Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27Csp/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317216681
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317216681.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v spore žalobcu: E. C., G.. XX.X.XXXX,

K. I. XXX, XXX XX I., štátny občan SR, zastúpená advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o.,
so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516o zaplatenie
3162,39 eur s príslušenstvom a primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2487,28 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2811,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2811,57 eur odo dňa 26.7.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohoto

rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku za žalobu v sume 168,50 eur do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Galanta.

V. Štát má právo na náhradu trov konania od žalobkyne v rozsahu 50 %.

VI. Štát má právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Galanta dňa 27.7.2017 domáhala, aby
súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 3265,30 eur titulom
bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2007. Svoju

žalobou zdôvodnila tým, že dňa 12.2.2007 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal žalovaný, že je poskytne úver vo výške 1361,08 eur.
V skutočnosti však žalovaný na účet žalobkyne poskytol menej a to sumu 1311,29 eur. Následne bol
žalobkyni poskytnutý revolving dňa 22.12.2008 v sume 925,55 eur a dňa 16.5.2011 v sume 925,55 eur.
Nakoľko však dotknutá zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 v § 4 ods. 2
písm. h) a písm. i, je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver pokladať v zmysle § 4 ods. 3 písm. b)
zákonač.258/2001zabezúročnýabezpoplatkov.Zároveňvžalobeuviedla,žepoprvýkrátsadozvedela

o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil až dňa 18.7.2017, kedy jej
tieto skutočnosti oznámil jej právny zástupca po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu vedeného
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Z listinného dôkazu - karta klienta, ktorú v
konaní predložila, však vyplynulo, že titulom dotknutej zmluvy zaplatila žalovanému sumu 6427,69 eur,teda nad rámec istiny to je nad rámec sumy 3162,39 eur zaplatila žalovanému sumu 3265,30 eur.
Zároveň poukázala na to, že úroky a poplatky dojednané v zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi
a preto sú absolútne neplatné a zároveň zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom a

preto je bezúročná a bezpoplatkov. Zároveň poukazom na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov SR
v obdobných veciach uviedla, že je toho názoru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
premlčuje v 10 ročnej objektívnej lehote, keď napríklad KS Prešov alebo KS Žilina obdobné konanie
poskytovateľov úverov posúdili ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu.

2. Okresný súd Galanta žalobe vyhovel a to platobným rozkazom č. 27Csp/1/2017-20 zo dňa 1.8.2017,
ktorý však v dôsledku podaného odporu zo strany žalovaného bol uznesením č. k. 27Csp/1/2017-49 zo
dňa 26.9.2017 zrušený.

3. Podaním doručeným súdu dňa 22.1.2018 žalovaná žiadala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým
zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 3162, 39 eur s príslušenstvom a zároveň uplatnila si aj nárok

na primerané finančné zadosťučinenie v sume 2487, 28 eur. Zmenu žaloby odôvodnila tak, že v zmysle
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vznikol jej nárok na primerané zadosťučinenie, keď bola v konaní
vedenom na OS GA pod sp. zn. XC/XXX/XXXX občan spotrebiteľ úspešná. K dôvodnosti priznania
sumy 2487,28 eur titulom tohto nároku uviedla, že v konaní vedenom na OS GA sp. zn. XC/XXX/XXXX
si žalovaný v procesnom postavení žalobcu od žalobkyne v procesnom postavení žalovanej uplatnil

zaplatenie sumy 983,07 eur a to napriek tomu, že žalobkyňa úver preplatila o sumu 3162,39 eur. Čo
spolu znamená, že žalovaný sa chcel obohatiť o sumu 4145,46 eur (3162,39 + 983,07 eur). Z tejto sumy
žalobkyňa pokladá 60 % za primeranú náhradu ( teda 60 % zo sumy 4145,46 eur = 2487,28 eur).

4. Následne súd návrhu žalobkyne vyhovel a za prítomnosti PZ strán sporu na pojednávaní konanom

dňa 26.2.2018 pripustil zmenu navrhovanú zmenu žaloby v celom rozsahu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami žalobkyne, odporom žalovaného a jeho písomnými
vyjadreniami doplnenými prednesmi ich právnych zástupcov na pojednávaní, zmluvou o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2007, kartou klienta, obsahom spisu OS GA sp. zn. XC/XXX/XXXX,

správami bán VÚB, a.s., ČSOB, a.s., Tatra banka, a.s. ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento
skutkový stav veci:

6. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2007, ktorú so žalobkyňou uzavrel
žalovaný vyplynulo, že sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky v dohodnutej

výške 1361,08 eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 75,62 eur. V
súlade so zmluvou poskytol žalovaný žalobkyni dňa 22.12.2008 revolving v sume 925,55 eur a ďalší
dňa 16.5.2011 v sume 925,55 eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala každý z nich vrátiť žalovanému v 24
mesačných splátkach vo výške 75,62 eur.

