Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. február 2008

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/147/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906208100
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2008:7906208100.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: J. T., nar. XX.X.XXXX,.

bytom V. XXX. proti žalovanej: A. D., nar. XX.X.XXXX,. bytom M. XXX,. zast. JUDr. V. H. , advokátkou
AK M. 3 K. o vydanie veci a o nájomné takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu o vydanie veci sa zamieta.
Nárok žalobcu o nájomné súd vylučuje na samostatné konanie.

O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal voči žalovanej vydania hnuteľných vecí, a to malotraktora: motorová jednotka
zn. Honda, model GXV 160 K1, typ N 15, číslo motora 8143237 a hnacia jednotka AGZAT-Honda

typ JM4-002.13, výrobné číslo 19254, rotačnej plečky RP - T 2/S k malotraktoru pre medziriadkové
okopávanie pôdy, kypriace ústojenstvo s uhlovými nožmi, typ výrobku VARI, výrobca Libice nad Cidlinou,
ČR, výrobné číslo podľa záručného listu 077 a šrotovníka typu ŠK-150 s motorovou jednotkou, výrobca
Strojné zámočníctvo T. Š. XXXXX,. H. S. XXX,. okr. G., ako aj nájomného za užívanie týchto vecí od
1.1.2005 do ich vydania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.4.2002 uzavrel kúpnu zmluvu s JUDr. Ľ.
T., na základe ktorej odkúpil od neho hnuteľné veci: malotraktor, rotačnú plečku a dňa 16.4.2002 uzavrel
s ním ďalšiu kúpnu zmluvu, na základe ktorej odkúpil šrotovník, s tým, že kúpnu cenu predávajúcemu

vyplatil. Pri uzavretí týchto zmlúv bol oboznámený so skutočnosťou, že kupované veci v dobe uzavretia
zmlúv boli dočasne zapožičané / do 31.12.2004/ predávajúcim T. žalovanej A. D., u ktorej sa veci
v dobe podpisu kúpnych zmlúv nachádzali. Keďže tieto veci nadobudol kúpou a podľa oznámenia
predávajúceho vydanie veci má zabezpečiť sám, tak z toho dôvodu podal na súd žalobu o vydanie vecí.

Žalovaná nesúhlasila so žalobou a tvrdila, že ona je výlučnou vlastníčkou týchto hnuteľných vecí a kúpne
zmluvy uzavreté medzi žalobcom a jej bývalým zaťom - JUDr. Ľ. T. sú absolútne neplatné, pretože v

čase uzavretia zmlúv predávajúci JUDr. Ľ. T. nebol vlastníkom hnuteľných vecí, teda nemohol previesť
vlastnícke právo k týmto veciam na žalobcu. Poukázala na tú skutočnosť, že hnuteľné veci boli zakúpené
za jej finančné prostriedky, pričom ich kúpu realizoval jej syn a od kúpy t.j.od roku 1999 tieto hnuteľné
veci sa nachádzajú u nej, v jej užívaní nepretržite až doteraz. Jej zať JUDr. Ľ. T. si nikdy nerobil nárok
na tieto veci, nikdy nehovoril o tom, že sa považuje za vlastníka týchto vecí, nehovoril ani o kúpnych
zmluvách, dokonca ani žalobca jej nehovoril nič. O kúpnych zmluvách sa dozvedela až z obsahu žaloby,
ktorá jej bola doručená súdom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov: Z. T., V. B., E. T., E. M., R. D., M.
B., JUDr. Ľ. T., listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci.V konaní bolo zistené, že žalobca uzavrel s bývalým zaťom žalovanej, s JUDr. Ľ. T., dve kúpne zmluvy
v písomnej forme, predmetom ktorých bola kúpa žalovaných vecí. Jedna kúpna zmluva bola uzavretá
15.4.2002 ako to vyplýva z kúpnej zmluvy /čl.5/ a druhá kúpna zmluva bola uzavretá 16.4.2002 ako to

vyplýva zo zmluvy /čl.6/.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2002/čl. 5/ bolo zistené, že JUDr. Ľ. T. ako predávajúci predal žalobcovi
ako kupujúcemu hnuteľné veci: malotraktor, motorovú jednotku zn. Honda, model GXV 160 K1, typ
N 15, farba červená, číslo motora 8143237 , rok výroby 1999, hnacia jednotka AGZAT-Honda typ

