Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Janík
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/75/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010607
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010607.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému P. P., pre zločin úverového podvodu
podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona
a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. augusta 2019 odvolanie prokurátorky Okresnej
prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného a odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. apríla 2019, sp. zn. 1T/20/2019 a takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa
obžalovaný P. P. - nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom P.
F., t.č. vo väzbe v inej trestnej veci
o d s u d z u j e :
Podľa § 222 ods.3 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, §
38 ods.2, ods.7 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm.n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.m)
Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výroky o trestoch trestného rozkazu
Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 0T 74/2017 zo dňa 01.07.2017, ktorý prevzal dňa 01.07.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2017, trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T
11/2018 zo dňa 29.01.2018, ktorý prevzal dňa 26.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 15.06.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
II. Podľa § 316 ods.1 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného P. P. z am i e t a , pretože bolo podané
oneskorene.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. apríla 2019, sp. zn. 1T/20/2019 bol obžalovaný P. P.
uznaný za vinného v bode 1) rozsudku pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm.a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona a v bodoch 2) až 5) rozsudku
pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona sčasti
dokonaný a sčasti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona na skutkovom základe,
že
1) dňa 25.04.2016 sa pokúsil vylákať úver od spoločnosti Poštová banka, a.s. a to tak, že v pobočke
Poštovej banky v Prievidzi požiadal o poskytnutie úveru vo výške 10.000 eur na meno P. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. P. číslo XX, F., k žiadosti o úver číslo 1660984644 predložil potvrdenie, že je
zamestnanývspoločnosti CWCentralWorks.r.o.spríjmomvovýške680eur,ktoréhoobsahom
boli nepravdivé údaje, čím sa pokúsil uviesť spoločnosť Poštová banka, a.s. do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím úveru a jeho nesplácaním by vznikla spoločnosti
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie číslo 4, Bratislava, škoda vo výške minimálne 10.000 eur,
2) sa pokúsil vylákať úver od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. a to tak, že v pobočke
SLSP v Prievidzi dňa 15.12.2016 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 15.000 eur na meno P. P., nar.
XX.XX.XXXX, k žiadosti o úver predložil potvrdenie, že je zamestnaný ako vojak v 13. mechanizovanom
prápore v Leviciach s príjmom vo výške 856,20 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím
sa pokúsil uviesť spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru, avšak úver mu nebol schválený, ihneď potom v pobočke SLSP v Prievidzi dňa
15.12.2016 požiadal
o poskytnutie úveru vo výške 6.000 eur na meno P. P., nar. XX.XX.XXXX, k žiadosti o úver predložil
potvrdenie, že je zamestnaný ako vojak v 13. mechanizovanom prápore v Leviciach s príjmom vo
výške 856,20 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím uviedol spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím úveru a jeho
nesplácaním vznikla spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova číslo 48, Bratislava, škoda vo
výške 6.000 eur,
3) pokúsil sa vylákať úver od spoločnosti OTP Banka, a.s. a to tak, že v pobočke OTP Banky v Prievidzi
dňa 20.12.2016 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 5.000 eur na meno P. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. P. číslo XX, F., k žiadosti o úver predložil potvrdenie, že je zamestnaný ako vojak v 13.
mechanizovanom prápore v Leviciach s príjmom vo výške 750 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé
údaje, čím sa pokúsil uviesť spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. do omylu v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím úveru a jeho nesplácaním by vznikla spoločnosti
OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova číslo 5, Bratislava, škoda vo výške minimálne 5.000 eur,
4) pokúsil sa vylákať úver od spoločnosti Poštová banka, a.s. a to tak, že v pobočke Poštovej banky
v Prievidzi dňa 21.12.2016 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 10.000 eur na meno P. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. P. číslo XX, F., k žiadosti o úver číslo 1615346841 predložil potvrdenie, že je
zamestnaný ako vojak v 13. mechanizovanom prápore v Leviciach s príjmom vo výške
750 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím sa pokúsil uviesť spoločnosť Poštová banka, a.s.