7. Z písomných vyjadrení žalobkyne mal súd preukázané, že táto na podanej žalobe trvá. V dotknutej
zmluve chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto je potrebné túto zmluvu pokladať za bezúročnú a
bezpoplatkov. Naviac dotknutá zmluva obsahuje neprimerane vysoké poplatky a úroky za poskytnutie
úveru, preto tieto nároky žalovaného sú absolútne neplatné. Vykonaným dokazovaním v konaní

vedenomnaOSGAsp.zn.XC/XXX/XXXXbolovýsluchomžalobcuažalovanýmpredloženýmilistinnými
dôkazmi preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver 3162,39 eur bezúročný a bezpoplatkov.
Žalobkyňa však zaplatila sumu 6427,69 eur ako vyplýva z karty klienta, ktorý súdu predložil žalovaný. O
ďalších platbách žalobkyne na účet žalovaného po zosplatnení úveru svedčí list žalovaného - odpoveď
na výzvu zo dňa 22.5.2014 a potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 2.9.2014. Podľa karty klienta

preplatila žalobkyňa úver o 2206,62 eur a následne žalovaný vykonal zrážky zo mzdy žalobkyne vo
výške 1058,68 eur, pričom tieto dve sumy sú v súčte 3265,30 eur. Žalobkyňa sa o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jej úkor obohatil dozvedela dňa 18.7.2017, kedy ju
po nahliadnutí do spisu XC/XXX/XXXX o týchto skutočnostiach poučil jej právny zástupca. Zároveň
žalobkyňa má za to, že v danom prípade je objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia desať ročná, keď obdobné konania poskytovateľov úverov bolo už súdmi
(napríklad KS Prešov alebo KS Žilina) vyhodnotené ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému
obohateniu. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. uviedla, že jej vznikol nárok na primerané
zadosťučinenie, keď bola v konaní vedenom na OS GA pod sp. zn. XC/XXX/XXXX ako občan spotrebiteľúspešná.Kdôvodnostipriznaniasumy2487,28eurtitulomtohtonárokuuviedla,ževkonanívedenomna
OSGAXC/XXX/XXXXsižalovanývprocesnompostavenížalobcuodžalobkynevprocesnompostavení
žalovanej uplatnil zaplatenie sumy 983,07 eur a to napriek tomu, že žalobkyňa úver preplatila o sumu

3162,39 eur. Čo spolu znamená, že žalovaný sa chcel obohatiť o sumu 4145,46 eur (3162,39 + 983,07
eur). Z tejto sumy žalobkyňa pokladá 60 % za primeranú náhradu teda 60 % zo sumy 4145,46 eur =
2487,28 eur.

8. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese doplnil písomné vyjadrenia žalobkyne v tomto smere.

Žalovaný od samého začiatku zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, ktorá je predmetom tohto
konania, si počínal nekalo, v rozpore s dobrými mravmi. Toto jeho konanie od uzavretia zmluvy o úvere
pokračovalo,nielenžejednostrannedojednalvýškuúrokuzaposkytnutiefin.prostriedkovvneprimeranej
výške a to RPMN úvere 73,47 % ale súčasne tieto neprimerané úroky a poplatky zakotvené v zmluve
uplatňoval priebežne, jednak podaním žaloby vo veci samej v predošlom konaní ako aj vykonaním
zrážok zo mzdy žalobkyne. Takéto konanie žalovaného už pri uzatváraní zmluvy o úvere označil za

nesúladné s dobrými mravmi a je zrejmé, že takéto konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie
namierené na získanie majetkového prospechu do budúcna, minimálne s nepriamym úmyslom. Súd si
vyžiadal z bánk údaje v akých výškach boli poskytované obdobné úvery. Vychádzajúc zo správ bánk v
tomto konaní, je zrejmé, že žalovaný viacnásobne prekročil maximálnu výšku úrokových sadzieb, ktoré
sa štandardne poskytovali na finančnom trhu za takéto produkty. Čo sa týka vedomostí žalobkyne o

