotrvať nemienila, kategoricky vylúčila a
absolvovanie poradenského procesu sa okresnému súdu správne javilo nadbytočné. Navyše, manželia
absolvovali poradenský proces zameraný na otázky starostlivosti rodičov o maloleté deti (na čas po
rozvodemanželstva),anitentovýznamné pozitívnevýsledkynepriniesolaneodstránilvšetkynedostatky
vo vzájomnej rodičovskej komunikácii vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti. Postup okresného

súdu, ktorý manželom neuložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu týkajúcemu sa možnosti
obnovenia partnerského spolužitia pri kategorickom postoji navrhovateľky nebol nesprávny.10.4 Odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie, pokiaľ jeho manželstvo s navrhovateľkou rozviedol,
neprihliadol na záujem maloletých detí, ktoré sa mali vyjadriť, že najradšej by bývali všetci spolu.
Pokiaľ ide o pojem „záujem dieťaťa", je pod ním potrebné rozumieť všetko, čo je na prospech dieťaťu,

čo rozvíja jeho osobnosť a pocit šťastia; proti záujmom dieťaťa je každý úkon, opatrenie alebo
rozhodnutie, ktoré dieťa stresuje a vyvoláva nepohodu. Odvolací súd zastáva názor, že prakticky každý
rozvod manželstva môže negatívne zasiahnuť do najlepšieho záujmu maloletých detí pochádzajúcich
z manželstva; v prejednávanej veci však pri navrhovateľkou definovaných partnerských problémoch,
konštatovanom vážnom rozvrate manželských vzťahov a neochote navrhovateľky obnoviť partnerský

vzťah s odvolateľom, by naopak autoritatívne prinútenie navrhovateľky v partnerskom vzťahu zotrvať,
mohlo mať výraznejšie negatívny vplyv na záujem maloletých detí. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej
inštancievrámcisvojhorozhodovanianazáujemmaloletýchdetípochádzajúcichzmanželstvaprihliadal
a ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

10.5 Vo vzťahu k rozvodu manželstva manžel navrhovateľky napokon navrhol, aby odvolací súdu doplnil

dokazovanie výsluchom matky navrhovateľky na zistenie vzájomných vzťahov účastníkov konania
počas dlhotrvajúceho manželstva a počas obdobia bezprostredne predchádzajúceho pred opustením
spoločnej domácnosti a zistenia dôvodov, pre ktoré musel spoločnú domácnosť opustiť. Takýto návrh na
doplnenie dokazovania odvolací súd nepovažoval za dôvodný; príčiny rozvratu partnerských vzťahov
bolinavrhovateľkoujasnedefinovanérovnakoakoajjejnegatívnypostojkichobnoveniu.Navrhovateľka

nepoprela, že zo začiatku bol ich partnerský vzťah s manželom harmonický, postupom času však
situácia dospela k rozhodnutiu vedúcemu k rozvodu manželstva. Ak boli konštatované vážne partnerské
problémy v manželstve a trvalý rozpad manželských vzťahov, skúmanie ďalších dôvodov, pre ktoré trvalý
rozvrat vzťahov nastal, by bolo nadbytočné.

10.6 Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené
zákonné podmienky pre rozvod manželstva; manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich
spoločenských funkcií, bol preukázaný trvalý rozvrat manželských vzťahov. Preto rozhodnutie o rozvode
manželstva je vecne správne.

11. Súd prvej inštancie konštatujúc naplnenie zákonných dôvodov pre rozvod manželstva rozhodol o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva;
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné a upravil styk otca s maloletými
deťmi.

