Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/23/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409200801
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1409200801.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIVvkonanípredsudcomJUDr.PetromKalatom,vprávnejvecižalobcu:W..V.X.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Z., zastúpený Gritters a spol. s r.o., so sídlom Hattalova 12/B, Bratislava,
IČO: 36 856 941, proti žalovanému: PEREX, a.s., so sídlom Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00
685 313, zastúpený: LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., Tehelná 25, Bratislava, o ochranu osobnosti a
nemajetkovú ujmu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku 4.000 € titulom
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

IV. Štát Slovenská republika má nárok voči žalobcovi na náhradu výdavkov spojených s výsluchom
svedka R.. L. K. v rozsahu 1/3 týchto výdavkov.

V. Štát Slovenská republika má nárok voči žalovanému na náhradu výdavkov spojených s výsluchom
svedka R.. L. K. v rozsahu 2/3 týchto výdavkov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 13. 2. 2009 domáhal, aby súd určil, že zverejnením článku
uverejneného v denníku Pravda dňa XX. XX. XXXX, ročník P., číslo XXX na strane 1 s pokračovaním
na strane 6 s titulom „M. šetrí, žobre - a rozhadzuje“ došlo k neoprávnenému zásahu do jeho
práva na ochranu osobnosti. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v najbližšom čísle
celoslovenského vydania denníka Pravda pripravovanom po právoplatnosti rozsudku uverejniť na prvej
strane tohto denníka ospravedlnenie v znení špecifikovanom v žalobe. Zároveň sa žalobca domáhal,

aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 40.000
€. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že zverejnením článku s fotografiou žalobcu, žalovaný vážnym
spôsobom zasiahol do ochrany osobnosti žalobcu, čím narušil česť, dobré meno a vážnosť žalobcu v
spoločnosti. Uviedol, že článkom boli uverejnené nepravdivé fakty týkajúce sa žalobcu. Uplatnený nárok
na zaplatenie nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca tým, že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu
jeho dôstojnosti a vážnosti v značnej miere a to najmä s ohľadom na obsah zverejnených komentárov a
výrokov,pričommorálnezadosťučinenieniejevdanomprípadepostačujúce,nakoľkotentoneprimeraný

zásah bol zverejnený v denníku sa celoslovenskou pôsobnosťou a článok bol preberaný serverom
www.medialne.sk , ako aj denníkom SME.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Zverejnené informácie považoval za korektné a pravdivé. Osobu
žalobcu z titulu jeho pozície v M. považoval za osobu verejného záujmu. Osoba žalobcu bola podľa
tvrdenia žalovaného objektom širokého mediálneho záujmu aj bez ohľadu na publikovaný článok,

zároveň žalobca podľa tvrdenia žalovaného nepreukázal, že by značná miera zásahu do práva na
ochranu jeho osobnosti bola vyvolaná len v príčinnej súvislosti so zverejneným článkom. Namietal,
že článok bol primárne o pomeroch vo verejnoprávnej inštitúcii, nie o osobe žalobcu. Vo vzťahu k
ospravedlneniu namietol technickú nemožnosť realizácie ospravedlnenia, taktiež poukázal, že žalobcom
uvádzané nepravdivé výroky sú v jednom prípade kompiláciou viacerých viet, nie citáciou, preto nie je

možné žalovanému uložiť povinnosť ospravedlnenia za text, ktorý sa v napádanom článku v podobe
uvádzanej žalobcom nenachádzal.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom denníka Pravda zo XX. XX. XXXX, rozhodnutím č. XX.
generálneho riaditeľa M. zo 20. 8. 2007, pravidlami financovania programov, zápisnicou č. 20 z roku
2008 z riadneho zasadnutia L. M. z XX. XX. XXXX a jej prílohami, zoznamom korešpondencie došlej na

radu M. v období medzi zasadnutiami od 24. 9. 2008 do 20. 10. 2008, sťažnosťami doručenými L. M.
od XX. 9. XXXX do XX.XX. XXXX, uznesením výboru NR SR z 27. 1. 2009, súborom uznesení prijatých
na zasadnutí L. M. zo dňa XX. XX. XXXX, nákladovo spornými programami, ktoré M. realizovala od
nástupu žalobcu do funkcie riaditeľa výroby v roku 2007, rozhodnutím č. 22 generálneho riaditeľa M. z
30. 10. 2007, zápisnicou z rokovania Rady M. č. 12/2007, uznesením č. 86/2007, zápisnicou z rokovania