vznikubezdôvodnéhoobohatenia,ktosanajejúkorobohatiluviedol,žežalobkyňanemalavedomosťani
nemohlavedieť,žesanajejúkoržalovanýobohatil,pretožebolavdomnení,žezmluvysúvporiadkuaže
nároky žalovaného by predsa nemohli byť v rozpore so zákonom. Až následne po porade s advokátom,
kde jej bola vysvetlená problematika bezdôvodného obohatenia, dozvedela sa, kto sa obohatil a v akej
výške. K obrane žalovaného o tom, že sa mohla dozvedieť žalobkyňa už skôr o bezdôvodnom obohatení

v konaní vedenom na OS GA sp. zn. XC/XXX/XXXX odvolávajúc sa na podania vedľajšieho účastníka,
uviedol, že z pôvodného spisu nevyplýva dôkaz preukazujúci, že podania vedľajšieho účastníka boli
žalobkyni doručované. Žalobkyňa nemala vedomosť nie právne kvalifikovanú ani skutkovú, že na jej
úkor sa žalovaný obohatil v pôvodnom konaní tak, ako tvrdí žalovaný. Opätovne odkázal na súdny
spis XC/XXX/XXXX, z ktorého vyplynulo, že dokonca dňa 16.12.2014 na pojednávaní žalobkyňa v

postavení žalovanej sama uviedla, že nevie, čo to pre ňu znamená, že je v postavení žalovanej, prečo
by mala platiť žalovanú sumu. Tak isto nebolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, pretože bolo
zaslané oneskorene a späťvzatie žalovaného v predošlom konaní v postavení žalobcu nebolo nijako
odôvodnené. Zo späťvzatia nebolo zrejmé, prečo žalovaný vzal žalobu späť. K aplikácii ObZ, NS SR
sa vyjadril, že ust. OZ majú vždy prednosť pred ObZ, ak je jedna zo zmluvných strán v postavení

spotrebiteľa. Takisto konanie žalovaného bolo posudzované komisiou zriadenou MS SR, ktorá vo
viacerých prípadoch vyvodila záver, že žalovaný koná vo veľkých množstvách prípadov v rozpore s
dobrými mravmi, dojednáva neprimerane vysoké úroky a poplatky a takéto konanie bolo vyhodnotené
ako nekalé. Z tohto dôvodu teda žiadal vydať bezdôvodné obohatenie od žalovaného, pretože je zrejmé,
že žalovaný konal od samého začiatku v rozpore s dobrými mravmi a teda v rozpore s občianskym

zákonníkom o ochrane spotrebiteľa.

9. Žalovaný v odpore a vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že žalobu pokladá za nedôvodnú v
celomrozsahuažiadajuzamietnuť.Malzato,ženároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniauplatnený
žalobou je premlčaný, keď z listiny označenej ako „karta klienta E. C. číslo zmluvy XXXXXXXXXX“

vyplynulo, že žalobkyňa vykonala poslednú úhradu dňa 5.2.2015. Z karty klienta ktorá je súčasťou
spisu vyplýva, že žalobkyňa prvý krát plnila nad rámec istiny 1.7.2008 a teda uplynula objektívna lehota.
V ďalšom tiež odmietol argumentáciu, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje
v 10 ročnej objektívnej lehote, keď na strane žalovaného malo dôjsť k úmyselnému obohateniu sa
na úkor žalobkyne, keďže argumentácia žalobkyne nemá žiadnu oporu v skutkovej okolnosti alebo v

dôkaze , ktorý by žalobkyňa predložila eventuálne označila. Žalovaný v čase uzatvorenia dotknutej
zmluvy vychádzal z toho, že jeho postup je správny a zákonný. Naviac Slovenská obchodná inšpekcia
na základe kontrol uzavrela, že zmluvy uzatvárané so žalovaným majú všetky zákonné náležitosti. Preto
majú za to, že nárok žalobkyne je premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej doby. Zároveň vzniesol
námietku premlčania aj subjektívnej doby, keď mal za to že žalobkyňa sa o svojom nároku mohla

