Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 17Er/1884/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201658
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0018201658.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova
25, Bratislava, IČO: 35 942 436 proti povinnému Združenie technických a športových činnosti región,
Duklianska 2, 071 01 Michalovce, o vymoženie 113,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 59,68 eur na ktorých
úhradu zaväzuje oprávneného v lehote 10 (desiatich) dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie 113,72 eur istiny s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval
predloženým platobným výmerom č. 2000452754 zo dňa 19.12.2000 vydaným Chemickou zdravotnou

poisťovňou Apolo Vlčie hrdlo. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) s poukazom na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie ho poveril jej vykonaním.

2. Podaním doručeným súdu dňa 16.03.2018 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie exekúcie podľa

ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov
povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny
predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne.

3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého
exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a nie je ani reálny predpoklad jeho

nadobudnutia do budúcnosti. Nemá žiadne účty v bankách, nie je vlastníkom nehnuteľností ani žiadnych
hnuteľných vecí, ktorých predajom by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Je možné prijať
záver, že vzhľadom na jej takéto majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne
do budúcnosti. Počas 18 rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne. Za
daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. ajz dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí
mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na

základektorýchvšeobecnýsúdobligatórnezastavíexekúciu(§57ods.1Exekučnéhoporiadku)alebona
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery

povinnéhopočasexekučnéhokonanianezmenili-súdnymexekútoromnebolzistenýmajetok,naktorom
by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu
úpravu Exekučného poriadku platnú od 1.4.2017, kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. c) súdnemu
exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok právnickej
osoby,aksado30mesiacovodzačatiaexekúciealeboodposlednéhozexekvovaniamajetkunepodarilo

zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu
trov exekútora. V danom prípade exekúcia bola bezúspešne vedená po dobu 18 rokov.

7. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného

právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

9. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

13. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak

exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b. paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

14. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za

každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.15. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

17. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

18. Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške
143,34 eur vrátane 20 % DPH.

19. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo

výške 33,20 eur, napriek tomu, že zo špecifikácie trov vyplýva odmena len vo výške 26,56 eur za 4
hodiny vynaložených na výkon exekúcie a to za nasledovné úkony exekučnej činnosti: vyúčtovanie trov
exekúcie - 45 min, výzva na úhradu pohľadávky - 80 min, štúdium spisu - 30 min a prevzatie spisu - 30
min. Súd preskúmajúc uplatnený nárok dospel k záveru, že na rozdiel od nároku súdneho exekútora na
časovú odmenu za jednotlivé úkony do celkového účelne vynaloženého času nie je možné pripočítať

určený čas za úkony: vyúčtovanie trov exekúcie, výzva na úhradu pohľadávky, štúdium spisu a prevzatie
spisu. Súd má totiž zato, v danom prípade sa jedná o výlučne administratívne práce vykonávané v
súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora
je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Nejedná sa totiž o úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto

administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd
súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu

20. Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 v
spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 83,00 eur

za vykonanie 25 úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Na základe predloženej špecifikácie úkonov
exekučnej činnosti súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor vykonal 25 úkonov smerujúcich
k zisteniu majetku povinného, 14 úkonov zisťovania účtu povinného a 9 úkonov zisťovanie ďalšieho
majetku povinného. Súd má za to, že súdny exekútor skúmal majetkové pomery povinného značnú dobu
(viac ako 17 rokov) pričom mal súdu predložiť podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti

povinného,keďzistil,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,anienaďalejvykonávať
exekúciu a neúmerne zvyšovať trovy exekúcie, čím postup súdneho exekútora súd nepovažuje za
efektívny a hospodárny. Zohľadňujúc uvedené súd celkový počet uplatnených úkonov exekučnej
činnosti znížil a pri výpočte paušálnej odmeny vychádzal z účelných úkonov exekučnej činnosti, teda
priznal náhradu za 25 účelných úkonov exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 7 úkonov zisťovania účtu povinného, a 5 úkonov ďalšieho
zisťovania majetku povinného, kde každý úkon je odmeňovaný sumou 3,32 eur, teda vo výške 46,48 eur.

21. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 3,90
eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.

22. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20
% daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 9,30 eur, uplatnenú súdnym exekútorom z odmeny.

23. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na
základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil sumou 59,68 eur.24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie

súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).