Rady M. 13/2007, uznesením č. 103/2007, zápisnicou č. 16/2007, uznesením č. 139/2007 a 141/2007,
zápisnicou z rokovania rady M. č. 21/2008, uznesením č. 125/2008, monitoringami tlače, výsluchom
svedkov W. Y., R.. L. K., W.. O. I., Z. Z., R.. S. O., W. N., W.. S. O.. Súd zamietol návrhy na vykonanie
dôkazov prehratím rokovania Rady M. zo zasadnutia zo dňa 29. 10. 2008, ako aj výsluch svedkyne N.,
nakoľko skutkový stav potrebný na rozhodnutie považoval súd za dostatočný aj bez vykonania týchto

dôkazov.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný uverejnil v denníku B. dňa 14. 11. 2008, ročník
XVIII, číslo 264, na strane 1 s pokračovaním na strane 6 s titulom „M. šetrí, žobre - a rozhadzuje“
článok, v ktorom na strane 6 okrem iného uviedol aj tieto tvrdenia: „Zároveň však I. podriadený a

pravá ruka V. X. dohadoval podozrivé miliónové zmluvy, kde sú náklady na relácie o tretinu vyššie
ako pri podobných programoch v tej istej televízii.“ „Rada M. preveruje miliónové rozhadzovanie za
jednotlivé relácie. Zriadila komisiu, ktorá má preveriť opodstatnenosť nákladov piatich relácií: Takí sme
boli, K., K., X. C. a E. a naplno“, Štyri kontrolované relácie boli predražené o 16,5 milióna korún
(547,699 eur)“, „Porovnateľné relácie stoja o tretiu menej“, „Všetky podozrivé relácie zadával výrobný

riaditeľ V. X. (na fotografii)“, „V materiáli Rada M. naznačovala, že väčšinu podozrivých obchodov
získali spoločnosti blízke riaditeľovi výroby V. X., ktorý práve určuje, ktoré firmy budú pre M. vyrábať“.
Z výsluchu svedka W. Y., autora článku, súd zistil, že autor článku sa zúčastnil zasadnutia Rady M.,
kde sa prerokovávali nezrovnalosti vynaložených nákladov na niektoré relácie, ako ja na dabing. Čerpal
zo zápisnice č. 20/2008 zo dňa 29.10.2008. Podľa svedka v rade boli určité pochybnosti, že zadávanie

výroby spomínaných relácií nebolo transparentné, a preto mala byť vytvorená špeciálna komisia, mal byť
tiež poslanecký prieskum a mal sa tým zaoberať najvyšší kontrolný úrad. Podľa výpovede svedok nemal
záujem poškodiť navrhovateľa, ale poukázať na hospodárenie M.. Z výsluchu generálneho riaditeľa M.
v období od 11. 12. 2006 do 11.12.2007, Ing. L. K. zistil, že proces dodávania programov od externých
dodávateľov prebiehal tak, že dodávateľ dodá určitý námet, scenár spolu s finančnou ponukou, pričom

každý dodávateľ má snahu svoju ponuku finančne zvýhodniť a pracovníci televízie majú záujem
minimalizovať náklady. K označeným reláciám svedok uviedol, že neboli vyrobené v internom prostredí
M. a potvrdil, že reláciu Doktor C. podpísal žalobca, ale z jeho poverenia ako generálneho riaditeľa. Z
výsluchu W.. O. I. (nasledovného generálneho riaditeľa STV) zistil, že inicioval poslanecký prieskum,
požiadaloforenznýaudit,uskutočnilasaajkontrolazNajvyššiehokontrolnéhoúradu,zktorýchanijedna

