Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318201357
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318201357.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Slovenská republika -

Ministerstvo hospodárstva SR, Bratislava 212, Mlynské nivy 44/a, proti žalovaným: v 1. rade: T. M., A..
XX.XX.XXXX, W. W. XXX, zastúpený P.. T. M., A.. XX.XX.XXXX, W. A. T., E. XXX, v 2. rade: G. T., A..
XX.XX.XXXX, W. W. Č.. XXX, v 3. rade: U.A. D., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXX, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1., 2., a 3. radep r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške

100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k E - KN parcelám č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré sú zapísané v súčasnosti na LV č. X, ako aj k E - KN parcele č. XXXX/
X, ktorá je zapísaná na LV č. X a k E - KN parcele č. XXXX zapísanej na LV č. XXX, všetko k. ú. T. W.,
obec W.. V podanej žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že v roku 2013 Ministerstvo hospodárstva
SR predložilo Slovenskému pozemkovému fondu návrh delimitačného protokolu, predmetom ktorého
mala byť delimitácia pozemkov, okrem iného aj pozemkov z E - KN parcely č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X a XXXX/X, nachádzajúce sa v k. ú. T. W., v prospech SPF s tým, že tieto pozemky boli zapísané
na LV č. XXX v prospech vlastníka Slovenská republika - správca Ministerstvo pre správu a privatizáciu
národného majetku SR. Takéto pozemky majú charakter poľnohospodárskej pôdy a podľa ustanovenia
§ 1, 17 a 22 zákona č. 229/1991 Z. z. patria do správy SPF s tým, že Slovenský pozemkový fondy s
delimitácioupozemkovsúhlasil,avšaklistomzodňa04.01.2017imoznámil,žetakétopozemkyužniesú
evidované na LV č. XXX, k. ú. T. W.. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že parcely registra E - KN č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pôvodne vedené na LV č. XXX boli v konaní č. Z-4250/2016 zo dňa

04.07.2016 na základe návrhu T. M., prílohou ktorého bola notárska zápisnica - osvedčenie o vydržaní
č. N241/2016 zo dňa 04.07.2016 zapísané Okresným úradom D. na žalovaného v 1. rade. Parcela
registra E KN č. XXXX/X bola v konaní č. Z-4929/2016 zo dňa 02.08.2016 na základe návrhu G. T., teda
žalovanej v 2. rade, prílohou ktorej bola notárska zápisnica - osvedčenie o vydržaní č. N271/2016 zo dňa
02.08.2016 zapísaná Okresným úradom D. na žalovanú v 2. rade. Listom č. 02352/2017-2063-10697
zo dňa 27.02.2017 Ministerstvo požiadalo Okresný úrad D., katastrálny odbor, o prešetrenie prevodu
predmetných pozemkov vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo nebolo o zamýšľanom prevode

informované, pričom o vydržaní sa dozvedelo až z listu, ktorý mu adresoval Slovenský pozemkový fond.
Následne Okresný úrad D. - katastrálny odbor im listom zo dňa 08.03.2017 oznámil, že obe prílohy
návrhov zo dňa 04.07.2016 a 02.08.2016 splnili podmienky zápisu do operátu Katastra nehnuteľností.
Ministerstvo listom zo dňa 03.03.2017 požiadalo Okresný úrad D., katastrálny odbor o zmenu názvusprávcu v Liste vlastníctva č. XXX, k. ú. T. W. s tým, že následne bol vydržaný aj ďalší pozemok, a to
E - KN parcela č. XXXX, zapísaná na LV č. XXX v konaní č. Z-2575/2017 zo dňa 24.04.2017 s tým,
že pozemok bol na základe návrhu žalovaného v 3. rade, prílohou ktorého bola notárska zápisnica

