Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208470
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114208470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: IRIDIS s.r.o.,
so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942, zastúpeného zástupcom In Medias
Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovanému v 1/ rade: I &
R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, so sídlom
kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: SSIM-OC, a.s., so sídlom
Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, v 2/ rade: TIGERCOVE SLOVAKIA, s.r.o.,
so sídlom Vysokoškolákov 8556/33A, 010 08 Žilina, IČO: 44 300 107, v konaní o určenie neplatnosti

právneho úkonu, alternatívne o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/5/2014-92 zo dňa 10.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/5/2014-92 zo dňa 10.8.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 1/ rade m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v 2/ rade n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1/ a v 2/ rade priznal voči

žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 10.3.2014,
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
uzatvorená dňa 22.1.2013 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva:
a/ k bytu č. XXA na XX. poschodí, vchod XXA polyfunkčného domu č.s. XXXX, na ul. M., v D., ktorý je
postavený na parc. C-KN č. 7930/42 v kat. úz. D., Obec D., okres D. a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX

vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Žilina,
b/ k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. 7930/42 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
5.678 m2 vo výške 5849/2669714,
c/ iného nebytového priestoru č. XXX /parkovacie státie/ na X. poschodí, vchod X polyfunkčného domu
č.s. XXXX na ul. M., v D., ktorý je postavený na parc. C-KN č. 7930/42 v kat. úz. D., Obec D., okres D.
a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Žilina,

d/ k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. 7930/42 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 5.678 m2 vo výške 1386/2669714 (ďalej „predmet prevodu“), je neplatná.
Žalobca súčasne navrhol žalovaných v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne zaviazať voči žalobcovina náhradu trov konania, alternatívne žalobca navrhol určiť predmetný právny úkon ako neúčinný voči
veriteľom úpadcu a rovnako rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že žalovaných v 1/ a v 2/ rade súd
zaviaže spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Okresný súd poukázal na svoje uznesenie č.k. 19Cbi/5/2014-42 zo dňa 10.3.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19.4.2016, podľa ktorého, v zmysle návrhu subjektu IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka
2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942 rozhodol, že pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca: DLM - INTER PRODUCT, spol. s r.o., so sídlom F. Urbánka

3, 917 01 Trnava, IČO: 31 413 757 a do konania na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť IRIDIS
s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942. Predmetné rozhodnutie bolo
rozhodnutím ešte podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p.. Pri rozhodnutí o pripustení zmeny na strane žalobcu
okresný súd zohľadnil i skutočnosť, ktorá vyplývala z verejne dostupného Obchodného vestníka, podľa
ktorého konkurzný súd povolil obchodnej spoločnosti IRIDIS s.r.o. vstup do konkurzného konania na
strane žalobcu podľa § 25 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z..

3.Súdprvejinštanciepoukázalnato,ževytýčilnatermín10.8.2017pojednávanie,naktorésanedostavil
ani žalovaný v 1/ ani žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol vec
prejednať v jeho neprítomnosti. Žalovaný v 2/ rade neúčasť na termíne pojednávania včas a z vážnych
dôvodov neospravedlnil. Na základe uvedeného okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti

žalovaných v 1/ a v 2/ rade.

4. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie, aplikoval ustanovenie Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, Čl. 11 ods. 1,
§ 191 ods. 1, 2, § 186 ods. 1, 2 veta prvá, § 151 ods. 1, 2, § 470 ods. 1, 2§ 137 písm. a) až d) CSP
v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, § 498 Občianskeho zákonníka, § 80c O.s.p., § 57 ods. 1,

2, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 59 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,
rozhodné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel k
záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť.

5. Primárne okresný súd poukázal na nesporné skutkové okolnosti medzi sporovými stranami, a to

uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru medzi úpadcom ako predávajúcim
a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim dňa 22.1.2013 s predmetom prevodu tak, ako bol vyjadrený
okresným súdom (ďalej len „zmluva“ alebo „kúpna zmluva“ alebo „zmluva o prevode vlastníctva bytu“
alebo „zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru“). Nebola sporná skutočnosť zaplatenia
preddavkov č. 1 až 4 ako vyplývalo z písomného vyhotovenia žaloby, v ktorej bola vymedzená konkrétna

výška a časový moment úhrady preddavkov, skutočnosť, že s prevodom predmetu prevodu podľa kúpnej
zmluvy vyjadril súhlas správca podľa § 163 zákona č. 7/2005 Z.z. s tým, že kúpna cena v kúpnej zmluve
bola dohodnutá v súlade so záväznou časťou plánu, skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade na základe
kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k predmetu prevodu, ako aj obsah reštrukturalizačného
plánu úpadcu vypracovaného v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 1R/1/2010. Z týchto nesporných

skutkových okolností okresný súd vychádzal, pretože nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti za
aplikácie ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