nezaznamenala žiadne pochybenia žalobcu. Podľa svedka pri označených reláciách došlo k zníženiu
nákladov,lebojehopredchodcatotozníženienákladovzariadil.Predmetnérelácievyrábalaspoločnosťz
externého prostredia. Svedok vypovedal, že autor ponúka televíznu reláciu a program, riaditeľ hodnotí jej
vhodnosť a výrobný riaditeľ zabezpečuje jej výrobu. Z kapacitných dôvodov sa niektoré relácie vyrábajú
v externom prostredí, niektoré kombinovane a niektoré v prostredí internom, ktoré okolnosti sa podľa

svedka nedajú porovnávať, lebo je to vždy o dohode medzi autorom relácie a televíziou. Svedok s
predmetným článkom nesúhlasil a označil ho za demagogický. Z výsluchu podpredsedu Rady STV
v období od januára 2007 do januára 2009 Z. Z. zistil, že podľa neho žiadny orgán nekonštatoval
predraženie cien sporných relácií. Svedok nemal konkrétne dôkazy o tom, že žalobca zadal dohodoujednotlivé sporné relácie, ale mal informácie od programovej riaditeľky W. M., že to dohodol žalobca ako
výrobný riaditeľ, ktorý podľa svedka zodpovedá za rozpočet a jeho čerpanie. Podľa svedka ponuka z
externého prostredia môže ísť tak generálnemu riaditeľovi ako aj manažmentu M.. O zakúpení programu

podľa svedka rozhoduje po vyjadrení všetkých členov manažmentu programový riaditeľ a jednotliví
členovia manažmentu zodpovedajú programovému riaditeľovi, za zabezpečenie všetkých úloh. Podľa
svedka žalobca rozhodol o zakúpení relácie Doktor C. bez súhlasu ostatných členov manažmentu a
o finančných prostriedkoch, za akých sa bude relácia financovať, ostatné relácie podpísal vo funkcii
výrobného riaditeľa oprávneného ovplyvniť náklady na relácie a ich výrobu. Svedok sa nevedel vyjadriť

k tomu, či žalobca zadával výrobu jemu blízkym firmám, hoci členovia rady to konštatovali a hovorilo sa
o tom v M.. Svedok mal vedomosť o jednom prípade prekročenia právomoci žalobcom v prípade firmy
Z.. Podľa svedeckej výpovede R.. S. Šrámkovej - vedúcej útvaru kontrolingu v období od r. 2007 do
29.9.2008, bolo jej úlohou sledovať a porovnávať plán, podľa ktorého STV funguje, so skutočnosťou,
kontroling riadi priamo generálny riaditeľ M. a úlohou kontrolingu nie je hodnotiť vynaložené finančné
prostriedky na jednotlivé úseky činnosti M.. Za plánovanie výrobných nákladov a za čerpanie podľa

svedkyne zodpovedal žalobca. Svedkyňa nemala vedomosť o zadávaní výroby jemu blízkym firmám,
avšak ak chce niekto pre M. vyrábať, musí to dohodnúť s výrobným riaditeľom, generálnym riaditeľom a
s programovým riaditeľom. Poznala jeden prípad prekročenia právomocí žalobcom v súvislosti s firmou
Z.. Podľa svedeckej výpovede W. N. - predsedu rady od januára 2009 do 31. 12. 2010 žalobca sa
z titulu funkcie výrobného riaditeľa podieľal a ovplyvňoval, komu sa zadávajú výroby relácií a mohol

ovplyvňovať aj ich cenu, avšak spolu s programovým riaditeľom a generálnym riaditeľom, ktorý je
poslednou inštanciou, ktorá schváli alebo podpíše niektoré z navrhovaných zmlúv. Návrhy z externého
prostredia prijíma programový riaditeľ, ktorý zaraďuje reláciu do programového konceptu, otázka
financií bola vec dohody s výrobným riaditeľom. Nevedel sa vyjadriť k predraženosti relácií, čo mala na
starosti komisia Rady M.. O zadávaní výroby blízkym firmám žalobcu nemal vedomosť. Svedkyňa W..

