Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12Csp/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617200211
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617200211.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu Q. E.É., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom W., Š. XXX/X,
štátna občianka SR, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, IČO: 37 756 508
proti žalovanému Poštová banka a. s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX zo dňa

28.11.2012, ktorú uzavrel so žalobkyňou.

Súčasný zamestnávateľ žalobkyne Dometic Slovakia s. r. o., IČO: 31 617 298, Tehelná 8, 986 01
Fiľakovo j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, ktorú žalovaný uzavrel so žalobkyňou.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresnom súde Lučenec môže podať proti žalobkyni žalobu o
zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 09.01.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia totožného

s výrokom tohto uznesenia. Zároveň navrhla, aby súd v prípade, ak dospeje k záveru, že nariadeným
neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov navrhla, aby jej súd uložil povinnosť
v primeranej lehote podať žalobu vo veci samej.

2. Uviedla, že žalovaná Poštová banka a.s. doručila zamestnávateľovi žalobkyne "Žiadosť o realizáciu
Dohody o zrážkach zo mzdy" zo dňa 14.09.2015 (ďalej aj len ako "Žiadosť") v súvislosti so "Zmluvou o

úvere č.XXXXXXXXXX" (ďalej aj len ako "Zmluva o úvere"). Žiadosť odkazuje na Dohodu o zrážkach
zo mzdy (ďalej aj len ako "Dohoda o zrážkach"), ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere, konkrétne článku 3.
bod. 4. Predmetnú Zmluvu o úvere uzavrela žalobkyňa so žalovanou spoločnosťou Poštová banka a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890.

3. Zamestnávateľovi žalobkyni v priebehu mesiaca september 2015 zaslal žalovaný Žiadosť, na základe

ktorej došlo k vykonaniu zrážok zo mzdy, keďže zamestnávateľovi povinnosť vykonať zrážky vyplývala
priamo z § 551 OZ.

4. Zrážky zo mzdy prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy začal realizovať zamestnávateľ
voči žalobcovi v mesiaci september 2015 a trvajú doposiaľ.

5. Podľa žalobkyne jediným riešením ako zabrániť neustálym zásahom do jej majetkovej sféry
prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné právaveriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý
rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú Zmluvu o úvere je nutné
považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Práva

žalovaného nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa
svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.

6. Žalobkyňa súčasne poukazuje na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho

žalovaný nemá nárok na úroky a poplatky a tým zvyšuje riziko, že dôjde k zrážkam nad rámec platného
právneho titulu.

7. Po preštudovaní obsahu a právnom posúdení listín predkladaných v tomto súdnom konaní je možné
dôvodiť neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy na základe posúdenia predmetnej
dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

8. Zmluva o úvere obsahuje podľa názoru žalobkyne viaceré ustanovenia, ktoré sa dajú považovať
za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ, a taktiež za nekalé podmienky podľa čl. 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy je jednou z neprijateľných zmluvných podmienok.

9. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana,
ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných
inštitútoch,ktorésúobsahomsamotnýchzmlúvaichprílohakosamotnýdodávateľ.Zuvedenéhomožno
logicky vyvodiť, že žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa s dohodou o zrážkach zo

mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občiansko - právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

10. Dohoda bola vopred predformulovaná v texte zmluvy úvere drobným takmer nečitateľným písmom
v bode 4 zmluvy o úvere.

11. Dohoda je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca
nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd
postihnutie jej majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobkyňu je tak vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým je možné v zmysle§ 336 CSP dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi

stranami.

12. Ďalej má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na
subjektívnejpredstaveveriteľaovýškepohľadávkyajejpríslušenstva.Ideomimosúdnezrážkyzomzdy,
ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči

svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť.

13. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber, uzavrieť Dohodu
o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej
autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany

dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade.

14. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o spotrebiteľskom úvere) nie je
prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej na základe svojich subjektívnych
predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym

prieskumom jej oprávnenosti.

15. Podľa názoru žalobkyne predmetná Dohoda nezohľadňuje základné právne princípy inštitútu
zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore
s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.16. Žalobkyňa tiež poukázala na tú skutočnosť, že po doručení žiadosti zamestnávateľovi v priebehu
mesiaca september 2015, zamestnávateľ začal zrážky realizovať a to na základe neplatnej dohody a
práva žalobkyne boli mimoriadne negatívne dotknuté , čo je potvrdené:

- jednak tým, že žalovaným požadovaná suma je sporná a zrážky sa majú vykonávať na
základe nejudikovaného titulu,
- a súčasne tým, že v samotnej žiadosti o zrážky zo mzdy nie je uvedená konečná výsledná suma,
ktorú má zamestnávateľ vyzrážať.