6. Okresný súd poukázal na verejne dostupný Obchodný vestník OV č. 2012/119 s dátumom uverejnenia
21.6.2012, z ktorého vyplývala skutočnosť uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina o potvrdení

reštrukturalizačného plánu o ukončení reštrukturalizácie úpadcu. Z verejne dostupného Obchodného
vestníka OV č. 48/2013 s dňom uverejnenia 8.3.2013 vyplynula skutočnosť účinkov vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu dňom 9.3.2013.

7. Okresný súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť uplatnenia určovacej žaloby, keď žalobca žiadal

určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, okresný súd ako primárnu riešil otázku, či je takáto žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu procesne prípustná podľa ust. § 137 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1,
2 CSP. Okresný súd odkázal na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/4/2017 zo dňa
31.1.2017 a v zhode s týmto rozhodnutím okresný súd dospel k záveru, že CSP zásadne nepripúšťa
určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za

podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Záver okresného súdu o neprípustnosti takto
podanej žaloby žalobcom bol primárnym dôvodom zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu kúpnej zmluvy v danej veci, s dôrazom na to, že ani ust. § 39 Občianskeho zákonníka, o ktoré
žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami opieral uplatnenie neplatnosti predmetného právneho úkonu, niejeprávnouúpravou-právnympredpisom,zktoréhobyvyplývalaprípustnosťžalobyourčenieneplatnosti
právneho úkonu podľa ust. § 137 písm. d) CSP.

8. I napriek uvedenému okresný súd sa zaoberal žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na
základe tvrdení žalobcu, keď poukázal na stav pôvodnej procesno-právnej úpravy vyplývajúcej z
Občianskeho súdneho poriadku, ktorým nebolo vylúčené, aby sa neplatnosti právneho úkonu - zmluvy
domáhal i subjekt, ktorý nebol zmluvnou stranou tejto zmluvy, avšak pre úspech v konaní musel tvrdiť
a preukázať svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak žalobca v danej veci tvrdil,

že ako veriteľ úpadcu má byť uspokojený z výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty majetku
úpadcu podliehajúceho konkurzu, vychádzal by okresný súd pri pôvodnej procesnej úprave zo záveru o
preukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení, a to všetko za predpokladu,
že predmet prevodu je v súpise majetku úpadcu správcom zapísaný, čo je predpokladom realizácie
postupu správcu - speňažovania majetku podstaty. Žalobcom vymedzené skutkové tvrdenia by okresný
súd za stavu zápisu predmetu prevodu v súpise majetku úpadcu vyhodnotil ako dostatočné vo vzťahu

k tvrdeniu a preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení neplatnosti
kúpnej zmluvy, nakoľko určenie neplatnosti tohto právneho úkonu by malo (mohlo mať) dopad na právne
postavenie žalobcu ako konkurzného veriteľa, a to konkrétne na mieru jeho uspokojenia v konkurznom
konaní (v tejto časti záverov okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp.
zn. 13CoKR/40/2016 zo dňa 28.6.2017, a to odsek 7., 25. odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu).

Uvedené závery vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobcu na navrhovanom určení uviedol
okresný súd len podporne a rovnako podporne uviedol, že žalobca nepreukázal a ani okresný súd
nezistil existenciu hmotno-právneho základu pre záver o neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda pre žalobcom tvrdený rozpor so zákonom ani z hľadiska
obsahu ani z hľadiska účelu tohto právneho úkonu a ani z dôvodu obchádzania zákona. Z nesporných

tvrdení strán vyplynulo, že žalovaný v 2/ rade zaplatil preddavky kúpnej ceny tak, ako boli vymedzené
a tieto boli zaplatené pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, čím boli realizované tieto platby ako
zálohy podľa § 498 Občianskeho zákonníka, preto žalovaný v 2/ rade realizoval čiastočné
plnenie záväzku zo zmluvy, ktorá bude uzatvorená. Vo vzťahu k platbám predmetných preddavkov išlo
o plnenie budúceho záväzku, a teda vyplatením preddavkov nedošlo ku vzniku dlhu úpadcu, a to ani z

