Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/138/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210213779
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4210213779.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci
oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831,
proti povinnému: Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., o vymoženie sumy 161,64 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. marca 2018 č. k.

13Er/882/2010-20 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm.

h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok ).
Uviedol, že dňa 18. 10. 2010 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Štefanovi Hrebíkovi. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 27. 05. 2011 podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný nemá majetok, ktorý
by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, z ktorého dôvodu by ďalšie pokračovanie v exekúcii
bolo nehospodárne. V danej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje

žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Preto z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky
pre nemajetnosť povinného súd exekúciu výrokom I. v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
zastavil.

2. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a § 14 ods.
1, 2, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

neskorších predpisov tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 52,71 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Dospel k záveru, že súdnemu exekútori
prináleží paušálna odmena v minimálnej výške 33,19 eura a náhrada 20 % DPH vo výške 6,64 eura a
náhrada hotových výdavkov, poštovné v sume 12,88 eura za 9 zásielok doručovaných prostredníctvom
poštya7elektronickýchžiadostíoposkytnutiesúčinnosti.Malzato,žesúdnemuexekútorovineprináleží
súdnym exekútorom vyčíslená suma 30 eur za cestovné náhrady, keďže súdny exekútor tieto žiadnym

spôsobom nepreukázal, t. j. v exekučnom spise sp. zn. EX 2108/2010 sa žiaden cestovný doklad,
úradný záznam z pracovnej cesty, ani účet za PHM, či technický preukaz použitého motorového vozidla
nenachádza. Rovnako súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu vo výške 5 eur za predloženie návrhu
na zastavenie exekúcie a špecifikáciu trov, nakoľko z doručenky pripojenej v exekútorskom spise k
návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, že súdny exekútor doručoval predmetný návrh súdu v jednej
zásielke spolu s inou listinou patriacou k inému exekučnému konaniu, pričom cena poštovného bola

v danom prípade 1,50 eura. Súdnemu exekútorovi preto priznal náhradu vo výške 1, t. j. sumu 0,75
eura. Následne súdny exekútor doručoval súdu exekučný spis, za ktorého doručenie patrí súdnemuexekútorovi náhrada poštovného podľa cenníka Slovenskej pošty, a. s. vo výške 1,90 eura, keďže
hmotnosť uvedenej zásielky neprevyšovala 500 g. Uzavrel, že k zastaveniu exekúcie v tejto veci došlo
z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša

oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny a
zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je

potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
v tomto štádiu konania označil za predčasné. Vytkol súdu prvej inštancie, že v napadnutom uznesení
vôbec nešpecifikoval, na základe akých skutočností a akých lustrácií mal súdny exekútor a následne
aj exekučný súd za preukázané, že povinný je nemajetný. Zdôraznil, že povinný môže vlastniť
hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k upokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom

túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná
exekúciazastavená,hrozí,žejehoprávoakooprávnenéhonazaplateniepohľadávkyvymáhanejvtomto
exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Vybral si
súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania
exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Naviac mimo prebiehajúcej

exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
jehopohľadávku.Poukázal,žepohľadávkapredstavujeneuhradenépoistné,pričomzdravotnépoistenie
je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky
umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú
z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému

prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Uzavrel,

že exekučný súd je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a
umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného
titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo
nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel
základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

4. Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa
nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, nakoľko v danej veci bola vylustrovaná (priebežne
od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj
výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné

konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by podľa jeho názoru bolo
zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v ktorom súd dospel k záveru, že nie je rozhodujúca skutočnosť, že
povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Svoj záver argumentačne podporil i uznesením Krajského

súdu v Nitre zo dňa 21. 06. 2018 sp. zn. 4CoE/56/2018, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
1CoE/41/2012-63 a tiež rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. IV ÚS 452/2011.
Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi (§
380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. Štefanovi Hrebíkovi so sídlom Exekútorského úradu v Malackách, Dukelských hrdinov 2946/6 dňa
12. 10. 2010, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 161,64 eura s príslušenstvom. Za exekučný
titul označil výkaz nedoplatkov č. 0910006978 zo dňa 09. 02. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosťa vykonateľnosť dňa 24. 02. 2010. Súd prvej inštancie poveril dňa 18. 10. 2010 súdneho exekútora
JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonaním predmetnej exekúcie. Súdny exekútor dňa 27. 05. 2011 doručil
súdu prvej inštancie podanie označené ako návrh na zastavenie exekučného konania, v ktorom uviedol,

že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok, z ktorého dôvodu navrhol
zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a o trovách exekúcie rozhodnúť podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu v celkovej výške 85,06 eura zaviazať oprávneného.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov
schválených týmito orgánmi.

10.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuexekúciusúdzastaví,akmajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku
musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni,
aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol

majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

13. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy,
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie
správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho
exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 2108/10
vyplýva, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nie je vlastníkom motorového vozidla
ani prípojného vozidla, nemá evidovaný žiadny bankový účet, nie je evidovaný v registri Sociálnej

poisťovne ústredie, povinný je bezdomovec, pobyt bezdomovca má podľa lustrácie v registru obyvateľov
hlásený od 10. 12. 2010 v obci Kolárovo a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu
zastavilprenemajetnosťpovinného.Záveromodvolacísúd,reagujúcnanámietkyoprávnenéhoohľadne
predpokladubudúcehopríjmupovinnéhouvádza,žeprávoplatnérozhodnutiesúduozastaveníexekúcie

pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom
návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti pri prípadnej zmene
majetkových pomerov povinného nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol
majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z uvedených dôvodov odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

povinnému sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).