Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209383
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817209383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX,
M., proti žalovanému N. J. O., a.s., so sídlom v M., Ul. D. č. XXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou V. V., s.r.o., so sídlom v D., M. XXX/XX, o určenie že zmluva o hotovostnom
úvere a zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. januára 2018, č. k. 9Csp/93/2017-38 v spojení s
dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa 09. januára 2019, č. k. 9Csp/93/2017-70, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 09.01.2019 č. k.

9Csp/93/2017-70 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že zmluva o hotovostnom úvere a
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Výrokom II. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa
11.12.2014uzatvorenámedzižalobcomažalovanýmnazabezpečeniepohľadávkyvzniknutejzozmluvy
o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2014 je ako

neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 09. januára 2019 žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozsudku v spojení
s dopĺňacím rozsudkom uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 9.6.2017 domáhal proti žalovanému
určenia, že zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
11.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: zo zmluvy o hotovostnom úvere a
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2014 vyplýva, že na jej základe bol

žalobcovi poskytnutý úver 2000 eur, ktorý mal žalobca splácať 60-timi splátkami, celkovo mal zaplatiť
3348,68 eur. V bode Úver je uvedené: druh úveru bezúčelový, výška úveru 2000 eur, výške mesačnej
splátky 55,81 eura počet splátok 60, ročná úroková sadzba 22,26%, RPMN 24,9%, termín konečnej
splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci Termín splatnosti splátok:
prvá splátka je splatná po mesiaci od poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúcim po
poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný
deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v

kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná
prvá splátka. Informácie o splátkach boli uvedené na www.O..sk. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) zo dňa 11.12.2014 bola uzavretá v súvislosti s poskytnutým úverom č. XXXXXXXXXX na
jeho zabezpečenie. Je to žalovaným vopred pripravená listina pričom podľa tvrdenia žalobcu s nímnebola osobitne dohodnutá, žalovaný opak nepreukázal. V Dohode o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
sú ako účastníci zmluvy označené strany sporu. Na základe tejto dohody je na žiadosť žalovaného
zamestnávateľ povinný vykonať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v

riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na určené číslo účtu spoločnosti vo výške dvojnásobku
pravidelnej mesačnej splátky uvedenej v zmluve, vo výške maximálne prípustnej podľa zákona do doby
uhradeniadlžnýchsplátok.Dlžníkstakýmtopostupomvýslovnesúhlasí.Dohodasavzťahujeinaďalších
budúcich platcov mzdy. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 34, § 37, § 52 ods. 1, § 54 ods.
1, 2, § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom

ku dňu 16.4.2010; § 137 Civilného sporového poriadku; § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. Hodnotením
skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi stranami
sporubolauzavretázmluvaospotrebiteľskomúvere,nakoľkozobsahuspisunevyplýva,žebyžalobkyňa
pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za

spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že veriteľ uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra.
Zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a
§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.; predmetom zmluvy je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
zo strany veriteľa a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené

so spotrebiteľským úverom. Zo zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2014 vyplýva, že na jej základe bol žalobkyni poskytnutý úver 2000 eur,
ktorý mal žalobca splácať 60-timi splátkami, celkovo mal zaplatiť 3348,68 eur. Dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 11.12.2014 bola uzavretá v súvislosti s poskytnutým úverom č.
XXXXXXXXXX na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd podrobil kontrole

zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že táto nemá všetky zákonné náležitosti predpokladané v § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa predmetný spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Keďže v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky určite, zrozumiteľne a nezameniteľne a tiež neobsahuje ani