dôvodu potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom v celom rozsahu, a teda i v žalobcom označovanej
záväznej časti plánu, a tým zároveň ani ku vzniku pohľadávky žalovaného v 2/ rade voči úpadcovi,
ktorú pohľadávku by bolo potrebné uplatniť v reštrukturalizačnom konaní. Z týchto záverov preto nebolo
nemožné hovoriť o samotnom započítaní už zaplatených preddavkov na záväzok z titulu kúpnej ceny
podľa kúpnej zmluvy, pretože nešlo o vzájomne započítateľné pohľadávky (o pohľadávky žalovaného v

2/ rade voči úpadcovi z titulu zaplatených preddavkov a pohľadávku úpadcu voči žalovanému v 2/ rade
v rozsahu zaplatených preddavkov z titulu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy na druhej strane). Okresný
súd uviedol, že v danom prípade išlo o dojednaný spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorý naviac nebol v
rozpore ani so schváleným reštrukturalizačným plánom, ktorý takýto spôsob zaplatenia kúpnej ceny
nezakazoval, výslovne ani nevylučoval a v zásade ani samotný spôsob úhrady kúpnej ceny vo svojom

obsahu neupravoval. V konaní bolo nesporné, že s prevodom predmetu prevodu podľa kúpnej zmluvy
správca súhlasil (článok 20.5.1 plánu) a súhlasil aj s tým, že kúpna cena za predmet prevodu podľa
kúpnej zmluvy je v súlade s ustanoveniami záväznej časti reštrukturalizačného plánu úpadcu. Za týchto
okolností okresný súd nezistil žiaden vecný hmotno-právny základ pre záver o neplatnosti právneho
úkonu kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd rovnako ako podporne zdôraznil

dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetu prevodu kúpnou
zmluvou, ktorá dobromyseľnosť pri zohľadnení skutkových okolností tejto veci zakladala priestor pre jej
ochranu prostredníctvom úpravy podľa Článku 20 ods. 1 Ústavy SR. Takéto nadobudnutie vlastníckeho
práva v súlade s platným právnym poriadkom požíva ochranu podľa citovanej ústavnoprávnej úpravy
(PL. ÚS SR 33/95 Nález z 20. decembra 1995, s. 141). Okresný súd poukázal aj na závery rozsudku

Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/40/2016-183 odsek 29. a 31. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Na
základe týchto okolností okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu
kúpnej zmluvy.

9. Vo vzťahu k uplatnenej odporovateľnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy okresný súd rovnako

konštatoval nedôvodnosť žaloby. V zmysle ust. § 62 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd
konštatoval, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie odporovacieho práva. Žalobca
žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu dňom 9.3.2013 a pri podaní žaloby v tejto veci dňa 10.3.2014 s poukazom na úpravu ust. §57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. podal včas. K žalovanému v 1/ rade okresný súd uviedol, že žaloba o
určenie neúčinnosti právneho úkonu smerovala proti subjektu, ktorý nebol pasívne vecne legitimovaný
vzhľadom k úprave ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. K žalovanému v 2/ rade okresný súd

konštatoval pasívnu vecnú legitimáciu, ale súčasne uzavrel, že nebola splnená podmienka ukrátenia
podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorá podmienka je základnou hmotno-právnou podmienkou
úspešnosti žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 a nasl. ustanovenia zákona č.
7/2005 Z.z.. Podmienku ukrátenia súd vždy skúma ako primárnu, a to ku každej osobitnej skutkovej
podstateuplatnenéhoodporovaciehoprávakúkonom.Žalobcavžalobepoukazovalnakonečnýzoznam

pohľadávok ako na dôkaz, z ktorého je v zmysle jeho tvrdenia zrejmé, že právnym úkonom úpadcu
bolo ukrátené uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu vyhláseného na majetok
úpadcu, ako aj pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie. Takýto dôkaz v rámci prostriedkov
procesného útoku zo strany žalobcu v konaní nebol konkretizovaný a nebola označená žiadna konkrétna
pohľadávka konkrétneho konkurzného veriteľa existujúca v čase, kedy nastali účinky odporovaného
právneho úkonu kúpnej zmluvy, a ktorá pohľadávka alebo pohľadávky boli čo do ich uspokojenia v

