Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217210924
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217210924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47967692,sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava,vkonanízastúpenýspoločnosťouAdvokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361
368 proti žalovanému: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/143/2017-70 zo dňa 25. januára
2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a súvisiacom

vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania m e n í takto:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 870 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 870 eur
od 16.5.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti istiny 76,95 eura, úroku vo výške 152,98 eura a vo výške 842,49 eura, v časti poplatkov
vo výške 39,28 eura, úroku 25,5% ročne zo sumy 946,95 eura od 16.5.2017 do zaplatenia a v úroku z

omeškania 5,25 % ročne zo sumy 76,95 eura od 16.5.2017 do zaplatenia, zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom
žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692 ako
žalobcom.Ďalšímvýrokomsúdzamietolnávrhžalobcuz21.1.2018nazmenužalobyrozšírenímobdobia
úročeného 25,5 % úrokom ročne a rozšírením obdobia úročeného 5,25 % úrokom z omeškania ročne.
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 560,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 560,-

eur od 16.5.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu v časti
prevyšujúcej sumu 560,- eur, ako aj v časti úroku vo výške 152,98 eur, v časti úroku vo výške 842,49
eur, v časti 25,5 % úroku ročne zo sumy 946,95 eur od 16.5.2017 do zaplatenia, v časti poplatkov vo
výške 39,28 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Zo zisteného skutkového
mal za preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným bola dňa 23.7.2013 uzavretá

zmluvaoúvere,nazákladektorejpostupcaposkytolžalovanémuakodlžníkoviúvervovýške1.000,-eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 36 mesačnými splátkami po 40,- eur, splatnými v 11. deň kalendárneho
mesiaca, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 11.7.2016, pri úrokovej sadzbe vo výške
25,50%, pri RPMN 28,70% a priemernej RPMN vo výške 48,52%, pri celkovej výške nákladov 426,48eura.Podanímz21.5.2014postupcažalovanéhovyzvalnaúhraduomeškanýchsplátokvovýške279,96
eura a poplatkov vo výške 35,96 eura. Podaním z 9.6.2014 postupca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy
o úvere č. 1584194413 za predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú

istinu vo výške 946,95 eura, úrok vo výške 152,98 eura, poplatky za upomienky vo výške 39,28 eura,
úhrnom vo výške 1.139,21 eura. Súčasne vyzval žalovaného k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní
od doručenia výzvy, pričom žalovaný si zásielku postupcu prevzal 12.6.2014. Ďalej súd poukázal na to,
že z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaný od 20.8.2013 do 28.10.2013 vrátane uhradil svojmu
veriteľovi úhrnom sumu vo výške 130,- eur, pričom z platieb žalovaného pôvodný veriteľ započítal sumu

vo výške 53,05 eura na úhradu istiny. Žalovaný ďalšie úhrady nerealizoval.

1.2 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná zmluva
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy podpísanej
zmluvnými stranami dňa 23.7.2013 absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm.

f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ale aj údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.), čo s poukazom na § 11 ods. 1
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného
úveru. Poznamenal, že pokiaľ žalovaným čerpaný úver bol splatný 36 splátkami po 40,- eur, celkové
náklady spotrebiteľa boli vo výške 440,- eur (36 x 40 - 1.000), ale určite nie vo výške 426,48 eura, ako je

to uvedené v zmluve, v ktorej úplne absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v
zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedol, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
pri čerpaní úveru vo výške 1.000,- eur a pri 36 splátkach po 40,- eur predstavuje sumu vo výške 1.440,-
eur, kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovaného 426,48 eura k výške
čerpaného úveru 1.000,- eur, by celková čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť, predstavovala (len)

sumu 1.426,48 eura, čo je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené. Uzavrel, že v zmluve
absentuje údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na §
2 písm. h/ citovaného zákona. Zároveň poukázal na to, že z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN
neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ citovaného zákona, ale nižšie náklady (len vo výške

426,48 eura). Potom veriteľ žalovaného v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške oproti skutočnej
výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je
RPMN, tým je úver lacnejší. Aj z uvedeného dôvodu považoval súd úverovú zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov, a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona.

