Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Babinová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/61/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220985
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116220985.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobkyne: B. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. sv. Z. XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom
Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy
49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou De minimis, spol.
s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/116/2016-142 zo dňa 20.3.2018 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Mení uznesenie tak, že žalovaný je povinný pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo
vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde v Prešove sumu vo výške 670 eur do 7 dní
odo dňa doručenia tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Vyslovil, že o trovách tohto neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v končenom rozhodnutí.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre vydanie neodkladného opatrenia je potrebné splniť viaceré
podmienky a to tým, že dostatočným spôsobom sa predložia listiny a opíšu sa skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne, túto podmienku žalobkyňa splnila, poukázala na
uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Vychádzala z
toho, že v zmluvách o úvere absentujú základné zákonné náležitosti. Rovnako poukázal aj na dôvodnosť
obavy žalobcu, že exekúcia bude ohrozená. Iba na základe svojich domnienok a predstáv žalobkyne
však dôvodnosť jej obavy nevyplynula. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, aby žalovaný ukončil
svoju podnikateľskú činnosť na slovenskom trhu. Pokiaľ ide o argument žalobkyne ohľadne základného
imania spoločnosti žalovaného (je záporné), ide o obchodnú a podnikateľskú činnosť samotného
žalovanéhoavedeniaspoločnosti.Pokiaľideonázoržalobkyne,žežalovanýsazbavujesvojhomajetku,
tým že dochádza k hromadnému zbaveniu sa živých pohľadávok postúpením na inkasné spoločnosti
(najmä spoločnosť KRUK Česká Slovenská republika, s.r.o.) z predložených listinných dôkazov však
nevyplynulo, koľko pohľadávok žalovaný postúpil inkasným spoločnostiam. Súd prvej inštancie zastáva
názor, že ani hromadným postúpením pohľadávok žalovaného voči spotrebiteľom nedochádza k
osvedčeniu tvrdenia žalobkyne o ukončení jeho podnikateľskej činnosti. Predmetným postupovaním
pohľadávok žalovaného týmto inkasným spoločnostiam majetok žalovaného sa len zvyšuje. Samotné
odplatné postúpenie pohľadávky nemožno hodnotiť ako zbavovanie sa majetku žalovaného, pričom pri
ťažko vymožiteľných pohľadávkach ide o bežný postup podnikateľských subjektov. Žalobkyňa svojím
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinnými dôkazmi neosvedčila svoje tvrdenia,
že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku. Samotný dlh sám o sebe ešte nemôže byť dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by bol výkon rozhodnutia
ohrozený, patrí také konane žalovaného, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú jej
majetkové pomery. Poukázal na rozhodnutie NS SR pod sp.zn. 5Obo/14/99. Zároveň uviedol, že pritýchto hromadných podaniach spotrebiteľov v uvedených právnych veciach voči žalovanému, by došlo
bezďalšieho(ukladanieneodkladnýchopatrenívoformeuloženiadoúschovysumuistiny,príslušenstva,
vrátane trov pre právneho zástupcu) o mimoriadny zásah do podnikateľskej činnosti. Zároveň poukázal
na to, že ani neúčasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach nie je dôvodom pre vyhovenie
tohto návrhu. Je právom advokáta zúčastniť sa nariadených pojednávaní a nie jeho povinnosťou.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 a nasl. CSP. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že bude
zároveň rozhodnuté o trovách konania v rozhodnutí o veci samej.
4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že
nesúhlasí s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie a s týmto sa ani nestotožňuje. Žalovaný od
1.3.2018 vstúpil do likvidácie, čo len zvyšuje obavu žalobkyne z ohrozenia exekúcie, resp. predstavuje
už reálnu hrozbu jej zmarenia. Za zmätočné považuje tvrdenie súdu, podľa ktorého predmetným
postupom pohľadávok žalovaného inkasným spoločnostiam nedochádza k zbavovaniu sa jeho majetku,
ale skôr naopak, majetok sa žalovanému zvyšuje. Nesúhlasí ani s tým, že ak by súd bez ďalšieho
ukladalneodkladnýmopatrenímpovinnosťprežalovanéhoukladaťdoúschovysumuistinypríslušenstva
vrátane trov pre právneho zástupcu, išlo by o mimoriadny zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného.
