Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Er/198/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212202753
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2212202753.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: neb. H. L., nar. X.X.XXXX,
zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom G. T. XXX/X, H., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra
Usačeva, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Lehotského 4, pod sp. zn.: 11Er/198/2012, EX 149/12,
o vymoženie 15 eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.1.2012 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 15 eur a trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol

súdnemu exekútorovi doručený dňa 30.1.2012. Okresný súd Dunajská Streda dňa 28.3.2012 poveril
súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Usačeva.

2. Súd počas konania na základe Uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.:
14D/120/2017-104, Dnot 215/2017 zo dňa 19.6.2018 zistil, že povinný dňa 2.10.2017 zomrel a dedičské
konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť.

3. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné

zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

9. Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez

zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

14. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

15. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za

mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že
už nežije.

16. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho

prešli poručiteľovou smrťou.

17. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

18. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

19. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať
práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

21.TunajšísúdpočaskonanialustráciouvRegistriobyvateľovSlovenskejrepublikyzistil,žepovinnýdňa
2.10.2017zomrel,čímzaniklajehospôsobilosťmaťprávaapovinnosti.Nazákladeuvedenejskutočnosti
tunajší súd skúmal, či je možné, s poukazom na § 63 ods. 1 a 2 CSP, pokračovať v začatom konaní.
Lustráciou v súdnom manažmente bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo
uznesením sp. zn. 14D/120/2017-104, Dnot 215/2017 zo dňa 19.6.2018 právoplatne zastavené podľa §

187 ods. 1 CMP, a to z dôvodu nemajetnosti povinného. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.7.2018. Ak vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania,
pretože povinný nezanechal majetok, resp. zanechal iba nepatrný majetok, musí byť exekúcia podľa §
63 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavená. Nakoľko procesná spôsobilosť účastníka konania
na strane povinného zanikla dňom jeho smrti a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového

účastníka na strane povinného, tunajší súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vyššie
uvedených skutočností exekučné konanie zastavil tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto
uznesenia.22. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy
exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v
§ 203 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného

konania procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol
ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o
trovách exekúcie súd považoval za podstatné skutočnosť, že bezprostredným dôvodom zastavenia
exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho procesnej subjektivity. Použitie ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (nemajetnosť povinného) v spojení s §

203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 prichádza do úvahy len v prípade, že povinný
právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného konania zistil jeho nemajetnosť.
Keďže oprávnený, resp. súd zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný zomrel počas exekúcie,
hoci ako nemajetný, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému,
resp. súdu. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tiež neprichádza do
úvahy, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Z

uvedeného dôvodu súd súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie ani nevyzval.

23. Ďalej súd poukazuje na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn III. ÚS 351/07-11, IV.
ÚS 236/08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť,
že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri

výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je
odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone
exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto
profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne
obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že

citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy
exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej.
Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon
ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto
výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho
exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor
nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku
povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému
náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný
zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť

exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom
bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i
riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s

výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal tak, ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku II. o výške trov exekúcie tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).