11.1 Ústava Slovenskej republiky v článku 41 zakotvuje ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny,
rovnaké práva detí, narodených v manželstve aj mimo neho, právo rodičov na starostlivosť o deti a
ich výchovu, i právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podrobnosti o právach, vyplývajúcich
z tohto článku ústavy ustanovuje zákon, ktorým je Zákon o rodine, založený na zásadách, že rodina,
nielen založená manželstvom, ale všetky formy rodiny, je základnou bunkou spoločnosti, ktorej zmyslom

a účelom je výchova detí a toto právo prislúcha obom rodičom. Zákon o rodine medzi rodičovské práva a
povinnosti radí predovšetkým sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa a zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú
pri výkone týchto práv povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28). Súdu Zákon o rodine v §
24 ods. 4 ukladá pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo schvaľovaní dohody

rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadaťnazáujemmaloletéhodieťaťa,medziktorézaraďujepredovšetkýmjehocitovéväzby,vývinové
väzby, ale aj stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča
dohodnúť sa o výchove o starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a dbať, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj na udržovanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Platná právna úprava v Zákone o
rodine je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (uverejnený ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky pod číslom 209/1992 Zb.), ktorý v článku 8 ods. 1 zakotvuje právo každého
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, ktorého zmyslom a účelom je aj výchova

detí, aj s článkom 5 Dodatkového Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, garantujúceho rovnaké práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k svojim deťom, ale aj Dohovorom
o právach dieťaťa, uverejnené ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 104/1991 Zb., ktorý v článku 7 ods. 1 zakotvuje právo dieťaťana starostlivosť rodičov. Rovnako ako Dohovor o právach dieťaťa, aj Zákon o rodine ukladá nielen súdu,
ale aj rodičom robiť všetky rozhodnutia vo vzťahu k dieťaťu, len ak sú v jeho záujme; záujem dieťaťa
Zákon o rodine nedefinuje. Ako už bolo uvedené, pod pojmom „záujem dieťaťa" je potrebné rozumieť

všetko, čo je na prospech dieťaťu, čo rozvíja jeho osobnosť a pocit šťastia. Proti záujmom dieťaťa je
každý úkon, opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré dieťa stresuje a vyvoláva nepohodu.

11.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
sledovalzáujemmaloletýchdetí.Vdôvodochrozhodnutiavysvetlil,zakéhodôvodunepovažujezverenie

maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za prospešné a v súlade so záujmom
maloletých detí. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca ani v
tejto časti nie je dôvodné.

11.3 Okresný súd uzavrel, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti sa doposiaľ nerealizovala,
poukázal na vyjadrenia maloletých detí, že nastavený spôsob výchovy im vyhovuje. Zdôraznil

nedostatok komunikácie rodičov, ktorú považoval za podstatnú podmienku pre výkon striedavej osobnej
starostlivosti rodičov a taktiež na nejednotnosť rodičov pri výchove a starostlivosti o maloleté deti.

11.4Odvolacísúduvádza,ževprejednávanejvecibolopotrebnéprihliadnuťokreminéhoajnavzájomnú
komunikáciu medzi rodičmi, ktorá je jedným z predpokladov striedavej starostlivosti. Vyžaduje sa,

aby sa rodičia vedeli dohodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že táto komunikácia rodičov nie je dostatočná, bol vykonaný poradensko-
psychologický proces. Zo záverov tohto procesu (správa zo dňa 19.2.2019) vyplýva, že „obaja rodičia
deklarovali, že ich rodičovská komunikácia sa mierne zlepšila, vnímajú pozitívny posun, v určitých
situáciách bola komunikácia konštruktívna, dokázali sa porozprávať o deťoch a dohodnúť sa na

termínoch preberania si detí. V komunikácii medzi rodičmi však stále dochádza aj k nedorozumeniam
a konfliktom, a to v situáciách, keď otec detí mení nálady a začne opäť útočiť na matku a zachádza
do minulosti". Zo správy tiež vyplýva, že otec maloletých detí považuje komunikáciu za strohú, tvrdil,
že komunikácie nie je žiadna, rodičia komunikujú telefonicky, občas aj osobne. Za takto zistených
skutočností vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je konfliktná a napätá a z toho vyplýva správny záver

