Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Uličná

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Pc/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201401
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619201401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky N.. H. L.,

rodenej I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I.Á. L. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JANČI &
Partners, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 720/2, IČO: 47 258 748, proti manželovi
navrhovateľky N.. L. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. L. XXX, o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania N.. H. L., rodenej I. a N.. L. L., uzavreté dňa XX. XX. XXXX v U. U.,
zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku číslo XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom
XXX, s a r o z v á d z a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 5. 2019, sa
navrhovateľka domáhala rozvodu svojho manželstva, uzavretého dňa XX. XX. XXXX v U. U.. V návrhu

uviedla, že u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve deti, ktoré sú už
plnoleté. Manželstvo bolo uzavreté po dvojročnej známosti. Od počiatku sa v ňom vyskytovali nezhody,
ktorých intenzita sa postupom času zväčšovala. Manžel mal od začiatku manželstva snahu ju ovládať a
manipulovať ňou, cítila sa kontrolovaná a obmedzovaná. Svoje pocity mu aj opísala, ku žiadnej náprave
však nedošlo. V súčasnosti má pocit, že je pre manžela nepotrebná, manžel o ňu neprejavuje žiaden
záujem. Z jeho strany pociťuje psychický nápor, spôsobený jeho neustálym kontrolovaním. S manželom
spolu nekomunikujú, nemá záujem o obnovenie komunikácie. Úplné odcudzenie nastalo v čase, keď

mala zdravotné problémy. Žijú síce v spoločnej domácnosti, avšak samostatne sa stravujú, samostatne
si financujú svoje záujmy a každý si vedie samostatný život. Uvedený stav pretrváva približne 5 rokov.
Voči sebe pociťujú silnú apatiu, manžel si ju neváži ako ženu a manželku, čo u nej spôsobuje stresové
situácie. Manželstvo v súčasnosti dlhodobo neplní sociálnu, ani biologickú funkciu a je už len formálnym
zväzkom.

2. Na pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala. Uviedla, že manželstvo už nie je možné

zachovať.

3. Advokát navrhovateľky navrhol návrhu navrhovateľky vyhovieť, keďže správanie manžela
navrhovateľky vyvoláva u nej dlhodobý psychický strach a stres. Manželstvo účastníkov dlhodobo neplní
svoju sociálnu a biologickú funkciu a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia.

4. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko má navrhovateľku

stále rád. Následne však poukázal na to, že musí akceptovať rozhodnutie navrhovateľky a s rozvodom
manželstva súhlasí.5. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že vzťahy v manželstve sú rozvrátené v dôsledku
neustálych stresov. V minulosti mal manžel problémy s alkoholom, vtedy stála pri ňom, chodili spolu ku
psychológovi, na kluby. Nikdy sa pred deťmi neposťažovala, všetko dusila v sebe. Keď boli deti staršie,

začala si robiť školu, avšak manžel to neprijal tak, ako čakala, z jeho strany v prípade úspechu neprišla
žiadna pochvala. Problémy v manželstve boli od začiatku, ale myslela si, že láska všetko zmení. Keď
mala zdravotné problémy, manžel to neprijal, po vyšetreniach s ňou chodili dcéry. Po podaní návrhu na
rozvod manželstva sa odsťahovala do Liptovského Mikuláša, chce si svoj život zariadiť inak, takto už žiť
ďalej nechce. Ku podaniu návrhu na rozvod ju viedli zdravotné problémy, keďže zostala na invalidnom

dôchodku, 2 roky bola doma a mala čas rozmýšľať. Príčinou podania návrhu na rozvod manželstva
nie je žiaden mimomanželský vzťah. Poukázala na to, že manžel prenášal z práce domov nervozitu.
Keď išla niekam s kamarátkami, mala od neho aj 30 telefonátov, vyčítal jej, keď niekde išla sama.
Posledných 5 rokov si každý sám uhrádzal svoje potreby, stravu, dovolenky. Výdavky na bývanie platil
manžel, keďže má vyšší príjem. Varili si každý sám. Keď dcéry videli, že sa niečo v manželstve deje,
začali im organizovať voľný čas, zobrali ich na dovolenku, avšak aj pri týchto aktivitách pociťovala