- vyhlásenie o osvedčení vlastníckeho práva č. N123/2017 zo dňa 24.04.2017 zapísaná Okresným
úradom D., katastrálnym odborom zapísaný v prospech žalovaného v 3. rade. Žalobca ďalej poukázal
na skutočnosť, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade nesplnili podmienky vydania notárskeho osvedčenia tak,
ako to vyžaduje zákon č. 323/1992 Z. z. o notároch, a to s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1
písm. a), pretože nevyhnutnou súčasťou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní je aj vyjadrenie osôb, ktorých

posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Ministerstvo
hospodárstva SR však nebolo vyzvané na vyjadrenie sa v súvislosti s vydržaním pozemkov, aj keď
predmetné pozemky boli zapísané na LV a nie v pozemnoknižnej vložke po neznámom subjekte. Okrem
toho v zázname z vykonania ohliadky pozemkov, ktorá sa uskutočnila dňa 08.04.2014 v k. ú. T. W. za
účasti starostu obce, zamestnankyne SPF za účelom delimitácie pozemkov medzi žalobcom a SPF je
uvedené, že predmetné parcely tvoria plochu, na ktorej sa nachádzajú hrubo zanedbané časti a tiež

malé časti, ktoré sú zorané a obrábané sporadicky medzi zanedbanými plochami a z tohto dôvodu je tak
zrejmé, že žalovaní v 1. až 3. rade nemali v držbe všetky vydržané parcely. Z uvedených dôvodov tak
neboli naplnené podstatné náležitosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a preto sa žalobca
domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca tiež doplnil svoju žalobu
písomným podaním zo dňa 13.08.2018 s tým, že poukázal na skutočnosť, že kontrolou archívnych

dokumentov zistil, že žiadosťou zo dňa 17.05.2004 žalovaný v 3. rade žiadal žalobcu o odkúpenie
pozemkov E - KN parciel č. XXXX/X - XXXX, zapísaných na LV č. XXX, orná pôda, o celkovej výmere
4839 m2, pričom kúpnou zmluvou č. 109/2004 zo dňa 17.12.2004 boli predmetné parcely aj predané.
Pozemok E - KN parcela č. XXXX zapísaný na LV č. XXX bol na návrh žalovaného v 3. rade zapísaný v
zmyslenotárskehoosvedčeniaovydržanívjehoprospech,pričomtátopredmetnáparcelabolazapísaná

na rovnakom LV ako parcely, ktoré žalovaný v 3. rade od Ministerstva hospodárstva v roku 2004 odkúpil,
a z tohto dôvodu tak musel mať vedomosť o tom, že parcela č. XXXX, ktorú užíval je vo vlastníctve
Slovenskej republiky v správe Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, a preto
možno mať dôvodnú obavu o dobromyseľnosť vydržania predmetnej parcely žalovaným v 3. rade.

2. Súd následne doručil žalobu žalovaným v 1., 2. a 3. rade a v zmysle § 167 ods. 2 CSP ich vyzval,
aby sa k podanej žalobe vyjadrili. Žalovaní v 1. a 2. rade k podanej žalobe vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 09.05.2018 uviedli, že vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, resp. Slovenského
pozemkového fondu k vydržaniu pozemkov pri osvedčení ich vlastníckeho práva nebolo potrebné,
pretože splnili všetky podmienky pre vydanie takéhoto notárskeho osvedčenia, a to z dôvodu, že ide o

pozemky, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce a to v intraviláne, pričom ustanovenie § 63
ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku sa takéto vyjadrenie vyžaduje len ak ide o nehnuteľnosti mimo
zastavaného územia obce. Pokiaľ ide o ohliadku a záznam z vykonania ohliadky pozemkov v k. ú. T. W.
zo dňa 08.04.2014, tak nie je jednoznačné z tohto záznamu a ohliadky, ktorej sa zúčastnila pracovníčka
Slovenského pozemkového fondu za účasti starostu, ktorá parcela je obrábaná a ktorá zanedbaná s

tým, že v opise sa dvakrát uvádza tá istá parcela XXXX/X a chýba parcela XXXX/X. Ide tak iba o
domnienku s tým, že opis parcely je tiež subjektívny názor na stav parciel, a preto ak niekto do jesene
má nepokosenú trávu na pozemku, tak sa môže javiť táto plocha ako zanedbaná. Okrem toho oni ako
užívatelia pozemkov o ohliadke vôbec nevedeli, neboli k nej prizvaní a nebolo im umožnené vyjadriť sa
k stavu pozemkov. Pracovníčkou SPF bola dňa 08.04.2014 pri ohliadke vytvorená fotodokumentácia,

ktorá zachytáva obhospodarované parcely T. M., ktoré boli v tom čase zorané. Z takéhoto záznamu o
ohliadke tak nie je možné vyvodiť záver, resp. preukázať, že neboli splnené podmienky pre vydržanie
nehnuteľností v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to nepretržitá držba nehnuteľností po
dobu 10 rokov. Zároveň žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že E - KN parcely č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, k. ú. T. W. užíva od roku 1980 v dobrej viere s tým, že bol presvedčený

