Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223301
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4214223301.7

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: B. Y., nar. X.X.XXXX, L. X/X, B., zast.: JUDr. Ondrej Tóth,
advokát, Dunajské nábrežie 14, Komárno proti žalovanej: V. W., nar. X.XX.XXXX, C. XXX/X, B., zast.:
JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, v konaní o zaplatenie
2.500 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobca má voči žalovanej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a vo

zvyšku súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť mu sumu 2500 € s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu B. č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo
dňa 10.3.2017 súd konanie zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom). O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Proti

výroku o nároku na náhradu trov konania podal žalobca odvolanie. Krajský súd v M. o odvolaní rozhodol
uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.9.2018, a to tak, že výrok o nároku na náhradu trov
konaniazrušilavecvtejtočastivrátilprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vodôvodnení
uznesenia Krajský súd v M. prvoinštančnému súdu uložil opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania, vysporiadať s námietkami odovolateľa uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie odôvodniť
zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

2. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2500 € s príslušenstvom. V priebehu konania prišlo
k dispozičnému úkony žalobcu so žalobou, a to k jej späťvzatiu. K späťvzatie žaloby prišlo z
dôvodu, že žalobca po odročenom pojednávaní zistil, že pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom
území B. parcelné číslom XXXXX/X, na ktorom nachádzalo predmet sporu - nadstavba záhradného
domčeka, žalovaná previedla kúpnou zmluvou na inú osobu, ktorá sa stala novým výlučným vlastníkom

predmetného pozemku. Vzhľadom najmä na skutočnosť, že došlo v zmene vlastníckych pomerov a
právneho postavenia žalovaného, žalobca na základe ním neovplyvniteľnými okolnosťami bol nútený
zobrať žalobu späť. Žalovaná strana so späťvzatím žaloby súhlasil a žiadal žalovanému priznať nárok
na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) Súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

4. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.5. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

6. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

7. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná

strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola

transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale

vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže
byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu
toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,

je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska
náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.

Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom
jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu. Judikatúra taktiež konštatovala,

že toto ustanovenie (§ 257 CSP) nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania

o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M
Cdo 17/2009.

9. Na základe uznesenia Krajského súdu v M. č. k. XCo/XXX/XXXX-XX súd opätovne vyhodnotil pomer
úspechu, resp. neúspechu sporových strán, a dospel k záveru, žiadna zo strán sporu nemá právo na

nárok na náhradu trov konania a právo náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % priznal
žalobcovi.

10. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť na základe ním neovplyvniteľnými okolnosťami, preto nie je
možné posúdiť späťvzatie ako výlučne zavinené konania žalobcu.

11. Predmetom odvolacieho konania bol nárok žalovaného na náhradu trov konania, ktorý mu súd prvej
inštancie uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.3.2017 priznal v celej výške. Odvolací súd v
tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zuvedeného vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 100%, a preto súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške.

12.Ovýšketrovkonaniarozhodnevyššísúdny úradníksamostatným uznesením,atopoprávoplatnosti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.