nervozitu. Zo spoločnej domácnosti odišla v máji, odvtedy sa cíti spokojnejšie, nemá strach, že v určenú
hodinumusíbyťdoma.Odjanuáradoseptembra2018navštevovalapsychológazdôvodurozhodovania
o rozvode, nefunkčnosti manželstva, riešila strach z podania návrhu na rozvod. Návrh na rozvod chcela
podať už v januári 2018.

6. Manžel navrhovateľky pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že už v súvislosti so svadbou nastali
problémy, ktoré viedli k odcudzeniu rodín. Istú dobu bývali v Karvinej, kde mali lepší život, keďže boli od
rodičov. Keď sa vrátili na Slovensko, problémy s rodinami sa obnovili. Pripustil, že manželke v súvislosti
s jej rodinou znepríjemňoval život. Poukázal na skutočnosť, že v roku 1993 ho manželka podviedla,
preto aj vtedy podal návrh na rozvod manželstva, ktorý stiahol. Toto bolo dôvodom jeho podozrievania.

Bol žiarlivý, manželke už až tak neveril. Manželke vadilo, že ju špehuje, kontroluje. Keď mal problém s
alkoholom, manželka stála pri ňom, chodila s ním na kluby, veľmi sa jej to páčilo. Po skončení činnosti
v klube si manželka začala robiť školy, najskôr maturitu, s ktorou súhlasil. Keď chcela ďalej študovať,
bál sa, lebo mala rezervy. Rozhodla sa študovať bez toho, aby sa s ním poradila, navyše v období,
keď stavali dom. Keď študovala, bol na ňu hrdý, ale súčasne to vnímal negatívne, lebo stále bola nad

knihami. Poukázal na skutočnosť, že posledných 10 rokov uhrádzal z jeho príjmu energie, poplatky,
poistky, náklady na auto a keď chcel, aby mu manželka prispela, tak nesúhlasila. Uviedol, že manželka
je veľmi tvrdohlavá, on je výbušný, a preto niekedy padali aj tvrdé slová. Hnevalo ho, že manželka mu
nedala ani korunu a prišla v novom oblečení. Do poslednej chvíle sa snažil vzťahy urovnať. Keď mala
manželka zdravotné problémy, tak to možno neprijal, keďže bola vždy silná, zdravo sa stravovala. V tom

období mal aj problémy v práci, chodil domov nervóznejší. Manželka mala navarené, poriadené, ale
asi jej chýbali city. Dcéry v tom čase boli na materskej, preto s ňou chodili po lekároch. O problémoch v
manželstve s manželkou komunikovali, riešili ich aj s dcérami. Uviedol, že keď prestal piť, stal sa z neho
domased, chcel, aby manželka chodila všade s ním. Aj keď si svoje chyby uvedomoval, keď sa všetko
nakopilo, nevedel sa ovládnuť. Manželka mu aj vravela, že reaguje nevhodným spôsobom. Posledných

5 rokov sa samostatne stravujú, sami si uhrádzajú výdavky na svoje náklady, varia si sami, ale stane
sa, že manželka zje, čo on navarí.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX v U. U.. Manželstvo je zapísané v Knihe
manželstiev vo zväzku č. XX, G. XXXX, B. U. XXX, L. L. Č. XXX. U oboch manželov sa jedná o prvé
manželstvo. V manželstve sa narodili 2 deti, ktoré sú už plnoleté.

9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo

účastníkov konania rozviedol, nakoľko mal ich zhodnými výpoveďami preukázané, že vzťahy medzi
nimi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je
ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali
v ich vzájomnom citovom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku rozdielnych názorov manželov na
základné otázky chodu domácnosti, trávenia voľného času, základné životné hodnoty, ako aj v dôsledku
rozdielnosti pováh manželov a ich životných postojov, ktoré sa postupom času stali nezlučiteľnými.