že mu patria, pričom jeho právo nebolo nikým rušené a bolo rešpektované. Pozemky užíva ako záhradu,
pestuje na nich zeleninu, má tam vysadený vinič, ovocné stromky, pričom vytvoril aj fotodokumentáciu,
ktorá mapuje skutočný stav parciel. Skutočnosti o nepretržitej držbe potvrdzujú aj svedkovia P. S., Y. X.
s tým, že tieto vyjadrenia svedkov boli predložené notárovi k osvedčeniu o vydržaní. Tiež skutočnosti o
vydržanípotvrdzujeajčestnévyhlásenieďalšíchspoluobčanovobceW.,atoQ.S.,P.U.,Q.X..Žalovaná

v 2. rade vo svojom vyjadrení tiež prehlásila, že užíva E - KN parcelu č. XXXX/X od roku 1980, ide
o parcelu priľahlú k rodinnému domu, ktorý je v jej vlastníctve a je zapísaný na LV č. X. Túto parcelu
užíva v dobrej viere, že jej patrí a užívali ju aj jej rodičia. Na danej parcele má vysadené ovocné stromy,
pozemok náležite zveľaďuje, obhospodaruje, kosí a trávu využíva na chov domácich zvierat. Okrem tohona predmetnej parcele má osadenú kanalizačnú žumpu. Hoci bývala a pracovala v Českej republike,
pravidelne prichádzala na Slovensko, pretože tu v rodinnom dome žila jej matka, ako aj brat, o ktorých sa
starala, ako aj o nehnuteľnosti a pozemky okolo domu. Po úmrtí matky v roku 2006 začala rodinný dom

intenzívnerekonštruovaťstým,žesatrvalopresťahovaladosvojhorodiska.Vroku2011sinehnuteľnosti
právne vysporiadala, pričom zistila, že E - KN parcela č. XXXX/X je vo vlastníctve Slovenskej republiky
a viackrát telefonicky zisťovala možnosť prevodu parcely do jej vlastníctva s tým, že na Ministerstve
hospodárstva ju odkázali na Slovenský pozemkový fond, kde ju informovali o podmienkach prevodu.
Trvalý pobyt v W. má od 21.07.2017. Žalovaný v 3. rade sa vyjadril k podanej žalobe tak, že pokiaľ ide o

parcelu E - KN č. XXXX, k. ú. T. W., tak jeho právny predchodcovia ju nadobudli na základe „Čarujúcej
zmluvy“zodňa07.05.1922,kčomupriložilajpozemnostnýhárokč.XXzroku1939,Katastrálnehoúradu
D., ktorý potvrdzuje, že parcela č. XXXX o výmere 1568 m2 bola vo vlastníctve jeho prarodičov Jána D.
a manželky N., rodenej F.. Od tohto roku predmetnú parcelu užívala jeho rodina, prastarí rodičia, starí
rodičia, jeho otec U. D. a následne on pokojne, nerušene s tým, že túto pôdu obrábali doposiaľ. Pestuje
na nej zemiaky a inú zeleninu, resp. na ďalší rok ju nezorie a kosí trávu pre hospodárske zvieratá a

tiež mulčuje. Z uvedených dôvodov má za to, že boli splnené všetky podstatné náležitosti nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním.

3. Súd následne doručil takéto vyjadrenie žalovaných žalobcovi a vyzval ho v zmysle § 167 ods. 3 CSP,
aby sa k nemu vyjadril. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.07.2018 uviedol, že podľa § 63 ods.

1 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch, bolo nevyhnutnou podmienkou a súčasťou osvedčenia
o vydržaní aj vyjadrenie osôb, ktorých posledný zápis v Katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti. Žalobca však nebol k žiadnemu takémuto vyjadreniu vyzvaný, aj keď predmetné
pozemky boli zapísané na LV a nie PK vložke po neznámom subjekte. Žalobca tak nesúhlasí s tvrdením
žalovaných o tom, že takéto vyjadrenie nebolo potrebné, nakoľko ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v intraviláne.

