Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617204196
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4617204196.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s. so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y..
Y. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 1 002,10 eura s príslušenstvom, o odvolaniach strán sporu proti
rozsudku Okresného súdu U. zo dňa 21. decembra 2XX8 pod č.k. 4 Csp 118/ 2XX7-302 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa splatnosti sumy
1 002,10 eura po 50 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiace nasledujúceho po právoplatnosti
rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok m e n í tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť žalobcovi sumu 1002,10 eura do troch od právoplatnosti rozsudku .
V napadnutej zamietajúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Mení rozsudok v časti náhrady trov konania tak, žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanúzaplatiťžalobkynisumu1002,10eura

v splátkach po 50 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V časti o zaplatenie úroku vo výške
28% ročne zo sumy 1 002,10 eura od 12.05.2017 do zaplatenia žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v
rozsahu 37,76%, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

1.2. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od

žalovanej zaplatenia sumy 1 002,10 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne od 12.05.2017 do
zaplatenia z dôvodu, že dňa 14.08.2014 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol
žalovanej zriadený účet. Povinnosťou žalovanej bolo, aby mala na účte dostatok finančných prostriedkov
postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu uvedenej
zmluvnej povinnosti a dostala sa na účte do nepovoleného prečerpania . Dlh nevyrovnala a preto bol
dňa 11.05.2017 účet zatvorený . Debetný zostatok na účte bol prevedený na vnútorný pohľadávkový
účet žalobkyne. Zároveň žalobkyňa spolu so žalobou predložila zmluvu o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb uzavretú so žalovanou dňa 14.08.2014 ,výpis z účtu, podľa ktorého ku
dňu zrušenia účtu t.j. k 11.05.2017 bol na účte dlh vo výške 1 002,10 eura.1.3. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania a
preto bola žalobkyňou listom zo dňa 03.04.2017 vyzvaná na vysporiadanie nepovoleného debetného
zostatku s tým, že nepovolené prečerpanie je vo výške 934,27 eura .Žalobkyňa žiadala žalovanú

o vyrovnanie nepovoleného prečerpania v sume 964,27 eura do 08.04.2017. Uvedená výzva bola
žalovanej doručená dňa 10.04.2017. Debetný zostatok na účte nevyrovnala a preto žalobkyňa znížila
žalovanej limit povoleného prečerpania na 0 eur dňa 01.02.2017. Debetný zostatok na účte žalovanej
vo výške 1002,10 eura previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Dňom 11.05.2017 vykonala
zatvorenie účtu žalovanej. Pohľadávka vo výške 1 002,10 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými

debetnými obratmi vo výške 36 966,99 eura a všetkými kreditnými obratmi vo výške 35 964,89 eura .
Žalovaná tento debetný zostatok na účet žalobkyni neuhradila, tak sa domáhala jeho zaplatenia spolu
s 28% ročným úrokom zo sumy 1002,10 eura od 12.05.2017 do zaplatenia.

1.4. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia §708 ods.1 Obchodného zákonníka ,§ 710 ObZ, § 52
ods.1 ,2 ,3,4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom do 31.12.2014, § 10 ods. 1 ,§ 11 ods. 1 písm. c) citovaného
zákona a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na
zaplatenie sumy 1 002,10 eura s príslušenstvom je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné,
že žalobkyňa a žalovaná dňa 14.08.2014 uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanej zriadený účet a na túto zmluvu nadväzovala zmluva

o povolenom prečerpaní na účte uzavretá sporovými stranami dňa 10.12.2014. Pretože zmluva o
povolenom prečerpaní na účte je zmluvou spotrebiteľskou upravenou v ustanovení § 1 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom do 31.12.2014,
posudzoval uvedenú zmluvu a nároky žalobkyne z nej vyplývajúce z tohto hľadiska . Skúmal, či zmluva
obsahuje povinné zákonom stanovené náležitosti podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona a dospel k