dozvedieť už skôr ako 18.7.2017, a to práve počas konania vedeného na OS GA sp. zn. XC/XXX/XXXX.
V tomto smere navrhol oboznámiť podania zo spisu OS GA XC/XXX/XXXX predkladané subjektom
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Tvrdenia žalobkyne v žalobe označil za rozporuplné aj pokiaľ ide
o opis rozhodujúcich skutočnosti. V konaní XC/XXX/XXXX nebolo vykonané žiadne dokazovanie, žiadnyvýsluch žalobcu a ani určené, že úver by mal byť bez úrokov a poplatkov. O čom svedči aj uznesenie o
zastavení konania predložené samotnou žalobkyňou. Naviac žalobkyňa odvodzuje svoj nárok a podanie
žaloby odkazom na zákonné ustanovenia, ktoré v čase uzavretia dotknutej zmluvy neplatili a neboli

účinné, keďže žalobkyňou označené znenie § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 258/2001 nadobudli účinnosť
až 1.1.2008. V ďalšom poprel, že dotknutá zmluva o revolvingovom úvere obsahovala neprimerané
poplatky a úroky za poskytnutie úveru. Pri celkovo vyčerpanej sume (úver plus revolving) vo výške
3629,56 eur mala žalobkyňa ako dlžník uhradiť 6351,73 eur, pričom celková doba trvania týchto úhrad
bola 84 mesiacov t.j. 7 rokov. Z toho vyplýva, že navýšenie predstavujúce odplatu pre žalovaného za

dobu 7 rokov bolo 2722,17 eur, čiže ročne 388,89 eur pri porovnaní so sumou 3629,56 eur predstavuje
10,70 % ročného navýšenia. Ďalej poukázal na to, že z karty klienta vyplýva, že žalobkyňa celkovo
zaplatila titulom dotknutej zmluvy žalovanému sumu 5973,97 eur. Rozdiel medzi sumou 5973,97 a
sumou poskytnutého úveru 3162,39 eur je 2811,58 eur. Je možné sa len domnievať, že žalobkyňa
sčítava platby podľa nej predloženej karty klienta s potvrdením od zamestnávateľa o sume vykonaných
zrážok, no nezohľadňuje, že z potvrdenia od zamestnávateľa ani nevyplýva termín vykonania tej ktorej

zrážky zaradenej do tam uvedenej sumy a najmä to, že úhrady uvedené v karte klienta pochádzajú aj
zo zrážok, ktoré sú zahrnuté aj v sume uvádzanej v potvrdení od zamestnávateľa (teda ide o duplicitnú
požiadavku).

10. Právny zástupca žalovaného v prednese doplnil, že v súlade s doterajšími vyjadreniami žalovaného

trvá na tom, že žalobou sa uplatňuje nárok po uplynutí premlčacej doby. V pôvodnom konaní
vedenom na OS GA sp. zn. XC/XXX/XXXX sa žalobkyňa o skutkových okolnostiach, z ktorých
vyvodzuje požadovaný nárok, dozvedela najneskôr dňa 10.2.2015, kedy sa vo veci XC/XXX/XXXX
konalo pojednávanie. Pre začiatok plynutia tejto lehoty pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, nie
je rozhodujúce právne kvalifikovanie skutkových okolností, teda nie to, že žalobkyňa by konkrétne

skutočnosti vedela zaradiť pod konkrétnu právnu normu. Namietol aj uplynutie objektívnej premlčacej
doby. Odmietol tvrdenia žalobkyne o neprimeranosti úroku, nakoľko pri porovnaní poskytnutej čiastky,
čiastky ktorú mala zaplatiť a doby splácania vychádza úrok, ktorý nie je neprimerane vysoký. Okrem
toho je podľa názoru žalovaného dôležité aj ustanovenie § 502 ods. 1 ObZ, ktoré upravuje situáciu
posudzovania výšky úroku. Pokiaľ žalobca namietol, že žalovaný jednostranne určil RPMN poukázal na

zákon č. 258/2001, ktorý výslovne hovorí o tom, že je povinnosťou veriteľa vypočítať RPMN spôsobom,
ktorý určuje zákon, ak by žalovaný takto nepostupoval, len vtedy by z jeho strany pri stanovení RPMN
došlo k porušeniu zákona. Odmietol tvrdenia žalobkyne ohľadne záverov komisie, nakoľko žiaden tento
záver sa netýka ani zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami a ani inej zmluvy uzavretej v období
kedy žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu. Na základe týchto skutočností ako aj už vykonaných podaní

a vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a žalovanému priznať právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa
sa odvoláva na zákon č. 250/2007, tento zákon však nadobudol účinnosť až po uzatvorení zmluvy a v
konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k jeho porušeniu.