4. Súd doručil vyjadrenie žalobcu a vyzval žalovaných v zmysle § 167 ods. 4 CSP, aby sa k
takémuto vyjadreniu vyjadrili. Žalovaní následne písomným podaním zo dňa 21.09.2018 sa vyjadrili
k vyjadreniu žalobcu, ako aj k doplneniu žaloby. Žalovaní uviedli, že podľa ich názoru vyjadrenie

právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, alebo má
právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, nebolo potrebné, pretože sa to vzťahuje
iba na nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. Z uvedeného tak vyplýva, že nie je možné
použiť pri správe nehnuteľností vo vlastníctve SR všeobecné vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis
v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa neobmedzuje iba na

extravilán. Okrem toho v čase vydržania bol na LV č. XXX zápis Slovenská republika ako vlastník,
správcaMinisterstvopresprávuaprivatizáciunárodnéhomajetkustým,žeSlovenskárepublikaješiroký
pojem pre to, aby občan vedel, na koho sa má obrátiť a teda nemôže získať vyjadrenie od vlastníka
Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu tak Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR,
prípadne jeho právny nástupca Ministerstvo hospodárstva SR sú len správcovia, pričom vlastník nie

je definovaný a notárka pri osvedčení vydržania tak postupovala podľa § 63 ods. 1 písm. a), tretí bod
zákona č. 323/1992 Zb. Zároveň Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR dňa
30.04.2003 zaniklo a majetok štátu v správe tohto ministerstva prešiel k 01.05.2003 v zmysle zákona do
správy Ministerstva hospodárstva, pričom Ministerstvo hospodárstva malo podľa § 19 písm. a) zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností do 30 dní odo dňa vzniku zmeny ohlásiť okresnému úradu zmenu

správcu. Žalobca však aktualizoval správcu v LV č. XXX. až žiadosťou zo dňa 03.03.2017, teda po 13-ich
rokocha10-ichmesiacochakoimvznikolprávnyvzťahknehnuteľnostiapozápisezáznamovýchkonaní
v zmysle notárskych zápisníc o vydržaní žalovaných v 1. a 2. rade z roku 2017. Na LV tiež chýba údaj
ďalšieho správcu, a to Slovenského pozemkového fondu. Zároveň žalobca, resp. Slovenská republika
ako vlastník, bola povinná starať sa a udržiavať tieto pozemky v priaznivom stave, pričom svojou

nečinnosťou ohrozovala susedné pozemky, pretože tieto pozemky boli zaburenené. Tieto činnosti však v
dobrejvierevykonávaližalovaníakovlastníciastaralisaonehnuteľnosti,zveľaďovaliaobhospodarovali.
Nikto ich vlastnícke právo nenapadol ani ich neupozornil, že nie sú vlastníkmi uvedených pozemkov,
alebo že konajú v rozpore so zákonom. Vlastník, resp. správcovia nikdy neprišli na predmetné pozemky
pokosiť ich, zveľadiť alebo vykonať iné agrotechnické opatrenia alebo iné činnosti, ktoré im ukladajú

právne predpisy. Zároveň žalovaný v 3. rade sa vyjadril k doplneniu žaloby žalobcu zo dňa 22.08.2018,
pričom poukázal na skutočnosť, že vydržanie je jednou z foriem originálneho nadobudnutia vlastníckeho
práva s tým, že sa nadobúda dlhodobou pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
Žalovaný v 3. rade zistil, že pozemok je zapísaný na iného vlastníka a že právny stav vlastníctva nieje totožný so skutočným stavom a preto sa rozhodol predmetný pozemok vydržať. Pridržiaval sa tiež
svojho prehlásenia, ktoré bolo uvedené v notárskej zápisnici o vydržaní, ako aj vo svojom vyjadrení
s tým, že svoje vlastnícke právo odvodzuje od právnych predchodcov, ktorí ho nadobudli na základe

„Čarujúcej zmluvy“ zo dňa 07.05.1922. 96 rokov predmetnú parcelu užívala jeho rodina pokojne a
nerušene, obrábali ju dodnes, pestujú na nej zemiaky a inú zeleninu alebo na ďalší rok ju nezorajú
a kosia trávu pre hospodárske zvieratá a tiež ju mulčujú. Jeho rodina disponuje všetkými zmluvami,
ktoré uzatvárali predkovia a sú to aj vyše 100 ročné zmluvy. Vôbec nemali zmluvu alebo iný právny titul
nadobudnutia sporného pozemku, ktorým by získala Slovenská republika do vlastníctva tento pozemok