S. O., pracovníčka sekretariátu Rady M. v rokoch XXXX-XXXX, nevedela uviesť, či zápisnica zo dňa
29.10.2008 bola publikovaná ako príloha nákladovo - sporné programy a či bola dodatočne z internetu
stiahnutá. Zo zápisnice č. 20 z roku 2008 z riadneho zasadnutia Rady M. z 29.10.2008 súd zistil, že pod
bodom 7 boli na programe nákladovo sporné programy realizované M. od nástupu žalobcu do funkcie
výrobného riaditeľa. Podľa zápisnice sa 1. 5. 2007 novým riaditeľom výroby stal žalobca, ktorý zároveň

od 4.6. nahradil L. Y. vo funkcii konateľa dcérskej spoločnosti M. B. & G.. Ďalej sa konštatovalo, že
10.1.2007 sa rada oboznámila s výsledkami forenzného vyšetrovania, podľa ktorého P&T vyrábala v
priemere viac ako 50 % dabingu, pričom ceny, ktoré P&T účtovala M. za služby, boli v priemere o 20
% vyššie ako ceny, ktoré M. platila ostatným externým dodávateľom týchto služieb za porovnateľný typ
dabingu. Bolo tiež prijaté uznesenie, v ktorom Rada M. uložila predsedovi Rady M. vytvoriť komisiu,

ktorá vypracuje porovnanie výrobných nákladov programov uvedených v materiáli „Nákladovo sporné
programy, ktoré M. realizovala od nástupu J. Dobiša do funkcie riaditeľa výroby 2007“ a relácie „Zdravo a
naplno“ a súčasne s tým preverí primeranosť a opodstatnenosť výšky výrobných nákladov. Z uznesenia
výboru NR SR z 27.1.2009 súd zistil, že výbor v ňom konštatoval, že nie je schopný posúdiť efektivitu,
transparentnosť a výhodnosť obstarávania M. v externom prostredí, pretože dozorná komisia neposkytla

poslaneckému prieskumu potrebné podklady a nezaujala k tejto téme stanovisko. Z rozhodnutia č. 11
generálneho riaditeľa M. z 20.8.2007 R.. L. K. mal súd za preukázané, že došlo k zmene podpisového
poriadku tak, že zmluvy pre výrobu televíznych programov do 50 tisíc schvaľuje vedúci na 2. stupni
riadenia, do 200 tisíc Sk vedúci na 1. stupni riadenia, a nad 200 tisíc Sk generálny riaditeľ alebo jeho
zástupca. Z rozhodnutia č. 22 generálneho riaditeľa M. z 30.10.2007 súd zistil, že s účinnosťou od

1.11.2007 generálny riaditeľ M. vydal zásady nakladania s obchodnými zmluvami, podľa ktorých zmluvy
súvisiace s výrobou a vysielaním relácie a koprodukčné zmluvy posudzujú riaditeľ programu a riaditeľ
výroby. Súd taktiež zistil z predloženého monitoringu tlače, že žalobca bol v súvislosti s prejednávanou
problematikou predmetom záujmu a kritiky mnohých médií.