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov považuje sa predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti uvedený ako 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to
15. deň v mesiaci. Teda konečná splatnosť nebola uvedená dostatočne určito ako termín, a preto ako
keby ani uvedená nebola. Zároveň predmetná zmluva neobsahuje konkrétny dátum prvej a poslednej

splátky a ani termíny plátok istiny, úroky a iných poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Správne mala byť
uvedená RPMN 24,97 % nie 24,9%. Aj z uvedeného dôvodu sa predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v stave
účinnom pri podpise zmluvy a podpise dodatku k zmluvy považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V

prejednávanej veci súd skúmal, či uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom.
Je evidentné, že žalovaný si touto formou zabezpečil splatenie nekontrolovateľných plnení. Takýto
inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v
tom zmysle či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje

nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo sa plní bez právneho dôvodu,
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Žalovaný považuje dohodu za platnú a
žalobca tvrdí, že je neplatná i s ohľadom na to, že týmto zabezpečovacím prostriedkom môže žalovaný
ako veriteľ vymôcť nekontrolovateľne akékoľvek plnenie. Novelou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnou od 1.5.2014 bol v § 5a ods. 1 písm. a/
vyslovene zakázaný takýto zabezpečovací prostriedok, ibaže by táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Uvedené ustanovenie v čase uzavretia zmluvy platilo. V zmluve je uvedené len že dlžník vyhlasuje, že je
vedomý dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, najmä toho že na jej základe mu môže platca

mzdy v prípade omeškania s úhradou splátok úveru ponížiť jeho pohľadávku na výplatu mzdy a použiť
ju na úhradu splátok úveru. Ďalej vyhlásil, že si je vedomý, že uzavretie dohody je dobrovoľné a bol
poučený o možnosti ju neuzatvoriť. Z takéhoto poučenia však nevyplýva, že bola žalobkyňa poučená
o tom že žalovaný tak môže bez súdnej kontroly vymôcť akékoľvek plnenie, ktoré označí a tiež nebolapoučená, že uzavretie tejto zmluvy je dobrovoľné a nie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského
úveru. Žalobca nemal žiadnu vedomosť, čo všetko bude predmetom zrážok, nemal predstavu o počte
týchto zrážok a aj výšku zrážky si jednostranne stanovil žalovaný. Takáto praktika odporcu nemôže

v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. Súd poukázal na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého „ predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní

dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody“. Pokiaľ teda žalovaný použil tento zabezpečovací
príspevok s účinkami bez akejkoľvek kontroly získať od spotrebiteľa plnenie aj na základe neplatných
zmluvných dojednaní, čo môže privodiť značnú majetkovú ujmu spotrebiteľovi, takéto konanie nemožno
označiť za dobromyseľné, morálne a čestné. Takéto konanie spôsobuje výraznú nerovnosť zmluvných
strán a porušenie zmluvnej slobody, preto celú dohodu o zrážkach zo mzdy ako rozpornú s dobrými

mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako i v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.
a § 53 Občianskeho zákonníka, súd považuje za absolútne neplatnú. Zmluva umožňuje žalovanému
obísť dôležitý prvok unijného práva, predstavujúci ex offo kontrolu a postihnúť majetok spotrebiteľky bez
súdnej kontroly a vymôcť plnenie z akýchkoľvek podmienok. Podľa § 53 Z Dohody o zrážkach zo mzdy
nie je zistiteľné pohľadávku akého druhu zabezpečuje a v akej výške. Veriteľ k spotrebiteľovi nie je vo

vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške,
ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú formou zrážok zo mzdy v jeho prospech realizovať. Dohoda o
zrážkach zo mzdy aj teda aj neurčitým právnym úkonom. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že táto dohoda
je ako neprijateľná podmienka neplatná. V dopĺňacom rozsudku súd rozhodol o trovách konania tak, že
žalobkyni priznal nárok náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na Rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. proti Kára Bíróová,
podľa ktorého Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Žalovaný sa dovolával výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZSU v súlade s princípom právnej istoty

podľa ust. Čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Judikatúra európskeho súdneho
dvora má pritom najmä zabezpečovať jednotný výklad práva EÚ a tak aj jeho rovnaké uplatňovanie
v jednotlivých členských štátoch. Ďalej uviedol, že v prípadoch, kedy ESD podáva právny výklad
ustanovení európskeho práva či už v jednotlivých rozhodnutiach alebo na žiadosť súdov členských
štátov či iných orgánov a inštitúcií EÚ má judikatúra ESD všeobecnú záväznosť. To znamená, že týmto