záveru, že zmluva o povolenom prečerpaní na účte uzavretá stranami dňa 10.12.2014 obsahuje všetky
náležitosti uvedené v § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Preto nie je možné poskytnutý spotrebiteľský
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pretože žalovaná si nesplnila svoju povinnosť mať na
účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie jednotlivých transakcií sa v dôsledku
toho sa dostala do nepovoleného prečerpania . Debetný zostatok na jej účte žalobkyňa previedla na

svoj vnútorný pohľadávkový účet a dňom 11.05.2017 zatvorila účet žalovanej . Preto bolo povinnosťou
žalovanej uhradiť debetný zostatok vyplývajúci z porušenia zmluvy o povolenom prečerpaní na účte.
Debetný zostatok predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými obratmi v sume 36 966,99 eura a medzi
všetkými kreditnými obratmi v sume 35 964,89 eura, čo činí 1 002,10 eura. Na základe uvedeného
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1 002,10 eura . Podľa § 232 ods. 3,4 CSP jej umožnil dlh

zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne, nakoľko žalovaná na pojednávaní dňa 13.02.2018 uviedla,
že je v zlej finančnej situácii a nie je schopná platiť ani minimálne splátky. Výšku takto stanovených
splátok považoval za primeranú výške dlhu a dobe, po ktorú splátky bude musieť uhrádzať a je v
jej v možnostiach minimálne splátky uhrádzať. V časti o zaplatenie úrokov vo výške 28% ročne zo
sumy 1 002,10 eura od 12.05.2017 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobkyňa

písomne vyzvala žalovanú dňa 03.04.2017 na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku na
jej účte a vyrovnanie nepovoleného prečerpania v sume 964,27 eura do 08.04.2017. Žalovaná na
výzvu nereagovala, preto zatvorila účet žalovanej a dňa 11.05.2017 debetný zostatok na tomto účte
previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet . Zároveň znížila žalovanej limit povoleného prečerpania
na 0 eur dňom 01.02.2017, čím prakticky znemožnila žalovanej realizovať ďalšie povolené prečerpanie.

Zo strany žalobkyne tieto úkony je možné hodnotiť ako zosplatnenie spotrebiteľského úveru, ktorý už
ďalej nie je možné čerpať a povinnosťou spotrebiteľa je zaplatiť dlh, ktorý týmto zosplatnením vznikol
v celom rozsahu. Napriek tomu si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej zaplatenie úroku vo výške 28%
ročne zo sumy debetného zostatku od 12.05.2017 do zaplatenia s poukazom na bod 3.12 VOP, ktorý
však upravuje nepovolené prečerpanie s tým, že ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ

účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať . Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný
platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Nepovolené prečerpanie bolo
žalobkyňou uzatvorené dňa 11.05.2017, keď debetný zostatok na účte žalovanej previedla na svoj
vnútorný pohľadávkový účet a zároveň ešte predtým žalovanej bol limit povoleného prečerpania znížený
na 0 eur, čím jej bolo znemožnené nakladať ďalej s finančnými prostriedkami na účte . Preto žalobkyni po

zosplatnení úveru už nepatria dojednané úroky. Zosplatnením úveru stráca dlžník právo mať peňažné
prostriedky poskytnuté veriteľom, tieto užívať a splácať v splátkach a vzniká mu povinnosť ich vrátiť v
celom rozsahu veriteľovi spolu s kapitalizovaným úrokom do zosplatnenia a v prípade, že si túto svoju
povinnosť nesplní, veriteľ má možnosť zosplatnenú pohľadávku vymáhať spolu s úrokom z omeškaniaakozákonnousankciouzanesplneniepovinnosti.Úrokakoodplatnéplneniejepretomožnéspájaťlenso
stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov, za čo možno považovať len stav do zosplatnenia
celého úveru, keďže zosplatnením úveru dlžník stráca právo držby požičanej sumy. Je tak len na vôli

veriteľa, či k využitiu inštitútu zosplatnenia úveru pristúpi, alebo nie . Preto žalobu v tejto časti zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobkyňa mala úspech v konaní do výšky 68,88 % (v plnom
rozsahu mu bola priznaná istina pohľadávky v sume 1 002,10 eura, avšak bola neúspešná v časti
príslušenstva pohľadávky t.j. úrokov vo výške 28% ročne zo sumy 1 002,10 eura od 12.05.2017 do