1.3 V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že na predmetný úver čerpaný žalovaným vo výške
1.000,- eur, žalovaný uhradil do 28.10.2013 celkom sumu vo výške 130,- eur. Potom dlh žalovaného na
bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavoval sumu 870,- eur. Žaloba vo veci bola doručená súdu
dňa 12.6.2017, a preto súd prvej inštancie s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., prihliadol na
premlčanie časti žalobcom uplatneného nároku podľa § 101 OZ, vzhľadom na spotrebiteľský charakter

záväzku dlžníka. Uviedol, že do podania žaloby uplynula trojročná premlčacia doba pre úspešné
uplatnenie nároku na úhradu splátok splatných po 40,- eur dňa 11.11.2013, 11.12.2013, 11.1.2014,
11.2.2014, 11.3.2014, 11.4.2014, 11.5.2014, 11.6.2014 v úhrnnej výške 320,- eur, z ktorej žalovaný
uhradil len 10,- eur platbou vo výške 50,- eur dňa 7.10.2013. Z uvedených dôvodov potom súd prvej
inštancie po odpočítaní sumy úhrad žalovaného (130,-) a sumy premlčaných splátok (310,-), považoval

za dôvodný záväzok žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere vo výške 560,- eur. S
poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti sumy 560,- eur titulom dlžnej istiny a v časti istiny
prevyšujúcej sumu vo výške 560,- eur, ako aj v časti vyčísleného úroku vo výške 152,98 eura a 842,49
eura, v časti v zmluve neupravených poplatkov vo výške 39,28 eura a v časti ďalšieho 25,5% úroku
ročne od 16.5.2017 do zaplatenia, súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný sa do omeškania s úhradou

márnym uplynutím 10 dňovej lehoty určenej vo výzve z 9.6.2014, ktorú si prevzal 12.6.2014, a tak súd
žalobcovi priznal úrok z omeškania od 23.6.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania
žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1,2 CSP tak, že
žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (28,83%),
pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v časti úroku - vrátane vyčísleného, či úroku z omeškania

je úspechom žalovaného, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu.

2.1 Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiťa vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s názorom súdu prvej
inštancie, že v zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, pretože tento údaj je riadne uvedený v čl.
2 bod 2.1 v 11 v kolónke „Počet mes. splátok“, ktorá bola dohodnutá na 36 mesiacov, pričom dátum

prvej splátky sa nachádza v kolónke „Dátum prvej platby do“, ktorý bol stanovený na 11.08.2016 a
termín konečnej splatnosti bol uvedený v kolónke „Dátum koneč. splatnosti“, ktorý bol stanovený na
deň 11.07.2016. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť žalobca uviedol, že
celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených
s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 2. Poukázal

na Rozsudok Súdneho Dvora z 9. novembra 2016, sp. C-42/15, z ktorého okrem iného vyplýva, že
samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy
jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových
nákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúverom. Rovnakotakžalobcanesúhlasilstvrdením
súdutýkajúcimsaskutočnosti,ževzmluveoúverejeuvedenýnesprávnyúdajocelkovejvýškenákladov

ako aj o výške RPMN. Poukázal na to, že zaslal súdu listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný
podľa vzorca, ktorý do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu
RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 36. splátka úveru bola len vo výške 26,46 eura. Namietal, že
keď súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných
splátok uvedených v úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky, uvedený prepočet nie je v žiadnom

prípade správny, pretože posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Dôvodil,
že žalobca (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške
poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo výške 26,46 eura, tak žalobca (banka) zašle pred jej
splatnosťou list, ktorým mu oznámi výšku poslednej splátky. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový
systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti má možnosť

zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania v rokoch a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia)
je zaokrúhľovaná na celé eurá. Na základe uvedeného potom celkové náklady na úver boli vo výške
1.426,46 eura (35x 40 + 26,46 = 1.426,46 - 1.000 = 426,46 eura) , nie 1.440 eur, ako si to nesprávne
ustálil súd. Z uvedeného je potom zrejmé, že celková výška nákladov ako aj hodnota RPMN bola
vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu

posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP)
a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch
zmeniť s poukazom na ustanovenie § 388 CSP, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5.1 Podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.6.2017 si žalobca uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie sumy vo výške 946,95 eura s úrokom vyčísleným vo výške 152,98 eura a vo výške
842,49 eura, s 25,5% úrokom ročne zo sumy 946,95 eura od 16.5.2017 do zaplatenia, s 5,25% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 946,95 eura od 16.5.2017 do zaplatenia a zaplatenie poplatku vo výške
39,28 eura. Žalobu odôvodnil tým, že 22.7.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 1584194413,

na základe ktorej bol žalovanému zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur a žalovaný
sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy, pričom skladba a splatnosť
jednotlivých splátok úveru sú zrejmé z predpisu splátok. Žalovaný plnil svoj dlh len čiastočne, preto
žalobca aplikoval postup podľa § 53 ods. 9 OZ a keďže žalovaný na výzvu nereagoval úhradou, žalobca
pristúpil k zosplatneniu úveru.