dôsledku odporovaného právneho úkonu kúpnej zmluvy ukrátené. Žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť
vo vzťahu ku tvrdeniu o ukrátení podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v smere preukázania
konkrétnych majetkových pomerov úpadcu v čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu
a v nadväznosti na to vo vzťahu k preukázaniu už uvedeného konkrétneho ekonomického dopadu
odporovaného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu a vo väzbe na to na uspokojenie pohľadávky/

pohľadávok konkurzného veriteľa/veriteľov, ktorá alebo ktoré existovali v čase, kedy nastali účinky
odporovaného právneho úkonu. Na závere okresného súdu o nepreukázaní podmienky ukrátenia
podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo bez vplyvu prípadné v znaleckom posudku označenom
žalobcom skonštatované vykázanie znakov odporovateľnosti vo vzťahu k právnym úkonom úpadcu
(znalecký posudok č. 3/2011 zo dňa 27.10.2011, vypracovaný Mgr. Ing. Gabrielou Štrbáňovou, súdnou

znalkyňou z odboru ekonómia a manažment). Pokiaľ žalobca tento listinný dôkaz, a to znalecký posudok
označil, bolo obsahom jeho procesnej povinnosti tvrdenia a vo väzbe na to dôkaznej povinnosti svoju
argumentáciu primárne konkretizovať a následne preukázať. Okresný súd v závere uviedol, že nebolo
možné zohľadnenie zaplatenia preddavkov kúpnej ceny hodnotiť ako započítanie, ale ako naplnenie
dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny prostredníctvom zohľadnenia už zaplatených záloh vo

forme preddavkov. Okresný súd preto žalobu žalobcu zamietol aj čo do určenia neúčinnosti právneho
úkonu kúpnej zmluvy, pričom pri podmienke odporovateľnosti v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z. vychádzal z rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011,
z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa15.5.2013, z rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.7.2012 a z uznesenia Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 31CoKR 3/2012 zo dňa 14.3.2013.

10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods.
1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Tým, že bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, úspešní boli žalovaní v 1/
a v 2/ rade, ktorým okresný súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%, pričom na túto náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd zaviazal žalobcu voči žalovaným
spoločne a nerozdielne.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f), h) CSP. Žalobca poukázal v časti právneho posúdenia na rozhodné časti reštrukturalizačného

plánu. Súčasne uviedol, že žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v roku
2014, preto ak okresný súd posudzoval žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu už podľa účinnosti
nového procesno-právneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku, tak žalobca mal za to, že bol
porušený princíp právnej istoty. Podľa žalobcu bol splnený aj naliehavý právny záujem na určovacom
výroku, pretože žalobca nemá iný prostriedok právnej ochrany ako podať žalobu o určenie neplatnosti

právneho úkonu, pretože je vylúčené domáhať sa priamo plnenia. Z dôvodu započítania preddavkov
na kúpnu cenu došlo k ukráteniu veriteľov, a to v prvom rade zabezpečeného veriteľa úpadcu, no po
uspokojení zabezpečeného veriteľa prichádza na rad uspokojenie nezabezpečených veriteľov a z toho
dôvodu žalobca mal za to, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho
úkonu.

12. Žalobca poukázal na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ak uzavrel, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.13. Žalobca k spôsobu úhrady kúpnej ceny a k neplatnosti kúpnej zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka poukázal na ust. § 132 ods. 1, 2, § 136 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o

konkurze a reštrukturalizácii v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/84/2014
s tým, že hoci reštrukturalizačný plán nemá upravené započítanie preddavku na kúpnu cenu za
prevod predmetu kúpy, neznamená to, že toto započítanie je povolené. Žalobca poukázal na rozhodné
články reštrukturalizačného plánu, z ktorých vyplýva, že jediným možným spôsobom, ktorým je
dovolené speňažovať majetok, je zaplatenie kúpnej ceny minimálne vo výške kúpnej ceny určenej

reštrukturalizačným plánom na bankový účet úpadcu. Podľa žalobcu bolo neprípustné, aby sa
započítanie preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy považovalo za úkon v súlade
reštrukturalizačným plánom. Podľa žalobcu ide o úkon, ktorý je v rozpore s reštrukturalizačným plánom,
ktorý bol schválený súdom, a preto je tento úkon neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