vyhlásenia rozsudku t.j. do 21.12.2018, čo predstavuje 45,18% zo sumy 1 002,10 eura, keď za obdobie
od 12.05.2017 do 12.05.2018 činia úroky 28% zo sumy 1.002,10 eura a za obdobie od 12.05.2018 do
21.12.2018 predstavujú úroky 17,18 % z tejto sumy, čo je spolu 45,18% a v peňažnom vyjadrení to
predstavuje 452,75 eura a teda súd rozhodoval o pohľadávke žalobkyne spolu vo výške 1.454,85 eura
a priznaných mu z tejto sumy bolo 1 002,10 eura) a žalovaná do výšky 31,12% a teda čistý úspech
žalobkyne predstavuje 37,76% (68,88% - 31,12%) . Z toho dôvodu súd zaviazal žalovanú na náhradu

trov konania v tejto výške s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.Žalobkyňa podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie v zamietajúcej časti, v časti priznania
plneniavsplátkachatrovkonania.Včastinepriznanéhoúrokuzomeškaniauviedla,žeúrokzomeškania

nie je úrokom z úveru, ale úrokom z titulu prekročenia , ktorý je upravený v § 2 písm. f) § 18 zákona
č. 129/2010 Z.z.. Poukázala na rozhodnutia KS v Banskej Bystrici. V časti trov konania namietala
nesprávne priznanú náhradu z hodnoty sporu, keď súd prvej inštancie započítal zamietnutie žaloby v
časti úroku z omeškania ako jej neúspech v konaní. Úroky sú príslušenstvo pohľadávky, pri posudzovaní
miery úspechu sa na ne neprihliada. V časti určenia splatnosti dlhu namietala nedostatočné zistenie

skutkového stavu týkajúceho sa možnosti žalovanej dlh plniť. Na vykonania zistenia majetkových
pomerov žalovanej nevykonal súd žiadne dôkazy a obmedzil sa na jej tvrdenia. Od podania žaloby mala
žalovaná možnosť prejaviť snahu a záujem uhrádzať dlh . Počas celého súdneho konania nezaplatila
žiadnusumu.Zuvedenýchdôvodovžiadala,abyodvolacísúdvyhovelžalobevcelomrozsahu,žalovanú
zaviazal dlh splatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaná podala odvolanie v časti splatnosti dlhu po 50 eur mesačne, pretože jej dávka v hmotnej
núdzi je 94,30 eura ,preto môže platiť len po 25 eur mesačne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie

vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,
§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné v zamietajúcej časti . Súd

prvej inštancie v tejto časti správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil jeho zamietajúcej časti.
Odvolanie žalobkyne považoval za dôvodné v časti splatnosti dlhu a v časti náhrady trov konania, preto
v týchto častiach napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP.

5.Prvýmodvolacímdôvodomobochstránsporubolasplatnosťdlhu.Žalobkyňanesúhlasilasosplátkami
a žalovaná žiadala nižšie splátky.
Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd rozhodne inak: súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého dlhu.
Trojdenná lehota na plnenie povinnosti uloženou v rozsudku je stanovená zákonom a preto jej uplatnenie
v rozhodnutí súdu nie je potrebné zdôvodňovať a zisťovať jej primeranosť v konkrétnom prípade. Ak má
však súd za to, že je namieste v prejednávanom prípade určiť k plneniu lehotu dlhšiu alebo stanoviť, že

sa plnenie má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením
všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodňovali záver súdu, že vzhľadom na
povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť na splnenie
lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniťv splátkach. Pri rozhodovaní o povolení splátok, prípadne dlhšej lehoty na plnenie dlhu z hľadiska
rozhodovacej činnosti súdu je dôležité, či žalovaný, ktorému vznikla platobná povinnosť má nárok na
priznanú výhodu splátok. Preto sa musí zaoberať výškou priznaného plnenia, platobnou schopnosťou

