Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413213977
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6413213977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne B. H., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom O. XXX/XX, XXX XX O., proti žalovaným 1/ R.. B. R., s trvalým pobytom J. Q.
XXX/XX, XXX XX Q., 2/ Psychiatrickej nemocnici Prof. Matulaya, so sídlom Čsl. armády 234/139, 967 01
Kremnica, IČO: 00 606 987, o zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C/105/2013-125 zo dňa 18. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.
Žalovaným 1/ a 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej

inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 18. 08. 2015 zamietol žalobu žalobkyne (prvý
výrok), ktorou sa domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ solidárnu povinnosť zaplatiť jej 50.000,-
Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu
trov konania nepriznal (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
zaplatenia uvedenej istiny z titulu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka na tom skutkovom základe, že v roku XXXX jej bez jej súhlasu na „psychiatrii v Kremnici“

malo byť vykonané C. Y. B..
1.3.Vsúvislostisozamietnutímžalobyvočižalovanému1/súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutia
konštatoval, že „v prípade, ak je pôvodcom neoprávneného zásahu fyzická osoba vykonávajúca úlohy,
ktorými bola poverená v rámci činnosti právnickej osoby, právna teória aj súdna prax analogickou
aplikáciou ust. § 421 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne uzavrela, že za takýto zásah
nezodpovedá sama fyzická osoba, ale osoba právnická (t.j. organizácia v zmysle § 421 ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991).“ Keďže žalovaný 1/ bol v dobe, keď malo

u žalobkyne dôjsť k neoprávnenému Y. B., t. j. v roku XXXX „sekundárnym lekárom na psychiatrii v
Kremnici, (...) nezodpovedá za žalobkyňou tvrdený zásah, lebo ako lekár bol osobou poverenou plnením
úloh v rámci «organizácie».“ Preto žalobu voči žalovanému 1/ z nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie zamietol.
1. 4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným
dokazovaním sa „nepreukázalo, že by bol v roku XXXX vykonaný zásah do práva na ochranu osobnosti
žalobkyne a už vôbec nebolo preukázané, že sa jednalo o zásah neoprávnený.“ V tejto súvislosti

poukázal na to, že „ani zo správy psychiatričky R.. D.B., ani z výpovede svedka L., ktorý mal byť
podľa žalobkyne otcom jej nenarodeného dieťaťa nevyplynulo, že žalobkyňa v roku XXXX podstúpila
C. Y. B.. Podľa správy menovanej psychiatričky sa v zdravotnej dokumentácii žalobkyne nenachádza
žiaden záznam o takomto zákroku z rokov XXXX, resp. XXXX a svedok L. uviedol, že o skutočnosti, žežalobkyňa mala byť v tom čase B. doteraz vôbec nevedel a dozvedel sa to od nej iba nedávno, kedy ho
navštívila v súvislosti s týmto konaním.“ Následne prvoinštančný súd uviedol, že „i keď z vykonaných
dôkazov - výpoveď svedka, nepriamo aj vyjadrenia žalovaného 1/ a lekárskej správy z roku 1983 (č.l. 6

spisu)-vyplýva(keďzdravotnádokumentáciažalobkyne ztohoobdobianiejekdispozícii),žežalobkyňa
zrejme bola skutočne v okolo roku XXXX hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Kremnici, žiaden
dôkaz nepreukazuje, že tam podstúpila aj nedovolené Y. B..“ Zároveň súd prvej inštancie poukázal „na
právnu úpravu C. Y. B. platnú v tom čase - zákona č. 68/1957 Zb. o C. Y. B.. Podľa § 2 cit. zákona platilo,
žeB.možnoC.Y.lensosúhlasomB.enyapopredchádzajúcompovolení;akjeB.enacelkompozbavená

svojprávnosti alebo pre duševnú poruchu vôbec neschopná obstarávať svoje veci sama, možno jej
súhlas nahradiť súhlasom jej zákonného zástupcu. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona platilo, že o povolení C.
Y. B. rozhodovala na žiadosť B. ženy (jej zákonného zástupcu) komisia na to zriadená.“ V súvislosti s tým
potom prvoinštančný súd uviedol, že „z uvedeného je zrejmé, že o nedovolené prerušenie tehotenstva
(a teda neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti) mohlo z hľadiska práva platného v tom čase
ísť len vtedy, keď nebol daný súhlas dotknutej ženy, resp. v určených prípadoch jej zákonného zástupcu,

pričom z výpovede samotnej žalobkyne (č.l. 87 spisu), ktorá v tom čase ešte nebola Y. vyplynulo, že
práve jej matka ako zákonná zástupkyňa bola o danej veci informovaná.“
1. 5. V závere odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu voči žalovanému
2/ (v odôvodnení rozhodnutia chybne uvedené - „voči žalovanému 1/“ resp. „odporcovi 1/“ - poznámka
odvolacieho súdu) musel zamietnuť „aj preto, že podľa verejne dostupného registra organizácii žalovaný

2/ ako právnická osoba (príspevková organizácia) vznikol dňa 01.01.1991, teda dávno potom, ako mal
byť žalobkyňou tvrdený zákrok uskutočnený a ničím nebolo preukázané, že žalovaný 2 / je právnym
nástupcom „psychiatrie v Kremnici“, na ktorej mal byť zásah v roku XXXX vykonaný.“
1. 6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie za nadbytočné vykonávať ďalšie
žalobkyňou označené dôkazy - výsluch matky N.B. a manželky žalovaného 1/.