5. Po vykonanom dokazovaní súd určil, že zverejnením článku uverejnenom v denníku B. dňa
14.11.2008, ročník XVIII, číslo 264 na strane 1 s pokračovaním na strane 6 s titulom „M. šetrí, žobre -
a rozhadzuje“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Súd zamietol
návrh žalobcu v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému v najbližšom čísle
celoslovenskéhovydaniadenníkaB.pripravovanompoprávoplatnostirozsudkuuverejniťnaprvejstrane

tohto denníka ospravedlnenie žalobcovi v znení podľa žaloby. Súd zamietol žalobu aj v časti náhrady
nemajetkovejujmyvpeniazoch.Rozhodol,žežiadnazostránsporunemáprávonanáhradutrovkonania
a zaviazal obe strany sporu zaplatiť trovy štátu vo výške 40, 87 €.6. Krajský súd v Bratislave, potvrdil ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie v určení, že
zverejnením relevantného článku došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobcu a taktiež v zamietajúcej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa

žalobcovi. V časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v
peniazoch, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu, ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania
(vrátane trov štátu) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolacísúdkonštatoval,žesúdprvejinštancievovecivrozsahupreurčenieexistencieneoprávneného
zásahu do osobnostných práv žalobcu a pre zamietnutie návrhu na uverejnenie ospravedlnenia zistil

riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. V
tomto rozsahu vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil
vo veci aj správny právny záver, keď v tomto rozsahu na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy
a ustálené výsledky súdnej praxe, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k rozhodnutiu aj
náležite odôvodnil. Pokiaľ ide o prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie spočívajúci v určení, že

zverejnením predmetného článku došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, odvolací súd sa
plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti a v podrobnostiach naň poukázal.
Rovnako sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti,
ktorou súd zamietol žalobu v časti o priznanie uplatneného ospravedlnenia žalovaným. Výrok súdu
prvého stupňa v tejto časti vyhodnotil za vecne správny, majúc za to, že súd prvého stupňa v tejto

časti právne správne vec posúdil. Odvolací súd sa však nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa
pokiaľ ide o rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi, nakoľko rozhodnutie o tejto časti
nároku mal za predčasné. Uviedol, že zákon ustanovuje jedinú podmienku priznania nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie, ktorým v danom prípade je
konštatovanie porušenia práva na ochranu osobnosti navrhovateľa odporcom súdnym rozhodnutím,

nezdá postačujúce. Úlohou súdu prvej inštancie má byť podľa odvolacieho súdu posúdiť primeranosť
poskytnutého morálneho zadosťučinenia vo vzťahu k neoprávnenému zásahu žalovaného a tak posúdiť
i odôvodnenosť nároku žalobcu na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy a rovnako posúdiť mieru
spoluzodpovednosti žalovaného na možnom vyvolaní následkov v osobnostnej sfére žalobcu.

7. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa
smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne,

obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo
použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové
a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami
fyzickej osoby. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili

následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku
náhrady podľa § 13 odseku 2 Občianskeho zákonníka určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

8. V konaní po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom nebolo sporné, že žalovaný zasiahol
do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Už súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
uzavrel, že pôvodcom zásahu bol žalovaný, ktorému sa nepodarilo v konaní preukázať pravdivosť

zverejnených tvrdení v označenom novinovom článku. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by štyri
kontrolovanérelácie(Takísmeboli,K.,K.,X.C.)bolipredraženéo16,5miliónakorún(547.699€),pričom
financovanie označených relácií bolo predmetom viacerých kontrol, z ktorých výsledkom ani jednej
nebolo konštatovanie o predražení 16,5 milióna korún (547.699 €). Žalovaný informáciu o predražení
zverejnil pritom ako fakt, nepripúšťajúci pochybnosti. Zároveň sa žalovanému nepodarilo preukázať, že

všetky podozrivé relácie zadával žalobca. Naopak vyplynulo, že žalobca nemal oprávnenie samostatne
dohadovať zmluvy na predmetné relácie (reláciu Doktor C. podpisoval žalobca na základe poverenia
generálnym riaditeľom K.), na tomto procese sa podieľali buď programový riaditeľ alebo generálny
riaditeľ STV. Zároveň s ohľadom na závery súdu prvej inštancie v spojení s časťou rozsudku odvolaciehosúdu, v ktorej bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, po vrátení veci súdu prvej inštancie
odvolacím súdom, súd nepovažoval za sporné, že nebola preukázaná ani pravdivosť výroku o tom,
že žalobca dohadoval podozrivé miliónové zmluvy, kde sú náklady na relácie o tretinu vyššie ako