JM4-002.13, výrobné číslo 19254, dátum zakúpenia 7.6.1999, technický preukaz /TP/ zo dňa 7.6.1999,
popis malotraktora tvorí prílohu č.1 tejto zmluvy, kópia TP prílohu č.2 zmluvy a návod na obsluhu prílohu
č.3 zmluvy, rotačnú plečku RP - T 2/S k malotraktoru pre medziriadkové okopávanie pôdy, kypriace
ústojenstvo s uhlovými nožmi, typ výrobku VARI, výrobca Libice nad Cidlinou, ČR, výrobné číslo podľa
záručného listu 077, dátum zakúpenia 3/2000, kópia záručného listu tvorí prílohu č.4 zmluvy a návod
na obsluhu prílohu č.5 zmluvy. Podľa článku III. zmluvy bola dohodnutá kúpna cena v sume 30.000,-Sk

s tým, že dohodnutá kúpna cena bola uhradená kupujúcim pred podpisom tejto zmluvy predávajúcemu
v hotovosti a predávajúci podpisom na zmluve potvrdil, že kúpnu cenu v hotovosti prevzal. Z článku IV.
vyplýva, že predávajúci prehlásil, že nie sú mu známe žiadne prekážky, ktoré by vlastníkovi predmetu
zmluvy bránili alebo mohli brániť s jej voľným nakladaním, okrem dočasného zapožičania vecí k užívaniu
p.A. D., bytom M. XXX,. pričom predmet zmluvy bude zapožičaný p. A. D. do 31.12.2004 a bude na

adrese trvalého bydliska p. D.. Účastníci zmluvy brali na vedomie, že vlastníctvo k predmetu zmluvy
so všetkými právami a povinnosťami prechádza na kupujúceho dňom uhradenia kúpnej ceny, t.j. dňom
podpísania tejto kúpnej zmluvy.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2002 /čl. 6/ vyplýva, že JUDr. Ľ. T. ako predávajúci predal žalobcovi ako

kupujúcemu hnuteľnú vec: šrotovník, typ ŠK-150 s motorovou jednotkou, výrobca Strojné zámočníctvo
T. Š. XXXXX,. H. S. XXX,. okr. G., dátum zakúpenia 3/2000, kópia záručného listu a návod na obsluhu
tvorí prílohu č.1a 2 zmluvy. Podľa článku III. zmluvy bola dohodnutá kúpna cena v sume 5.000,-Sk s
tým, že dohodnutá kúpna cena bola uhradená kupujúcim pred podpisom tejto zmluvy predávajúcemu v
hotovosti a predávajúci podpisom na zmluve potvrdil, že kúpnu cenu v hotovosti prevzal. Z článku IV.

vyplýva, že predávajúci prehlásil, že nie sú mu známe žiadne prekážky, ktoré by vlastníkovi predmetu
zmluvy bránili alebo mohli brániť s jej voľným nakladaním, okrem dočasného zapožičania veci k užívaniu
p.A. D., bytom M. XXX,. pričom predmet zmluvy bude zapožičaný p. A. D. do 31.12.2004 a bude na
adrese trvalého bydliska p. D.. Účastníci zmluvy brali na vedomie, že vlastníctvo k predmetu zmluvy
so všetkými právami a povinnosťami prechádza na kupujúceho dňom uhradenia kúpnej ceny, t.j. dňom

podpísania tejto kúpnej zmluvy.

Z výpovede žalovanej A. D. vyplýva, že ona sa považuje za výlučnú vlastníčku týchto hnuteľných vecí,
pretože tieto veci boli zakúpené za jej finančné prostriedky, pričom kúpu vecí realizoval jej syn - R. D.,
ktorému odovzdala finančnú čiastku v hotovosti 50.000,-Sk približne na malotraktor s príslušenstvom,

ktorý bol zakúpený v Medzeve v roku 1999 a potom neskôr približne za 8500,-Sk bol zakúpený šrotovník
v Trebišove . Od zakúpenia hnuteľných vecí tieto veci nepretržite sa nachádzajú u nej, v jej užívaní,
nikdy tieto veci neboli v užívaní jej bývalého zaťa, pretože už v čase ich zakúpenia zať býval spolu s
dcérou v Prahe , t.č. sú už rozvedení. Bývalý zať jej nikdy nehovoril o tom, že tieto hnuteľné veci by mali
patriť jemu a ani o tom, že uzavrel kúpne zmluvy na tieto veci so žalobcom.

Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok, syn žalovanej, R. D., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že
jeho matka skutočne mu odovzdala finančnú čiastku okolo 50.000,-Sk s tým, aby zakúpil malotraktor s
prísl., pričom jeho matka zvažovala kúpu malotraktora už dlhšiu dobu. Túto finančnú čiastku zobral so
sebou do Košíc, do bytu , kde býva s družkou E. M. a potom, po niekoľkých dňoch, keď zistil ceny, tak

išiel si zakúpiť malotraktor do Medzeva spolu so svojím priateľom M. B., ktorého už pred tým požiadal,
aby s ním išiel spolu na kúpu malotraktora. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia E. M. - družka syna
žalovanej, R. D., z výpovede ktorej vyplýva, že ona videla finančnú čiastku, ktorú syn žalovanej priniesol
ku ním do bytu a za tú finančnú čiastku potom išiel kúpiť matke malotraktor do Medzeva a svedok M. B.,
ktorý potvrdil, že na požiadanie syna žalovanej, R. D., išiel spolu s ním do Medzeva zakúpiť malotraktor

matke. Vedel o tom, že R. D. mal asi 3-4 dní pred zakúpením malotraktora peniaze u seba, od matky,
dokonca videl peniaze v obálke a vie od neho, že peniaze od matky stačili na zakúpenie malotraktora.Z výpovede svedkov R. D. a M. B. vyplýva aj to, že pred cestou do Medzeva ešte išli do Milhostova, kde
bola aj dcéra žalovanej E. T. s manželom, ktorý im ponúkol pomoc a išiel s nimi do Medzeva, pretože
bolo potrebné maloktraktor preniesť z Medzeva do Milhostova k žalovanej. Po zakúpení malotraktora s

príslušenstvom, ten bol dovezený do Milhostova ku žalovanej, kde od tej doby nepretržite sa nachádza
v užívaní žalovanej s tým, že cez víkendy na tom malotraktore na záhrade robí syn žalovanej R. D..
Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia: E. T., JUDr. Ľ. T..

Z výpovede svedkyne Z. T. - matky JUDr. Ľ. T. vyplýva, že jej syn s dcérou žalovanej bývali na území

SR iba krátko. Už viac ako 10 rokov bývajú v Čechách. Od 5/2002 však nežijú v spoločnej domácnosti a
sú rozvedení. Ona iba z počutia od syna vie o tom, že syn kúpil malotraktor aj šrotovník zo svojej mzdy,
keďže dobre zarábal. K uzavretiu kúpnych zmlúv sa však nevedela vyjadriť z toho dôvodu, že v tom
čase ešte žil jej manžel a syn takéto veci konzultoval so svojím otcom. Potvrdila, že v čase zakúpenia
hnuteľných vecí, syn s dcérou žalovanej bývali už v Prahe, a preto syn asi len v 2 prípadoch zobral ku
ním hnuteľné veci a pomáhal im na záhrade a potom asi raz syn žalovanej R. D. prišiel s tými hnuteľnými

vecami ku nim a pomohol im na záhrade.

Z výpovede svedka JUDr. Ľ. T., bývalého zaťa žalovanej, vyplýva, že uzavrel manželstvo s dcérou
žalovanej v r. 1989 a už v tom období sa zdržiavali v Prahe. Vrátili sa na Slovensko v r. 1992 alebo
1993 a potom v roku 1996-1997 sa úplne odsťahovali do Prahy a od tej doby už nepretržite bývali v

Prahe ako manželia v spoločnej domácnosti. V r. 2006 sa rozviedli, ale už od r. 2002 prestali viesť
spoločnú domácnosť. Potvrdil, že v rámci rozvodového konania uzavreli s dcérou žalovanej písomnú
dohodu o vyporiadaní ich spoločného majetku, ktorú považuje za platnú. Z jeho výpovede ďalej vyplýva,
že ešte počas trvania manželstva uzavrel predmetné kúpne zmluvy, na základe ktorých hnuteľné veci
predal žalobcovi, pretože sa považoval za vlastníka týchto vecí. Keďže býval v Prahe, tak sám oslovil

