Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/358/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212883
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6412212883.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu:
O., s.r.o., T.: XX XXX XXX, so sídlom v XXX XX K., O., v časti konania zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v AK 811 09 Bratislava, Grösslingova
č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti

žalovanému: A. republika, za ktorého pred súdom koná M. spravodlivosti A. republiky, so sídlom v
K., J. námestie č. XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C/92/2012-19 zo dňa 14. augusta 2014, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti v sume 66,-Eur podľa
položky č.17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
71/1992 Zb.“).

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom tvrdil, že v žalobe nepodal
námietku zaujatosti, ale iba uviedol skutočnosti, pre ktoré inak vecne a miestne príslušný súd prvej
inštancienemôževtomtosporekonať,pretožejehosudcoviasúzprejednaniavecivylúčení,keďžemajú
pomer k veci a k účastníkom a teda sú vo veci zaujatí podľa § 14 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). Súd prvej inštancie nemohol podanie žalobcu z hľadiska
jeho obsahu vyhodnotiť ako námietku zaujatosti z dôvodu, že neobsahovala náležitosti vymedzené v

§ 15a ods. 3 O.s.p. Námietku zaujatosti žalobca nepodal. Súd prvej inštancie spoplatnil fiktívny návrh.
Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. vzniká strane poplatková povinnosť podaním námietky
zaujatosti;námietkazaujatostinebolapodaná;žalobcanevznášaanevzniesolnámietkuzaujatostipodľa
§ 15a O.s.p., ktorá by mohla byť spoplatnená podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov.
Žalobca očakával a očakáva postup podľa § 15 O.s.p., pretože tvrdené okolnosti neoznamuje súdu
v rámci odôvodnenia námietky zaujatosti podľa § 15a O.s.p., preto nie je možné, aby ho súd prvej

inštancie vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. Súd prvej inštancie
mal oznámené okolnosti prejednať v právnom režime ustanovenia § 15 O.s.p. tak, ako o tom opakovane
rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konkrétne v uzneseniach sp. zn. 4Sžo/56/2012 zo dňa
27.11.2012, sp. zn. 6Sžo/56/2012 zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 4Sžo/57/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn.
4Sžo/55/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 3Sžo/57/2012 zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 6Sžo/57/2012 zo
dňa 28.11.2012, sp. zn. 3Sžo/56/2012 zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 3Sžo/58/2012 zo dňa 21.11.2012, sp.

zn. 5Sžo/56/2012 zo dňa 15.11.2012, sp. zn. 5Sžo/57/2012 zo dňa 15.11.2012 a sp. zn. 5Sžo/58/2012
zo dňa 15.11.2012, v ktorých uviedol, že v daných prípadoch sa jednalo o dôvod vylúčenia, resp.nevylúčenia sudcov, ktorý nie je v zmysle zákona o súdnych poplatkoch poplatkovým úkonom, preto
nebol dôvod na vyrubenie súdneho poplatku uznesením a najvyšší súd napadnuté uznesenia bez
ďalšieho zrušil, pretože neexistovali dôvody na ich vydanie. Žalobca žiadal, aby odvolací súd dodržal

princíp právnej istoty a s poukazom na ustálenú prax najvyššieho súdu rozhodol o zrušení napadnutého
uznesenia o poplatkovej povinnosti. Žalobca zároveň tvrdil, že z judikatúry ústavného súdu (sp. zn.
II. ÚS 331/09) možno vyvodiť, že tvrdenie strany, podľa ktorého v jej spore nekoná zákonný sudca,
treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho pohľadu. Aj v prípade, keby súd dospel k
názoru, že námietka zaujatosti vznesená bola, žalobcovi nie je možné uložiť, aby podľa položky č. 17a

zákona č. 71/1992 Zb. zaplatil súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti z dôvodu, že konanie
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku oslobodené. Podľa
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 387/2010 zo dňa 25.11.2010 (R 70/2010)
uloženie poplatkovej povinnosti v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v prípade,
kde ju strana nemá, predstavuje zásah do základného práva na súdnu ochranu zaručeného v článku

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby súd prvého stupňa alebo odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil.

3. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;
podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

4. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a

uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov doručil
žalobca Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 27.09.2012. Priamo v žalobe žalobca uviedol, že
Okresný súd Žiar nad Hronom, ktorý má spor prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa §
85 ods. 3 O.s.p., nemôže v spore konať, pretože na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo

veci zaujatý. Žalobca preto v zmysle ustanovenia § 12 O.s.p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol
pred prejednaním sporu o prikázaní sporu inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Žiar nad Hronom sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu vzhľadom na
ich pomer k sporu a k stranám. Dôvodom vylúčenia sudcov miestne príslušného súdu mala byť
skutočnosť, že tento súd svojim konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na

strane žalobcu. Súd prvej inštancie aj nadriadený krajský súd posúdili podanie žalobcu, ktoré bolo
súčasťou žaloby, ako námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom.
Nadriadený súd o námietke zaujatosti rozhodol uznesením č.k. 4NcC/242/2012-9 zo dňa 17.10.2012
tak, že z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.
zn. 12C/92/2012 všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom nevylúčil (o námietke zaujatosti

rozhodoval nadriadený súd v režime ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. a § 15a ods. 3 O.s.p.).

6.1 Postup súdu prvej inštancie, ktorý spor sp. zn. 12C/92/2012 predložil nadriadenému Krajskému súdu
v Banskej Bystrici na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom a následne rozhodol o
povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, považuje odvolací súd za správny.

6.2Žalobcasiprotirečí.Vodvolanítvrdí,ženávrhnavylúčeniesudcovOkresnéhosúduŽiarnadHronom
nepodal, iba poukázal na dôvod, pre ktorý by mal súd prvej inštancie sám predložiť spor nadriadenémusúdu na tzv. delegáciu nutnú podľa § 12 ods. 1 O.s.p., ale súčasne v odvolaní uvádza, že „z judikatúry
ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie strany, podľa ktorého v jej spore nekoná zákonný sudca,
treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/2009)“.

6.3 Predpokladom postupu podľa § 12 ods. 1 O.s.p. a prikázanie sporu inému súdu toho istého stupňa
bolo,žesudcoviavecneamiestnepríslušnéhosúdubolivylúčenízprejednávaniaarozhodovaniasporu;
o vylúčení sudcov rozhodoval podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nadriadený súd súdu prvej inštancie na základe
námietky zaujatosti vznesenej stranou alebo na základe oznámenia sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval o námietke
zaujatosti na návrh strany - žalobcu. Žalobcovi preto vznikla povinnosť zaplatiť podľa § 2 ods. 1 písm. a)
v spojení s § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdny poplatok za námietku
zaujatosti ustanovený v položke č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, aj keď bolo konanie o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom

do 30.09.2012 od poplatku oslobodené. Výklad ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 písm. k)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v súvislosti s riešením otázky, či vzniká strane v konaní
vecne oslobodenom od poplatku povinnosť zaplatiť poplatok podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych
poplatkovzanámietkuzaujatostiuskutočnenýKrajskýmsúdomvŽilinevuzneseníč.k.8Co/294/2010-65
zo dňa 31.08.2010, podľa ktorého sa vecné oslobodenie civilného sporového konania od súdneho

poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny
poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§
4 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a od povinnosti zaplatiť tento poplatok
(podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov) možno oslobodiť stranu iba postupom podľa §

138 O.s.p., nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. II. ÚS 124/2011-13 zo dňa
30.03.2011 za ústavne nekonformný alebo nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení.
Súd prvej inštancie v uznesení, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie
námietky zaujatosti, aplikoval správny právny predpis, správne ho aj vyložil. V uznesení bola
správne označená položka sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a

súdny poplatok bol vyrubený aj v správnej sume 66,- Eur. Neobstojí ani poukaz žalobcu na citované
rozhodnutia najvyššieho súdu, pretože v uvedených prípadoch najvyšší súd posudzoval prípady, kedy o
námietkach zaujatosti rozhodol nadriadený súd v režime § 15 O.s.p.; v prejednávanom spore vyhodnotil
nadriadený súd podanie žalobcu ako námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. a takto o nej aj
rozhodol. Odvolací súd navyše dodáva, že aj na poplatkové konanie platil primerane Občiansky súdny

poriadok (§ 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.06.2016), preto súd prvej inštancie
relevantné tvrdenia žalobcu v žalobe o vylúčení sudcov v zmysle v tom čase platného a účinného
ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p. správne podľa obsahu vyhodnotil ako námietku zaujatosti, aj keď žalobca
tento svoj úkon formálne ako námietku zaujatosti neoznačil (zrejme práve v snahe vyhnúť sa poplatkovej
povinnosti). Odvolanie žalobcu preto nebolo dôvodné a odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).