pri podobných programoch v tej istej televízii. Rovnako po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej
inštancie nebola spornou existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom žalovaného
spôsobeným uverejnením nepravdivých skutkových tvrdení týkajúcich sa žalobcu a jeho spôsobilosti
vyvolať ujmu žalobcovi. Odvolací súd jednoznačne skonštatoval, že uverejnený článok vyznel vo vzťahu
žalobcovi obzvlášť dehonestujúco až kriminalizujúco a poburujúco, považoval za jednoznačné a zrejmé,

že z objektívneho hľadiska každá osoba, ktorej priatelia a príbuzní čo i len pochybujú o jej morálnom
kredite, môže byť poznačená hoci len teoreticky poklesom dôveryhodnosti potrebnej pre výkon profesie
a pociťovať ujmu na osobnostných právach v značnej miere. Sporným ostalo, či poskytnuté morálne
zadosťučinenie výrokom súdu prvej inštancie je dostatočne primerané vo vzťahu k neoprávnenému
zásahu žalovaného a či je dôvodný nárok žalobcu na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy (pri
posúdení miery spoluzodpovednosti žalovaného na možnom vyvolaní následkov v osobnostnej sfére

žalobcu).

9. V konaní po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom na návrh žalobcu vypovedala
ako svedok navrhnutý žalobcom, G. X., manželka žalobcu. Z jej výpovede súd zistil, že v televízii
pracuje 37 rokov, po uverejnení článku nezaznamenala kariérny postup. Svedkyňa si nespomínala,

že by difamujúce informácie o žalobcovi uverejnili iné médiá, okrem denníka Pravda, s výnimkou
monitoringov. Svedkyňa považovala za nepravdivý celý uverejnený článok. Nepamätala si konkrétne
skutkové tvrdenia, článok mal podľa svedkyne informovať o spreneverení peňažných prostriedkov
televízie žalobcom. Blízki priatelia a rodinní príslušníci postoj k rodine po uverejnení napadnutého
článku nezmenili, zmenili ho skôr vzdialenejší známi, bez bližšej konkretizácie osôb. Súvislosť s článkom

odvodila svedkyňa od skutočnosti, že svoj postoj zmenili v období uverejnenia článku, bez toho, aby sa
ich priamo pýtala, či článok čítali.

10. Pri skúmaní miery zodpovednosti žalovaného za zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu
sa súd zaoberal článkami na serveri www.medialne.sk (založené na č. l. 271, resp. 273 v spise). Je

potrebné uviesť, že už tieto články (osobitne článok uverejnený 12. 11. 2008), uverejnili informácie
obdobné informáciám uverejneným v článku, na základe ktorého uverejnenia si žalobca uplatnil nároky
v tomto konaní. Článok uverejnený serverom www.medialne.sk dňa 12. 11. 2008 obsahoval informáciu,
že nákupy relácií, ktoré STV realizovala, si mali vyžiadať náklady vyššie o 16,5 milióna korún oproti
porovnateľným reláciám, a tiež informáciu, že mali byť podpisované žalobcom. Je teda zrejmé, že

tvrdenia spájajúce žalobcu s nákupom relácií, ktoré mali byť drahšie v porovnaní s porovnateľnými
reláciami v súčte o 16,5 milióna korún, boli uverejnené už predtým, ako žalovaný uverejnil článok, ktorým
zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Ani táto skutočnosť však žalovaného v plnej miere
nezbavuje zodpovednosti za uverejnenie skutkových tvrdení, ktoré boli vyhodnotené ako nepravdivé,
hoci nemožno (aspoň v súvislosti s článkom uverejneným na serveri www.medialne.sk dňa 12. 11.