a vždy boli presvedčení o svojom vlastníckom práve. Nikto ich vlastnícke práva neobmedzoval.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastňoval zástupca žalobcu, resp.
žalovaní. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd určil
že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Slovenská republika, pričom tieto nehnuteľnosti boli vo
vlastníctve Národného podniku Ľahké stavebné hmoty s tým, že následne došlo k privatizácii, avšak

predmetom tejto privatizácie neboli uvedené nehnuteľnosti. Vlastnícke právo v prospech Slovenskej
republiky bolo zapísané na základe žiadosti č. 29/2000/AF a to od roku 2000. Ministerstvu hospodárstva
vzniklo právo spravovať takého nehnuteľnosti a to už od roku 2000, pričom na základe žiadosti SPF
prebiehala delimitácia predmetných nehnuteľností, ktorá trvala až do roku 2017. V roku 2017 SPF
oznámil, že došlo k prepisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na iné osoby a z

tohto dôvodu sa žalobca obrátil na príslušný kataster nehnuteľností, aby prešetril prevod predmetných
pozemkov. Kataster nehnuteľností následne potvrdil, že došlo k prepisu vlastníckeho práva na
žalovaných, avšak podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním, a to s poukazom na ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalovaní nepreukázali oprávnenú držbu. Žalovaní v 1., 2. a v 3. rade tvrdia, že predmetné nehnuteľnosti

im boli darované v roku 1980, avšak darovacia zmluva musela mať písomnú formu, pričom žalovaní
nepredložili žiadnu takúto zmluvu. Žalovaní tak nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi. Žalovaní tiež
nevyzvalivsúvislostisosvedčenímvlastníckehoprávažalobcu,ktorýplatildanezatakétonehnuteľnosti.
Okrem toho žalovaný v 3 rade v roku 2004 uzatváral kúpnu zmluvu, keď odkupoval pozemky s tým,
že na LV č. XXX sa nachádzali aj pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania a teda tento žalovaný

musel mať vedomosť o tom, že nie je ich vlastníkom. Žalobca sa správal k predmetným nehnuteľnostiam
ako vlastník, o čom svedčí aj skutočnosť, že uhrádzal za tieto pozemky daň z nehnuteľností. Žalobca
tak trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorý by určil, že Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože
podľa názoru žalobcu preukázali, že žalovaní neboli pri vydržaní dobromyseľní a teda neboli splnené

všetky zákonné podmienky vydržania. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o rozhodnutie z roku
1958ovyvlastnení,taktobolodoručenédotknutýmstranám,ktoréhovtomčasemohlinapadnúť,pričom
následne tieto pozemky z dôvodu, že ako vlastník bol zapísaný štátny podnik, ktorý bol privatizovaný,
tak ako správca bolo uvedené Ministerstvo pre privatizáciu a v súčasnej dobe je to Ministerstvo
hospodárstva. V dôsledku toho spochybňujú dobromyseľnosť vydržania na strane žalovaných.

6. Žalovaný v 1. rade resp. jeho zástupca na pojednávaniach uviedol, že v podanej žalobe namieta
vznesenú námietku zo strany žalobcu voči oprávnenej držbe s tým, že žalobca pôvodne namietal
iba splnenie podmienok uvedených v § 63 Notárskeho poriadku týkajúceho sa zákonných náležitostí
osvedčenia o vydržaní. Nenamietal však oprávnenú držbu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že uvedené

pozemky neboli obhospodarované, na čo poukazuje v správe Slovenského pozemkového fondu z
roku 2014, pretože z tejto správy vyplýva, že časť týchto pozemkov bola obhospodarovaná a časť
nie. Ich pozemky boli obhospodarované, sú na nich stromy a vinica, ako aj orná pôda. Predmetné
pozemky nadobudli Ľahké stavebné hmoty vyvlastnením, avšak r. U. tieto pozemky vlastnila už dávno,
pričom pani U. bola suseda a tieto pozemky ponúkla žalovanému v 1. rade, ktorý ich odkúpil za sumu