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím úveru a jeho
nesplácaním by vznikla spoločnosti Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie číslo 4, Bratislava, škoda
vo výške minimálne 10.000 eur,
5) pokúsil sa vylákať úver od spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. a to tak, že v pobočke
Prima banky v Prievidzi dňa 21.12.2016 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur na meno P.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. číslo XX, F., k žiadosti o úver číslo 369169 predložil potvrdenie,
že je zamestnaný ako vojak v 13. mechanizovanom prápore v Leviciach s príjmom
vo výške 745,85 eur, ktorého obsahom boli nepravdivé údaje, čím sa pokúsil uviesť spoločnosť Prima
banka Slovensko, a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, pričom poskytnutím
úveru a jeho nesplácaním by vznikla spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova číslo 11, Žilina,
škoda vo výške minimálne 2.000 eur.
Za tieto trestné činy bol obžalovaný P. P. odsúdený podľa § 222 ods.3 Trestného zákona, § 42 ods.1
Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.5 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per
analogiam) na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace ,
na výkon ktorého obžalovaného okresný súd podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona zaradil doústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona, § 42
ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l), n)
Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona okresný súd obžalovanému tiež uložil súhrnný
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov. Podľa
§42ods.2Trestnéhozákonaokresnýsúdzároveň zrušil výrokyotrestochtrestnéhorozkazuOkresného
súdu v Prievidzi, sp. zn. 0T 74/2017 zo dňa 01.07.2017, ktorý prevzal dňa 01.07.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.07.2017, trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 11/2018 zo
dňa 29.01.2018, ktorý prevzal dňa 26.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2018, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak pokiaľ na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili svoj podklad. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená
povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava,
IČO: 00151653 škodu vo výške 6.000 eur a podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku bola poškodená
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00151653 so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho podanými odvolaniami napadli prokurátorka Okresnej
prokuratúry v Prievidzi v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a
spôsobe jeho výkonu (v zákonnej pätnásťdňovej lehote) a z rovnakých dôvodov, ale vo svoj prospech
aj obžalovaný P. P..
Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaného poukázala na
to, že predmetný rozsudok prvostupňového súdu považuje vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného za
zákonný a dôvodný a rovnako tak nemá žiadne výhrady voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.
Nestotožňuje sa však s výrokom o treste, ktorý považuje za nezákonný. Výrok o spôsobe výkonu trestu
považuje za správny a s týmto sa stotožňuje. Ukladanie trestu podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona
za použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona považuje
za odôvodnené, nakoľko u obvineného bolo súdom správne konštatované, že sa v jeho prípade jedná
o opätovné spáchanie zločinu, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T
224/10 zo dňa 08.09.2010, právoplatný dňa 08.09.2010. Následne za použitia ustanovenia § 39 ods. 4
Trestného zákona (vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny) mal byť ukladaný trest v rámci
upravenej trestnej sadzby v rozpätí 4 roky 4 mesiace až 10 rokov (základná trestná sadzba 3 roky až 10
rokov, upravená trestná sadzba podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona 6 rokov 6 mesiacov až 10 rokov,
následne upravená trestná sadzba podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona 4 roky 4 mesiace až 10 rokov).
Vzhľadom k týmto skutočnostiam je zrejmé, že trest v trvaní 3 roky 4 mesiace nepodmienečne, ktorý bol
uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom, je nezákonný, nakoľko je uložený pod dolnou hranicou
upravenej trestnej sadzby, pričom súd nepoužil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. S poukazom
na vyššie uvedené navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne, podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vo výroku o treste, a aby podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku sám:
- podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, §
38 ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per analogiam) uložil obžalovanému súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní najmenej 4 roky 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
- podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, §
38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona
uložil obžalovanému súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 48
(štyridsaťosem) mesiacov,
- podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o trestoch trestného rozkazu Okresného súdu
v Prievidzi, sp. zn. 0T 74/2017 zo dňa 01.07.2017, ktorý prevzal dňa 01.07.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.07.2017, trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 11/2018 zo
dňa 29.01.2018, ktorý prevzal dňa 26.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2018, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak pokiaľ na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili svoj podklad.