Medzi manželmi vznikali rozpory v otázke finančného zabezpečovania nákladov na domácnosť. Manžel
navrhovateľky tvrdil a navrhovateľka to nepoprela, že všetky náklady súvisiace s bývaním, vrátane
energií, ako aj poistné, náklady na auto, uhrádzal z ním poberaných príjmov, pričom opakovane žiadal
navrhovateľku, aby na úhradu uvedených nákladov určitou časťou prispievala. Keďže sa tak nestalo,
viedlo to medzi manželmi k hádkam, ktoré prehlbovali ich citové odcudzenie. Z výpovedí účastníkov

mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky obmedzil svoj spoločenský život a väčšinu času trávil
doma, pričom vyžadoval, aby s ním doma zostávala aj navrhovateľka. Navrhovateľka však žije
spoločenskejším spôsobom života, udržiava kamarátske vzťahy a veľmi negatívne vnímala opakované
telefonáty zo strany manžela v čase, keď sa zdržiavala mimo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka
vnímala správanie manžela ako kontrolovanie a sledovanie a nebola ho ochotná akceptovať. Uvedené

rozdielnepredstavymanželovo trávenívoľnéhočasutaktiežviedlikucitovémuodcudzovaniumanželov.
Manželia mali rozdielne postoje aj ku štúdiu navrhovateľky. Manžel navrhovateľky poukázal na to, že
navrhovateľka sa o vysokoškolskom štúdiu rozhodla bez porady s ním, mal ku štúdiu výhrady, keďže sa
bál a stavali v tom období dom. Citové odcudzenie manželov vzniklo aj v dôsledku rozdielnosti pováh
manželov. Z výpovedí oboch manželov vyplynulo, že manžel navrhovateľky je výbušný typ, problémy

zväčša nerieši pokojným spôsobom. Sám manžel navrhovateľky pripustil, že v konfliktných situáciách
sa vo vzťahu ku navrhovateľke správal neuvážene a uviedol slovné spojenia, ktorých použitie ho neskôr
mrzelo. Navrhovateľka uviedla, že uvedené správanie manžela na ňu pôsobilo stresujúco, vnímala
ho negatívne, keďže bola v neustálom napätí, pociťovala tráviace problémy. Tvrdila, že od odchodu
zo spoločnej domácnosti uvedené stavy nepociťuje, má pocity pohody a kľudu. Citové odcudzenie

manželov vyvrcholilo odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v máji 2019. O trvalosti rozvratu
vzťahov medzi manželmi svedčí nielen skutočnosť, že už v januári 2018 navrhovateľka hodlala podať
návrh na rozvod a za účelom prekonania strachu z podania návrhu navštívila psychológa, ale aj
skutočnosťpotvrdenávýpoveďamiobochmanželovoformálnostimanželstvapočasobdobiaposledných
5 rokov. Obaja manželia zhodne uviedli, že počas uvedeného obdobia si samostatne varia, z nimi

poberaných príjmov si uhrádzajú náklady na svoje potreby, netrávia spolu voľný čas. Deti, pochádzajúce
z manželstva, sú už plnoleté, preto manželstvo neplní ani funkciu výchovy maloletých detí. Je tiež
potrebné uviesť, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť, aby v
manželstve zotrvávali proti svojej vôli. Nakoľko navrhovateľka jednoznačne prejavila vôľu v manželstve
ďalej nezotrvávať a nebola za žiadnych okolností ochotná obnoviť spolužitie a následne s rozvodom

manželstva súhlasil aj manžel navrhovateľky, súd manželstvo účastníkov, za preukázania vážneho a
trvalého rozvratu vzťahov medzi nimi, rozviedol.

14.Súdnerozhodovalonárokunanáhradutrovkonania,nakoľko,vzmyslezákonnéhoustanovenia§57
Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,

rozhoduje súd len na návrh, pričom účastníci návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nepodali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,

odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,

rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.