Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/279/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209709
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815209709.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX.XX.XXXX, D.
XXXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, zast. JUDr. Miroslav Korch, advokát, P.O.BOX 104, Kukorelliho
1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. G. XXX, štátny občan
SR, zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, 093 01 Humenné, o zaplatenie 576,86 Eur s

prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/41/2015-40
zo dňa 05.04. 2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie a v r a c i a vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
576,86 Eur a nahradiť mu trovy konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume

34,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 216,32 Eur, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 100, § 110 ods.3, § 112 a § 517 ods.1,2
Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že trestným
rozsudkom Okresného súdu Humenné 3T/62/2005 zo dňa 05.08.2008 bola priznaná žalobcovi náhrada
škody vo výške 100.000,- Sk bez príslušenstva. Tento rozsudok bol právoplatný a vykonateľný dňa
07.10.2008. K tomu podľa pridanej lehoty na plnenie 3 dňovej podľa občiansko-právnych predpisov
teda začala premlčacia doba plynúť dňa 10.10.2008. V zmysle citovaného § 110 ods. 3 Občianskeho
zákonníka teda úrok z omeškania do 12.10.2012 bol premlčaný. Od 12.10.2012 do dňa podania žaloby

12.10.2015 úrok z omeškania z uvedenej sumy premlčaný nebol. Popri tom sa ale premlčacia doba
prerušovala, nakoľko bol podaný návrh na výkon rozhodnutia v exekučnom konaní. Ide v podstate
len o nepatrné dva dni oproti uplatnenému nároku je zrejmé, že exekučné konanie minimálne takúto
dlhú dobu konať muselo aj napriek tomu, že by to súd ďalej nejak dokazoval. Preto súd priznal celý
úrok z omeškania, tak ako bol uplatnený žalobcom. Žalobca si časť premlčaného úroku z omeškania
neuplatňoval, uplatnil si súdnou cestou len tú časť, ktorá premlčaná nebola. V danej veci neexistuje

prekážka rozhodnutej veci, pretože o príslušenstve pohľadávky rozhodnuté nebolo. Pokiaľ ide o výšku
uplatneného úroku ten bol takisto vyčíslený správne podľa prvého dňa omeškania t.j. k 10.10.2012 bola
výška úroku z omeškania 8,5 %. Konanie je kontradiktórne a žalovaný nerozporoval ani vo svojom
odpore a ani na pojednávaní rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaný vyplatil exekútorovi a sumou, ktorá
bola reálne vyplatená žalobcovi, preto súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával. Žalovaný
nenavrhol ďalšie dôkazy, aby to rozporoval. Keďže to nenamietal súd sa touto otázkou ďalej nezaoberal,

či teda rozdiel v tejto sume mal byť vyplatený na účel žalovaného úroku z omeškania alebo išlo naozaj
iba o exekučné trovy. Preto súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti. Výrok o trováchkonania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 a priznal žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu trovy konania vo výške 34,50 Eur
zaplatenéhosúdnehopoplatkuatrovyprávnehozastúpeniavsume216,32Eurdo3dníodnadobudnutia

právoplatnosti rozsudku.

4.Protitomutorozsudkuvčaspodalodvolaniežalovaný.Konštatoval,ženietpochybnostiotom,žeúroky
z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím
aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť

úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením
dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje
svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah teda nie je ako sa žalovaný mylne
domnieva pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/157/2009 zo dňa 29.06.2010, z ktorého vyplýva, že povinnosť
platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň

trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí
ako celok. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil vo viacerých aspektoch. V prvom rade
nesprávne určil prvý deň omeškania žalovaného, nakoľko nedostatočne a nesprávne vyhodnotil dôkaz
a to rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 05.08.2008 sp.zn. 3T/62/2005. Zo skutkových viet

uvedeného trestného rozsudku vyplýva, že v prípade prvého skutku mal žalovaný žalobcovi ručiť za
pôžičku vo výške 100.000,- Sk motorovým vozidlom, ktorú poskytol žalobca tretej osobe. V prípade
druhého skutku mal žalovaný od žalobcu vylákať sumu 100.000,- Sk na obstaranie motorového vozidla.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca si v trestnom konaní uplatnil škodu vo výške 100.000,- Sk bez
akéhokoľvek príslušenstva. V opačnom prípade by mu bol úrok priznaný priamo v trestnom rozsudku,

ale by s úrokom bol odkázaný na občianskoprávne konanie. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil dobu
vzniku omeškania žalovaného, keď ustálil, že premlčacia doba začala plynúť dňa 10.10.2008. Žalobca si
od roku 2004 voči žalovanému nikdy úrok z omeškania neuplatňoval. Ak žalobcovi vznikol nárok na úrok
z omeškania, tak tomu došlo jedine v roku 2004 v súvislosti so skutkom, ktorý bol predmetom trestného
konania a nie na podklade trestného rozsudku v roku 2008, tak ako to ustálil súd prvej inštancie.