súdu prvej inštancie o tom, že pri aktuálnom nastavení striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletých
detí; absentuje tolerancia a schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať. Nemožno poprieť vhodné
bytové podmienky u oboch rodičov, ktoré sú však len jedným z predpokladov pre zverenie maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Ak však absentuje čo len jeden z jej predpokladov,
nemožno konštatovať vhodnosť takejto úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. V tomto význame

nemožno vyjadrenie maloletej K. vnímať izolovane a bez súvisu s ďalšími zistenými skutočnosťami,
ako sa domáha otec maloletých. Naopak, zistené skutočnosti je potrebné vnímať v ich súvislostiach,
skúmaním všetkých predpokladov pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ako to správne pri
hodnotení dôkazov urobil súd prvej inštancie.

11.1 Odvolací súd uvádza, že pokiaľ v budúcnosti dôjde k zlepšeniu vzájomnej komunikácie, zvýšenej
tolerancii a a spolupráci rodičov v otázke starostlivosti o maloleté deti, nie je možnosť striedavej
starostlivosti o maloleté deti vylúčená.

12. Odvolateľ napadol správnosť rozsudku prvej inštancie aj pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti

a jej výšku avšak len s poukazom na tvrdenú nesprávnosť rozhodnutia o zverení maloletých detí
do starostlivosti jedného z rodičov (resp. domáhajúc sa zverenia maloletých do striedavej osobnej
starostlivosti). Nakoľko odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke zverenia
maloletýchdetízavecnesprávneavýškavyživovacejpovinnostizodpovedákritériámuvedenýmv§62a
§75Zákonaorodine,neboldôvodnazmenualebozrušenienapadnutéhorozhodnutiavovýroku,ktorým

súd prvej inštancie určil otcovi maloletých detí vyživovaciu povinnosť vo výške 110 Eur na maloletú B.,
resp. 100 Eur ma maloletú F..

13. Obdobné konštatovania ako pri otázke striedavej starostlivosti o maloleté deti sú aplikovateľné aj
vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi. Rozsah styku, upravený súdom prvej inštancie

zaručuje zachovanie práva maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo
detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi;
iná úprava styku v konaní pred súdom prvej inštancie žiadaná nebola. Vzhľadom k spomínanému
nedostatku riadnej komunikácie rodičov okresný súd správne striktne upravil styk otca s maloletýmideťmi aj počas sviatočných a prázdninových období. Práve nedostatok riadnej komunikácie bráni
rozšíreniu styku otca s maloletými deťmi aj počas iných dní v týždni, najmä pokiaľ ide o dni, v ktorých
sa vykonáva povinná školská dochádzka, v prípade ktorých majú už aj maloleté deti viac povinností v

súvislosti s prípravou na vyučovanie či s plnením si iných školských povinností, prípadne v súvislosti s
mimoškolskými aktivitami. Úpravu styku tak ako bola realizovaná okresným súdom, považuje odvolací
súd za dostatočnú s tým, že v prípade, ak dôjde k zlepšeniu vzájomnej komunikácie rodičov, nič nebráni
rozšíreniu súdom upraveného styku vzájomnou dohodou.

13.1 Ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nepovažoval odvolací súd za dôvodné; splnenie
predpokladov pre zverenie maloletých detí bolo súdom prevej inštancie zisťované ku dňu vyhlásenia
napadnutého rozsudku; (aj) s maloletými deťmi bol v rámci konania vykonaný pohovor počas
poradenského procesu. Výsluchy navrhovaných osôb, matky navrhovateľky a sestry manžela
navrhovateľky, vo svetle doposiaľ zistených skutočností, kategorickému nesúhlasu navrhovateľky
s obnovením partnerského spolužitia a poradenskou činnosťou zisteným nedostatkom rodičovskej

komunikácie, by k iným záverom, než boli prijaté súdom prvej inštancie neprispeli.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa
§ 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátene závislého výroku o nároku na náhradu
trov konania.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 52 C.m.p..
Vzhľadom ku skutočnosti, že vo veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p..

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v O. Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba

zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v

ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).