žalobcu, nevlastného bratranca, či nemá záujem o tieto hnuteľné veci a on na jeho ponuku reagoval
kladne. Bolo to cez Veľkonočné sviatky, keď bol doma . Potom kúpne zmluvy vypracoval on sám, ale už
sa nepamätá, či tie zmluvy nechal u svojich rodičov osobne alebo ich poslal. Potvrdil, že keď vyhotovil
kúpne zmluvy, tak on hneď tam dal svoj podpis a tak ich zaslal. Keď najbližšie prišiel domov ku svojim
rodičom, tak zmluvy sa nachádzali u jeho otca už podpísané a takisto kúpna cena už bola u jeho otca.

V tom čase hnuteľné veci sa nachádzali u svokry. Svedok uviedol, že tak sa dohodli so žalobcom, že
keď príde domov v lete, tak si to vybaví on so svojou svokrou. V lete aj povedal svokre, že veci predal
a treba ich vydať žalobcovi, čo ona odmietla. Svedok tvrdil, že malotraktor zakúpil za peniaze, ktoré
si zarobil vo V. a.s. P.. Peniaze priniesol z Prahy v hotovosti a keď išiel so švagrom do Medzeva, tak
malotraktor si zakúpil za tie peniaze - za 44.000,-Sk. On tieto veci nepovažuje za spoločné veci s

manželkou, lebo boli zakúpené za peniaze, ktoré si zarobil on. Poukázal aj na tú skutočnosť, že jeho
meno je napísané do technického preukazu, pretože on vlastne uviedol svoje údaje predávajúcemu.
Neskôr zakúpil v Trebišove aj šrotovník, tiež za peniaze, ktoré si zarobil v Prahe. Potvrdil aj to , že všetky
hnuteľné veci boli od začiatku u svokry s tým, že asi v dvoch prípadoch s týmito vecami robil u svojich
rodičov tak , že ráno ich zobral od svokry a po vykonaní prác na záhrade u svojich rodičov, veci zobral

naspäť ku svokre.

Z výpovede svedka V. B. vyplýva, že on predával predmetný traktor, ale nevie menovite uviesť, kto
traktor kúpil, kto vyplatil cenu, pretože pri predaji nikdy nezisťoval totožnosť kupujúcich. Jedine potvrdil,
že on dopísal údaje do technického preukazu, ale dopísal tam meno také, aké mu bolo povedané pri

odovzdaní veci.

Z výpovede dcéry žalovanej, E. T., vyplýva, že s bývalým manželom, JUDr. Ľ. T., uzavreli manželstvo v
roku 1989, po uzavretí manželstva bývali u jej matky, žalovanej s tým, že sa v určitom období zdržiavali v
Prahe, kde sa úplne presťahovali v roku 1997 a od tej doby tam bývajú. Od júna 2006 sú rozvedení, ale

už od roku 2002 neviedli spoločnú domácnosť. Súčasťou rozvodového konania bola aj dohoda, ktorú
uzavreli s manželom o vyporiadaní ich spoločného majetku . Túto dohodu vypracoval jej bývalý manžel
a vôbec predmetom dohody neboli tieto hnuteľné veci, ktoré sú predmetom sporu. Svedkyňa potvrdila,
že počas trvania manželstva tieto hnuteľné veci oni s manželom nekupovali, a preto vlastne ani neboli
predmetom vyporiadania ich spoločného majetku. V čase, keď tieto veci boli zakúpené, vzťahy medzi

nimi boli dobré, tak keby manžel bol kupoval tieto veci, o tom by ona vedela. Práve jej mama dlhodobo
zvažovala zakúpenie týchto hnuteľných vecí, ona dala finančné prostriedky svojmu synovi , teda jej
bratovi a poverila ho zakúpením týchto hnuteľných vecí. Hnuteľné veci od kúpy sa nachádzajú u matky.
S bývalým manželom boli naposledy u žalovanej na Vianoce v roku 2001. Všetky doklady od hnuteľnýchvecí boli uložené u jej matky na takom mieste, kde boli uložené aj záručné listy a iné listinné dôkazy
na iné hnuteľné veci.