11. Z karty klienta predloženej žalobkyňou vyplynulo, že titulom úveru bola zaplatená od 1.3.2007 do

6.11.2013 suma 5369,01 eur.

12. Z karty klienta predloženej žalovaným vyplynulo, že titulom úveru od 1.3.2007 do 5.2.2015 bola
zaplatená suma 5973,97 eur.

13. Z potvrdenia zamestnávateľa o zrážke zo dňa 2.9.2014 mal súd preukázané, že zamestnávateľ
žalobkyne začal vykonávať zrážky zo mzdy od 1.3.2013 mesačne vo výške 75,62 eur. A ku dňu podania
správy zrážaná suma predstavovala celkom 1058,68 eur.

14. Zo správ bánk VÚB, a.s., ČSOB, a.s. a Tatra banka, a.s. mal súd preukázané, že tieto poskytovali

obdobné úvery v čase uzatvorenia dotknutej zmluvy o úvere za úrokovú sadzbu vo výške neprevyšujúcej
15,50 %.

15. Z pripojené spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XC/XXX/XXXX mal súd preukázané, že v tomto
konaní žalovaný v procesnom postavení žalobcu si uplatnil proti žalobkyni v procesnom postavení

žalovanej sumu 983,07 eur titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2007.
Toto konanie skončilo právoplatne dňa 15.4.2015 uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.2.2015.
Podanie vedľajšieho účastníka nebolo doručované žalobkyni a na pojednávaní konanom dňa 10.2.2015konajúci súd oboznámil len späťvzatie žalovaného tam žalobcu, ktorý bez uvedenia dôvodu vzal žalobu
späť a žiadal konanie zastaviť.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm h) a i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých
splnenímôžebyťupravenáročnápercentuálnamieranákladov,výpočetnákladovuvedenýchv§2písm.
c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za

ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad.

17. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva ďalej
obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6,b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť

zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

18. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 879f ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“),
spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia
dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu
alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s
ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

20. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa ust. § 54 ods. 1 ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.28. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

29. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

30. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

33. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

34. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

35. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobkyňou a žalobcom vznikol zmluvný
záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
12.2.2007, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky v dohodnutej výške
1361,08 eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 75,62 eur. V súlade so

zmluvouposkytolžalovanýžalobkynidňa22.12.2008revolvingvsume925,55eur aďalšídňa16.5.2011
v sume 925,55 eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala každý z nich vrátiť žalovanému v 24 mesačných
splátkach vo výške 75,62 eur.

36. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení § 451 ods. 2 OZ upravuje štyri skutkové

podstaty získania bezdôvodného obohatenia. Zo skutkových tvrdení žalobkyne je zrejmé, že táto
sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný mal
získať majetkový prospech jednak plnením bez právneho dôvodu, keď na úroky a poplatky z
úveru poskytnutého žalobkyni mu nárok podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch nevznikol a zároveň plnením na základe neplatného právneho úkonu, keď

úroky a poplatky dojednané v zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú absolútne neplatné.
Žalovaný v konaní poukázal na skutočnosť, že k uzavretiu dotknutej zmluvy došlo dňa 12.2.2007.
Ustanovenie na základe ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 2 písm. a), b), d) až j), k) až l) je účinné až od
1.1.2008. Námietke žalovaného možno prisvedčiť pokiaľ namieta nesprávnu aplikáciu ustanovení § 4

ods. 2 písm. h) a i) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa v
danom prípade aplikovala na dotknutú zmluvu ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od
1.1.2008/zneniezákonaponovelevykonanejzákonomč.568/2007Z.z..Taktodôvodila,žeobligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj zmluvy, ktorú dňa 12.2.2007 uzatvorili strany, bolo
aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a neuvedenie tejto náležitosti

je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. V čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere stranami, dňa 12.2.2007, však zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch uvedenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ods. 2 písm. h a i) nestanovoval.
V tom čase zákon č. 258/2001 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 2 stanovoval, že zmluva o spotrebiteľskomúvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä písm. h) „podmienky závislé od objektívnych
skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov“, i) „výpočet
nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa
výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.“. Ani ustanovenie § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 12.2.2007 nestanovovalo sankciu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru v prípade neuvedenia niektorej z náležitostí
zmluvy predpísaných v § 4 ods. 2 zákona ale stanovilo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere popri

náležitostiach uvedených v § 4 ods. 1 a 2 musí ďalej obsahovať a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie
nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za
porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku
zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