5.2 Žalobca podaním zo dňa 22.1.2018 rozšíril žalobu, keď navrhol žalovaného zaviazať na zaplatenie
sumy vo výške 946,95 eura s úrokom vyčísleným vo výške 152,98 eura a vo výške 842,49 eura, s 25,5%
úrokom ročne zo sumy 946,95 eura od 1.5.2017 do zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 946,95 eur od 1.5.2017 do zaplatenia a na zaplatenie poplatku vo výške 39,28 eura. Žalobca v

uvedenom podaní uviedol, že úver bol vyhlásený za predčasne splatný dňa 9.6.2014, a že žalovaný
úhrnom zaplatil sumu 130,- eur, z ktorej sumu 9,96 eur zúčtoval na poplatky, sumu vo výške 66,99 eura
zúčtoval na zmluvné úroky a úroky z omeškania a sumu vo výške 53,05 eura zúčtoval na istinu. Ďalším
podaním z 12.7.2017 žalobca súdu oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.6.2017,uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.
ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči
žalovanému. Preto navrhol rozhodnúť o zmene žalobcu. Súčasne doručil súhlas spoločnosti BENCONT

COLLECTION, a.s. so vstupom do predmetného konania.

6. Žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku,
ako aj vo výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho názoru,
že predmetná zmluva o poskytnutí úveru bola uzavretá ako úverová zmluva upravená Obchodným

zákonníkom (tzv. absolútny obchod), pričom však zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú. Na daný
spotrebiteľský vzťah sa potom aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, a tiež priestor na
aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ustanovení § 9 ods.

2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež
v ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný
a bez poplatkov.

7. Súd prvej inštancie konštatoval absenciu údaju o dobe trvania zmluvy, nesprávny údaj o celkovej

sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v
neprospech spotrebiteľa, a preto posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa so
záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru stotožnil, pretože žalobca v
zmluve skutočne neuvádza presný údaj o celkovej sume, ktorú mal spotrebiteľ na základe úverovej
zmluvy zaplatiť. Súčet výšky úveru a celkovej výšky nákladov, ktorý je podľa žalobcu v zmluve

postačujúci, predstavuje podľa zmluvy sumu 1426,48 eura ( po tom ako spotrebiteľ spočíta položku
výška úveru 1000 eur a celkovú výšku nákladov 426,48 eura), z čoho vyplýva, že celková výška úveru by
mala byť v zhode s touto sumou. Zo zmluvy je však zrejmé, že po vynásobení počtu mesačných splátok
(36) a výšky jednotlivej mesačnej splátky (40 eur), celková výška úveru, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť,
predstavuje sumu 1440 eur. Žalobca sa v odvolaní bránil tým, že z listiny, ktorú súdu prvej inštancie

doručil vyplýva výpočet RPMN a podľa neho je posledná 36. splátka úveru len vo výške 26,46 eura.
Zároveň uviedol, že o výške poslednej splátky veriteľ vždy upovedomí dlžníka listom.

8. Odvolací súd po preskúmaní zmluvy zastal názor, že z jej obsahu vôbec nevyplýva iná, rozdielna
výška poslednej splátky, ktorú má dlžník zaplatiť. V prípade, ak posledná mesačná splátka je v inej

výške, žalobca bol povinný takýto údaj uviesť priamo v zmluve o úvere. V zmluve sa neuvádza ani
len údaj o tom, že by posledná splátka mala byť vypočítaná v inej výške, ako ani údaj, že spotrebiteľ
bude o výške poslednej splátky informovaný. Dokonca ani v obchodných podmienkach pre úver, ktoré
obsahujú v čl. 5 - Splácanie úveru, nie je žiadna zmienka o inej výške poslednej splátky a jej oznámení
dlžníkovi. Takéto konanie veriteľa súd hodnotí ako zavádzajúce a v neprospech spotrebiteľa, pretože

dlžník nemá presnú vedomosť o jednej zo základných náležitostí úverovej zmluvy, a to presnej výške
všetkých požadovaných splátok. Preto aj poukazovanie žalobcu na listinu, ktorú zaslal súdu, a ktorá
obsahuje prehľad 36-tich splátok s rozdielnou výškou poslednej splátky je irelevantné, pretože žalobca
súdu nepreukázal, že žalovaný mal vedomosť o inej výške poslednej splátky. Odvolací súd sa stotožnil
aj s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pri výpočte RPMN ovplyvňuje jej výšku celková výška

