Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/292/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413203019
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413203019.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: I. R., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, Z., zastúpeného JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, so sídlom
Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, proti odporcovi: T. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. S.
XXX/XX, O. V., zastúpeného Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36
856 517, o zaplatenie sumy 2.400,- Eur, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom zo dňa 21. 01. 2015 č. k. 10C/36/2013-55 do výroku o trovách konania, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Výroku uznesenia okresného súdu, ktorým súd konanie zastavil, s a n e d o t ý k a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom a
náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal s odkazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm.
c/ O. s. p.
Proti uzneseniu okresného súdu do výroku o trovách konania podal odvolanie odporca. Žiadal uznesenie
okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, prípadne tento zmeniť tak, že navrhovateľ bude povinný zaplatiť odporcovi trovy
prvostupňového konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 302,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že okresný súd vo veci nesprávne postupoval,
keď nevyzval účastníka konania na možnosť uplatnenia vyčíslenia trov konania, hoci vo veci rozhodol
rozhodnutím bez jeho vyhlásenia na základe späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom bez
udania dôvodu. Takýmto postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, čím ide o vadu podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo mu neumožnil uplatniť náhradu trov konania. Okrem
toho poukazoval na to, že v danom prípade neprichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 146
ods. 1 písm. c/ O. s. p., pretože z obsahu spisu vyplýva, že konanie bolo zastavené pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom, pričom konajúci súd mal v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2
vety prvej O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Keďže procesne zavinil zastavenie konania navrhovateľ, je povinný zaplatiť
náhradu trov konania odporcovi. Žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.
Na odvolanie odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o trovách
konania považoval za vecne správne. Poukázal na to, že späťvzatie návrhu je dispozitívny procesný
úkon, ktorý výlučne patrí navrhovateľovi. V danom prípade by mal okresný súd skúmať, z akých dôvodov
došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania a v tomto prípade aj zvážiť použitie ustanovenia § 150 O. s.
p. Podľa názoru navrhovateľa pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi je oprávnená, avšak navrhovateľ
v snahe predísť nákladom súdneho konania sa chcel s odporcom ešte dohodnúť na mimosúdnomvysporiadaní veci. Toto bol hlavný dôvod, prečo zo strany navrhovateľa došlo k späťvzatiu návrhu na
začatie konania. Okrem toho navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že by zo strany odporcu došlo aj k
vyčísleniu trov konania v danej veci.
Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania v rozsahu
danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
2 O. s. p. a toto v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu
v napadnutom výroku na ďalšie konanie.
Z obsahu podaného odvolania odporcu vyplýva, že tento nenapáda výrok uznesenia okresného súdu,
ktorým konanie v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavil. Z podaného odvolania
vyplýva, že napáda rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Na základe podaného odvolania preto krajský súd preskúmaval výrok uznesenia okresného súdu len
v časti, v ktorej rozhodol o trovách konania. Výroku, ktorým okresný súd konanie vo veci zastavil, sa
preto nedotkol.
Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
2.400,- Eur s príslušenstvom z dôvodu, že odovzdal odporcovi sumu 2.400,- Eur ako zálohu na kúpnu
cenu za osobné motorové vozidlo, pričom odporca osobné motorové vozidlo nedodal a takisto mu
nevrátil ani zálohu, ktorú mu navrhovateľ poskytol.
Pojednávanie v danej veci zo strany súdu bolo viackrát odročované, pričom podaním zo dňa 20. 01.
2015, ktoré je založené na č. l. 52 spisu, navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konanie späť a žiadal
konanie v celom rozsahu zastaviť. Z obsahu podania navrhovateľa vyplýva, že zvážil vymožiteľnosť
či nevymožiteľnosť pohľadávky, ktorú uplatnil a skutočnosť, že mu súdnym konaním budú vznikať iba
ďalšie náklady, a preto považoval za nehospodárne pre neho ďalej pokračovať v konaní s tým, že sa
pokúsi svoju pohľadávku ešte raz mimosúdnou cestou vymôcť od odporcu.