2008 (č. l. 273 v spise)) vždy hovoriť o preberaní informácií inými subjektmi od žalovaného. Žalovaný je
vydavateľom denníka s celoštátnou pôsobnosťou, začiatok článku obsahujúceho nepravdivé skutkové
tvrdenia uverejnil na titulnej strane (s pokračovaním na 6. strane), pričom aj odvolací súd uzavrel, že
napadnutý článok a tiež konkrétne výroky o žalobcovi neopodstatnene podsúvajú čitateľom informáciu o
správaní sa verejného činiteľa vo veciach verejného záujmu zavrhnutia hodným spôsobom, kriminalizujú

ho, a teda dehonestujú a difamujú. Bez overenia si informácie a súvislostí žalovaný uviedol v súvislosti s
nimi celé meno a fotografiu žalobcu bez jeho súhlasu a výnimku spravodajskej licencie z ustanovenia §
12 Občianskeho zákonníka žalovaný nepreukázal. Ako uviedol odvolací súd, žalovaný pritom informácie
neuverejnil ako úvahy, podozrenia a subjektívny názor autora článku, ale ako fakt, s tým, že vzhľadom na
charakterperiodika(nejednásaobulvár)jepotrebnévziaťoúvahy,žečitateľkinformáciámuverejneným

v tomto druhu periodika nepristupuje s obozretnosťou, nepočíta s nadsázkou a s preháňaním, naopak,
počíta s overením sprostredkovaných informácií s cieľom informovať svedomito a pravdivo.

11. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom opätovne posúdil, či poskytnuté morálne
zadosťučinenie výrokom súdu prvej inštancie je dostatočne primerané vo vzťahu k neoprávnenému

zásahu žalovaného a či je dôvodný nárok žalobcu na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy a uzavrel,
aj s ohľadom na závery odvolacieho súdu o značnej miere závažnosti neoprávneného zásahu do
práva žalobcu na ochranu osobnosti, že sú dané dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Úlohou súdu však bolo určiť takú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je primeranáa postačujúca na relatívnu sanáciu nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom a ktorá tak
bude súčasne aj účinná. Je potrebné uviesť, že žalobca sa pri odôvodnení požadovanej nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 40.000 € obmedzil na skonštatovanie, že táto je odôvodnená závažnosťou

vzniknutej nemajetkovej ujmy (naštrbenie vážnosti a cti), ktorá je v danom prípade daná intenzitou a
jej rozsahom (zverejnenie v známom denníku, preberanie zverejneného obsahu článku najčítanejším
serverom www.medialne.sk , denníkom M.), ako aj okolnosťami, za ktorých k
neoprávnenému zásahu došlo. Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 2, prvej vety Ústavy
Slovenskej republiky, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovo, písmom, tlačou, obrazom alebo
iným spôsobom a šíriť informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide
o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V posudzovanom prípade teda stojí proti

sebe právo na slobodné šírenie informácií proti právu na ochranu osobnosti. Súd nespochybňuje, že v
demokratickej spoločnosti majú novinári a médiá privilegované postavenie, obzvlášť pri informovaní o
veciach verejného záujmu. Majú tiež právo na určitú mieru preháňania prípadne provokácie. Zároveň
žalobca, ako osoba v čase uverejnenia sporného článku pôsobiaca na pozícii výrobného riaditeľa
verejnoprávnej televízie podliehal širšej akceptovateľnej miere kritiky ako súkromné osoby. To všetko

sú okolnosti, ktoré súd vzal pri posudzovaní výšky nemajetkovej umy v peniazoch do úvahy. Zároveň
však súd vzal do úvahy absenciu overenia pravdivosti uverejnených informácií/výrokov. Je tiež potrebné
uviesť, že úlohou priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je satisfakcia za neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti so značnou mierou intenzity, je však zároveň dbať, aby sankcia zároveň
neodrádzala tlač od účasti na diskusii o problémoch verejného záujmu. Na druhej strane dopad peňažnej