žalovaného ako aj v konaní prejavenou snahou o plnenie záväzku.
Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť dlh v splátkach po 50 eur mesačne. Svoje rozhodnutie v
tejto časti založil na výpovedi žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13.02.2018. Z obsahu zápisnice
vyplýva, že žalovaná sa vyjadrila, že po strate zamestnania nebola schopná dlh platiť, za opatrovanie
matky poberá opatrovné 150 eur a matka dostáva dôchodok 430 eur. Je v zlej životnej situácii a

nie je schopná platiť ani minimálne splátky. Nepožiadala o možnosť splácania dlhu v splátkach. Súd
prvej inštancie po zrušení veci odvolacím súdom rozhodol 06.04.2018 bez vypočutia strán sporu
ospravedlnených z neúčasti na pojednávaní. Nevedel, aké sú majetkové pomery žalovanej( matka
zomrela, preto odročil pojednávanie) a vychádzal iba z výpovede žalovanej na pojednávaní. Odvolací
súd sa nestotožnil s rozhodnutím o povolení splátok, pretože žalovanej vznikla povinnosť plniť už v roku
2017. Po podaní žaloby nepreukázala snahu plniť dlh ani minimálne a nepreukázala existenciu dôvodov

na priznanie výhody splátok. Podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie by dlh platila 20 mesiacov , podľa
požiadavkyžalovanejplniťdlhpo25eurmesačne40mesiacov. Pretoodvolacísúdvtejtočastirozsudok
zmenil a žalovanú zaviazal plniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Predmetom odvolacieho konania je ďalej zamietajúca výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým nepriznal žalobkyni úrok z úveru po zospoplatnení úveru do jeho zaplatenia .
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia

rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba

dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie žalobkyne a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc
správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil
skutkový stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom

odvolaní, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Z hľadiska
skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v zmysle Obchodného zákonníka, ktorá
bola zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Žalobkyňa v súlade so zmluvou poskytla žalovanej faktické
čerpanie finančných prostriedkov spôsobom debetu na osobnom účte a žalovaná sa zaviazala čerpané

finančné prostriedky vrátiť s dohodnutým úrokom. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle
vyššie uvedeného skutkového stavu konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti
uplatnených úrokov vo výške 28 % ročne z dôvodu, že v dôsledku zospoplatnenia už nemohli platiť
dojednania zo zmluvy, je tento záver správny. Žalobkyňa v tejto časti odvolanie zdôvodnila iba poukazom
na ustanovenie § 2 písm. f ) a § 18 zákona č. 120/2010 Z.z. a citáciou rozhodnutí KS v Banskej Bystrici.7.Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa úspechu strán sporu v konaní a do základu pre
výpočet trov konania zahrnul úroky z úveru, v ktorej časti žalobu zamietol.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) predmetom občianskoprávnych vzťahov sú

veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istina 1002,10 eura, úroku vo výške 28%
za nepovolené prečerpanie. Príslušenstvo pohľadávky teda nebolo žalobkyňou uplatňované ako
kapitalizovaná hodnota a samostatná vec. Úroky sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa
ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria
osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Tarifnou hodnotou veci v

danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov, ale nárok na zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva
nemožnorozširujúcimvýkladomustanovenia§10ods.2vyhláškyzahrnúťdozákladupreurčenietarifnej
odmeny za tento právny úkon. V predmetnom prípade hodnotou veci, z ktorej mal súd vychádzať pri
stanovení základnej tarifnej hodnoty za úkon právnej služby bola uplatnená výška pohľadávky 1002,10
eura. Súd prvej inštancie však stanovil tarifnú hodnotu ako súčet hodnoty veci a kapitalizovanej hodnoty

príslušenstva. Tým dospel k nesprávnemu stanoveniu tarifnej hodnoty veci pre výpočet tarifnej odmeny
za úkon právnej služby vo výške a k pomeru úspech a neúspechu žalobkyne v konaní. Preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a priznal žalobkyni náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

8.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 2 CSP
tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa nebola úspešná v napadnutej
zamietajúcej časti, úspešný bola žalovaná. Bola úspešná v časti náhrady trov konania. Preto odvolací
súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).