1.500-2.000,- korún. Doklad o tejto skutočnosti však nemá, pričom z čestných vyhlásení, ktoré predložil
však vyplýva, že tieto nehnuteľnosti boli prevedené v prospech neho. Tiež zistil, že ako vlastník k
predmetným pozemkom bol žalobca, resp. Slovenská republika zapísaný až po revolúcii a keďže takéto
pozemky užívali, tak to chceli zlegalizovať, avšak nevedeli na koho sa obrátiť, pretože až do roku 2017
bol ako správca predmetných pozemkov zapísané Ministerstvo privatizácie. Notárka, na ktorú sa obrátili,

požiadala SPF o stanovisko a to formou e-mailu, pričom ten oznámil, že nie je potrebné vyjadrenie
správcu, nakoľko ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce. Z uvedených dôvodov mali
za to, že nie je potrebné dotazovať ani žalobcu, ktorý tam v tom čase nebol ani zapísaný ako správca.
V dobrej viere tak požiadali o osvedčenie vlastníckeho práva a ani príslušná notárka, ktorá osvedčilaich vlastnícke právo si nebola vedomá pochybenia. V predmetných pozemnoknižných vložkách bolo
zapísané, že predmetné pozemky patrili r. U.. Spochybňuje tvrdenie žalobcu, že sa správal ako vlastník
predmetných nehnuteľností, pretože okrem platenia daní tieto nehnuteľnosti neobhospodaroval. Počas

ich užívania ich nikto neobmedzoval na vlastníckom práve, a to už od roku 1980. Žalovaný v 1. rade tiež
poukázal na skutočnosť, že sporné pozemky, ako aj iné pozemky, ktoré boli zapísané na LV č. XXX nikdy
nemali byť zapísané v prospech Ľahkých stavebných hmôt, či už so správcom Ministerstvo privatizácie
alebo Ministerstvo hospodárstva. Žalovaný v 1. rade tiež spochybnil neoprávnený prvý zápis vlastníctva
sporných pozemkov v prospech Ľahkých stavebných hmôt v roku 1960, pričom z predložených listinných

dôkazov vyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli vyvlastnené v prospech podniku Ľahké stavebné hmoty
a za tieto pozemky mala byť vyplatená náhrada. Na listinných dôkazoch, ktoré majú k dispozícii, sa
však nenachádzajú katastrálne parcelné čísla týkajúce sa ich pozemkov, teda tie neboli predmetom
vyvlastnenia a ani za tieto pozemky nebola vyplatená žiadna finančná náhrada. V listinách sa síce
nachádzajú mená U. D. a Michal U., ale boli im vyvlastnené iné parcely. Celý vyvlastňovací proces
sa začal v roku 1957 až 1960, dokonca už v roku 1956 boli vlastníci oslovení ponukami na predaj

pozemkov, keďže však s priamym predajom nesúhlasili, začal sa proces vyvlastnenia. V roku 1957
vypracoval Štátny ústav pre projektovanie Keramoprojekt v Trenčíne, geometrický plán, vyvlastňovací
súpis, a výkaz plôch. Geometrický plán jasne vykresľuje nehnuteľnosti, ktoré vznikli rozdelením alebo
zlúčením s inými nehnuteľnosťami a znázorňuje stav pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších
a nových parcelných čísel. Vyvlastňovací súpis konkrétne vymenúva čísla parciel, ktoré boli vyvlastnené

a teraz vedia presne skontrolovať, ktoré katastrálne parcely boli predmetom vyvlastnenia. Ich sporné
parcely neboli nikdy predmetom vyvlastnenia a nie sú ani zakreslené na tomto geometrickom pláne.
Projekt Keramoprojekt v súvislosti s vyvlastnením nezachytáva sporné parcely, ktoré boli predmetom
tohto konania, pričom následne v zmysle tohto projektu Odbor pre výstavbu Rady okresného národného
podniku D. dňa 15.05.1958 vydal rozhodnutie č. 536158, na základe čoho vyvlastňovací proces potvrdil

Ľudový súd uznesením č. XXXXX a odsúhlasil rozdelenie náhrad občanom W.. Tiež ustálil, že ten
vyvlastňovací výmer č. 536/1958 je právoplatný a vykonateľný, a že obsahuje presné určenie vlastníkov,
plochu a výšku náhrad za vyvlastnené pozemky. Tieto sporné pozemky sa medzi vyvlastnenými
pozemkami nenachádzajú. Ako posledný dokument, ktorý majú k dispozícii, je uznesenie Ľudového
súdu č. 719/60 zo dňa 25.06.1960, pričom toto uznesenie, ktorým súd rozhodoval o návrhu na vklad

