Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010046
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:9015010046.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s.,
Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 31 642 284, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián
Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 14343/2015/B625-SV/26828/Pa zo dňa 14.05.2015,

takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 21.07.2015 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14343/2015/B625-SV/26828/Pa zo dňa 14.05.2015,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
ZA-OVBP2-2015/008194/KRA zo dňa 15.03.2015 o nepriznaní postavenia účastníka konania podľa
§ 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku v spojení s § 34 stavebného zákona v územnom konaní
o umiestnení stavby „AQUAPARK Kamenná Poruba“. Správnu žalobu dôvodil tým, že predmetné
rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia relevantnej veci. Mal za to,

že rozhodnutie je založené na nesprávnej právnej interpretácii pojmu „účastník správneho konania“
- odvolací orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozhodujúcimi argumentmi žalobcu ohľadne
výkladu tohto pojmu. Dal do pozornosti súdu, že mu napádaným rozhodnutím nebolo poskytnuté žiadne
právne relevantným spôsobom podložené vysvetlenie, z ktorého by boli zrejmé dôvody nerešpektovania
ustáleného výkladu pojmu účastník správneho konania a odklonenie sa od takéhoto výkladu. Žalobca
ďalej uviedol, že neprihliadanie ku skutočnostiam ním uvedených v odvolaní má za následok objektívnu

nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia. Za podstatné považoval, že odvolací orgán bližšie
nekonkretizoval dôvody, prečo závery vyplývajúce z dôkazov, ktoré predložil nepovažoval za relevantné,
a zároveň taktiež neuviedol, ktoré úvahy považoval za smerodajné pre odklonenie sa od záverov z
daných dôkazov, resp. uvádzaných tvrdení, rezultujúcich. Mal za to, že konaním žalovaného došlo k
zásahu do základného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to z dôvodu nepriznania mu postavenia účastníka

konania bez zjavnej opodstatnenosti, došlo k zásahu do príslušných ústavnoprávnych garancií z daných
ustanovení vyplývajúcich. Obsahom týchto práv je okrem iného právo na prístup k súdom a iným
orgánom SR, pričom vyjadrením tohto práva je nepochybne taktiež právo subjektu, aby s ním bolo ako s
účastníkom správneho konania aj konané. Nakoľko s ním nebolo konané ako s účastníkom príslušného
správneho konania, resp. mu pôvodne priznané postavenia účastníka bolo odňaté, predstavuje takéto
zaobchádzanie zásah do jeho príslušného základného práva.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sž/7/2015 zo dňa 04.08.2015 postúpil
predmetnú vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému. Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 6S/203/2015-63 zo dňa 25.1.2017 postúpil predmetnú vec Krajskému súdu v Žiline.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Nds/9/2017 zo dňa 07.11.2017 na základe
nesúhlasu Krajského súdu v Žiline s postúpením veci rozhodol, že na konanie a rozhodnutie veci je
miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

3. Vo vyjadrení žalovaný žiadal správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že dôvody, ktorými žalobca

preukazuje svoje právo byť účastníkom územného konania mu toto právo nezakladajú a poukázal na
znenie § 14 a § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona. Z uvedeného mal za to, že stavebný zákon v cit.
ustanovení vymedzuje okruh účastníkov územného konania tak že pre priznanie postavenia účastníka
konania musí osoba spĺňať dve základné podmienky súčasne, a to, že je vlastníkom pozemku alebo
stavby alebo je vlastníkom susedného pozemku a stavby, a že toto jej preukázané vlastníctvo môže
byť rozhodnutím priamo dotknuté. V nadväznosti na to § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona

vymedzuje podrobnejšie pojem susedné pozemky a stavby na nich a susedná stavba. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/1/2010 a bol názoru,
že z podkladov rozhodnutia stavebného úradu jednoznačne vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal splnenie vyššie uvedených podmienok pre priznanie postavenia účastníka územného
konania v zmysle § 34 stavebného zákona, pretože nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých je predmetná

stavba umiestnená, nemá k týmto pozemkom a ani k susedným pozemkom a stavbám, ktoré by mohli
byť rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté iné práva a relevantne nepreukázal, ako môže
byť územným rozhodnutím ovplyvnené alebo obmedzené užívanie Slovenských liečebných kúpeľov
Rajecké Teplice tak, ako to má na zreteli práve § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona. K námietke
týkajúcej sa ohrozenia existencie kúpeľného miesta žalovaný uviedol, že z hľadiska ochrany prírodných

liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov sa k návrhu vyjadrilo Ministerstvo zdravotníctva
SR, Inšpektorát kúpeľov a žriediel listami, v ktorých uviedlo, že vzhľadom na umiestnenie predmetnej
stavby v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Rajeckých Tepliciach, Ministerstvo
zdravotníctva SR nie je v územnom konaní dotknutým orgánom podľa osobitného predpisu. Ministerstvo
životného prostredia SR v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach v znení

neskorších predpisov (ďalej len geologický zákon) posúdilo využiteľné množstvo termálnej vody vrtu
RTŠ - 1 Kamenná Poruba na základe predloženej správy a rozhodnutím č. 100/2013 zo dňa 12.09.2013
schválilo potrebné využiteľné množstvo termálnej vody z vrtu RTŠ - 1 Kamenná Poruba s podmienkou,
že ovplyvnenie výdatnosti a vlastností prírodných liečivých vôd v kúpeľoch Rajecké Teplice odberom
vody z vrtu RTŠ - 1 je neprípustné. Posudzovanie vplyvu na životné prostredie si vyhradil Obvodný úrad

životného prostredia v Žiline, ktorý konštatoval, že navrhovaná činnosť AQUAPARKU Kamenná Poruba
nebude mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a preto nie je predmetom zisťovacieho
konania v zmysle § 18 ods. 5 zákona č. 24/2005 Z.z. K námietke žalobcu, že tým, že mu nebolo priznané
postavenie účastníka územného konania došlo k zásahu do jeho základného práva zakotveného v čl.
46 ods. Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a

to najmä v tom, že nemá možnosť vykonávať práva s týmto postavením prislúchajúce uviedol, že táto
je vzhľadom na uvedené neopodstatnená.