Obžalovaný P. P. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že uložený trest
odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 3 roky 4 mesiace považuje za neprimerane prísny vzhľadomk jeho pomerom a okolnostiam za akých páchal trestnú činnosť, ako aj vo vzťahu k spoločenskej
nebezpečnosti jeho konania. On sa ku
spáchaniu trestnej činnosti od prvopočiatku priznal, s orgánmi činnými v trestnom konaní
spolupracoval, v rámci čoho pravdivo opísal svoje konanie, napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti, na základe čoho mal súd zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm.n) Trestného zákona. S prokurátorom v prípravnom konaní uzavrel
dohodu o vine a treste s trestom odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 3 (troch) rokov. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti má za to, že uložený trest odňatia slobody
nepodmienečne v trvaní 3 roky a 4 mesiace je s prihliadnutím na okolnosti prípadu
neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu postačuje aj trest
kratšieho trvania. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza
v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/20/2019 zo dňa 01.04.2019 v časti výroku o uloženom treste a sám
rozhodol vo veci a uložil mu primeraný trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom,
alebo v samej dolnej hranici trestnej sadzby.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnomzasadnutí6.augusta2019napodkladevčaspodanéhoodvolaniaprokurátorky,ktorémuspolu
so spisom bolo predložené dňa 11. júna 2019 (vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného pritom zistil, že
toto bolo podané oneskorene a preto ho z označeného dôvodu podľa § 316 ods.1 Tr.por. zamietol - viď
nižšie)preskúmalpodľa§317ods.1Tr.por.zákonnosťaodôvodnenosťtýmtoodvolateľomnapadnutých
výrokov o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom
odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
prokurátorky podané v neprospech obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných dôvodov, než na ktoré
poukazovala prokurátorka v písomnom odôvodnení svojho odvolania. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátorky vyplýva, že neobsahujú námietky voči
postupu súdu prvého stupňa a v tomto smere nezistil pochybenie ani odvolací súd.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkovéhostavuaprávnejkvalifikáciekonaniaobžalovanéhovbode1)rozsudkuakozločinuúverového
podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1
Trestného zákona a v bodoch 2) až 5) rozsudku ako pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa
§ 222 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona sčasti dokonaného a sčasti spáchaného v štádiu pokusu
podľa § 14 ods.1 Trestného zákona, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté
odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať,
postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho
výkonu v rozpore so zákonom.
Obžalovanému P. P. totiž ukladal trest aj s použitím ustanovenia § 38 ods.5 Tr.zák. (podľa tohto
zákonného ustanovenia pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije) napriek tomu, že
v zmysle § 38 ods.7 Tr.zák. sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený
úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods.2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto
ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Obžalovanému pritom aj mimoriadne znížil trest
odňatia slobody s použitím § 39 ods. ods.2 písm.d), ods.4 Tr. zák., keď obžalovanému priznal len jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.l) Tr.zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval). Krajský súd teda zistil, že súd prvého stupňa obžalovanému ukladal trest odňatia
slobody v rozpore so zákonom aj s použitím ustanovenia § 38 ods.5 Tr.zák. (tzv. asperačná zásada)
napriek tomu, že v prípade použitia tohto zákonného ustanovenia by u obžalovaného v jeho neprospech
došlo k tzv. dvojitému zvýšeniu trestnej sadzby z dôvodu, že obžalovanému ukladal trest aj podľa §
41 ods.2 Tr.zák. (tzv. asperačná zásada). Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho trestnoprávnu
minulosť bolo pritom aj použitie mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm.d),
ods.4 Tr. zák. v posudzovanej veci nedôvodné.Vzhľadom na právny záver o vine mal teda súd prvého stupňa pri správnom postupe ukladať
obžalovanému P. P. trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 222 ods.3 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/, písm.n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm.m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.7 Tr. zák.,
41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov a 4 mesiacov, teda s prihliadnutím
na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností - dve poľahčujúce okolnosti (priznal sa k
spáchaniutrestnéhočinuaúprimnehooľutovalanapomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnostipríslušným
orgánom) a dve priťažujúce okolnosti (spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený)
a po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., pritom bez
použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm.d), ods.4 Tr. zák.
