Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/210/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204588
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817204588.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom
Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 3, N., zast.
JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 2, Rožňava, o zaplatenie

2.004,25 EUR, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.10.2017, č.k.
4C/6/2017-24

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)rozsudkomoznačenýmvzáhlaví

žalobu zamietol (I. výrok), konanie v časti o zaplatenie 15,- EUR zastavil (II. výrok) a žalovanej priznal
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.574,25 EUR s
príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že dňa 13.01.2009 uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom

Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal žalovanej poskytnúť úver vo výške 2.489,54 EUR
za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej Zmluvy boli
Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných
mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v Zmluve. V jednotlivých
splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej listiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky

a príp. úhrada za poistenie, ak zo Zmluvy nevyplýva inak. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu
vyplývajúcu zo Zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila čím porušila dohodnuté úverové
podmienky.Dňa28.07.2011vyzvalžalobcažalovanúkúhradedlžnejsumyvovýške2.472,40EURspolu
s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu.
Ku dňu podania žaloby predstavoval dlh žalovanej sumu 2.574,25 EUR, ktorú sumu tvorí zosplatnená
istina 1.917,64 EUR, pokuta (ušlý úrok) 209,76 EUR, úrok sankčný z omeškania 439,09 EUR, dopočet k

úhrade po zosplatnení 2,23 EUR, dopočet k žalobe 5,53 EUR. Žalovaná do podania žaloby dlžnú sumu
vo výške 2.574,25 EUR neuhradila.

3. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania a vylúčení
časti nároku a náhrady trov konania na samostatné konanie uznesením č.k. 4C/13/2014-58 zo dňa
20.02.2014, uznesením č.k. 4C/84/2014-92 zo dňa 24.04.2015, uznesením č.k. 4C/200/2015-19 zo dňa

10.05.2016 a uznesením 4C/129/2016-14 zo dňa 22.11.2016.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 13.01.2009 bola
medzi žalobcom a žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľkou uzavretá Úverová zmluva
č. XXXXXXXXXX. Účelom úveru bolo poskytnutie finančnej hotovosti, kde celková výška úveru

predstavovala 2.489,54 EUR, mesačná splátka sumu 57,49 EUR, počet splátok 84, RPMN 24,2 % a
ročná úroková sadzba 19,79 %.

5. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 5, § 4 ods. 2, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2007), § 2a ods.1, § 8, § 9 zákona č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa a § 37 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

6. Uviedol, že pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára
vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú
činnosť a spotrebiteľom - nepodnikateľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah
pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu, s možnosťou dosiahnutia úspechu.

Podmienky spotrebiteľských zmlúv boli v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu upravené
Zákonom o ochrane spotrebiteľa a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľská zmluva
bola zavedená do Občianskeho zákonníka až novelou č. 150/2004 Z. z, kedy bola implementovaná
Smernica č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie pri hodnotení zmluvných podmienok, vychádzal z uvedených právnych úprav.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jednalo nepochybne o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
je oprávnený vykonať súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok a v tej súvislosti je oprávnený
práve v záujme príslušných ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa preskúmať nielen prijateľnosť
zmluvných podmienok, ale aj samotný uplatnený nárok žalobcu, či tento nárok je v súlade so Zákonom
o spotrebiteľskom úvere a Zákonom o ochrane spotrebiteľa.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že uzatvorená úverová zmluva neobsahovala náležitosti, ktoré
vyplývajú z ust. § 4 ods. 2 písm. a),g), h) zákona č. 258/2001 Z. z. a teda v súlade s odsekom 5
uvedeného ustanovenia, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zistil, že v zmluve sa nachádza len údaj o počte mesačných

splátok a výške mesačnej splátky ako jednej sumy, z ktorej nie je zrejmé, akú časť tvorí istina, akú
časť úrok a akú časť iné poplatky. V zmluve teda chýba údaj o výške splátok istiny, úrokov a poplatkov
vyžadovaný v ust. § 4 ods. 1 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V spojení istiny,
úrokov a poplatkov v jednom v zmluve nemožno považovať za náležitosť zmluvy v zmysle zákona.

8. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil, že ustanovenia o úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s. sú neprijateľné zmluvné podmienky a teda absolútne neplatné. Absolútne
neplatné sú tiež ustanovenia týkajúce sa úrokov a ďalších poplatkov úverovej zmluvy, teda tieto úverové
zmluvné podmienky sú neprijateľnými.