14. K uplatnenej neúčinnosti právneho úkonu žalobca uviedol, že žalovaný v 2/ rade si mal predmetnú

preddavkovúúhraduprihlásiťdoreštrukturalizačnéhokonania,abymalnároknauspokojenievzávislosti
od zaradenia do skupiny na uspokojovanie. Následne by sa postupovalo podľa reštrukturalizačného
plánu, kedy by boli najskôr uspokojení zabezpečení veritelia a následne nezabezpečení veritelia.
Samotným započítaním preddavkovej platby žalovaného v 2/ rade preto nebola reálne zaplatená kúpna
cena za predmetný byt tak, ako s tým počítal reštrukturalizačný plán. Z toho dôvodu boli znížené

aktíva úpadcu, z ktorých sa mali uspokojiť najskôr zabezpečení veritelia a následne nezabezpečení
veritelia. Na druhej strane podľa žalobcu bol zvýhodnený žalovaný v 2/ rade ako tretí subjekt, ktorého
reštrukturalizačný plán nezaradil do žiadnej skupiny. Žalobca poukázal na to, že na základe týchto
skutočností boli veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili riadne a včas ukrátení na svojich právach
a samotný reštrukturalizačný plán bol porušený, ktorý rátal s predajom predmetných bytov za aspoň

minimálnu cenu určenú v ňom a uhradenú bezhotovostným prevodom na bankový účet úpadcu. Žalobca
mal za to, že splnil podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu, ako aj, že z konštantnej judikatúry
vyšších súdnych autorít je preukázané, že v zmysle princípu uplatňovaného v konkurznom konaní
- princíp univerzality, sa nevyžaduje konkretizovať veriteľa a jeho pohľadávku, ktorý bol ukrátený
odporovaným právnym úkonom. Podľa žalobcu preto v konaní postačoval, ak bol označený ako dôkaz

konečný zoznam pohľadávok, ktorý preukazuje ukrátenie veriteľov v ňom uvedených, keďže v zmysle
princípu univerzality je tento úkon ukracujúcim úkonom k všetkým veriteľom.

15. Žalobca mal za to, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v súvislosti s možnosťou

úhrady kúpnej ceny formou preddavkov, preto žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý uviedol, že považuje
rozsudok okresného súdu za vecne správny, pretože neboli splnené predpoklady na to, aby sa žalobca

mohol žalobou domáhať odporovateľnosti právneho úkonu. Podľa žalovaného v 1/ rade žalobca ani
nepreukázal predpoklady na určenie neplatnosti právneho úkonu, preto navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

17. Žalovaný v 2/ rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.02.2018 bolo vyjadrenie žalovaného v 1/ rade k
odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 15-tich dní (č.l. 130
- 131), a to prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a
rozhodovania krajským súdom nevyužil a rovnako túto možnosť nevyužil ani žalovaný v 2/ rade.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania a verejným
vyhlásenímrozsudkukrajskýmsúdomzarešpektovaniaust.§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresného
súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/27/2018-157 zodňa 26.09.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia dňa 15.01.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené

podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

21. Krajský súd posudzoval odvolanie žalobcu v rozsahu a medziach podaného odvolania za aplikácie
§ 379, § 380 ods. 1 CSP. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu
nebol relevantný, t.j. aby mohol vyvolať zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie

konanie. Podstatnými odvolacími dôvodmi žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia
veci,akoaj,žeokresnýsúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,
v súvislosti s možnosťou úhrady kúpnej ceny formou preddavku. Žalobca v odvolacom konaní zotrval na
tom, že bol porušený princíp právnej istoty, pokiaľ okresný súd žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu posudzoval podľa nového procesno-právneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku a nie
podľa Občianskeho súdneho poriadku, ak žaloba bola doručená na okresný súd dňa 10.03.2014, t.j.

za účinnosti pôvodného procesno-právneho predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, ako aj, že
podľa žalobcu boli splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu.

22. Krajský súd uvádza vzhľadom k obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, že
žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý súdny proces a ani nedošlo k zásahu do princípu právnej

istoty žalobcu, pretože okresný súd svojim rozsudkom posudzoval aj v rámci podporných vyjadrení
žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti právneho úkonu, keď sa podanou žalobou domáhal určenia, že
Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, uzavretá dňa 22.01.2013 medzi úpadcom
- SSIM-OC, a.s. ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim je neplatná. Okresný súd v
rámci svojich záverov, keď sa podporne zaoberal aj žalobou žalobcu o určenie neplatnosti právneho

úkonu, správne uzavrel, že napádaná kúpna zmluva nie je neplatným právnym úkonom, ako aj, že pre
vyhovenie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu zmluvy neboli splnené zákonné podmienky. V
súvislosti so žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy okresný súd vecne správne
v odseku 28. svojho odôvodnenia uviedol, že žalovaný v 1/ rade v postavení správcu úpadcu nebol
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie pri uplatnenom odporovacom práve, keďže túto pasívnu vecnú

legitimáciu mal len žalovaný v 2/ rade, ak právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, ktorým bol žalovaný v 2/ rade za aplikácie ust. §
62 zákona č. 7/2005 Z.z..