výkladom ESD sa musí riadiť nielen súd, ktorý o výklad požiadal či štát alebo inštitúcia EÚ, ktorej je
rozhodnutie určené, ale všetky členské štáty, ich orgány a obyvateľstvo ako aj samotné orgány EÚ.
Judikatúra ESD má preto povahu prameňa európskeho práva. Jedným z najvýznamnejších rozhodnutí,
v ktorom výklad práva nadobudol takúto všeobecne záväznú povahu (stal sa právnou normou) a ktoré
patrídojudikatúryESDjeprípadCostav.Enel-vyplynulaznehozásadanadradenostieurópskehopráva

nad právo vnútroštátne. Súdny dvor EÚ teda bez akýchkoľvek výhrad patrí k najvyššej súdnej autorite,
a teda jeho záver, že zmluva nemusí spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny, musí byť zohľadnený pri výklade dotknutého ustanovenia právneho poriadku SR. Žalovaný
poukazuje, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať
svoje národné právo v súlade so smernicami a to s poukazom na rozhodnutia: C- 106/77 Simmenthal,

C-106/89 Marleasing, C-397/01 - Pfeiffer. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 29.11.2017, č.k. 43 Co/24/2017, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
15.01.2018. Pokiaľ ide o dátum konečnej splatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, žalovaný mal za
to, že tento je uvedený priamo v zmluve, a to nasledovne: „Termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po
poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Aj keď Zmluva neuvádza presný číselný dátum

ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká
je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Mal za
to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybnemožné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tak ako je tomu v danom prípade.
Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je
konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona

č. 129/2010 Z. z. dosiahnutý. Na podporu svojich tvrdení z hľadiska náležitosti ust. § 9 ods. 2 písm. f)
ZSU, žalovaný uviedol rozsudok Okresného súdu Poprad, zo dňa 21.11.2017,sp. zn. 17Csp/158/2017.
K ustanoveniu dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú, žalovaný uvádzal nasledovné. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy je štandardným právnym inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku, ktorý sa
bežne v čase uzatvorenia úverovej zmluvy využíval na zabezpečenie pohľadávok. Úpravu dohody o

zrážkach zo mzdy taktiež zahŕňa aj § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ktorého účinnosť nastala od 01.05.2014. V zmysle tohto ustanovenia je neprípustné zabezpečenie
uspokojeniapohľadávkyalebosplneniezáväzkuzospotrebiteľskejzmluvydohodouozrážkachzomzdy,
ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Požiadavky na písomnú formu dohody, ako aj na uzavretie vo
forme osobitnej listiny boli

splnené. Ako výslovne vyplýva z textu dohody, nachádza sa na nej aj prehlásenie žalobcu a žalovaného,
že svojimi podpismi vyjadrujú súhlas s jej uzatvorením. Žalobca dohodu bez akejkoľvek výhrady
podpísal. Pokiaľ s jej uzatvorením nesúhlasil, mal možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným
neuzatvoriť. Takto prejavená vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobca sám na základe
vlastného rozhodnutia súhlasil s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalobca ustanoveniam

dohody nerozumel, nemal ich podpisovať alebo si ich mal nechať žalovaným bližšie vysvetliť. Na
základe uvedených skutočností mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade
so zákonom platným a účinným v čase uzatvorenia predmetnej dohody. Žalovaný je toho názoru,
že v konaní absentuje naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov a
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní

preukazovať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať a byť preukázaný nielen v čase
začatia konania, ale aj v čase, keď bol rozsudok vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu
je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. V tejto súvislosti
poukázal na judikatúru súdov Slvoenskej republiky, z ktorých vyplýva, že právny záujem žalobcu musí
byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho

záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami
sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia

tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalovaný žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému
náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je

potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5.Súdprvejinštancievosvojomrozhodnutídospelkzáveru,žezmluvaospotrebiteľskomrevolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú uzatvorila žalobkyňa a žalovaný dňa
11.12.2014jebezúročnáabezpoplatkovnatomprávnomzáklade,žezmluvaoúvereneobsahujetermín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky určite, zrozumiteľne a nezameniteľne a tiež
neobsahuje ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, Uviedol, že v zmluve bol uvedený termín
konečnej splatnosti ako 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to 15. deň v mesiaci. Teda konečná splatnosť
nebola uvedená dostatočne určito ako termín, a preto mal za to, ako keby ani uvedená nebola. Zároveň
predmetná zmluva neobsahovala konkrétny dátum prvej a poslednej splátky a ani termíny plátok istiny,