Z uvedených dôvodov žalovaný v celom rozsahu trvá na námietke premlčania. Ak by sa aj pripustil
výklad a argumentácia súdu prvej inštancie, tak by záväzok žalovaného mal byť zúročený de facto
dvakrát, raz by záväzok mal byť zúročený na základe skutočného omeškania v súvislosti so vznikom
záväzku a následne omeškaním v roku 2004, ak by si ho žalobca riadne uplatňoval a druhýkrát na
podkladetrestnéhorozsudkuvroku2008.Rovnakosižalobcaúrokzomeškanianeuplatňovalanivrámci

exekučného konania, ktoré prebehlo na podklade trestného rozsudku. Žalobca sa podanou žalobou
snaží zhojiť svoju pasivitu ohľadom úroku v rámci trestného, či exekučného konania. Takýto postup je
neprípustný. Priznanie nároku žalobcovi tak ako to urobil súd prvej inštancie sa javí v rozpore s ust.§ 61b
ods.3 Exekučného poriadku. V prebiehajúcom konaní sa žalobca snaží vytvoriť a získať nový exekučný
titul, nakoľko na podklade trestného rozsudku z roku 2008 už nemôže vymáhať úrok, pretože ho v tomto

obmedzuje § 61b ods.3 Exekučného poriadku. Postup žalobcu v danej veci nemožno nazvať inak ako
obchádzanie zákona. Ak žalobca mal nárok na úrok z omeškania, tak si ho mal vymôcť v exekučnom
konaní, ktoré medzi stranami sporu prebehlo. Nehovoriac o tom, že žalovaný zaplatil dňa 10.12.2014
exekútorovi sumu 4.572,95 Eur. Ak mal žalobca nárok na úrok z omeškania, tak mu mal byť zaplatený,
resp. rozvrhnutý exekútorom z tejto sumy zaplatenej žalovaným. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že

sa touto otázkou nezaoberal, nakoľko to žalovaný nerozporoval, tak nepostupoval správne. Uvedené
skutočnosti ohľadom zaplatenia pohľadávky vyplývajú z listinných dôkazov predložených žalobcom. Súd
vykonaldokazovanieichoboznámením.Ztohodôvodumaltietodôkazyriadnevyhodnotiťbezohľaduna
to, či ich niektorá procesná strana rozporovala alebo na nich odkazovala a vyhodnotenie týchto dôkazov
malo byť riadne premietnuté do odôvodnenia rozsudku. Preto žiadal, aby mu odvolací súd v celom

rozsahu vyhovel, teda rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný si nesplnil povinnosť, ktorú mu
ukladal vykonateľný rozsudok. Dostal sa do omeškania, a preto si v konaní žalobca uplatňuje zákonné

úroky z omeškania od vykonateľnosti rozsudku až do splnenia povinnosti (zaplatenia sumy 100.000,-
Sk) a to za obdobie kedy nedošlo k premlčaniu. Žalovaný zavádza, pretože v danom prípade o úrokoch
z omeškania nebolo rozhodnuté v adhéznom konaní a tým aj neboli predmetom exekučného konania.
Podané odvolanie žalovaného je nedôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuježalobca sa vecne správny. Preto ho navrhuje potvrdiť a žalovaného zaviazať k trovám odvolacieho
konania v plnej výške.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1

C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 C.s.p.).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej

časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.

8. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

9. Podľa ust. § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,

len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

11. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

12. Podľa ust.§ 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že trestným rozsudkom Okresného súdu Humenné
sp.zn. 3T/62/2005 zo dňa 05.08.2008 bola priznaná žalobcovi náhrada škody vo výške 100.000,- Sk
bez príslušenstva. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.10.2008. Súd

prvej inštancie vzhľadom na pridanú lehotu na plnenie 3 dní podľa občiansko-právnych predpisov
vypočítal, že začala plynúť premlčacia doba dňa 10.10.2008. Preto konštatoval, že podľa ust. § 110
ods. 3 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania do 12.10.2012 bol premlčaný. Od 12.10.2012 do dňa
podania žaloby, teda dňa 12.10.2015 úrok z omeškania z uvedenej sumy považoval za nepremlčaný.
Premlčacia doba sa prerušovala, nakoľko bol podaný návrh na výkon rozhodnutia v exekučnom konaní.