Svedkyňa E. T. predložila súdu rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 4, z ktorého vyplýva, že jej
manželstvo s J.. Ľ. T. bolo rozvedené rozsudkom OS pre Prahu 4 zo dňa 24. júla 2006 pod č.k. 32C
135/2006-18, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.3.2007 /čl. 60/.Takisto predložila dohodu o vyporiadaní
vzájomných majetkových vzťahov a úprave práva a povinnosti spoločného bývania pre čas po rozvode
manželstva z 21.5.2004, podpísanú s obidvoma manželmi, v ktorej sú konkrétne špecifikované všetky

hnuteľné veci nadobudnuté počas trvania manželstva, patriace do BSM manželov, pričom ako to z
dohody vyplýva, žalované hnuteľné veci tam nie sú uvedené. V dohode zároveň je uvedené, že veci,
ktoré nie sú uvedené v dohode, a patria do spoločného majetku, tak pripadnú do výlučného vlastníctva
toho z manželov, u ktorého sa v držbe nachádzajú /čl. 55/.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 28.12.1998 vyplýva, že na základe tejto zmluvy žalobca J. T. požičal

JUDr. Ľ. T. finančné prostriedky vo výške 1.000.000,-Sk na dobu do 31.12.2001 ako to bolo zistené zo
zmluvy zo dňa 28.12.1998 /čl. 65/. Z ďalšej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 15.7.1999 vyplýva, že na
základe tejto zmluvy žalobca J. T. požičal JUDr. Ľ. T. finančné prostriedky vo výške 63.000,-Kč na dobu
do 31.12.2001 ako to bolo zistené zo zmluvy zo dňa 15.7.1999 /čl. 70/. Tieto skutočnosti dokonca potvrdil
v tomto konaní aj žalobca ako aj svedok JUDr. Ľ. T..

Žalobca potvrdil, že hnuteľné veci v čase podpísania kúpnych zmlúv nevidel, ale ich poznal, lebo ich
videl asi v roku 2001 alebo 2000, keď jeho nevlastný bratranec JUDr. Ľ. T. robil s nimi na záhrade svojich
rodičov. On tieto hnuteľné veci hneď nepotreboval, preto sa tak dohodli, že tak po pol roku po uzavretí
zmlúv sa dohodnú s JUDr. Ľ. T. kedy veci prevezme. Od JUDr.T. vedel o tom, že veci sú u jeho svokry,

teda u žalovanej.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa § 126 ods.1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva / aktívna
legitimácia /.

Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo
faktickej moci inej osoby, než vlastníka.

Teda vlastnícka žaloba o vydanie veci môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke
právo a ďalej ak preukáže, že mu vec žalovaný zadržuje neprávom.

V danom prípade ide o žalobu na vydanie veci /vindikačná žaloba/. Výsledkami prevedeného
dokazovania bolo preukázané, že žalobca sa domáha vydania hnuteľných vecí vyššie uvedených,
tvrdiac, že vlastníctvo ku ním nadobudol kúpou od JUDr. T. na základe písomne uzavretých kúpnych
zmlúv zo dňa 15.4.2002 a 16.4.2002.

Podľa ust. § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa §132 ods. l OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. §133 ods. 1 OZ ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy , nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť.Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona /ex lege/ pri splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a/musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b/držba
musí byť oprávnená, c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v
konaní svoje vlastnícke právo k žalovaným hnuteľným veciam. Kúpne zmluvy uzavreté 15.4. a 16.4.2002
sú podľa názoru súdu absolútne neplatné, keďže v konaní nebolo preukázané, že predávajúci JUDr. Ľ.
T. v čase uzavretia týchto kúpnych zmlúv bol vlastníkom týchto vecí , teda nemohol previesť vlastnícke

právo k žalovaným veciam na žalobcu, pretože nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako sám
má.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná od r. 1999-2000, teda od kúpy vecí, má predmetné
hnuteľné veci nepretržite vo svojej držbe, pričom po celý čas nemala žiadnu pochybnosť o existencii
svojho vlastníckeho práva k týmto veciam, pretože ich užívala dobromyseľne, keďže svojmu synovi

