Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010638
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3814010638.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 20. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : P. P. , nar. XX.XX.XXXX v S.,
trvale bytom F., Q. č. XXX/XX,
prechodne bytom H. XX/T./X, XXXX D.,
H.,
j e v i n n ý , ž e

v presne nezistený deň v marci 2011 v rodinnom dome na P. ulici číslo XXX/XX v U., okres Prievidza,
v úmysle obohatiť sa na škodu poškodeného U. O. prisľúbil mu vybaviť právne služby pre väzobne
trestne stíhaného syna poškodeného Ing. U. O. a jeho prepustenie z väzby za sumu 10.000
eur, hoci vedel, že nemá možnosť právne služby a prepustenie syna poškodeného z väzby vybaviť, čím
poškodenému U. O. spôsobil škodu 10.000 eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a činom spôsobil väčšiu
škodu,

t ý m s p á c h a l

prečinpodvodupodľa§221ods.1,2Trestnéhozákonačíslo300/2005Z.z.vzneníZákonačíslo262/2011
Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona k
trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému U. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., P. č. XXX/XX škodu vo výške 10.000 eur. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného P. P. z
prípravného konania, vypočul poškodeného U. O., vypočul svedkyne T. O., PhDr. Y. O., oboznámil sa s

listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, preto súd konal v
jeho neprítomnosti a prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný v prípravnom konaní
využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Poškodený U. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy koncom roka
2010 alebo začiatkom roku 2011 mu manželka T. uviedla, že za ňou bol v práci obžalovaný, ktorý jej
povedal, že vie, že ich syn je vo výkone väzby a že vie mu pomôcť dostať sa z väzby von. Z toho dôvodu
sa s obžalovaným viackrát stretli, pričom im obžalovaný neustále tvrdil, že vie im pomôcť v tom, že má
právnika, ktorý zobral synove spisy od vyšetrovateľa, naštudoval si ich a že vie zabezpečiť prepustenie

syna. Obžalovaný im povedal, že vie vybaviť, aby ich syn Ing. U. O. bol prepustený z väzby, preto on
s manželkou súhlasili so žiadosťou obžalovaného, že mu dajú 10.000 eur pre právnika, ktorý to vybaví.
Ďalej uviedol, že peniaze odovzdal obžalovanému v Obci U. niekedy v mesiaci marec 2011
v päťsto eurových bankovkách, pričom bola pri tom prítomná jeho manželka, doklad o prevzatí peňazí
však nespísali. Potom asi o dva týždne neskôr prišiel opätovne do U. obžalovaný, ktorý povedal, že

10.000 eur je málo a že je potrebné ešte dať 200.000 eur, na čo mu on povedal, že peniaze nemá, pričom
obžalovaný mu povedal, že treba dať ešte aspoň 50.000 eur, na čo mu on povedal, že mu ich nedá,
pričom obžalovaný mu povedal, aby si to rozmyslel. Na záver poškodený uviedol, že potom sa ešte
viackrát stretol s obžalovaným, ktorý stále pýtal 50.000 eur, čo on odmietol a keď žiadal obžalovaného,
aby peniaze vrátil, toto odmietol a potom sa mu už s obžalovaným nepodarilo skontaktovať, pretože

obžalovaný sa mu vyhýbal.

Svedkyňa T. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že niekedy koncom novembra
2010, kedy ona pracovala na P. Ú. v F. ako vedúca X., prišiel za ňou do kancelárie obžalovaný, pričom
s rodinou obžalovaného sa predtým poškodený a jeho rodina stretávala. Tu jej obžalovaný povedal, že

prišiel za ňou kvôli jej synovi, ktorý bol v tom čase vo výkone väzby, že mu on vie pomôcť, na čo mu ona
nič nepovedala. Asi o dva týždne obžalovaný znova prišiel za ňou do práce a znova jej hovoril, že synovi
vie pomôcť z väzby, že sa za ňou zastaví na adrese jej bydliska. Ona preto informovala svojho manžela
o tom, čo jej obžalovaný hovoril. Ďalej uviedla, že koncom decembra 2010 alebo začiatkom roku 2011
prišiel obžalovaný za ňou a jej manželom do U. a hovoril, že vie im pomôcť v tom, že má právnika, ktorý

zobral synove spisy od vyšetrovateľa, naštudoval si ich a že vie zabezpečiť prepustenie syna. Následne
takto do U. za ním obžalovaný prišiel ešte asi desaťkrát, pričom im toto stále hovoril, pričom potom
následne povedal, že právnik potrebuje na jeho náklady 10.000 eur, pričom oni sa k tomu nevyjadrili.
Neskôr sa s manželom dohodli, že teda peniaze poskytnú a preto niekedy v mesiaci marec alebo apríl
v altánku ich rodinného domu obžalovanému odovzdali sumu 10.000 eur, pretože verila obžalovanému,

že syna dostane z väzby. Následne potom znovu bol za nimi obžalovaný s tým, že na prepustení syna sa
pracuje, avšak že je potrebné dať ešte 200.000 eur, na čo obžalovanému povedali, že peniaze nemajú,
pričom pri odchode potom obžalovaný chcel 150.000 eur a nakoniec povedal, že by stačilo 50.000 eur.
Na záver svojej výpovede svedkyňa uviedla, že potom sa snažili s obžalovaným skontaktovať, čo sa
im nepodarilo.

Svedkyňa PhDr. Y. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona sa k trestnej činnosti
obžalovaného nevie vyjadriť. Uviedla, že mala vedomosť, že syn poškodeného bol vzatý do väzby. Ďalej
uviedla, že niekedy začiatkom roka 2011 jej poškodený s jeho manželkou spomínali, že ich kontaktoval
obžalovaný, ktorý im povedal, že vie vybaviť prepustenie ich syna z väzby. Uviedla, že v I. štvrťroku

2011 viackrát navštívila poškodeného s jeho manželkou, pričom v altánku ich rodinného domu stretla
aj obžalovaného. Na záver uviedla, že poškodený jej povedal, že obžalovanému dal sumu 10.000 eur
za vybavenie prepustenia syna z väzby.

V spise sa nachádzajú aj listinné dôkazy a to zápisnica o rekognicii, kde bol obžalovaný svedkyňou

PhDr. Y. O. označený ako osoba, s ktorou sa stretla pri návštevách u poškodeného, písomné odkazyobžalovaného, znalecký posudok, ktorý súd oboznámil len ako listinný dôkaz z dôvodu, že znalec už
nie je zapísaný v zozname znalcov.

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný v prípravnom konaní
využil svoje právo a odmietol vypovedať, je z konania jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodeného
U. O., ako i výpoveďami svedkýň O., ako aj listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd
preukázané,žeobžalovanývyužilrodinnúsituáciu,kedymanželiamalisvojhosynavovýkoneväzby,boli
v zlom psychickom rozpoložení a hoci vedel, že nemôže vybaviť prepustenie syna poškodených z

väzby, vylákal od nich finančnú hotovosť vo výške 10.000 eur. Súd preto jeho konanie tak, ako po stránke
subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Trestného
zákona, pretože obžalovaný na úkor poškodeného seba obohatil tým, že poškodeného uviedol do
omylu a tomuto spôsobil na majetku väčšiu škodu, ktorou sa v zmysle Trestného zákona rozumie suma
najmenej 2.660 eur, pričom obžalovaný konal v priamom úmysle.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem štátu na ochrane majetku fyzických osôb. Súd u
obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život
človeka, priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Motívom konania u obžalovaného bola snaha
bezpracne získať finančné prostriedky.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, nebol
riešený v priestupkovom konaní, ani súdne trestaný nebol.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia §

38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody v dolnej hranici takto
zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní štrnásť mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne
odložilnaskúšobnúdobuvdolnejhranicizákonnéhorozpätiatrestnejsadzbyvtrvaníšestnásťmesiacov.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest odňatia slobody bude v dostatočnej miere vplývať

na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel.

Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, škoda bola preukázaná, preto súd
obžalovaného zaviazal k náhrade škody tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.