sankcie má stimulovať pôvodcu neoprávneného zásahu k obozretnejšiemu postupu pri overovaní si
zverejňovaných informácií i keď verejného záujmu, preto náhrada nemajetkovej ujmy má sledovať
nielen cieľ nápravný a vyrovnávací, ale tiež cieľ preventívny. Zároveň je potrebné zaoberať sa časovým
odstupom od neoprávneného zásahu, nakoľko pokiaľ forma morálnej satisfakcie už nemôže byť totožná,
prípadne porovnateľná s formou, v akej k zásahu došlo (článok v periodiku), prípadne ak sa daný spôsob

satisfakcievzhľadomnaveľkýčasovýodstupmíňaúčinku,potomspravidlatrebavzniknutúnerovnováhu
kompenzovať finančným zadosťučinením (nález ÚS ČR z 18.2.2004, sp. zn. III. Ú 281/03). Z výpovedí
viacerých svedkov vyplynulo, že v prostredí M. bol už pred uverejnením napadnutého článku vyvíjaný
tlak na odvolanie žalobcu z funkcie výrobného riaditeľa (napr. výpoveď svedka N. a uviedol to napokon
aj samotný vtedajší generálny riaditeľ M., I.). Zároveň opätovné vymenovanie do funkcie výrobného

riaditeľa v júli 2010 bolo sprevádzané nesúhlasným stanoviskom časti členov Rady M.. Po odvolaní z
funkcie výrobného riaditeľa v januári 2009 sa žalobca podľa vlastného vyjadrenia (výpoveď žalobcu 9.
12. 2009) venoval podnikateľskej činnosti. V júli 2010 bol žalobca opätovne vymenovaný do funkcie
výrobného riaditeľa. Dcéra žalobcu sa podľa vyjadrenia žalobcu neskôr zamestnala v televízii. Súd teda
pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch zobral do úvahy na jednej strane záver, že sa žalovaný

dopustil neoprávneného zásahu spôsobilého vyvolať žalobcovi ujmu v značnej miere, a to dostatočne
na to, aby uznal nárok žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch za dôvodný, na druhej
strane však prihliadol na všetky v tomto bode odôvodnenia uvádzané okolnosti pri rozhodovaní o výške
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vzal súd ako kritérium výšku priemernej mesačnej mzdy a pri
zohľadnení skutočnosti, že denník vydávaný žalovaným nebol ani prvým, ani jediným médiom, ktoré v

súvislosti so žalovaným uverejnilo informácie týkajúce sa obsahu článku, v súvislosti so zverejnením
ktorého si žalobca uplatnil nároky v konaní, určil súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo
výšky zodpovedajúcej (približne) päťnásobku priemernej mesačnej mzdy v SR v roku 2009.

12. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Žalobca sa v konaní
v súvislosti s neoprávneným zásahom žalovaného do práva žalobcu na ochranu osobnosti osobitne
domáhal určenia, že zverejnením údajov žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti
žalobcu, osobitne zadosťučinenia formou uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi a
osobitne priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v dvoch

častiach uplatneného nároku úspešný (určenie, že zverejnením údajov žalovaný neoprávnene zasiahol
do práva na ochranu osobnosti žalobcu a uloženie povinnosti uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch
žalovaným žalobcovi (hoci konečná výška náhrady nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu)) a v
jednej časti bol neúspešný (uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi), súd rozhodoltak, že odčítal úspech žalovaného (1/3) od úspechu žalobcu (2/3) a výsledný úspech žalobcu určil
vo rozsahu 1/3, čomu zodpovedá aj nárok žalobcu na náhradu trov konania. Súd rozhodoval aj o
nároku štátu na náhradu výdavkov, ktoré štátu vznikli v súvislosti s výsluchom svedka, ktorému uhrádzal

uplatnené svedočné (svedok Ing. L. K.). O nároku štátu rozhodol súd tak, že štát má voči žalobcovi nárok
na náhradu nákladov spojených s vykonaním dokazovania výsluchom svedka R.. L. K. v rozsahu 1/3
a voči žalovanému v rozsahu 2/3. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.