Ide v podstate len o nepatrné dva dni oproti uplatnenému nároku a je zrejmé, že exekučné konanie
sa minimálne takúto dlhú dobu konať muselo aj napriek tomu, že by to súd ďalej nejak dokazoval.
Preto priznal úrok z omeškania tak ako bol uplatnený žalobcom. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca si časť premlčaného úroku z omeškania neuplatňoval, uplatnil si súdnou cestou len tú časť,
ktorá premlčaná nebola. Neexistuje prekážka rozhodnutej veci, pretože o príslušenstve pohľadávky

rozhodnuténebolo.Pokiaľideovýškuuplatnenéhoúroku,tenboltakistovyčíslenýsprávnepodľaprvého
dňa omeškania, t.j. k 10.10.2012 bola výška úroku z omeškania 8,5 %.14. S týmto právnym názorom odvolací súd súhlasí len čo do konštatovania, že v danej veci
neexistuje prekážka rozhodnutej veci, pretože o príslušenstve pohľadávky skutočne rozhodnuté nebolo.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn.3T/62/2005 zo dňa 05.08.2008 bola priznaná žalobcovi

náhrada škody vo výške 100.000,- Sk bez príslušenstva. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie,žeod12.10.2012dodňapodaniažaloby,tedadodňa12.10.2015úrokzomeškaniapremlčaný
nebol a že premlčacia doba sa mala prerušovať, nakoľko bol podaný návrh na výkon rozhodnutia
v exekučnom konaní. Z exekučného spisu skutočne nevyplýva, tak ako uvádza žalovaný vo svojom
odvolaní, že by si žalobca uplatnil úrok z omeškania.

15. Odvolací súd zastáva názor, že povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych
následkov omeškania dlžníka so splatením peňažného dlhu (záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí
poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým sa
dostal do omeškania. V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne medzi ním a veriteľom nový záväzkový
vzťah; ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene

obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je
dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže
trvať dlhšie ako trvá hlavný záväzok. Splnením dlhu, alebo jeho zánikom z iného dôvodu, zaniká tiež
povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší záväzkový právny vzťah; zostáva iba povinnosť zaplatiť
už splatné úroky z omeškania. Ak sa premlčí hlavný záväzok, dochádza k premlčaniu i vedľajšieho

záväzku. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym
rozhodnutím, i keď sa stanú splatnými iba v budúcnosti. To znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť
úroky z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so
splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Povinnosť platiť úroky z omeškania teda
nevzniká samostatne každý deň trvania omeškania, ale vzniká jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol

v omeškania so splnením svojho záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie
nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako
celok. Je subjektívnym oprávnením dlžníka, aby mohol po uplynutí určitej doby vzniesť proti uplatneniu
práva námietku premlčania. V predmetnom spore žalovaný námietku premlčania vzniesol. Pokiaľ je
právo premlčané, nemôže ho súd veriteľovi priznať. K tomu, aby nastali právne účinky premlčania je

potrebné, aby boli splnené dve skutočnosti: 1. márne uplynutie premlčacie doby, 2. vznesenie námietky
premlčania dlžníka na súde.

16. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, tak ako to vyplýva z dôvodov jeho
rozhodnutia, že úroky z omeškania denne prirastajú k pohľadávke a teda sa premlčujú denne. Podľa

názoru odvolacieho súdu pre povinnosť platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, tak ako
to už odvolací súd konštatoval, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením z hlavného
záväzkového právneho vzťahu. Teda nasledujúcim dňom po splatnosti hlavného záväzkového vzťahu
sa žalovaný dostal s jeho plnením do omeškania a odvtedy začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na
uplatnenie úrokov z omeškania a jej uplynutím došlo k premlčaniu nároku na ich zaplatenie ako celku.

Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že trestným rozsudkom bola žalobcovi priznaná náhrada
škody vo výške 100.000,- Sk, pretože táto bola priznaná bez príslušenstva a ani to, že podal návrh
na vykonanie exekúcie tohto právoplatného a vykonateľného trestného rozsudku ani to kedy žalovaný
skutočne dlžnú sumu zaplatil.