Zo zápisnice okresného súdu o pojednávaní vyplýva, že v danej veci bol určený vopred termín
pojednávanianadeň21.01.2015.Písomnéspäťvzatienávrhunazačatiekonaniabolodoručenésúdue-
mailovoupoštouaneskôrdňa21.01.2015ajpoštounasúd.Zobsahuzápisnicevyplýva,žeokresnýsúd
napojednávaníoboznámilspísomnýmpodanímprávnejzástupkynenavrhovateľaospäťvzatínávrhuna
začatie konania a vo veci rozhodol tak, že konanie zastavil bez toho, aby dal odporcovi a jeho právnemu
zástupcovi možnosť uplatniť náhradu trov konania, keďže po výzve súdu na vyjadrenie k návrhu na
začatie konania si odporca zvolil právneho zástupcu, ktorý požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu,
že sa nemôže zúčastniť pojednávania okresného súdu a ani sa podrobne vyjadriť k žalobe, pričom
následne boli pojednávania odročované, na ktorých odporca ani právny zástupca nemohli predniesť
návrh na uplatnenie trov konania.
Keďže v danom prípade došlo k späťvzatiu návrhu skôr, ako sa vo veci začalo pojednávanie, tak súd
vychádzal z toho, že v zmysle § 96 ods. 3 O. s. p. by bol nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu aj
tak neúčinný, preto vo veci rozhodol bez toho, že by dal možnosť odporcovi a právnemu zástupcovi sa
k späťvzatiu návrhu vyjadriť a uplatniť náhradu trov konania, hoci mal k tomu procesnú možnosť podľa
ustanovenia § 96 ods. 3 poslednej vety O. s. p., pretože mohol o zastavení konania rozhodnúť do 30
od späťvzatia návrhu, a tým dať možnosť odporcovi a jeho právnemu zástupcovi sa jednak vyjadriť k
späťvzatiu, uplatniť a vyčísliť náhradu trov konania.
Keďžesataknestaloaokresnýsúduznesenímkonaniezastavil,taknemalzadanéhostavuinúmožnosť
ako rozhodnúť o trovách konania len za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Takýto postup okresného súdu však nepovažuje krajský súd za správny, lebo ním podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O. s. p. odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Odporcovi tak nedal možnosť zhodnotiť procesný úkon navrhovateľa, ktorým bolo späťvzatie návrhu na
začatie konania a dôvody, ktoré boli v písomnom späťvzatí návrhu na začatie konania uvedené a podľa
toho postupovať pri uplatnení náhrady trov konania.Ustanovenie § 146 O. s. p. obsahuje ods. 2, z ktorého vyplýva, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že návrh na začatie konania vzal späť navrhovateľ. Preto mal
okresný súd skúmať dôvody, za ktorých k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo a či za daných
okolnostíneprichádzadoúvahypostupprávepodľaustanovenia§146ods.2O.s.p.vetyprvej,prípadne
či nie sú splnené podmienky na použitia § 150 O. s. p.
Zdôvodovrozhodnutiaokresnéhosúdunevyplýva,žetýmitookolnosťamibysaokresnýsúdnezaoberal.
Ak chcel okresný súd postupovať podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., mal v danom prípade vylúčiť
možnosť použitia § 146 ods. 2 O. s. p.
Z konštrukcie ustanovenia § 146 O. s. p. vyplýva, že ak bolo konanie zastavené, nemá v zásade žiaden
z účastníkov právo na náhradu trov konania, ovšem pri tomto postupe treba taktiež vychádzať z toho, z
akého dôvodu došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania. Uviesť dôvody, z ktorých vyplýva, že nejde
o procesné zavinenie niektorého účastníka na zastavení konania. Ak totiž niektorý z účastníkov zavinil,
že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy druhého účastníka.
Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je
preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom
či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné
nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke; v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobcu v dôsledku príčinnej
súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.
Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu návrhu nezbavuje procesnej zodpovednosti
navrhovateľa na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
návrhu, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Túto je definitívne treba vyriešiť v rámci právnej
úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. a nie je pritom vylúčené ani to, aby súd došiel
súčasne i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.