Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/243/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114212663
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6114212663.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, 821 08, IČO: 47 258 713, zastúpeného

Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234
547, proti žalovanej 1/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX a žalovanému 2/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom
W. B. XXXX/X, A. A., XXX XX, obidvaja právne zastúpení Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri
s.r.o., so sídlom Medený Hámor 15, Banská Bystrica, IČO: 47 257 032, za účasti občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo nám. 7,
Bratislava, IČO: 42 362 962, do 30.06.2016 vystupujúceho ako vedľajší účastník na strane žalovaných, v

konaní právne zastúpenom JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, Bratislava,
o zaplatenie 11 929,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 14C/33/2014 - 155 zo dňa 23.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 296,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 123,90 Eur od 16.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 124,92 Eur od 16.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
125,95 Eur od 16.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 126,99
Eur od 16.07.2013 do zaplatenie, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 128,04 Eur od

16.08.2013ozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy129,10Eurod16.09.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 130,16 Eur od 16.10.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 131,23 Eur od 16.11.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 132,32 Eur od 16.12.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 133,41 Eur od 16.01.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 134,51 Eur od 16.02.2014 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 135,62 Eur od 16.03.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 136,73 Eur od 16.04.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 137,86 Eur od 16.05.2014 do
zaplatenia, všetko v 60 Eur mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to až do úplného zaplatenia dlhu pod sankciou straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol (druhý výrok), žalovaným a do 30.06.2016 vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a
2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 62 % (tretí a štvrtý výrok).Z jeho dôvodov vyplýva, že rozsudkom č.k. 14C/33/2014 - 109 zo dňa 23.09.2015 súd uložil žalovaným v
rade1/,2/povinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovi4.457,07Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.457,07 Eur od 27.10.2013 do zaplatenia v 50,- Eur mesačných

splátkach, splatných vždy ku 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia
čo i len jednej z nich; vo zvyšnej časti žalobu zamietol, aj pokiaľ ide o trovy konania.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/7/2016 - 133 zo dňa
31.10.2017rozhodolopokračovanísporusprávnymnástupcomžalobcuarozsudoksúduprvejinštancie

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil okresnému súdu v ďalšom konaní po
vrátení veci vykonať dokazovanie podľa návrhov strán a vzhľadom na osobitné ustanovenie Civilného
sporového poriadku (spotrebiteľské konanie) vypočuť strany sporu, najmä žalovaných, na aký účel
použili finančné prostriedky z úveru. Úverovú zmluvu podrobí prieskumu z hľadiska právnej úpravy o
ochrane spotrebiteľa tak všeobecnej (Občiansky zákonník) ako aj osobitnej (zákon č. 250/2007 Z.z.) a
svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ použili
poskytnutý úver na prerábanie rodinného domu, čo potvrdila žalovaná v rade 1/ na pojednávaniach. V
úverovejzmluvejeuvedenýúčelúveru-prestavbaarekonštrukciadomu,pretoúčelúveruspadápod§1
ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. - nadobudnutie existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržba, preto sa na tento vzťah

nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z..
Žalobca úver predčasne zosplatnil na základe výpovede, ale podľa obsahu je dôvodom omeškanie
žalovaných 1/, 2/ so splácaním úveru, ktoré ani nebolo časovo obmedzené, čo sa vyžaduje pri ukončenie
zmluvného vzťahu výpoveďou podľa § 582 Občianskeho zákonníka.
Vo všeobecných podmienkach (článok III. bod 6 -1), tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je

upravená možnosť žalobcu odstúpiť z dôvodu omeškania klienta so splatením viac než dvoch po sebe
nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace; odstúpiť od zmluvy a požadovať
splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia.
Žalobca nedodržal podmienku upozornenia žalovaných na toto zosplatnenie minimálne v 15 dňovej
lehote v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, to je v decembri

2008. Na základe toho nedošlo k predčasnému zosplatneniu a žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi ku
dňu podania žaloby, t.j. ku 02.06.2014 len sumu dovtedy neuhradenú a splatnú.
Podľa potvrdenia (číslo listu 34) uhradili žalovaní do marca 2013 sumu spolu 12 023,71 Eur
(51x235,41Eur + 2×8,90 Eur). Od apríla 2013 do 15.05.2014 (splatnosť splátok bola podľa zmluvy,
určená k 15. dňu v mesiaci) boli žalovaní povinní uhradiť spolu 14 × 235,41 Eur, čo predstavuje