9. Keďže od podania žaloby došlo k úplnému splateniu istiny žalovanou, súd prvej inštancie žalobu
zamietol.

10. Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 15,- EUR odôvodnil tým, že podaním doručeným
súdu 19.07.2017 zobral žalobca žalobu v tejto časti späť, z ktorého dôvodu konanie v tejto časti podľa

§ 145 ods. 2 CSP zastavil.

11. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd prvej inštancie čiastočné

zastavenie konania nepovažoval za zavinené žalovanou a to z dôvodov, pre ktoré aj zamietol žalobu, z
ktorého dôvodu rozhodol o plnej náhrade trov konania pre žalovanú.

12. Proti výroku I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu , že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol odvolaciemu súdu

napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.884,25 EUR s
príslušenstvom alternatívne v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.13. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX
zo dňa 13.01.2009 nespĺňa zákonné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a preto žalobca nemá nárok na úroky a poplatky z tejto zmluvy. Súd tak žalobu zamietol,

pretože žalovaná zaplatila istinu poskytnutého úveru a rozhodujúcim dôvodom na zamietnutie žaloby je
posúdenie úverovej zmluvy ako zmluvy bez úrokov a poplatkov. Predmetná úverová zmluva bola medzi
stranami sporu uzavretá dňa 13.01.2009. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie aplikované ustanovenia § 4
ods. 2, 4 a 5 zák. č. 25/2001 Z. z. v bode 8. odôvodnenia rozsudku, súd aplikoval znenie zákona účinné
do 31.12.2007. Rovnako v bode 15. odôvodnenia rozsudku, ktorým súd uviedol výpočet absentujúcich

zákonných náležitostí v úverovej zmluve je odkazom na neúčinnú právnu úpravu v čase uzatvorenia
zmluvy. Avšak v bode 16. odôvodnenia rozsudku uvádza ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.
z., ktoré bolo účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca dodal, že v zmysle právnej úpravy účinnej do
31.12.2007, bolo následkom bezúročnosti spotrebiteľskej zmluvy iba neuvedenie ročnej percentuálnej
mierynákladovvzmysle§4ods.2písm.g)zák.č.258/2001Z.z..Právnaúpravaúčinnávčaseuzavretia
úverovej zmluvy síce rovnako spája s neuvedením RPMN následok bezúročnosti, avšak bez ohľadu na

tento fakt, by súd aplikáciou tohto ustanovenia popieral skutkové okolnosti, ku ktorým dospel a ktoré sám
potvrdil v bode 6. rozsudku, keďže zmluva RPMN výslovne uvádza v bode 38. Z uvedeného vyplýva,
že úverová zmluva nemôže byť považovaná za úver bez úrokov poplatkov pre neuvedenie RPMN,
pretože tento údaj výslovne uvádza. Súd prvej inštancie tak dospel k právnemu záveru, ktorý nevyplýva
z jeho skutkových zistení. Pokiaľ ide o súdom vyslovené neprijateľné zmluvné podmienky v bode 17.

rozsudku, súd prvej inštancie neodôvodnil, ktoré zmluvné ustanovenia považuje za neprijateľné a akým
spôsobom tieto spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca
považoval rozhodnutie súdu v tejto časti za nepreskúmateľné, nakoľko súd ani neodôvodnil akými
úvahami dospel k tomuto záveru, v ktorom spája následok bezúročnosti v zmysle zákona č. 258/2011
Z. z. s absolútnou neplatnosťou neprijateľných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Preto úverová zmluva nemôže byť považovaná za úver bez úrokov a poplatkov z dôvodu neprijateľných
podmienok. K zamietnutiu žaloby pre absenciu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov uviedol, že uvedenie výšky splátky, ktorá zahŕňa výšku istiny, úrokov a poplatkov nie je v
rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.. Účelom tohto ustanovenia je poskytnutie
informácie spotrebiteľovi ohľadom výšky sumy splátky, celkového počtu splátok a termínu ich splatnosti,