17. Na základe uvedeného má za to, že existuje odôvodnená obava, že vykonanými zrážkami zo mzdy,
resp. ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu
peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul.

18. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobkyni uskutočňuje,
zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia.

19. Pokiaľ by súd nenariadil navrhované neodkladné opatrenie, bude naďalej trvať vzniknutý
protiprávny stav a žalobkyňa bude zbavená akéhokoľvek účinného prostriedku na svoju obranu.

20. Podľa § 324 ods. 1. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

21. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

24. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3, 4 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vovýrokuuzneseniauložiťnavrhovateľovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Súdtúto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

25. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do

pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

26. Nová práva úprava inštitútu neodkladného opatrenia upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti

poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej. Zo žalobného návrhu mal súd preukázané, že žalobkyňa sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým sa má žalovaný a rovnako aj zamestnávateľ žalobkyne zdržať
vykonávaniadohodyozrážkachzomzdyupravenejvZmluveoúverečísloXXXXXXXXXXuzavretej dňa
28.11.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, prípadne, ak by mal súd za to, že nariadeným neodkladným

opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov navrhla, aby jej súd uložil povinnosť v primeranej
lehote podať žalobu vo veci samej.27. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal listom zo dňa 14.09.2015 (č. l. 15)
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy
obsiahnutej v článku 3 bod 4 Zmluvy o úvere (č. l.17) za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného

vzniknutej na základe Zmluvy o úvere a to až do úplného vysporiadania záväzku. Na základe Zmluvy
o úvere žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 5 100,--Eur, ktorý sa táto zaviazala vrátiť formou
72 mesačných splátok vo výške 127,07 Eur. Dátum prvej splátky bol dojednaný do 17.12.2012, termín
konečnej splatnosti úveru je 17.11.2018. V predmetnej zmluve sú uvedené aj ďalšie údaje, a to výška
úrokovej sadzby úveru 19 %, RPMN úveru 20,74 % a celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom

3 405,74 Eur. Podľa predloženého listinného dôkazu označeného ako "Potvrdenie" (č. l. 7) sa ku
dňu 31.10.2016 zo mzdy žalobkyne na základe žiadosti o vykonávanie zrážok pri Zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX za obdobie od 09/2015 do 10/2016 vykonali zrážky v celkovej výške 1 787,62 Eur.

28. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej zmluvy - Zmluvy o úvere, ktorá je
zmluvou spotrebiteľskou, pričom predmetná dohoda slúži na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy

o úvere.

29. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom,
t. j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, zo mzdy dlžníka

vykonávajú sa zrážky, ktorý nemá možnosť ich zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa.

30. Zároveň je potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje
uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd
ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,

ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio
legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., rozsudok Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. 18Co 108/2011).

31. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody
a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol
nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe takto uplatnenej Dohody o
zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp.

vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

32. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd
za to, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne

o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však existencia a výška dlhu bola žalobkyňou spochybnená
(absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., t. j. jej bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou v zmysle § 11 uvedeného zákona),
a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok bola žalobkyňou spochybnená a namietaná. Zrážky musí
zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nemá iné prostriedky tento

proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.

33. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalobcovi a zamestnávateľovi žalobkyne uložil
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava
pomerov medzi stranami (nevykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne), preto v súlade s § 336 ods. 1

C.s.p. vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť žalobkyne podať žalobu vo veci samej. S poukazom na
§ 337 ods. 1 a 2 C.s.p. zároveň poučil žalovaného o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať
uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť mu dlžné splátky úveru zo Zmluvy o úvere č. XX.XX.XXXX zo dňa
28.11.2012 s tým, že v predmetnom konaní bude zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole a súd vrámci kontradiktórneho sporového konania určí skutočnú výšku dlhu žalobkyne voči žalovanému, ako
aj lehotu, do uplynutia ktorej má dlh žalovanému zaplatiť. V prípade úspechu žalovaného v spore o
zaplatenie dlžnej sumy úveru súd v zmysle § 337 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom

opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

37. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. priznal náhradu
trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v

súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.