dohodnutú výšku mesačnej splátky, t.j. 3.295,74 Eur. Z tejto sumy je potrebné odpočítať sumu,
pripadajúcu na poistné, ktoré obsahovala mesačná splátka, 15,37 Eur x 14 splátok. Z časti III. Zmluvy
(poistenie klienta) nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so
základnýmiobsahovýmináležitosťamivzmysle§788ods.2Občianskehozákonníka.Pritomprepoistnú
zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma, ktorú však žalobca

nepreukázal.
Žalobca nemá nárok na zaplatenie poplatku za poistenie, preto bolo potrebné odpočítať z dlžnej sumy
spolu 215,18 Eur a tiež poplatok za poistenie pri sumách už zaplatených žalovaným, teda 51 x 15,37
Eur, t.j. spolu 783,87 Eur. Dlžná suma ku dňu začatia konania je na základe týchto skutočnosti 2.296,69
Eur, ktorú súd uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne. Z tejto sumy patrí žalobcovi

aj zákonný úrok z omeškania, avšak len z neuhradenej istiny (podľa plánu amortizácie na čísle listu 37,
2. stĺpec od splatnosti) od apríla 2013 do mája 2014, počnúc 16.04.2013 vo výške 8,5 % ročne za každý
mesiac až do 16.10.2013, následne od 16.11.2013 každý mesiac až do 16.05.2014 vo výške 8,25 %
ročne do zaplatenia. Úrok z omeškania nepatrí z úroku, pretože by išlo o príslušenstvo z príslušenstva.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

S poukazom na finančnú situáciu a osobné a majetkové pomery žalovaných 1/, 2/, ako aj na výšku istiny,
súd priznanú sumu s príslušenstvom povolil žalovaným splácať v 60 eurových mesačných splátkach v
zmysle § 232 Civilného sporového poriadku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca
sa domáhal zaplatenia sumy 11.929,39 Eur, súd mu priznal 2.296,69 Eur. Žalobca má úspech 19 %,

žalovaní majú úspech 81 %, preto žalovaným patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého
úspechu 62 %. Rovnaký nárok na náhradu trov konania má aj vedľajší účastník na strane žalovaných.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením.2. Proti rozsudku Okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca zmysle ustanovenia §
365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu 11.929,39 Eur spolu s úrokmi z dlžnej
úverovej istiny vo výške 9,90 % ročne zo sumy 11.455,71 Eur od 03.08.2013 do zaplatenia a úrokmi z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 11.895,59 Eur od 27.10.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Uplatneného nároku sa domáhal titulom neuhradených záväzkov žalovaných z uzavretej

zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 29.12.2008. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovaným
klasický spotrebiteľský úver vo výške 16.596,96 Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť žalobcovi spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami v 120 mesačných splátkach po 235,41 Eur so splatnosťou 1. splátky
15.01.2009. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Do podania žaloby
zaplatili len časť dlžnej sumy vo výške 12.023,71 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo
strany žalovaných žalobca odstúpil od úverovej zmluvy dňa na 12.08.2013, dňa 26.10.2013 odstúpenie

nadobudlo účinnosť a dlh žalovaných sa stal splatný v celom rozsahu. Ku dňu zúčtovania, t.j. ku
02.08.2013 dlh žalovaných predstavoval 11.929,39 Eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 11.455,71 Eur
z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 378,40 Eur z dlžných úrokov z úveru, zo sumy 61,48 Eur dlžného
poistného z úveru, zo sumy 33,80 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho
sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 9,90 % ročne zo sumy 11.455,71

Eur od 03.08.2013 až do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11.895,59
Eur od 27.10.2013 až do zaplatenia (žalobca si neuplatňoval úroky z omeškania zo sumy nákladov,
spojených s uplatnením pohľadávky).
Okresný súd pri opätovnom rozhodovaní o veci dospel k záveru, že žalobca nedodržal podmienku
upozornenia žalovaných na zosplatnenie úveru minimálne v 15 dňovej lehote v zmysle § 53 ods.

3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, t.j. v decembri 2008. K predčasnému
zosplatneniu teda nedošlo a žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi ku dňu podania žaloby, t.j. ku
02.06.2014 len sumu dovtedy neuhradenú a splatnú. S takýmto posúdením žalobca nesúhlasí. Podľa §
48 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka účastník môže od zmluvy odstúpiť, len ak je to v tomto zákone
ustanovenéaleboúčastníkmidohodnuté.Odstúpenímodúverovejzmluvysazmluvaodzačiatkuzrušuje

a ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z obsahu úverovej zmluvy
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na možnosti odstúpenia od úverovej zmluvy v prípade, ak bude
dlžník v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Rovnako sa dohodli na tom, že v prípade
odstúpenia od úverovej zmluvy je žalobca ako oprávnený požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane
príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia. Poukázal na bod IV.- 4 - 2, bod III. -6-1, bod V. - 5, bod V.