37. Na druhej strane ale súd posudzoval, či stranami dojednaný úrok z úveru nie je v rozpore s dobrými

mravmi, ktorý rozpor zakladá v zmysle § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmluvné úroky
za poskytovanie peňažných prostriedkov, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere alebo inú spotrebiteľskú zmluvu, podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Právna teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie
pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje

a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako
súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný
záujem na ich rešpektovaní. Dobré mravy netvoria pevný a uzatvorený normatívny systém, ale sú skôr
merítkom etického hodnotenia konkrétnej situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými pravidlami
slušnosti a poctivého konania /rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 Odo 1022/2004 zo dňa

15. novembra 2005/. S poukazom na uvedené potom súd pri posudzovaní súladnosti dojednaných
úrokov z úveru s dobrými mravmi postupoval tak, že tieto porovnal s úrokmi, ktoré v danom čase
požadovali banky na území Slovenskej republiky za obdobné úvery a zistil, že úrok dojednaný stranami
zo spotrebiteľského úveru presahoval úroky za ktoré v tom čase poskytovali peňažné ústavy obdobné
úvery viac ako trojnásobne. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie

úrokovejmieryúveruoprotibankám,atonajmäzdôvodu,žeúveryposkytujúajmenejbonitnýmklientom
a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, tak viac ako trojnásobné navýšenie úrokov
je mimo rozumnej miery a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu a teda povinnosťou
žalobkyne bolo vrátiť len sumu rovnajúcu sa istine poskytnutých finančných prostriedkov bez úrokov a
poplatkov. V konaní nebolo sporné medzi stranami, že titulom dotknutej zmluvy bola žalobkyni vyplatená

suma celkom 3162,39 eur. Sporným medzi stranami bola otázka akú sumu titulom dotknutej zmluvy
vrátila žalobkyňa žalovanému. A síce súd mal z listinných dôkazov založených v spise preukázané,
že žalobkyňa oprela svoje tvrdenia o celkovej sume 6427,69 eur vrátenej žalovanému o kartu klienta
a potvrdenie zamestnávateľa o zrážkach zo mzdy. Z potvrdenia od zamestnávateľa zo dňa 2.9.2014
však bolo preukázané, že tento zrážky zo mzdy žalobkyne vykonával od 1.3.2013 a ku dňu 4.9.2014 ich

vykonal v celkovej sume 1058,68 eur. Z karty klienta predloženej žalobkyňou potom treba rozlíšiť sumu,
ktorú zaplatila žalobkyňa a sumu, ktorú jej strhol zamestnávateľ, keď je zrejmé, že splátky splatené
počnúc dňom 3.4.2013 sú splátky zrazenými od zamestnávateľa, teda nebol správny postup žalobkyne
pri výpočte zaplatenej sumy titulom dotknutého úveru, keď táto započítala duplicitne sumu 604,96 eur
aj ako sumu, ktorú zaplatila ona sama a zároveň aj ako sumu, ktorú jej zrazil zamestnávateľ. A síce

žalobkyňa zaplatila 62 splátok po 75,62 eur a 63. splátku po 75,61 eur zamestnávateľ zrazil zo mzdy
žalobkyne celkom sumu 604,96 eur, tak, že suma 0,01 eur bola započítaná na splátku č. 63 a zvyšok
sumy bol započítaný na splátku 64. až 71. Teda z karty klienta predloženej žalobkyňou v spojení s
potvrdením zamestnávateľa vyplýva, že žalobkyňa zaplatila celkom sumu 5822,73 eur z toho 4764,05
eur sama žalobkyňa a suma 1058,68 eur bola zrazená zamestnávateľom. Zároveň však z karty klienta

predloženej žalovaným mal súd preukázané, že zamestnávateľ strhol zo mzdy žalobkyne ešte jeden
krát sumu 75,62 eur a sumu 75,61 eur, ktorú sumu potom súd bez ďalšieho započítal do celkovej sumy
zaplatenej žalobkyňou titulom úveru, ktorá činí sumu 5973,96 eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaného
teda predstavuje sumu 2811,57 eur (5973,96 eur - 3162,39 eur). Z uvedeného dôvodu súd nad sumu
2811,57 eur žalobu titulom bezdôvodného obohatenia zamietol.

38. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému poslednú splátku dňa
5.2.2015 a teda týmto dňom začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle vyššie
citovanéhoustanovenia§107ods.2Občianskehozákonníkaauplynuladňa5.2.2018.Keďžežalobkyňapodala žalobu na súd dňa 27.7.2017, súd uzavrel, že táto bola podaná včas a teda námietka premlčania
objektívnej premlčacej doby vznesená žalovaným v tomto smere bola vyhodnotená ako nedôvodná.

39. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že v prejednávanom spore plynie podľa ustanovenia
§ 107 ods. 2 OZ desaťročná premlčacia doba. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania
nevymedzuje, preto pri posúdení úmyslu žalovaného je potrebné vychádzať z právnej úpravy zavinenia
obsiahnutej v trestnom práve. Podľa § 15 Trestného zákona je zavinenie budované na dvoch zložkách
- vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O

priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne,
že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide, ak ten kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim
konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom
uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné
tvrdenia žalobcu o zaužívanej praxe žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v

každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať,
že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo
aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Súd predovšetkým poukazuje na to,
že žalovaný podnikal v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov dosť dlhú dobu a už zo samotnej
podstaty tohto podnikania vyplýva to, že on chcel poskytnúť peniaze s tým, aby sa tieto peniaze mu

nejakým spôsobom aj so ziskom, ktorý k tomu patrí, vrátili. Uvedený zisk teda predstavovali poplatky ako
aj úroky za poskytnutý úver. Z tohto dôvodu sa v žiadnom prípade nemohol chcieť bezdôvodne obohatiť,
pretože dôvodom jeho podnikateľskej činnosti bolo poskytovanie úverov a zo samotnej definície, či
už ekonomickej alebo právnej v zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere veriteľ na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a tento sa ich zaväzuje vrátiť a

zaplatiťúroky.Pretoneboloúmyslomžalovaného,akoposkytovateľaúveru,sabezdôvodneobohatiť,ale
dôvodomnaobohatenieaposkytnutieúverujeto,žeonsamozrejmetietofinančnéprostriedkyposkytuje
za úroky, teda za účelom dosiahnutia zisku. Vzhľadom na uvedené okolnosti dospel súd k záveru, že
nie je možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej doby desaťročnú premlčaciu dobu.
Objektívna premlčacia doba začína vždy plynúť od vzniku, kedy došlo k samotnému bezdôvodnému

obohateniu a súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že k samotnému obohateniu došlo zaplatením
poslednej splátky žalobkyňou žalovanému a nasledujúcim dňom od zaplatenia tejto splátky t. j. od dňa
6.2.2015 si mohla žalobkyňa uplatniť svoje právo na súde. Od tohto dátumu začala plynúť objektívna
trojročná premlčacia doba. Na základe tej skutočnosti, že žalobca doručil žalobu súdu dňa 27.7.2017
je zrejmé, že námietka premlčania objektívnej lehoty je nedôvodná.

40. V ďalšom tiež žalovaný namietol premlčanie subjektívnej doby, keď len veľmi všeobecne poukázal
na podania vedľajšieho účastníka v konaní OS GA sp. zn. XC/XXX/XXXX, z ktorých sa podľa jeho
názoru mohla žalobkyňa dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a o tom kto sa na
jej úkor obohatil, pričom uzavrel, že najneskôr sa o týchto skutočnostiach dozvedela dňa 10.2.2015 na

pojednávaní konanom vo veci OS GA sp. zn. XC/XXX/XXXX. Na tomto mieste súd uvádza, že vzťah
objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je založený na tom princípe, že tieto dve premlčacie doby
začínajúplynúť,plynúakončiasanezávisleodseba.Ichvzájomnývzťahjetaký,žeaksaskončíplynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že ešte plynie druhá premlčacia doba. Pričom
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti

žalobkyne o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil,
nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich a len vtedy začne plynúť subjektívna premlčacia doba. V
tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že žalobkyňa sa dozvedela o
bezdôvodnom obohatení a o tom, že za toto zodpovedá žalovaný pred dňom tvrdeným žalobkyňou, to
je pred dňom 18.7.2017. Treba teda prisvedčiť obrane žalobkyne, že zo spisu OS GA sp. zn. XC/XXX/

XXXX nevyplýva, že by podanie vedľajšieho účastníka tam urobené bolo oznámené žalobkyni. Naviac
nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto
zaň zodpovedá dozvedela najneskôr dňa 10.2.2015 na pojednávaní konanom vo veci OS GA sp. zn.
XC/XXX/XXXX, keď na tomto pojednávaní bolo tejto len oznámené späťvzatie žaloby, ktoré tam urobil
žalovaný v procesnom postavení žalobcu, pričom tento dôvody späťvzatia nijakým spôsobom neuviedol

a nešpecifikoval.