4. Žalobca vo vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/92/2015, zo dňa
30.03.2017 z ktorého mal za zrejmé, že účastník konania musí svoje práva brániť už v územnom

konaní, nakoľko už v tomto konaní je nebránenie, resp. nemožnosť brániť svoje práva spôsobilé vyvolať
zásah do ústavne garantovaných práv účastníka. Zároveň považoval za dôležité všetky pripomienky
a námietky uvádzať už v územnom konaní, nakoľko sa na ne v stavebnom konaní neprihliada. V
dôsledku uvedeného sa tak nemohol stotožniť s právnou konštrukciou žalovaného, nakoľko ak by svoje
odôvodnené námietky nepodal už v konaní o umiestnení stavby, na jeho neskoršie prípadné námietky

by sa priamo zo zákona neprihliadalo. Opakovane uviedol, že bol a je predmetným rozhodnutím
o umiestnení stavby na svojich právach dotknutý, nakoľko v okrese, kde sa má vykonávať stavba
predmetného „AQUAPARKUT Kamenná Poruba“ je vymedzené ochranné pásmo prírodného liečivého
zdroja Rajecké Teplice, ako aj povolením umiestnenia tejto stavby je dotknutá otázka ochrany prírody
a krajiny, ako aj napojenia stavby na pozemnú komunikáciu a inžinierske siete, ktoré v predmetnom

konaní namietal.

5. Podľa § 99 písm. g) správny súd konanie uznesením zastaví ak odpadol dôvod na pokračovanie v
konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).6. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej

samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

7. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané

náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

8. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia. Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva,
vykonával len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho

rozsahjeobmedzenýúčelomsprávnehosúdnictva.Jetotakpreto,žeúlohousúduvsprávnomsúdnictve
nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho
dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na

záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

9. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej
právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza,
nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej

zásady správneho konania a ďalej na otázku či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným
skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho
rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu
vec relevantný právny predpis.

10. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ktorým žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu rozhodol o nepriznaní
žalobcovi postavenia účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku v spojení
s § 34 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby „AQUAPARK Kamenná Poruba“.

11. V obdobnej veci zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR a vyslovil právny názor v uznesení sp.
zn. 7Sžo/21/2016 zo dňa 25.01.2018. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická
alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé
zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka
konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojím konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania,

ktoré nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba). Aj z tohto
dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto
rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi

trvá.Vprípadeskončeniasprávnehokonaniavydanímprávoplatnéhorozhodnutiavovecitotižzhľadiska
súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu
o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie
by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník.V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba (resp.
osoby), domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné
oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v

takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto
je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne či sa
nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené,
je potrebné súdne konanie o preskúmavaní rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom
konaní zastaviť podľa§ 99 písm. g) SSP - keďže, ako je uvedené vyššie, neexistuje spôsobilý predmet

prieskumu - a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na § 179 SSP, za
predpokladu zachovania lehoty. V súlade s uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, správny
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

12. Správny súd ďalej uvádza, že dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba
naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j.

poskytnúťochranureálnymarealizovateľnýmprávamfyzickýchaprávnickýchosôb,anieformalistickým
výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana
práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V
prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je
účastníkom správneho konania, avšak toto samo o sebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu,

pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za
následok jeho zrušenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2012 zo dňa 27.02.2013).

13. Správny súd po preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. V tejto
súvislosti uvádza, že rozhodnutie o umiestnení stavby „AQUAPARK Kamenná Poruba“ č. 13/2908/2013/

UR/09-JA zo dňa 25.09.2014 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.08.2015. Uvedeným
dňom nadobudnutia právoplatnosť predmetného rozhodnutia, ako rozhodnutia, ktorým sa predmetné
správne konanie právoplatne skončilo, vzniklo žalobcovi, ako osobe tvrdiacej, že správny orgán s ňou
v rozpore so zákonom nekonal ako s účastníkom konania, právo podať v súlade s § 179 SSP žalobu a
domáhať sa preskúmania jeho zákonnosti, pri dodržaní stanovených lehôt.

14. Záverom správny súd uvádza, že nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že
niekto je, resp. nie je účastníkom správneho konania a nepopiera ani právo dotknutého subjektu,
aby zákonnosť takéhoto rozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup
je však namieste jedine v prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh

účastníkov správneho konania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu
o zrušení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, žalobca vstúpi ako účastník do prebiehajúceho
správneho konania, zanikla.

15. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP

a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo
zastavené.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443

ods. 1 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná aleboho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Proti výroku o výške náhrady trov konania nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm.h) SSP)