- 7 Všeobecných úverových podmienok.
Okresný súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nedodržal podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žalobca dodržal zákonný postup, keďže
predložené odstúpenie od úverovej zmluvy nebolo prvým upozornením žalovaných na nesplácanie
úveru. Žalobca do odstúpenia od úverovej zmluvy žalovaných viackrát upozorňoval na existenciu dlhov

a vyzýval na jeho splatenie telefonicky aj písomne. K odvolaniu predložil výzvu, ktorú žalovanému zaslal
pred samotným odstúpením od úverovej zmluvy. Jednalo sa o výzvu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
740,03 Eur spolu s informáciou o tom, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude právny predchodca
žalobcu požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Až následne, keď
žalovaní napriek výzve dlžnú sumu neuhradili, pristúpil žalobca k odstúpeniu od úverovej zmluvy.

Keďže žalovaní boli v čase odstúpenia v omeškaní s úhradou minimálne troch mesačných splátok
vo výške 235,41 Eur (do výpovede úveru mal žalovaný podľa plánu amortizácie uhradiť celkovo 55
mesačných splátok), žalobca mal za to, že k odstúpeniu od úverovej zmluvy došlo v súlade s citovanými
zákonnými a zmluvnými ustanoveniami. Žalobca mal za to, že ustanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na predmetný prípad nemožno aplikovať, pretože zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru

v prejednávanej veci bola uzatvorená na dobu určitú.
V odvolaní ďalej poukázal na to, že vedľajší účastník na strane žalovaných nemá mať priznané právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca jednak namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania
podaním zo dňa 04.11.2014, jednak inštitút vedľajšieho účastníctva bol dňom 01.07.2016 zrušený, čím
pominuli aj dôvody na jeho ďalšiu účasť v konaní. Preto súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil,

keď intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 62 % aj napriek tomu, že takéto
právne postavenie v predmetnom konaní nemal. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti a dôvody, ktorými by sa okresný súd už
nezaoberal.

4. Žalobca právo vyjadriť sa v duplike už nevyužil.

5. Žaloba bola podaná pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“); v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj

na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa §388 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a podľa §391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Krajský súd považuje odvolanie žalobcu za dôvodné. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho
konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29,
Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný
súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ).

9. Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty zásad
spravodlivého konania. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa

vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, logické a zrozumiteľné.

10. Podľa § 379 C.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem zákonných výnimiek).
Súd prvej inštancie po zrušení krajským súdom, súc viazaný jeho právnym názorom, správne dospel k
záveru, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je od samého vzniku právnym vzťahom, založeným
spotrebiteľskou zmluvou; žalobca, resp. jeho právny predchodca bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Krajský súd zdôrazňuje, že uvedený právny vzťah nie je

vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, aj keď nejde o spotrebiteľský úver (§ 1ods. 2 z.č. 258/2001
Z.z., § 1ods. 3 z.č. 129/2010 Z.z.). Predmetná zmluva medzi stranami sporu je nepochybne zmluvou
typovou a žalovaní 1/, 2/ nepoužili predmet plnenia na podnikanie; veriteľ je podnikateľom a predmet
konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti; prejednávaná vec je teda o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákonom o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Občianskeho

zákonníka); ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu; úverovanie
spotrebiteľa patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy.11. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca „predčasne zosplatnil úver na základe
výpovede, ale podľa obsahu je dôvodom omeškanie žalovaných 1/, 2/ so splácaním úveru, ktoré ani
nebolo časovo obmedzené, čo sa vyžaduje pri ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou podľa § 582

Občianskeho zákonníka. Vo všeobecných podmienkach (článok III. bod 6 -1), tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, je upravená možnosť žalobcu odstúpiť z dôvodu omeškania klienta so splatením viac než
dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace; odstúpiť od zmluvy a
požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia. Žalobca nedodržal
podmienku upozornenia žalovaných na toto zosplatnenie minimálne v 15 dňovej lehote v zmysle § 53

ods.3Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,tojevdecembri2008.Nazákladetoho
nedošlo k predčasnému zosplatneniu a žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi ku dňu podania žaloby,
t.j. ku 02.06.2014 len sumu dovtedy neuhradenú a splatnú.“

12. Žalobca v odvolaní tvrdí, že „podľa § 48 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka účastník môže od
zmluvy odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením

od úverovej zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na
možnosti odstúpenia od úverovej zmluvy v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s plnením svojho
peňažného záväzku. Rovnako sa dohodli na tom, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je žalobca
ako oprávnený požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia.