Odvolací súd potom na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátorky podaného v neprospech
obžalovanéhozrušilpodľa§321ods.1písm.d/,ods.2Tr.por.napadnutýrozsudokvovšetkýchvýrokoch
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a pochybenie okresného súdu napravil sám postupom
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanému P. P. uložil podľa § 222 ods.3 Trestného zákona, §
42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2, ods.7 Trestného zákona, § 36
písm. l), písm.n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.m) Trestného zákona súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace. Takto stanovený súhrnný trest podľa
záverov odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v
zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcich
z ich povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom
obžalovaného, jeho sklonom k páchaniu trestnej činnosti a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Pokiaľ sa týka priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.n) Tr.zák., odvolací súd v
tejto súvislosti uvádza, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného
prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná.Obžalovanýtakýmtopostupomumožníprevziaťvýsledkydokazovaniazprípravnéhokonania
bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci
súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje
primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo
neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný
„dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“,
čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák.
Je taktiež potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v
napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré
sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1
Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno preto priznať aj
v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.).
Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10
rokoch pred spáchaním uvedenej trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin.
Zároveň odvolací súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výroky o trestoch trestného rozkazu Okresného
súdu v Prievidzi, sp. zn. 0T 74/2017 zo dňa 01.07.2017, ktorý prevzal dňa 01.07.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.07.2017, trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 11/2018 zo dňa
29.01.2018, ktorý prevzal dňa 26.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2018, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak pokiaľ na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad, pričom v tomto smere správne rozhodol už okresný súd v napadnutom rozsudku.
II. Pokiaľ sa týka odvolania podaného obžalovaným P. P., Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací,
na podklade podaného odvolania obžalovaného bol povinný najskôr zistiť, či označené odvolanie bolo
podané včas (§ 309 Tr. por.), či ho podala oprávnená osoba (§307, § 308 Tr. por.), či nedošlo k vzdaniusa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania (§312, § 313 Tr. por.) a či nedošlo
k navráteniu lehoty na podanie odvolania postupom podľa § 64 ods. 1 Tr. por.
Po splnení tejto povinnosti zistil, že obžalovaný P. P. podal odvolanie oneskorene. Z ustanovenia § 309
ods. 1 Tr. por. vyplýva, že odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Podľa § 309 ods. 2 Tr. por. ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi
a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
V posudzovanej veci bol rozsudok procesným stranám, t. j. prokurátorovi a obžalovanému oznámený
jeho vyhlásením na hlavnom pojednávaní dňa 1. apríla 2019 (pondelok), na ktorom bol obžalovaný P.
P. nielen prítomný, ale aj zákonným spôsobom poučený o práve podať proti nemu opravný prostriedok
v lehote 15 dní od jeho oznámenia (čl. 255). Obžalovaný po vyhlásení rozsudku a poučení podľa §
309 Tr. por. v zmysle § 310 Tr. por. uviedol, že si ponecháva lehotu na prípadné podanie odvolania.
Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania mu preto začala plynúť nasledujúci deň - 2. apríla 2019
(utorok) a koniec lehoty pripadol na deň 16. apríla 2019 (utorok). Obžalovaný P. P. podal však odvolanie
na Okresnom súde Prievidza až dňa 7. mája 2019 (prostredníctvom jeho medzičasom dňa 25.4.2019
ustanoveného obhajcu z dôvodu uvedeného v § 37 ods.1 písm.a) Tr.por. na podklade tej skutočnosti,
že uznesením Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/52/2019 zo dňa 22.4.2019 bol podľa § 72 ods.2
Tr.por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods.1 písm.c) Tr.por. vzatý do väzby, ktorá u obžalovaného začala
20.4.2019), teda oneskorene, po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. Tak je
tomu aj v posudzovanom prípade. Obžalovaný svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok
proti predmetnému rozsudku, ktorým je odvolanie, napriek riadnemu poučeniu nevykonal zákonom
predpísaným spôsobom, preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odvolanie
obžalovaného P. P. ako oneskorene podané zamietol bez meritórneho preskúmania veci. V prípade
rozhodnutia podľa § 316 ods. 1 Tr. por. nemohol totiž odvolací súd postupovať podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
a preskúmavať zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a správnosť postupu konania,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, pretože vecnému prieskumu bránilo nesplnenie procesnej
podmienky, a to včasné podanie opravného prostriedku - odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového
súdu. Krajský súd preto o odvolaní obžalovaného rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku pod bodom
II. tohto rozsudku.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom I. a II. Ostatné výroky napadnutého
rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nezmenené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.