17. Odvolací súd poukazuje na judikatúru čo do danej veci napríklad na R 74/2002, z ktorého vyplýva,
že páchateľ trestného činu je v omeškaní najneskôr v deň potom, ako sa dozvedel o tom, že má zaplatiť
dlh a v akej výške, teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní spisu. Potom R III./1967,
že časom splnenia záväzku nahradiť škodu je v prvý deň potom, kedy poškodený požiadal škodcu o
splnenie. Z toho vyplýva, že škodca je v omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody, následne

vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom kedy ho poškodený požiadal; od toho dňa, od ktorého je
škodca v omeškaní môže poškodený požadovať aj úroky z omeškania. Obdobe Rč 23/1993, z ktorého
vyplýva, že ak poškodený požiadal od obvineného o zaplatenie spôsobenej škody, je povinný podľa
§ 563 od nasledujúceho dňa tento dlh splniť. Odo dňa nasledujúceho po tomto dni je v omeškaní.
Zároveń odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/70/2011 zo dňa

30.11.2011,s ktorým sa plne stotožňuje a z ktorého vyplýva tiež právny názor, že povinnosť dlžníka platiť
úroky z omeškania začína od prvého dňa omeškania a nemôže trvať dlhšie než trvá hlavný záväzok,
ktorého predmetom je pohľadávka veriteľa a zodpovedajúci dlh dlžníka. Dlh zaniká splnením, prípadne
iným zo spôsobov zániku záväzku a so zánikom dlhu zaniká aj povinnosť splatiť úroky z omeškania.Včasné nezaplatenie úrokov z dlžnej čiastky je omeškaním s plnením príslušenstva pohľadávky a nie so
splnením vlastného dlhu. Úroky z omeškania sa premlčujú uplynutím 3-ročnej všeobecnej premlčacej
doby, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa dlžník s istinou, t.j. hlavným

záväzkom dostal do omeškania.

18. Odvolací súd znova poukazuje na to, že nemohla spočívať premlčacia lehota ani z dôvodu
prebiehajúceho exekučného konania, pretože exekúcia bola vykonaná na základe exekučného titulu,
ktorým bol trestný rozsudok, ktorým bola priznaná iba samotná istina vo výške 100.000,- Sk a nie jej

príslušenstvo, ktoré je predmetom terajšej žaloby, teda úroky z omeškania. Podľa názoru odvolacieho
súdu nemôže dvakrát začať plynúť lehota na začatie omeškania.

19. Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7MCdo/15/2011, z ktorého vyplýva, že nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo
pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim

pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo. Úroky a úroky z omeškania sú v zmysle ust.§
121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky. Vo všeobecnosti je príslušenstvo veci
charakterizované tým, že jedna z vecí je vecou hlavnou a druhá je príslušenstvom, že vlastnícky patria
vlastníkovi veci a že príslušenstvo je určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou a že nestráca
svoju povahu fyzickým odlúčením. Úroky z omeškania sú viazané, upínajúce k pohľadávke. Vzťah

príslušenstva k pohľadávke treba vnímať ako vzťah vedľajší. Právoplatnosťou trestného rozsudku je
súd viazaný, teda je viazaný k otázke, že žalovaný sa dopustil trestného činu, čím spáchal škodu k
náhrade ktorej bol v adhéznom konaní zaviazaný. Právna povaha nároku žalobcu bola determinovaná
už v trestnom konaní, v ktorom došlo k právoplatnému prisúdeniu istiny ako náhrady škody. Teda
právna povaha ďalšieho predmetu konania a to úrokov z omeškania sa spravuje ustanoveniami o

náhrade škody. Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo
podľa iného právneho režimu než samotná pohľadávka. Právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na
jej príslušenstvo. Nárok, ktorý je predmetom konania nie je samostatným nárokom zo zmluvy, ale je
nárokom z titulu náhrady škody, ktorý je reprezentovaný úrokom z omeškania.

20. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie a považuje odvolacie námietky
žalovaného za dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. zrušil
a postupom podľa ust.§ 391 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova vo veci konať v naznačených intenciách, následne vo veci

rozhodnúť a samozrejme svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 ods.2 C.s.p. aj
náležite odôvodniť. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho
konania podľa ust.§ 396 ods.3 C.s.p.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.