odovzdala svoje finančné prostriedky, ktoré mala v hotovosti na zakúpenie hnuteľných vecí, ktorý vlastne
kúpu realizoval, veci priniesol ku nej a od kúpy sa nachádzajú u nej, v jej držbe. Tieto skutočnosti potvrdili
vypočutí svedkovia, R. D., E. M., M. B., E. T. a dokonca aj bývalý zať žalovanej, JUDr. Ľ. T., ktorý tvrdil,
že on vyplatil kúpnu cenu zo svojej mzdy, na čo má byť dôkazom vypísaný technický preukaz na jeho
meno. Je potrebné zdôrazniť, že prítomnosť bývalého zaťa žalovanej JUDr. T. pri kúpe malotraktora

v Medzeve sama o sebe neznamená nadobudnutie vlastníckeho práva a ani to, že tam nadiktoval do
technickéhopreukazusvojemeno,keďžesámsvedokp.B.,uktoréhobolmalotraktorzakúpený,uviedol,
že nikdy nekontroluje totožnosť kupujúcich a zapisuje do technického preukazu, teda do listinného
dôkazu meno také , aké mu nadiktujú pri prevzatí vecí. Súd pri posudzovaní vlastníckeho práva žalobcu
na základe uzavretých kúpnych zmlúv prihliadol aj na okolnosti uzavretia zmlúv, konkrétne na to, že

zmluvy boli vypísané predávajúcim JUDr. T., ktorý zmluvy zaslal ním podpísané z Prahy domov, zmluvy
boli podpísané až neskôr žalobcom a nechané u otca JUDr. T. spolu s kúpnou cenou, ktorú so zmluvami
vyzdvihol JUDr. T. až po určitej dobe, keď došiel domov k rodičom z Prahy. Teda skutočnosti uvedené
v článku III. kúpnych zmlúv, že dohodnutá kúpna cena bola uhradená kupujúcim pred podpisom zmlúv
predávajúcemu v hotovosti a predávajúci podpisom na zmluvách potvrdil, že kúpnu cenu v hotovosti

prevzal, nie sú pravdivé. Z právneho hľadiska je veľmi dôležitá aj tá skutočnosť, že ak by boli hnuteľné
veci skutočne zakúpené JUDr. T. z jeho mzdy, išlo by o majetok patriaci do BSM, keďže hnuteľné veci
boli zakúpené počas trvania manželstva. Túto skutočnosť však jednoznačne vyvracia písomná dohoda
bývalých manželov T. o vyporiadaní BSM, ktorú vypracoval sám JUDr. T., právnik, v ktorej sú osobitne
vymenované všetky hnuteľné veci , ktoré nadobudli počas trvania manželstva, bez žalovaných vecí,

poprípade bez kúpnej ceny za žalované veci s tým, že ak niektoré veci, patriace do spoločného majetku,
boli vynechané, stávajú sa vlastníctvom toho z manželov, u ktorého sa nachádzajú. Žalované veci nikdy
sanenachádzaliuJUDr.T.,dokoncaaniujehorodičov,pričomvecibolizakúpenévčase,keďnepretržite
bývali v Prahe, teda v prípade jeho výlučného vlastníctva k veciam, nebol dôvod veci nechať u svokry,
teda u žalovanej, ale skôr u svojich rodičov. Vyplatenie kúpnej ceny zo mzdy JUDr.T., ktorá bola dosť

vysoká, vyvracajú aj zmluvy o pôžičke, ktoré boli uzavreté so žalobcom, na základe ktorých žalobca
28.12.1998 požičal JUDr. T. 1.000.000,-Sk a 15.7.1999 sumu 63.000,-Kč na dobu do 31.12. 2001, teda
práve v období, keď hnuteľné veci boli zakúpené JUDr. T. bol vo veľkej finančnej tiesni, keď požičal
takéto vysoké finančné čiastky od žalobcu. V danom prípade je potrebné podotknúť aj tú skutočnosť, že
na základe zistených skutočností, u žalovanej by boli splnené aj všetky zákonné podmienky v zmysle

§ 134 ods. 1 OZ pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pričom u JUDr.T. ani tieto zákonné
podmienky nie sú splnené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu o vydanie hnuteľných vecí považoval za
nedôvodnú, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí z

titulu kúpy, preto súd žalobu o vydanie veci v celom rozsahu zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Nárok žalobcu o nájomné vylúčil na samostatné konanie za účelom ďalšieho dokazovania.

Zároveň súd vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 4 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v

zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci