Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15Csp/195/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209145
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817209145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Miroslavom Majerníkom v spore žalobkyne: X. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O. proti žalovanému: HOME CREDIT Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín v konaní o neplatnosť právneho úkonu
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti nároku na určenie, že zmluva o úvere č. 6005032068 zo dňa 20.05.2010 uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná zastavuje.

II. Konanie v časti nároku, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500,- EUR zastavuje.

III. Určuje, že úver č. 6005032068 zo dňa 20.05.2010 ktorý bol uzatvorený medzi žalobkyňou a
žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.052,55 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver zo zmluvy č.
6005032068 zo dňa 20.05.2010 uzavretý medzi ňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, že
žalovaný je povinný vydať žalobkyni z úverovej zmluvy č. 6005032068 zo dňa 20.05.2010 bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.052,55 EUR, že určuje, že zmluva o úvere č. 6005032068 zo dňa 20.05.2010
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a že žalovaný je povinný vyplatiť

žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie. Svoj nárok odôvodnila tým, že vzhľadom na finančnú
tieseň uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. 6005032068 dňa 20.05.2010, na
základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 650,- EUR. Žalobkyňa nepripravovala spolu so žalovanou
úverovú zmluvu po jednotlivých článkoch, zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná. Dôvodila,
že je nepredstaviteľné, aby úverová zmluva a všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné
zmluvné podmienky. Žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy postupoval bez odbornej starostlivosti
a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný použil

v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky. Tieto mali spočívať v tom, že v zmluve boli nečitateľné
zmluvné podmienky, resp. veľmi obtiažne čitateľné. Žalobkyňa poukázal na ustanovenie zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a to konkrétne na § 9 ods. 2 písm. k), resp. § 11 ods. 11
ods. 1 písm. a) podľa ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet atermíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia a v prípade ak túto náležitosť neobsahuje považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa žalobkyne nebol taktiež správne informovaný pred uzatvorením zmluvy o RPMN. V zmysle VOP
úverovej zmluvy bola dojednaná podmienka, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť
oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba zamestnávateľ) mesačnú
zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve,
maximálne však do výšky, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok

úveru. Ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za
dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bez osobitného vyjadrenia je neprijateľná zmluvná podmienka. V
danom prípade bola zmluva o úvere uzavretá účastníkmi konania ako formulárový typ zmluvy (bez
individuálneho dojednania), obsahovala ustanovenie v bode 58, ktoré vnútilo spotrebiteľovi uzavretie
poistnej zmluvy. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobkyne uzavrieť zmluvu
o úvere, o ktorú mala žalobkyňa záujem a ktorú uzatvoriť aj chcela, zahrnul bez ďalšieho, uzavretie

ďalšej zmluvy a to poistnej zmluvy. Text ustanovenia je vyhotovený drobným písmom, vytlačenom v
zmluvnom formulári ako bod, ktorý je ďalším zmluvným dojednaním primárnej zmluve o úvere. Uvedené
zmluvné ustanovenie neumožňovalo žalobkyni ako spotrebiteľovi uzavrieť zmluvu o úvere bez toho, aby
súčasnenebolaprejavenásamostatnevôľakuzavretiuzmluvyopoistení,vzhľadomnastrojomvyplnené
okienko (x) v rubrike č. 58, nie ručným písmom žalobcu. Zmluvné dojednanie nebolo obsiahnuté v

zmluve ani ako alternatíva umožňujúca spotrebiteľovi výber, či želá alebo nie uzavrieť zmluvu o poistení.
Ide teda o jednostranný prejav vôle žalovaného. Takéto zmluvné dojednanie je v rozpore s ochranou
dobrej viery a rozumného očakávania spotrebiteľa, teda toho subjektu, ktorému bol právny úkon určený.
Vnucuje spotrebiteľovi určité správanie, konania, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu
plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený

záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle mohol dodávateľ
s úspechom dovodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy a to zmluvy poistnej. Vzhľadom na
uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienky, následkom je neplatnosť zmluvného dojednania o uzavretí
poistnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný vystavil žalobkyňu (spotrebiteľa) hrubo
nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere už len v kontexte uvedených
neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon
obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. Na veci má žalobkyňa
naliehavý právny záujem. Žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobkyne, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre

právny vzťah účastníkov sporu. Bez tohto určenia je právo žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je
moje právne postavenie neistým (porovnaj U. XX/XXXX). Vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí z
úradnej povinnosti podrobiť zmluvu súdnej kontrole a zistiť či zmluva je spotrebiteľská a či obsahuje
neprijateľné podmienky a nekalé podmienky. Zároveň žalobkyňa uviedla, že osoba, ktorá na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Žalobkyňa k žalobe, resp. vyjadreniu okrem iného pripojila
aj vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR ohľadom posúdenia predmetnej úverovej zmluvy, kde po
podrobnom oboznámení sa s Úverovou zmluvou č. 6005032068 zo dňa 20.5.2010 má MS SR za to, že
zmluva neobsahuje povinné náležitosti, ktoré podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom a účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy musela obsahovať, vzhľadom k čomu sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. V zmluve absentuje uvedeným ustanovením požadovaný údaj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zároveň zmluva
obsahuje neprijateľné podmienky a to poplatky, vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými

podmienkami. Zároveň MS SR odporučilo požadovať bezdôvodné obohatenie v prípade ak došlo k
úhrade vyššej sumy ako bola poskytnutá istina. K žalobe zároveň pripojila poštové poukazy, podľa
ktorých žalobkyňa doposiaľ uhradila sumu 1.702,55 EUR.

2. Na žalobu resp. vyjadrenia žalobkyne reagoval žalovaný, pričom uviedol, že predmetná úverová

zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobkyne, žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobkyni žiadnym
spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobkyne zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a následne až
po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať. Pokiaľ ide o veľkosť písma v úverovej
zmluve, ktoré žalobkyňa taktiež napáda vo svojej žalobe, žalovaný zastáva názor, že pre bežnýchužívateľov bez poškodenia zraku sú tak úverová zmluva ako aj úverové zmluvné podmienky štandardne
čitateľné, bez použitia akéhokoľvek zväčšovacieho zariadenia. K rozkladu splátok uviedol, že vzhľadom
na charakter revolvingového úveru žalovaný zastáva názor, že pri danom type úveru nie je možné

stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred, nakoľko klient má stanovený úverový rámec a
je len na jeho rozhodnutí koľko z neho mesačne na svoju spotrebu vyčerpá. Obdobne žalovaný dôvodil aj
pri RPMN, kde výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa
a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Podľa žalovaného dohoda o zrážkach zo mzdy je
bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným najme v bankovom sektore

pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek, pričom táto nie je žiadnym jednostranným
diktátom zo strany žalovaného. Žalobkyňa prejavila záujem pri uzatváraní zmluvy, bolo dobrovoľné.
Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy so žalovaným bola informovaná o možnosti poistenia výdavkov v
súvislosti s touto zmluvou, nebola to ale jej povinnosť, nakoľko v samotnej zmluve je uvedené, že dané
poistenie je dobrovoľné. Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobkyne oprávnene, a to na základe

platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa
teda uhrádzala jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Žalovaný
v súvislosti s prípadným bezdôvodným obohatením uvádza, že jednotlivé úhrady poskytnutého úveru
žalobkyňou v zmysle uplatnenia dvojročnej subjektívnej, ako aj trojročnej objektívnej lehoty sú z veľkej
časti premlčané. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného v podanej žalobe nepreukázala, ktoré konkrétne

ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho
predpisu žalovaný svojím konaním porušil. Zároveň žalobkyňa nezdokladovala a nešpecifikovala v čom
spočíva jej naliehavý právny záujem. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietnuť.

3. S námietkou premlčania žalovaného sa žalobkyňa nestotožnila, nakoľko v danom prípade nemožno
súhlasiť s 3 ročnou premlčacou lehotou, keďže v prípade žalovaného ide o podnikateľský subjekt
pôsobiaci dlhodobo na trhu a jeho prioritou je predovšetkým dosiahnutie zisku. Úmysel bezdôvodne
sa obohatiť bol podľa žalobkyne dostatočne preukázaný a preto v danom prípade pôjde o desaťročnú
premlčaciu dobu. K vznesenej námietke premlčania žalobkyňa doplnila, že pri postupnom získavaní

majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov, aj keď ide
o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na
uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, ako je tomu v tomto prípade, premlčacie doby

začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. Premlčacia doba začína plynúť v
tomto prípade odo dňa nasledujúcom po skončení bezdôvodného obohacovania sa, t.j. po dni, kedy
sa žalovaný obohatil na úkor žalobkyne poslednýkrát, t.j. po 19.07.2017, kedy bola vykonaná posledná
úhrada zakladajúca bezdôvodné obohatenie ako celok. Trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa
20.07.2017 a žaloba bola podaná na súd v mesiaci september 2017, teda pri zachovaní objektívnej a

subjektívnej premlčacej doby. Nakoľko subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr spolu
s objektívnou, nárok na vydanie celého bezdôvodného obohatenia na súde nebol premlčaný ani v 2
ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 24.04.2018 zobrala žalobu
v rozsahu výroku v bode 3. (Určuje, že zmluva o úvere č. 6005032068 zo dňa 20.05.2010 uzatvorená
medzižalobcomažalovanýmjeneplatná.)avrozsahuvýrokuč.5(Žalovanýjepovinnývyplatiťžalobcovi

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a navrhuje v tejto časti konanie zastaviť.) späť.

4. Na podanie žalobkyne, v ktorom zobrala žalobu čiastočne späť súd reflektoval postupom podľa § 145
ods. 2 CSP a konanie v tejto časti zastavil, čo vyjadril v prvom a druhom výroku tohto rozsudku.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 27.04.2018, na ktoré sa nedostavil žalovaný,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal konať v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 CSP pojednával
v neprítomnosti žalovaného.

6. Splnomocnenkyňa žalobkyne na hlavnom pojednávaní uviedla, že žalobkyňa z dôvodu potreby

finančných prostriedkov navštívila D., kde podpísala zmluvu, ktorej obsahu poriadne ani neporozumela,
avšak z dôvodu potreby finančných prostriedkov dostala sumu 650,- EUR na opravu domu. Poukázala
napísomnépodaniadoručenédospisupredovšetkýmnažalobu.Zuvedenéhodôvodutrvalanapodanej
žalobe v celom rozsahu a následne na písomnostiach doručených do spisu, a to s poukazom naposledné vyjadrenie, v ktorom navrhla konanie zastaviť z dôvodu jej čiastočného späťvzatia a to v
rozsahu výroku č. III., kde požadovala určenie, že predmetná zmluva je neplatná a taktiež v rozsahu
výroku č. V., v ktorej požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- EUR.

7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise
a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Dňa 20.05.2010 uzavreli žalobkyňa na jednej strane a žalovaná na formulárovom tlačive nazvanom

„úverová zmluva“ č. 6005032068 zmluvu, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver. V časti úver
tejto formulárovej zmluvy boli vyplnené údaje: výška kreditného limitu (úverového rámca) 650,- EUR,
výška mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky, RPMN 26,28 %, 11, 88%, priemerná hodnota úrokovej
miery pre kreditné karty 19,5 %. Po údajoch o predajcovi je minimalistickým písmom uvedené, že termín
splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci, ako variabilný symbol sa uvádza číslo zmluvy.
Prílohu zmluvy tvorili pravidlá programu pre kreditnú kartu D..

9. Podľa zmluvy bolo žalobkyni poskytnutých 650,- EUR, pričom táto na základe platobných poukazov
uhradila 1.702,55 EUR.

10. Súd vec právne posúdil nasledovne:

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo

13. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch) tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

18. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.21. K otázke naliehavého právneho záujmu a žalovaným tvrdenému nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, súd uvádza, že zo samotného

zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a § 11 ods. 4 zákona
o spotrebiteľských úveroch v platnom a účinnom znení) vyplýva tento naliehavý právny záujem
spotrebiteľa na určení, že úver z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez
poplatkov, pričom žaloba žalobkyne je v súlade s § 137 písm. c) CSP. (Žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu).

22. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v
ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne
argumentovať vo vzťahu k žalovanej. Práva žalobkyne a jej majetková sféra je v ohrození, a preto

žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a
nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je
v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany.

23. Žalovaný namieta, že zmluva o úvere z roku 2010 nemala byť uzavretou podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom v samotnom záhlaví uvedenej zmluvy je táto nazvaná ako úverová
zmluva. Ak tomu tak nie je, ide o zavádzanie spotrebiteľa (zákonodarca v § 53 Občianskeho zákonníka
zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednávanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi
so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.). Pokiaľ žalovaný na jednej strane predkladá

spotrebiteľovi zmluvu s označením, že ide o úverovú zmluvu, v ktorej je zmluvnou stranou dodávateľ v
zmysleustanovenia§52ods.3Občianskehozákonníkaadruhouzmluvnoustranouspotrebiteľvzmysle
ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a následne obsahom zmluvy majú byť iné podmienky,
takýto argument nemožno v žiadnom prípade akceptovať. Na margo praktík žalobcu súd v súlade s
článkom 2 ods. 2 CSP odkazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. 6C/17/2017, ktorý sa

obdobne vysporiadal s použitím ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj na pôžičky a zmluvy
o úvere, ktoré sú poskytované spotrebiteľom.

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého
sa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
uzavreli dňa 20.05.2010 Úverovú zmluvu č. 6005032068, na základe ktorej vzniklo žalobkyni právo na
poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru vo výške kreditného limitu 650,- EUR, ktorý jej žalovaný
poskytol. Žalovaná čerpala 650,- EUR, pričom podľa predložených poukazov uhradila 1.702,55 EUR.

Žalovaný túto sumu žiadnym spôsobom nerozporoval.

26.Zmluvaorevolvingovomúvere,oktorúžalobcaopierasvojnárokneobsahujeúdajpodľaust.§4 ods.
2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. V danom
prípade v zmluve sú uvedené dve rôzne úrokové sadzby vo výške 26,28 % a 11,88 %, pričom zároveň v

dolnej časti predmetnej zmluvy je uvedené, že táto je v závislosti na výške vyčerpanej čiastky s odkazom
na Sadzobník. Súd uvedenie dvoch rôznych úrokových sadzieb v predmetnej úverovej zmluve, kde je
pri určení konkrétnej výšky úverovej sadzby odkaz na Sadzobník poplatkov považoval za neurčité, a
preto neplatné ustanovenie. Na základe uvedeného tak mal za to, že v predmetnej úverovej zmluve nie
je uvedená ročná úroková sadzba tak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch.

27. V zmluve nie je uvedená ani konečná splatnosť úveru, a to ani príkladmo pri jednorazovom vyčerpaní
celej sumy úverového rámca a minimálnej splátke 4% mesačne. Splatnosť jednotlivých splátok k 20. dňuv mesiaci je uvedená iba drobným písmom nasledujúcim po texte obsahujúcom jednotlivé náležitosti
zmluvy. Taktiež absentuje náležitosť pod písm. i) § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

28. Nakoľko predmetná Zmluva o úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., je nevyhnutné, aby boli dodržané ustanovenia
tohto zákona. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť

obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na
úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského
úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť
spotrebiteľovi na porovnanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou
spotrebiteľskéhoúveruavybraťsicenovonajvýhodnejšíúversčonajnižšouRPMN.Ročnápercentuálna
miera nákladov sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru,

úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase
zistiteľné. Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, no napriek
tomu nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože
musí obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového
vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť. Ako vyplýva z rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 215/2012 zo dňa 10.10.2012, cit: „Uvedený zákon
(§ 4 ods. 2 g) Zákona o spotrebiteľských úveroch) v rámci prístupového procesu do Európskej Únie
zaviedol tzv. spotrebiteľský úver v súlade so smernicou Európskej rady č. 87/102/EHS za účelom
prehĺbenia slobody služieb a sprehľadnenia finančných služieb - k čomu slúži aj informačná povinnosť
vo vzťahu k spotrebiteľovi ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov, úrokov či iných poplatkov.

Tento zákon (v súčasnosti zrušený neskorším zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, pričom
pokiaľ v § 4 ods. 2 písm. g/ určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o

revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca ako dodávateľ finančnej služby
a profesionál na finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať, resp. zanedbávať“.

29. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že Zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru

nákladov pri poskytnutom úverovom rámci, teda zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
tak, ako to vyžaduje zákon č. 258/2001 Z.z., rovnako tak v Zmluve o úvere absentujú aj predpoklady
pre výpočet tejto RPMN, čo spôsobuje, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z.,
je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Indikatívny výpočet RPMN (ťažko
overiteľný klientom bez určitých matematických znalostí a konkrétnych zadaných čísel) nie je možné

považovať za riadne dojednanie, ktoré má Zmluva o úvere obsahovať. Z tohto výpočtu nie je zrejmé,
aký percentuálny rozsah alebo výšku predstavuje RPMN, čo je dosť podstatný údaj pre spotrebiteľa
na porovnanie jednak vlastnej schopnosti splácať úver, ale aj na porovnanie výhodnosti/nevýhodnosti s
inými úvermi poskytovanými ďalšími bankovými alebo nebankovými subjektmi v rovnakom období.

30.Zozmluvynebolazrejmávýškaročnejpercentuálnejmierynákladov,aniejezozmluvyanizožiadnej
listiny predloženej žalovaným možné vyvodiť záver, že by bol spotrebiteľ preukázateľne pred uzavretím
zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva
zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Žalovaný v tomto smere v podanom

odvolaní odkazuje na obchodné podmienky a na cenník. Ide o tak závažnú súčasť samotnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, nevyhnutnú k tomu, či sa spotrebiteľ zmluvu rozhodne uzavrieť alebo nie, že
podľa názoru súdu nestačí, aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo zahrnuté iba do
cenníka alebo obchodných podmienok, ktoré pripravuje dodávateľ, a spotrebiteľ ich obsah neovplyvňuje,
ale musia byť zahrnuté do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje. Obchodné

podmienky neboli individuálne dojednané so žalobkyňou a nie sú ňou podpísané. Pre spotrebiteľa
podstatné údaje, akým je ročná percentuálna miera nákladov, resp. údaj o nákladoch spojených
so spotrebiteľským úverom, ktoré mu umožňujú poznať rozsah svojho záväzku, nemožno nahradiť
odkazom na obchodné podmienky, ani na cenník. Je nutné zdôrazniť, že obchodné podmienky nemôžuslúžiť na to, aby do nich dodávateľ zakomponoval dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné
alebo obligatórne náležitosti, ktoré majú byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ
tak dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a takému konaniu

nemožno priznať právnu ochranu.

31. Funkcia obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo
potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú
všakslúžiťktomu,abydonichvčastoneprehľadnej,zložitoformulovanejamalýmpísmompísanejforme

skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme
uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. úroková sadzba, rozhodcovská doložka, dojednanie o zmluvnej
pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu
nemožno priznať právnu ochranu. K uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS
3512/11 zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého náležitosti so závažnými dôsledkami pre spotrebiteľa nemôžu
byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej

zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

32. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje ani ďalší zákonom vyžadovaný údaj a to
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V

čase uzavretia zmluvy boli údaje o priemernej hodnote RPMN (aj pri kreditných kartách) zverejňované.
Aj absenciu tohto údaju zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 3 sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru.

33. Súd má za to, že vyššie uvedené náležitosti zmluva neobsahovala, a preto v zmysle ustanovenia

§ 4 ods. 3 citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípade, ak žalovaný
nemohol určiť percentuálnu mieru nákladov, bol v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 citovaného zákona
povinný informovať spotrebiteľa o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných
od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a
doplnená, ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Žalovaný však v danom prípade

nepreukázal, že by tieto povinnosti splnil, že by žalobkyňu ako spotrebiteľku o týchto náležitostiach
informoval. Súd preto považuje tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa má teda podľa
súdu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda z toho, čo žalovanému plnila nad rámec ním
poskytnutého plnenia a ide presne o žalovanú sumu.

34. Žalobkyňa tak mala povinnosť vrátiť žalovanému len požičanú sumu a všetko, čo zaplatila naviac
zaplatila bez právneho dôvodu a žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Bolo preukázané, že
žalobkyňa uhradila žalovanému navyše sumu 1.052,55 EUR, čo podľa názoru súdu predstavuje výšku
bezdôvodného obohatenia žalovaného a preto súd uložil žalovanému povinnosť túto sumu žalobcovi
vrátiť.

35. Vo vzťahu k námietke premlčania nároku žalobkyne týkajúceho sa zmluvy, ktorú vzniesol žalovaný
súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna
dvojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a jednak objektívna trojročná premlčacia doba plynúca

odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri úmyselnom obohatení. V
danom prípade však podľa názoru súdu je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, pretože
bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné. Žalovaný má dlhodobo v predmete
činnosti poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný v zmluve neuviedol podstatné náležitosti v zmysle

zák. č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3) do predmetných zmlúv je nepochybne
úmyselným poručením zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto
spôsobom vzniklo, je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Preto je podľa názoru súdu v
spotrebiteľských veciach potrebné vychádzať zo všeobecnej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty,
kde úmysly spoločnosti obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, kde žalovaný má vedomosť

z judikovaných rozhodnutí o zneužití práva, a preto v predmetom právnom vzťahu strán sporu je
potrebné aplikovať objektívnu desaťročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 107 ods. 2 OZ (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/87/2011). Pokiaľ sa
jedná o plynutie subjektívnej lehoty, táto začala plynúť až vtedy, keď sa žalobca dozvedel, že k vznikubezdôvodného obohatenia došlo, pričom o tomto sa dozvedel až pri poznaní svojej právnej situácie pri
príprave žaloby v septembri 2017, teda neuplynula jej ani subjektívna lehota na uplatnenia nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto okolnosť je navyše nepochybná, keďže žalobkyňa opakovane

vstupovala do právnych vzťahov pre ňu zjavne nevýhodných bez toho, aby si bola vedomá zneužívania
jej práv zo strany žalovaného. (viď rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/84/2015, Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/177/2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/85/2017, a
ďalšie). Žalovaný nijako netvrdil a nepreukázal, že sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa na jej úkor
žalovaný bezdôvodne obohatil skôr. Súd teda zastáva názor, že žaloba bola podaná v rámci premlčacej

subjektívnej dvojročnej lehoty.

36. Na podporu svojej argumentácie súd odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/18/2017 zo dňa 17.1.2018.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

39. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a to s
prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná v 50%, kedy súd jej žalobe vyhovel a naopak
v 50% bola neúspešná (50 % úspech žalovanej) a to v časti, v ktorej zobrala žalobcu späť. Vzhľadom

k rovnakému pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 50:50 súd nepriznal nárok na náhradu trov žiadnej
zo strán konania.

40. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Rožňava (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).