čím sa predchádza prípadnému omeškaniu splácania úveru. Žalobca tak uviedol, že pokiaľ úverová
zmluva neobsahuje výslovné rozčlenenie splátky na istinu, úrok a poplatky, nemá to za následok
neinformovanosť spotrebiteľa o jeho budúcej povinnosti a poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
dňa09.11.2016C-42/15.Ohľadomcitovanéhorozsudkudodal,ževzhľadomnarovnakýúčelrozdielnych
právnych úprav sú závery Súdneho dvora EÚ aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Rozsudok Súdneho

dvora EÚ sa týka výkladu ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá je
do slovenského právneho poriadku transponovaná zákonom č. 129/2010 Z. z.. V prejednávanej veci
bola účinná predošlá právna úprava, a to zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý transponoval do slovenského
právneho poriadku smernicu Rady 87/102/EHS. Smernica 2008/48/ES nahradila smernicu 87/102/EHS
a v danom prípade ide o vecne rovnakú právnu úpravu s totožným účelom. Pokiaľ je teda účel právnej

úpravy rovnaký, možno na prejednávanú vec aplikovať závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15, že
rozhodujúcim kritériom pre posúdenie vhodnosti sankcie bezúročnosti je vplyv na možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Uvedením výšky, počtu a frekvencie splátok má spotrebiteľ dostatočnú
informáciu o svojich budúcich povinnostiach a zároveň neuvedením spôsobu započítania splátok na
istinu, úroky a poplatky priamo v ÚZ nestráca spotrebiteľ svoje budúce právo vyžiadať si amortizačnú

tabuľku, ktorá obsahuje tieto informácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že súd
prvej inštancie nesprávne posúdil právny stav veci a nesprávne posúdil úver ako bezúročný a bez
poplatkov.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za vecne správne v celom rozsahu. Súd správne posúdil úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez
poplatkov v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
2.489,54 EUR, ktorého istinu žalovaná v celom rozsahu uhradila. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní odvolal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016, je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor EÚ
vykladávýlučneprávoEÚaakotakýnikdyniejeoprávnenýposkytovaťvýkladprávavnútroštátneho.Pre

všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať
splátky v členení na splátky istiny, úrokov a poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu, úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice do zákonapovinnosť úplnej harmonizácie porušila. Súdny dvor EÚ síce potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení smernice, avšak pre daný prípad irelevantné, pretože v danom prípade išlo

vnútroštátne právo nad rámec smernice, a teda vnútroštátne právo je v konflikte s právom EÚ. Táto
skutočnosť však neznamená, že sa automaticky uplatní Smernica. V danom prípade rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-42/15 nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že v zmluve je len údaj o počte mesačných splátok a výške mesačnej splátky
ako jednej sumy, z ktorej nie je zrejmé, akú časť tvorí istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky a

nedodržanie tejto náležitosti je sankcionované posúdením úveru ako bezúročného a bezpoplatkového v
zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.. Žalovaná ďalej uviedla, že v zmluve takisto chýba aj termín
konečnej splatnosti, pričom spotrebiteľ sa nemôže k termínu konečnej splatnosti dopracovávať ďalšími
výpočtami a poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 14.07.2015, sp. zn. 17Co/2/2015
a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.02.2016, sp. zn. 16Co/267/2015. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žalovaná trvala na svojich argumentoch a považovala úver za bezúročný a bez

poplatkov, z ktorého dôvodu navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

15. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca a doplnil, že žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uvádza
že rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 nezakladá priame uplatnenie smernice namiesto zákona č.

258/2001 Z. z.. Žalobca vo vzťahu k náležitosti spotrebiteľského úveru v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č.
258/2001 Z. z. nežiada nahradenie zákonného ustanovenia. Poukazom na citovaný rozsudok uvádza
výkladovéusmernenieprepoužitiesankciebezúročnostiúverupodľa§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.,
ktorým je vplyv spotrebiteľa na informovanosť o budúcom záväzku. Toto východisko je nielen výkladom
smernice, ale aj výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý do právneho poriadku transponuje

smernicu, ktorá je pre zákonodarcu záväzná čo do účelu. Práve z tohto hľadiska považoval žalobca
uvedenie výšky istiny, úrokov a poplatkov do výšky splátky za súladné so zákonom o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko výška týchto čiastok v spoločnej splátke neznižuje informovanosť spotrebiteľa, sankcia
bezúročnosti preto nie je primeraná a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
11Co/39/2016 zo dňa 11.04.2017. Pokiaľ ide o náležitosť v § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských

úveroch, poukázal na dikciu tohto ustanovenia, ktoré ako náležitosť uvádza (na rozdiel od zákona č.
129/2010 Z. z.) konečnú splatnosť a nie termín konečnej splatnosti, pričom je nepochybné, že práve
druhé vyjadrenie náležitosti by bolo prísnejším a súhlasilo by aj s výkladom uvedeným žalovanou, že
zmluva musí obsahovať výslovne dátum konečnej splatnosti, pričom poukázal na rozsudok Krajského
súdu Prešov sp. zn. 9Co/48/2017 zo dňa 26.09.2017. Účelom uvedenia konečnej splatnosti úveru je

predísť prípadnému omeškaniu spotrebiteľa z dôvodu, že zmluva neuvádza zrozumiteľne dobu trvania
záväzkového vzťahu, čím by si spotrebiteľ nemohol byť istý, do kedy je povinný platiť. Žalobca mal za
to, že uvedenie konečnej splatnosti úveru v predmetnej zmluve je v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné a bez ťažkostí vie
určiť, do kedy je povinný úver splácať.

16. K vyjadreniu žalobcu (odvolacej replike) sa vyjadrila žalovaná, ktorá doplnila, že v zmluve nie je
dojednaná konečná splatnosť úveru, ktorá musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, aby
spotrebiteľ mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Podľa zmluvy o úvere v bode 44. je
lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Z uvedeného vyplýva, že termín konečnej splatnosti

sa neopiera o žiaden konkrétny dátumom určený údaj, z ktorého by spotrebiteľ mohol zistiť termín
konečnej splatnosti a nemožno ho vyvodzovať z počtu splátok úveru, pričom poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/38/2017 zo dňa 27.03.2018. Absencia termínu konečnej
splatnosti spôsobuje, že úver sa podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná zotrvala na svojich argumentoch a považovala

za bezúročný a bez poplatkov.

17. K vyjadreniu žalovanej (odvolacej duplike) sa následne vyjadril žalobca, ktorý doplnil, že spornou
otázkou medzi žalobcom a žalovanou je uvedenie konečnej splatnosti úveru lehotou splatnosti 84
mesiacov. Úverová zmluva nenahrádza náležitosť konečnej splatnosti úveru odkazom na iné náležitosti,

ale túto náležitosť napĺňa práve uvedením v bode 44, úverovej zmluvy lehotou splatnosti. Konečnou
splatnosťou úveru je časový úsek, v ktorom má dôjsť pri riadnom plnení k zániku záväzku spotrebiteľa.
Uvedenie konkrétneho dátumu je nepochybne v súlade s § 4 ods. 2 písm. g), avšak rovnako je v súlade s
týmto ustanovením konečnej splatnosti úveru ako lehota splatnosti úveru 84 mesiacov. Uvedením lehotysplatnosti úveru sa neznižuje informovanosť spotrebiteľa a ani nevzniká možná pochybnosť spotrebiteľa
o dĺžke trvania záväzku, nakoľko ide o tak jednoznačný údaj, že musí byť zrozumiteľný každému
spotrebiteľovi. Úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy nemožno považovať za bezúročný a bez

poplatkov, pretože informovanosť spotrebiteľa o záväzkoch zo zmluvy nebola znížená ani ohrozená. Na
záver poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, v zmysle
ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a podľa § 391 ods. 1 prvá veta CSP vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti o zaplatenie 15,- EUR nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367
ods. 2 CSP).

20. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j., že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

22. V prejednávanej veci súd nesprávne vec právne posúdil, ak aplikoval na zistený skutkový stav ust. §
4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. v znení, ktoré
nebolo účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 13.01.2009, v dôsledky čoho je jeho rozhodnutie

nesprávne.

23. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do
31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

24. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do
31.12.2007, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základea) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

25. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do
31.12.2007, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26.Podľa§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomod01.01.2009

do 30.11.2009 (t.j. v čase uzatvorenia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

27.Podľa§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomod01.01.2009
do 30.11.2009 (t.j. v čase uzatvorenia zmluvy), pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28.Podľa§4ods.4zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomod01.01.2009
do 30.11.2009 (t.j. v čase uzatvorenia zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.29. Súd prvého stupňa v bode 8. odôvodnenia rozsudku cituje ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomdo31.12.2007avbode15.odôvodneniarozsudkukonštatuje,

že úverová zmluva neobsahovala náležitosti, ktoré vyplývajú z ust. § 4 ods. 2 písm. a), g) a h) zákona č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007, pričom úverová zmluva medzi stranami sporu uzavretá
dňa 13.01.2009.

30. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný do 31.12.2007, v § 4 ods. 2 vymenovával,

ktoré náležitosti (okrem všeobecných náležitostí) musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať,
pričom iba absencia náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) (neuvedenie ročnej percentuálnej miery
nákladov) mala za následok, že spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov.

31. Znenie citovaného zákona, účinného do 30.11.2009 (t.j. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy),
v § 4 ods. 2 rovnako obsahuje, ktoré náležitosti (okrem všeobecných náležitostí) musí zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahovať, avšak v § 3 určuje väčší počet náležitostí, ktorých absencia (§ 4 ods.
2 písm. a), b), d) až j), k) a l)) spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil, ak uzatvorenú úverovú zmluvu posúdil v
zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007 a nesprávne vyvodil, že

absencia náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 písm. a), g) a h) citovaného zákona spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru.

33. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

35. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho

vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,

nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

36. Súd prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia rozsudku ďalej konštatoval, že v úverovej zmluve sa
nachádza len údaj o počte mesačných splátok a výške mesačnej splátky ako jednej sumy, z ktorej nie
je zrejmé akú časť tvorí istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky, na základe čoho uzavrel, že v

zmluve chýba údaj o výške splátok istiny, úrokov a poplatkov vyžadovaný v § 4 ods. 1 písm. i) zákona
č. 258/2001 Z. z.. Spojenie istiny, úroku a poplatkov do jedného nepovažoval súd za náležitosť zmluvy
v zmysle zákona.

37. V tomto bode rozsudku súd síce aplikoval znenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.,

účinného v čase uzatvorenia zmluvy, a posudzoval či uzatvorená úverová zmluva obsahuje výšku počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v odôvodnení len zjednodušene konštatoval,
že v úverovej zmluve táto náležitosť chýba, avšak z odôvodnenia nie je zrejmé, aký je následok absencie
tejto náležitosti úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný.38. V bode 17. odôvodnenia rozsudku ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenia o úverových
zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. sú neprijateľné zmluvné a podmienky

a teda absolútne neplatné.

39. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

40. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

41. V prípade, ak súd dospeje k záveru o neprijateľnosti niektorej zmluvnej podmienky v Úverových
zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., túto musí konkrétnym spôsobom
špecifikovať aj vo výroku súdneho rozhodnutia. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok v
úverových zmluvných podmienkach prichádza do úvahy iba v prípade, že tieto boli podpísané stranami
sporu. Inak akékoľvek dohody o náležitostiach úverovej zmluvy sú neplatné pre nedodržanie písomnej

formy a skúmanie, či išlo o neprijateľné podmienky, je nadbytočné. Súd prvej inštancie v rozsudku len
uviedol, že úverové zmluvné podmienky žalobcu sú neprijateľné zmluvné podmienky a teda absolútne
neplatné. V rozpore so zásadou danou v ust. § 220 ods. 2 CSP tak svoje rozhodnutie v tejto časti jasne,
presvedčivo a zrozumiteľne neodôvodnil čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
v zmysle ust. § 389 písm. b) a c) CSP zrušil.

43. V ďalšom konaní po vrátení veci súd prvej inštancie bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho
súdu vysloveného v tomto rozhodnutí a zohľadňujúc obsah ustanovení úverovej zmluvy zo dňa

13.01.2009, bude jeho úlohou opätovne posúdiť, či uzatvorená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti
vyžadované§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.(vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy),anásledne
posúdiť, či v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona možno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov s
prihliadnutím na osobitosti dokazovania v konaní s ochranou slabšej strany a rovnako bude povinnosťou
súdu ex offo prihliadať na existenciu prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

44. S poukazom na už ustálenú súdnu prax sa nevyžaduje ako náležitosť zmluvy o úvere členenie
splátky úveru na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, preto tento nedostatok nemá
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

45. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom
(§ 379 písm. a) CSP), odvolací súd súčasne so zrušením výroku o zamietnutí žaloby, zrušil aj výrok
o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách
prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).