1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a keďže žalovaní si náhradu trov
konania neuplatnili, náhradu trov konania im nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého

možno vyvodiť, že vyžiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej
žalobe vyhovel. Uviedla, že sa odvoláva preto, že jej „tvrdenia a dôkazy sú pravdivé“. Všeobecne
spochybnilavýpoveďžalovaného1/isvedkaN.B.,konkrétnejehotvrdenie,žeojejtvrdenomtehotenstve
sa dozvedel až po B. rokoch. V tejto súvislosti uviedla, že o situácii informovala rodinu L. jej matka
O. T.. Taktiež namietala, že v konaní neboli vypočutý ňou navrhnutí svedkovia pani L. a sestrička

psychiatrického oddelenia R.C..

3. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, (ktoré podpísal žalovaný 1/ ako štatutárny
zástupca žalovanej 2/) uviedla, že k záležitosti sa vyjadrila opakovane na pojednávaniach na súde prvej
inštancie, na týchto vyjadreniach trvá a nemá k tomu viac čo dodať.

4. Odvolanie žalobkyne bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, z ktorého vyplýva, že „právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia uplatňovanej istiny z titulu
nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe,
že v roku XXXX jej bez jej súhlasu na „psychiatrii v Kremnici“ malo byť vykonané C. Y. B.. Tento
nárok uplatňovala voči žalovanému 1/z dôvodu, že v uvedenom období bol na „psychiatrii v Kremnici“jej ošetrujúcim lekárom a i keď to explicitne neuviedla, asi sa mal podľa jej názoru určitým spôsobom
„podieľať“ na ňou tvrdenom neoprávnenom C. Y. B.. Žalovaná 2/ mala byť pravdepodobne tým
zariadením, kde v roku XXXX malo k tvrdenému neoprávnenému C. Y. B. dôjsť.

7. Pokiaľ za vyššie uvedených tvrdení žalobkyne súd prvej inštancie jej žalobu voči žalovanému
1/ zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, rozhodol vecne správne, pretože
žalovaný 1/ vykonával svoju činnosť ako zamestnanec zdravotníckeho zariadenia a teda i v prípade,
ak by z jeho strany došlo k akémukoľvek pochybeniu, nenesie priamu zodpovednosť, nakoľko túto

zodpovednosť nesie zamestnávateľ.

8. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s vykonaným dokazovaním odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie rozhodol vecne správne i v prípade zamietnutia žaloby žalobkyne voči žalovanému
2/. Žalobkyňa v spore skutočne žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, že v
roku XXXX mala byť B. a že v priebehu jej hospitalizácie na „psychiatrii v Kremnici“ malo dôjsť k

neoprávnenému C. Y. jej B.. Zo správ predložených žalobkyňou možno vyvodiť, že v období rokov XXXX
až XXXX bola skutočne hospitalizovaná na psychiatrii, ale nevyplýva z nich, že v tomto období bola
B. a že u nej došlo k Y. B.. Ňou navrhnutý svedok L. (ktorý mal byť podľa tvrdenia žalobkyne otcom
jej nenarodeného dieťaťa) jednoznačne uviedol, že o tvrdenom B.alobkyne nemal XX rokov žiadnu
vedomosť a že túto informáciu mu oznámila priamo žalobkyňa až v priebehu tohto sporu. Tvrdenie

žalobkyne o jej údajnom B. v roku XXXX poprel i žalovaný 1/, ktorý nevylúčil že v roku XXXX bola
hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení a že bol jej sekundárnym lekárom, ale kategoricky vylúčil
že by v tomto období mohlo u nej dôjsť k nedovolenému Y. B.. Logicky poukázal i na to, že na takýto
zákrok nebolo toto zdravotnícke zariadenie technicky a personálne vybavené.

9. Vierohodnosť tvrdení žalobkyne ktorými zdôvodňovala žalobu výrazným spôsobom spochybňuje fakt,
že tieto tvrdenia začala prezentovať a zhmotnila ich v žalobe až v roku 2013, kedy si musela byť
vedomá, že príslušná zdravotná dokumentácia z roku XXXX už nebude dostupná a teda pravdivosť jej
tvrdení nebude môcť byť objektivizovaná relevantnými dôkazmi. Skutočnosť, prečo podala žalobu až po
uplynutí XX rokov od doby, keď malo dôjsť k údajnému B. a nedovolenému Y. jej B.iadnym logickým

a vierohodným spôsobom neodôvodnila.

10. Za situácie, keď zdravotná dokumentácia žalobkyne vedená počas jej hospitalizácie v roku XXXX
na „psychiatrii v Kremnici“ už nie je dostupná a ňou označený údajný otec jej nenarodeného dieťaťa
L. ako svedok potvrdil, že o tehotenstve žalobkyne v roku XXXX nevedel a že túto informáciu mu

oznámila žalobkyňa až v priebehu tohto sporu, nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie vykonával
ďalšie dokazovanie výsluchom žalobkyňou navrhnutých svedkov. Je predsa logické, že ak by matka
označeného otca nenarodeného dieťaťa o B. žalobkyne s jej synom vedela, túto informáciu by synovi
oznámila, a teda ten by sa ju nedozvedel až v priebehu tohto sporu. K akým konkrétnym skutočnostiam
by sa mala vyjadriť ďalšia žalobkyňou navrhovaná svedkyňa - sestrička psychiatrického oddelenia R.C.,

žalobkyňa neuviedla.

11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1
CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnili a keďže existenciu reálnych trov odvolacieho konania žalovaných nemal odvolací
súd preukázanú ani zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania im nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.