nákladov spotrebiteľa. Vychádzajúc zo záveru, že veriteľ uviedol nesprávnu výšku nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom, musela byť aj RPMN nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa,
čo má rovnako za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Odvolací súd považoval za dôvodnú iba námietku žalobcu týkajúcu sa údaju o dobe trvania zmluvy.
Súd prvej inštancie konštatoval jeho absenciu, napriek tomu, že tento údaj jasne a zrozumiteľne z
úverovej zmluvy vyplýva. V zmluve o úvere je presne uvedený dátum prvej platby - 11.8.2013 a dátum
konečnej splatnosti - 11.7.2016, čo súhlasí s počtom splátok ( 36). Takéto ohraničenie „od - do“ dáva
spotrebiteľovi presnú informáciu doby trvania úverovej zmluvy. Napriek tomu, že tento údaj v predmetnej

zmluve je uvedený, v dôsledku nesprávneho údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a
tým aj nesprávneho údaju o výške RPMN ( §9 ods. 2 písm. j), je úver bezúročný a bez poplatkov.10. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie poukazujúc na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., prihliadol
na premlčanie časti žalobcom uplatneného nároku vzhľadom na spotrebiteľský vzťah. Považoval za
premlčaných 8 splátok v sume 40 eur v celkovej výške 320,- eur, ktorú sumu odpočítal od nároku

žalobcu. Súd prvej inštancie vychádzal pri jeho rozhodovaní v predmetnej veci z platného a účinného
ustanovenia § 5b cit. zákona, z ktorého vyplývalo, že „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával“. Odvolací súd však v tomto smere poukazuje na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018, ktorý vyslovil, že
ustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v
spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe predmetného nálezu stratilo citované
ustanovenie § 5b účinnosť, a to dňom 27.09.2018, kedy bol nález publikovaný v Zbierke zákonov,

pričom zákonodarca bol povinný toto ustanovenie uviesť do súladu s Ústavou Slovenskej republiky do
6 mesiacov odo dňa jeho zverejnenia v zbierke zákonov, inak stráca aj platnosť. Súd prvej inštancie
aj napriek tomu, že v čase jeho rozhodovacej činnosti vychádzal z právne súladnej právnej normy, v
dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorým vyslovil nesúladnosť § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa prišlo k podstatnej zmene okolností, v dôsledku čoho odvolací súd konštatoval

nesprávnosť aplikácie inštitútu premlčania súdom prvej inštancie. Žalovaný bol v priebehu konania
pasívny, námietku premlčania nevzniesol, preto na prípadné premlčanie časti žalovaného nároku nie je
možné len zo strany súdu prihliadnuť.

11. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd vychádzajúc zo záveru o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti danej úverovej zmluvy dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej zamietajúcej a s ňou súvisiacej vyhovujúcej časti zmeniť s poukazom na § 388 CSP.
Žalovaný čerpal úver vo výške 1000 eur, pričom v konaní boli preukázané úhrady žalovaného v celkovej
výške 130 eur. Nárok žalobcu na zaplatenie nesplatenej istiny úveru potom predstavuje sumu 870 eur. Z
tejto sumy 870 eur patrí žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý si uplatnil od 16.5.2017. Úrok z omeškania

s poukazom na § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s §3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. predstavuje potom výšku 5% ročne zo sumy 870 eur od 16.5.2017 do zaplatenia. Odvolací súd
s poukazom na vyššie uvedené zamietol žalobu v časti istiny 76,95 eura ( 946,95 - 870) a súladne s
rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v požadovanom úroku vo výške 152,98 eura a vo výške 842,49
eura, v časti poplatkov vo výške 39,28 eura, úroku 25,5% ročne zo sumy 946,95 eura od 16.5.2017 do

zaplatenia a v úroku z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 76,95 eura od 16.5.2017 do zaplatenia.

12. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcov nárok celkovo
predstavoval sumu 1981,70 eura ( 946,95 +152,98+842,49+39,28) s príslušenstvom, v konaní však bol

úspešnýlendosumy870eurspríslušenstvom,t.j.úspechžalobcuvovýške44%.Keďžepomerúspechu
a neúspechu strán bol pomerne vyrovnaný, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).