23. Odvolací súd v rámci svojho konania takisto vychádzal z nesporných skutočností, na ktoré poukázal

okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku odsekom 23. odôvodnenia, keď s predmetom prevodu
podľa kúpnej zmluvy, ktorú žalobca napádal, vyjadril súhlas správca s tým, že kúpna cena uvedená v
tejto kúpnej zmluve bola dohodnutá v súlade so záväznou časťou plánu, ako aj, že žalovaný v 2/ rade
zaplatil preddavky kúpnej ceny, ktoré realizoval ako zálohy podľa ust. § 498 Občianskeho zákonníka.
Krajský súd v zhode s konštatovaním prijatým okresným súdom v odseku 27. odôvodnenia napadnutého

rozsudku uvádza, že žalobca nepreukázal neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy podľa ust. §
39 Občianskeho zákonníka. Spôsob úhrady, resp. konštatovanie zaplatenia týchto preddavkov nebol
v rozpore s reštrukturalizačným plánom potvrdeným súdom. Je zrejmé, že reštrukturalizačný plán je
definovaný ako listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených,
ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok.

Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Okresný súd správne
skonštatoval, že zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca žalobou domáhal, nie je neplatným právnym
úkonom, keďže nebol zistený žiaden vecný hmotno-právny základ pre záver o neplatnosti právneho
úkonu kúpnej zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Krajský súd k záverom prijatým okresným súdom v odseku 27. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia uvádza, že dohodnuté platobné podmienky v rámci uzavretej zmluvy nie sú podmienkami
započítania, ani vyjadrenia spôsobu započítania podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, keďže
dohoda o zaplatení preddavkových platieb, ich úhrada zodpovedá ust. § 498 Občianskeho zákonníka.
Je nepochybné, že preddavková platba ako záloha je čiastočným plnením záväzku na zmluvu, ktorá

bude medzi stranami uzavretá. Poskytnutie zálohy - preddavku je plnením záväzkov. Ak sa uzavrie
zmluva, záloha sa na plnenie tohto záväzku započíta, t.j. zohľadní sa takto vykonaná platba zálohy
- preddavku do celkovej výšky dohodnutého záväzku. V danej veci poskytnuté preddavky súviseli s
celkom dohodnutým záväzkom platenia kúpnej ceny, t.j. ich úhrada bola dôvodnou platbou a smerovalak postupnému zániku, resp. k splneniu - zaplateniu kúpnej ceny dojednanej za prevod vlastníctva bytu a
nebytového priestoru. Ak platenie týchto preddavkov malo viesť k splateniu kúpnej ceny, potom nemohla
byť v konaní preukázaná podľa tvrdení žalobcu existencia pohľadávky žalovaného v 2/ rade, ktorú

by mal žalovaný v 2/ rade prihlásiť v reštrukturalizácii dlžníka - SSIM-OC, a.s.. K povahe, charakteru
poskytnutýchpreddavkovjepodľanázorukrajskéhosúdupotrebnépoukázaťajnarozhodovaciučinnosť
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 535/2015, podľa ktorého ...„na plnenie poskytnuté pred uzavretím
zamýšľanej zmluvy je možné nazerať ako na zálohu podľa ust. § 498 Občianskeho zákonníka, bez
ohľadu na to, či účastníci platne uzavreli zmluvu o zmluve budúcej“, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo

1814/2011, podľa ktorého ...„na to, čo bolo dané pred uzavretím zmluvy niektorým účastníkom, sa hľadí
ako na zálohu. Záloha je (čiastočným) plnením záväzku zo zmluvy, ktorá bude medzi stranami následne
uzavretá. Poskytnutie zálohy preto nie je záväzkom (dlhom), ale plnením (budúceho) záväzku. Ak dôjde
k uzavretiu zmluvy, záloha sa na plnenie tohto záväzku započíta“, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo
459/2001, podľa ktorého ...„peňažná čiastka poskytnutá v súvislosti s pripravovanou kúpou veci budúcim
kupujúcim a prijatá budúcim predávajúcim, sa považuje za zálohu. Bezdôvodným obohatením sa táto

záloha stáva vo chvíli, keď budúci predávajúci odmietne budúcemu kupujúcemu vec predať“.