úrokovainýchpoplatkov.Zároveňsúdprvejinštanciedospelkzáveru,žeuzatvorenáDohodaozrážkach
zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľnou podmienkou, a teda neplatnou.6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

7. V konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami konania je spotrebiteľských vzťahom,
na ktorý sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahuje aj zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Vo vzťahu k
záverom súdu prvej inštancie o chýbajúcej náležitosti zmluvy, a to vymedzenie termínu konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru má odvolací súd za to, že pod pojmom termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru nemožno bezvýhradne rozumieť iba konkrétne určený dátum, ak podmienky
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky a aj
konečnej splatnosti úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch je
transpozíciou čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice 200/48/ES, ktorá ustanovuje ako povinnú náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere. Táto náležitosť je vyjadrená v zákone č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ tak, že zmluva musí obsahovať dobu
trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu toto
ustanovenie neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice.
Eurokonformným výkladom tohto ustanovenia je možné dospieť k záveru, že povinnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vymedzenie dĺžky trvania zmluvy dostatočne určitým spôsobom.

8. V predmetnej zmluve o úvere bol termín konečnej splatnosti vymedzený ako „termín konečnej
splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to 15. deň v mesiaci“. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu takéto vymedzenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je dostatočne určité, keď tento termín
jednoznačne neobsahuje. K odlišnému záveru nemožno dôjsť ani skúmaním objektívne zistiteľných

kritérií, na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje žalovaný, podľa ktorých spotrebiteľ by mal vedieť, aká
je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru.
Spotrebiteľ musí byť preukázateľne informovaný kedy nastane termín konečnej splatnosti úveru, a to
už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií. Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v
nesúlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak žalovaný predložil žalobkyni ako spotrebiteľke zmluvu,

ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal
v zmluve presne určený termín konečnej splatnosti úveru a namiesto toho bol ešte zaťažený jeho
nejasným výpočtom.

9. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov

a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluvy o úvere
obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť
každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Uvedené však nemá vplyv na to, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné považovať za bezúročnú a

bez poplatkov, ako uzavrel aj súd prvej inštancie. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných
v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, ako v predmetnej veci, keď zmluva o úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti,
zmluvu o úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

10. Pokiaľ ide o predmetnú dohodu o zrážkach uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa
11.12.2014, táto ako zabezpečovací prostriedok bola uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere.
Podľa § 53 ods.1 OZ pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), a
tieto sú považované za neplatné.

11. Prihliadajúc na formálne a obsahové náležitosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy je odvolací
súd toho názoru, že predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť,
pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom

prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej
mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech
spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Predmetná dohoda ozrážkach zo mzdy je neplatná aj pre absenciu náležitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala
výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a

tedaneplatnépodľa§37ods.1Občianskehozákonníka(včaseuzatvoreniadohodyozrážkachzomzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho
inštitútu).

12. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý doplnil ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch.Uvedenéustanovenie§11ods.4zákonaospotrebiteľskýchúverochumožnilo
spotrebiteľovi s účinnosťou od 01.01.2018 domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu je podľa

názoru odvolacieho súdu možné v zmysle § 137 písm. c) CSP konštatovať, že podmienky prípustnosti
žaloby boli splnené a spotrebiteľ sa mohol domáhať určenia, že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov v zmysle podanej žaloby, a to aj bez preukazovania naliehavého právneho záujmu. Odvolacia
námietka žalovaného v tejto súvislosti bola preto nedôvodná.

13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s §
255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. Žalobkyne však žiadne

trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).