Poukázal na bod IV.- 4 - 2, bod III. -6-1, bod V. - 5, bod V. - 7 Všeobecných úverových podmienok.
Okresný súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nedodržal podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.“

13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, čo odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v rámci svojej

argumentácie zamieňa právne inštitúty, ktorými sú „výpoveď zmluvy“, „zosplatnenie“ a „odstúpenie od
zmluvy“. Tieto právne inštitúty sú právnymi predpismi upravené odlišne a ich uplatnenie vyvoláva rôzne
právnenásledky.Takýmtoodôvodnenímrozhodnutiaokresnýsúdzaviedolajsamotnéhoodvolateľa,keď
tento, reagujúc na argumentáciu okresného súdu, poukazuje na ustanovenia všeobecných obchodných
podmienok, ktoré v danej veci vo vzťahu k žalovanému neaplikoval, resp. nemôže reagovať na dôvody,

ktoré okresný súd v napadnutom rozhodnutí nevyslovil. Z aj z uvedeného dôvodu je napadnuté
rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné, keďže obsahuje vzájomne a vnútorne protirečivú
argumentáciu a ani odvolaciemu súdu nemôže byť zrejmé, ktoré z vyššie uvedených právnych inštitútov
- výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo predčasné zosplatnenie okresný súd v danej veci aplikoval.
Nemožno dôsledne podrobiť súdnej kontrole rozsudok okresného súdu ani v časti jeho výpočtov

priznanej sumy žalobcovi, ani z hľadiska použitej právnej úpravy, keďže žiadne ustanovenia právnych
predpisov okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nepoužil. Z dôvodov rozsudku okresného súdu
nevyplýva, k akým právnym záverom súd prvej inštancie dospel, absentuje vzťah medzi skutkovými
zisteniami aj úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie riadil pri hodnotení dôkazov a pri ustálení právnych
záverov. Krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie i napriek ustanoveniu § 390 písm. a) C.s.p.,

pretože súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil pokynom odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je pre
nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľné.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie krajský súd zrušil nielen v treťom výroku (o zamietnutí žaloby),
ale aj vo výroku prvom (o uložení povinnosti žalovaným) vzhľadom na ich vzájomnú závislosť, a aj

vo výroku treťom (o trovách konania strán sporu), ako výroku závislom na hlavných výrokoch, aj keď
žalobca odvolaním napadol iba druhý a štvrtý výrok (o trovách občianskeho združenia, vystupujúceho
do 30.06.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaných) rozsudku okresného súdu.
Odvolací súd zdôrazňuje čl. 3 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
je potrebné každé ustanovenie tohto zákona potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Odvolací súd v odvolacom konaní nedisponuje
právnymi prostriedkami, umožňujúcimi odstrániť alebo napraviť nedostatok odôvodnenia súdneho
rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktoré je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie (v súlade s pokynom krajského súdu v prvom zrušujúcom
rozhodnutí) podrobí úverovú zmluvu prieskumu z hľadiska právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa
všeobecnej v zmysle Občianskeho zákonníka, ako aj osobitnej v zmysle z.č. 250/2007 Z.z., vysporiada
sa aj s tvrdeniami žalobcu v odvolacom konaní (žalobca o.i. predložil súdu výzvu na splatenie dlžnejčasti úveru - č.l. 167 pv) a vo veci opätovne rozhodne. Nové rozhodnutie, ku ktorému dospeje, odôvodní
v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., resp. v zmysle § 236 C.s.p.; rozhodne aj o náhrade trov konania, a to i
odvolacieho (§396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Pokiaľ sa týka odvolacej námietky ohľadom občianskeho združenia, táto nie je dôvodná, pretože nejde
o subjekt intervenienta, ako sa mylne domnieva odvolateľ; okresný súd je povinný sa vysporiadať s
trovami občianskeho združenia, vzniknuté do 30.06.2016, vystupujúceho do tohto času (30.06.2016)
ako vedľajší účastník, ktorý subjekt od 01.07.2016 zanikol. O oprávnenosti jeho vstupu okresný súd
rozhodoval (uznesenie č.k. 14C/33/2014-75 zo dňa 02.03.2015). Aj tento výrok (o trovách konania

občianskeho združenia) však krajský súd musel zrušiť (napriek nedôvodnosti odvolania v tomto výroku),
lebo je závislý na výroku o trovách konania hlavného účastníka, t.j. žalovaných 1/, 2/, ktorých v konaní
ako vedľajší účastník do 30.06.2016 podporovalo.

16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357
písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).