V týchto záveroch vychádza súd prvej inštancie z nepreukázaných skutočností, týkajúcich sa zbavenia
sa svojich pohľadávok žalovaným, keďže ich počet je neurčený a nie je známe ani odplatnosť, prípadne
bezodplatnosť postupovania pohľadávok. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že majetok žalovaného sa
zvyšuje, je to v rozpore s logikou veci, aby nariadenie neodkladného opatrenia bolo považované za
mimoriadny zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného. Zo strany žalobkyne sa jedná o legitímny
postup sledujúc jedine zabezpečenie preventívneho a ochranného účelu v o vzťahu k budúcej exekúcii,
ktorej výkon je podľa žalobkyne ohrozený. Poukázala aj na komentár k Civilnému sporovému poriadku
autorov Števček a Kolektív C.H.Beck, Bratislava, 2016, str. 1093, kde nemožno v štádiu návrhu
na neodkladné opatrenie zaťažiť žalobcu povinnosťou preukazovať bezprostredný úmysel dlžníka
smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Tak podľa názoru žalobkyne jednoznačne narastá obava, že výkon
rozhodnutia, resp. budúca exekúcia v prospech žalobkyne bude po právoplatnom skončení veci
ohrozená pre nedostatok alebo úplnú neexistenciu majetku žalovaného. Poukázala aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/327/2017, z ktorého vyplýva, že vlastné imanie žalovaného
je výrazne v záporných hodnotách -16.205.010 eur a vklad spoločníkov žalovaného je v rozsahu
6.155.802,20 eur. Navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu
súdneho rozhodnutia.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.16. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi
umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd
nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach
týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a
preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie
nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 14.10.2016 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5751579736
z 30.3.2014 v časti poplatok za garantovanú službu za neprijateľné a zároveň určil zmluvnú podmienku v
Zmluve o zabezpečení splátok úveru v bode 1.2 zo dňa 30.03.2016 za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalovaný prestal od 18.12.2015 poskytovať pre svojich klientov spotrebiteľské úvery a prijal rozhodnutie
o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Iné podnikateľské činnosti žalovaný reálne
nevykonáva. Zo strany žalovaného dochádza k hromadnému zbavovaniu sa svojich živých pohľadávok
a k ich postupovaniu na iné inkasné spoločnosti, najmä spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika
s.r.o. V súčasnosti má spoločnosť už iba jedného konateľa a dochádza aj k ukončeniu funkcií členov
dozornej rady. Z informácii od spotrebiteľských združení vyplýva, že právny zástupca žalovaného sa
nezúčastňuje nariadených pojednávaní. Preto existuje dôvodná obava do právoplatného skončenia
súdneho konania pri exekúcii nárokov spotrebiteľa voči žalovanému.
18. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Výročnú
správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31.decembra 2016 a výpis z obchodného registra
žalovanej.
19. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene
obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň, na
rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.
20. Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok, ku ktorým podľa odvolacieho súdu
žalovaný nepochybne smeruje. Ide o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku
spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.
21. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložila
žalobkyňa sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych
zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými
spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov.
Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení
úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež
ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti
bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od
roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na
108 zamestnancov.
22. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava https://www.provident.sk/
vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.
23. Z predmetnej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni
mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015: záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur). Z
uvedeného vyplýva, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného
imania.
24. Žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní žiadny majetok a jeho
majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a tak ako správne uviedla
žalobkyňa, ich počet je neurčitý.
25. Z toho preto možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť
žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, majetok žalovaného nedávajú dostatočnú
záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto spore.
26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v
danom prípade nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je nesprávny. Žalobkyňa
osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie
žalovaného svedčí v prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti
ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možnovýkonomrozhodnutiapostihnúť,aleboinékonanie,ktorépodstatnoumierounepriaznivoovplyvňujejeho
majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila.
27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný a žalobkyňa uviedla vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.
28. Odvolací súd vyhovel návrhu žalobkyne, ktorá osvedčila, že prebieha konanie na súde prvej
inštancie, je zastúpená advokátom a prípadný nárok na náhradu trov konania by aj pri prípadnom
úspechu v konaní musela znášať samotná žalobkyňa.
29. Pretože neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého
uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku zmenil a
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu s tým, že neodkladné
opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po skončení
konania vo veci samej.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.