41.Žalobkyňavžalobevovzťahukuplatnenémunárokunaprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške
2487,28 € uviedla že jej nárok na jeho vydanie vyplýva z jej úspechu v konaní vedenom na Okresnomsúde Galanta pod sp zn. XC/XXX/XXXX, keď na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní
možno konštatovať, že dotknutá zmluva o úvere neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom a preto
je potrebné túto pokladať za bezúročnú a bezpoplatkov a keďže poplatky a úroky dohodnuté v zmluve

boli neprimerane vysoké, nároky uplatnené žalovaným v konaní XC/XXX/XXXX boli absolútne neplatné.
Žalobkyňa špecifikovala, že ňou uplatnené primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2487,28 eur
predstavuje 60 % zo súčtu sumy 3162,39 eur, o ktorú sa žalovaný obohatil a sumy 983,07 eur o ktorú
sa chcel obohatiť v konaní vedenom na OS GA pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Okresný súd sa s uvedenou
argumentáciou žalobkyne vysporiadal tak, že žalobu žalobkyne v tejto časti uplatneného nároku ako

neopodstatnenú zamietol. V uvedenej súvislosti súd uvádza, že pokiaľ zákonodarca do ust. § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvil možnosť domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia
v súvislosti s porušením práv spotrebiteľa, nemal tým na mysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo
zákona, bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku.
Súd mal zo súdneho spisu OS GA sp zn. XC/XXX/XXXX preukázané, že toto skončilo sa uznesením
o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu. V tomto konaní teda súd

nevykonal dokazovania, nepodrobil dotknutú zmluvu súdnej kontrole a neskonštatoval, že by zmluva o
úvere nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, eventuálne, že dojednania o úrokoch a poplatkoch za
úver sú absolútne neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. S ohľadom na uvedené teda
súd uzavrel, že žalobkyňa nárok na primerané finančné zadosťučinenie (ktorý nevyplýva automaticky
z porušenia práv spotrebiteľa) nepreukázala. Z uvedených dôvodov je dostatočnou satisfakciou pre

žalobkyňu zaplatenie bezdôvodného obohatenia, teda toho čo, plnila nad rámec istiny žalovanému.

42. Na základe horeuvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

43. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, k je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov
konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

44. Podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu.

45. Znenie § 2 ods. 2 prvej vety ustanovuje, že žalovaný zaplatí poplatok alebo jeho pomernú časť
podľa výsledku konania. Výsledok konania - teda meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej - by malo
byť základom pre výpočet súdneho poplatku, a teda nie pôvodne uplatňovaný nárok žalobkyne, aj keď,
samozrejme, môžu byť totožné, ak súd podanej žalobe vyhovie. Vychádzajúc z uvedeného súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 168,50 eur (6 % zo sumy 2811,57 eur)

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 5649,67 eur. Súd žalobkyni priznal sumu 2811,57 eur .
Procesný úspech žalobkyne je teda vo výške 49,77 % (2811,57 eur / 5649,67 eur x 100%). Procesný
úspech žalovaného je vo výške 2838,10 eur. Vzhľadom k predmetu konania je to 50,23 % ( 2838,10

eur / 5649,67 eur x 100%). Z uvedeného je zrejmé, že úspech strán v spore bol takmer rovnaký a preto
súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

50. Podľa § 258 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových,
preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.51. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom konaní mala každá zo strán úspech vo veci takmer rovnaký
(49,77 %/50,23 %), súd podľa § 259 CSP v spojení s § 258 CSP na náhradu trov štátu spočívajúcich vo
vyplatených nákladoch, súvisiacich s podaním správy, banke z rozpočtových prostriedkov súdu, zaviazal

strany každú vo výške 50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Galanta, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.