25. Krajský súd primerane a podporne poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia NS SR z 28.
septembra 2011 sp. zn. 4Cdo 256/2010 ....„podľa § 498 Občianskeho zákonníka v platnom znení a tiež
v znení platnom v čase odovzdania zálohy na budúce plnenie, platí, že na to, čo dal pred uzavretím

zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy
poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená
vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred
uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok (za
splátku na dohodnuté budúce plnenie). Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou
kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho
vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola
záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa § 498 Občianskeho zákonníka je
nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, ani to, či taká dohoda je alebo

nie je platná“.

26. Okresný súd v odseku 27. svojho odôvodnenia správne uviedol, že spôsob platenia preddavkov na
stanovenú kúpnu cenu nebol v rozpore so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu úpadcu, keďže
v konaní pred okresným súdom bolo nesporné, že s prevodom predmetu prevodu podľa kúpnej zmluvy

správca súhlasil a súhlasil aj s tým, že kúpna cena za predmet prevodu podľa kúpnej zmluvy je v súlade
s ustanoveniami záväznej časti reštrukturalizačného plánu úpadcu, preto nebolo možné konštatovať
rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ak sa prihliadlo na už uhradené preddavky,
ktoré mali viesť podľa dohodnutých platobných podmienok k splneniu, resp. zaplateniu dohodnutej
kúpnejcenyvzmluve.Rovnakookresnýsúdvecnesprávnevodseku27.uviedol,žeprispôsobeplatenia

kúpnej ceny v rámci dojednaných preddavkov išlo o dohodnutý spôsob úhrady kúpnej ceny, to znamená,
že nešlo o dohodnutý spôsob započítania v právnom slova zmysle, ktoré započítanie upravuje ust. §
580 Občianskeho zákonníka. Krajský súd zvýrazňuje, že pokiaľ odkazoval na odôvodnenie rozsudku
okresného súdu v odseku 27., tak poukazovaná vecná správnosť záverov prijatých okresným súdom
sa týka tých záverov, ktoré vyjadroval krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku a ktoré sa nachádzajú

práve v uvedenom odseku 27. odôvodnenia rozsudku okresného súdu.

27. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že pri odporovacej žalobe, keďže
žalobca sa domáhal aj určenia neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, vecne správnym spôsobom
v odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že pre odporovaciu žalobu nebola

žalobcom preukázaná základná hmotno-právna podmienka ukracujúceho právneho úkonu, ktorému
žalobca odporoval a ktorá vyplýva z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ak žalobca odporoval
právnemu úkonu kúpnej zmluvy ako ním tvrdenému ukracujúcemu právnemu úkonu, tak bol nositeľom
dôkaznej povinnosti v rovine, že sa jedná o ukracujúci právny úkon. Žalobca nepreukázal majetkové
pomery úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, kvalifikovaný ekonomický dopad

odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu, vo väzbe na to k preukázaniu pohľadávok veriteľa,
ktoré sa úplne, resp. sčasti nemohli uspokojiť, resp. došlo k ukráteniu ich uspokojenia práve z titulu
napádanéhoprávnehoúkonukúpnejzmluvy.Krajskýsúdzvýrazňuje,žežalovanýv2/radenedisponoval
pohľadávkou, ktorú by bolo možné prihlásiť v rámci reštrukturalizačného konania, ani sa žalovaný v2/ rade nestal veriteľom pohľadávky, ktorú by si mohol započítať, započítaním ktorej by došlo k jeho
zvýhodneniu oproti iným veriteľom, a preto nemohol byť žalobca so svojou žalobou voči žalovaným
úspešný.

28. Krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie
a vrátenie na nové konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ a v 2/ rade.
Žalovanému v 1/ rade bol voči žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o
výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. §
262 ods. 2 CSP. Z dôvodu, že žalovaný v 2/ rade sa nevyjadroval k odvolaniu žalobcu, bolo zrejmé, že
vznik trov na strane žalovaného v 2/ rade nenastal, preto Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania, vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade rozhodol tak, že žalovaný v

2/ rade nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.