vlastníckeho práva v prospech podniku Ľahké stavebné hmoty Bratislava sa povolil zápis v pozemkovej
knihe M. a T. W. v zmysle rozhodnutia geometrického plánu. Nastal v ňom však omyl, pretože súd
vymenúval všetky dotknuté čísla hárkov, katastrálne územie, parcely, výmery dielčie alebo celé, a v
bode 8 tohto uznesenia sa píše: V hárku č. XXX k. ú. T. W. odpisuje sa parcela mpčXXX, ktorá sa
zlučuje s par. XXX v hárku č. XXX tejto knihy, v dôsledku čoho sa celá parcela zlúčila a tam nastala

tá chyba, lebo sa mala odpísať len konkrétna časť 10.039 m2. Zarážajúce je, že kataster túto chybu
zapísal. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že podľa jeho názoru v súdnom konaní boli predložené dôkazy,
ako aj vyjadrenia svedkov, ktoré preukazujú, že vydržanie sporných pozemkov je legitímne, zákon nebol
porušený, pozemky boli užívané v dobrej viere a bez obmedzenia. Okrem toho preukázali, že žalobca
ako aj jeho právny predchodcovia sa k vlastníctvu pozemkov nikdy nehlásili, nevykonávala sa na nich

ťažba, o pozemky sa nestarali, ani ich neudržiavali. Tiež preukázali, že pozemky boli od pôvodných
vlastníkov pre podnik Ľahké stavebné hmoty n. p., právny predchodca Ministerstva hospodárstva, v
roku 1960 nadobudnuté nezákonne bez riadneho vyvlastňovacieho procesu a vyplatenia primeraných
náhrad, a preto žiadal súd o zamietnutie žaloby a napravenie tejto krivdy z minulosti a potvrdenie
vlastníctva sporných pozemkov v prospech žalovaných v 1. - 3.rade.

7. Žalovaná v 2. rade na pojednávaniach uviedla, že sa pripája k vyjadreniu toho, čo uviedol žalovaný v
1. rade na pojednávaní, pričom v roku 2006, keď zomrela jej matka, tak začali zabezpečovať potrebné
doklady, ktoré zabezpečoval jej brat za účelom vyporiadania ich majetku. V r. 2011-2012 sa to previedlo
na jej osobu s tým, že ako dieťa si pamätá, že jej otec obhospodaroval predmetný pozemok, pričom

susedia jej povedali, že tento pozemok patrí k domu. Prečo nedošlo k prevodu tohto pozemku, ktorý patrí
k domu, tak to nevie povedať s tým, že v minulosti bývala v Českej republike a chcela sa vrátiť domov
a zistila, že pozemok nie je ich. Medzi rodičmi a deťmi sa ústne dohodli, že dom spolu s pozemkom
bude jej, avšak nespisovali o tom žiadne písomné zmluvy. Následne všetky podklady zabezpečil jej brat
a na základe nich došlo k prevodu vlastníckeho práva na jej osobu. Až v roku 2006 keď zomrela jej

mama, tak sa dozvedela, že pozemky a dom nie sú vedené v katastri na jej matku, pretože neboli tam
zapísané. Za pomoci právnika začali riešiť túto situáciu a zabezpečovať z archívu dokumenty. Bol tam
nájdený doklad o zakúpení domu za 18.000,- korún československých, pričom išlo o doklad z roku 1965.
Od roku 1965 tam bývali a vedeli, že to patrí im a to vrátane pozemku č. XXXX/X, ktorý si zakúpili. Vroku 2011 bola vyzvaná k podpísaniu potrebných dokumentov u notárky k zápisu vlastníckeho práva
k domu aj pozemkom, okrem sporného pozemku XXXX/X. Tieto záležitosti v tom čase riešil jej brat,
pretože ona bývala v Českej republike. Vzhľadom na skutočnosť, že bol nesprávne uvedený dátum

narodenia, tak v katastri bol uvedený jej nesprávny dátum narodenia, a to rok narodenia. Keď riešila
opravu tejto skutočnosti u notárky, tak jej povedala, že tam nebol zahrnutý aj tento pozemok a zistila, že
tento pozemok bol zapísaný v prospech Ministerstva hospodárstva a notárka jej odporučila aby to s nimi
riešila. Ministerstvo hospodárstva ju odkázalo na Slovenský pozemkový fond s tým, že SPF jej oznámil,
že to momentálne nie je možné riešiť prevodom, pričom túto záležitosť riešila telefonicky. V roku 2016

jej M. povedali, že je to možné vyriešiť prostredníctvom notára, a to osvedčením o vydržaní.

8. Žalovaný v 3. rade na pojednávaniach uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, ktoré
zaslal s tým, že v roku 1952 im zobrali tieto pozemky do družstva, pričom v roku 1956 došlo k výkupu
pozemkov, o čom sú saj listinné doklady, ktoré predložil. V roku 1958 boli pozemky vyvlastnené a
v roku 1959 bola vyplatená určitá suma za tieto pozemky, pričom v roku 2010 zistil, že predmetné

pozemky neboli zahrnuté do dedičského konania, a preto to začal riešiť. Išiel za notárkou, ktorá následne
vyhotovila osvedčenie o vydržaní. Keďže mal listinné doklady, tak nepotreboval svedkov. Pokiaľ ide o
skutočnosť tvrdenú žalobcom týkajúcu sa odkúpenia pozemku od Ministerstva hospodárstva, tak on
bol samostatne hospodáriaci roľník a v roku 2004 si potreboval zabezpečiť prístupovú cestu k svojim
pozemkom, a preto požiadal žalobcu o odkúpenie predmetných pozemkov. V tom čase ešte žil jeho otec

a vtedy ešte neriešil vlastnícke právo k pozemkom, ktoré si dali osvedčiť. Otec vtedy ešte platil dane.
Pozemky, ktoré boli vyvlastnené, sa netýkali toho pozemku, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaný
ďalej uviedol, že to už bude bezmála 100 rokov, čo oni užívajú tieto pozemky.

9.Súdnapojednávanízodňa21.03.2019vypočulsvedkaQ.aX.,ktorýuviedol,žebývavobciW.,pričom

nie je v príbuzenskom a ani inom vzťahu k stranám sporu, v minulosti bol však susedom žalovaného v
1. rade. Chotár obce tak pozná veľmi dobre, pretože bol tiež poslancom obecného zastupiteľstva, ako aj
poľovníkom. Už ako dieťa chodil do týchto záhrad, ktoré sú predmetom konania a neďaleko sporných
pozemkov má aj on svoje pozemky, ktoré nadobudli po mame a predtým ich mali starí rodičia. Tieto
pozemkyobyvateliaW.využívaliakozáhrady,pretožemáloktomázáhradupridome.Vtýchtozáhradách

sadili zeleninu, stromky, vinič a podobne. Sporné pozemky užíval p. P. U., rodina L., p. W. S., U. D.,
ich rodina X. a U. P.. Svedok ďalej uviedol, že P. U. bol dohodnutý s rodinou M., že im tieto pozemky
darujú, keď však zomrel, tak rodina M. ich odkúpila. Uvedené pozemky užívala rodina M. od roku 1980
nepretržite a pestovala na nich zemiaky, a vysadila stromky, resp. vinič. Ako susedia im chodili pomáhať
pri zbere zemiakov. P. U. tak predal pozemok T. M.. Vedľa nich užíva pozemok P. S., pričom ide o

pozemky rodiny L., pozemok S.a W.a užívala P. U. a teraz ho užíva jej nevesta. Pozemok D.ovcov užíva
žalovaný v 3.rade. O. pozemok užíva jeho vnučka. On užíva pozemok po svojej matke a P.v pozemok
užíva jeho syn. Žalovaná v 2. rade užíva pozemky, ktoré predtým užívala jej rodina. Nemá vedomosť o
tom, že by si voči žalovaným, resp. rodičom, niekto uplatňoval nároky na tieto pozemky.

10. Svedkyňa Y. X. na pojednávaní zo dňa 21.03.2019 uviedla, že nie je v žiadnom príbuzenskom a ani
inom vzťahu k stranám sporu. Žalovaných však pozná ako obyvateľov obce a ako susedov. Predmetné
pozemky užívala rod. U.ch, pričom s nimi boli dlhé roky susedia, celkovo asi 44 rokov, z čoho 19 rokov
bývala v rodičovskom dome a oni boli ich susedia. Následne keď sa vydala, tak kúpili rodinný dom a
znovabolisusediasrod.U.chatoďalších25rokov.Mávedomosťotom,žesusedovcisamiobrábalitieto

pozemky a neskôr, keď boli starší, chodila pomáhať dcéra s manželom. Keď tá začala stavať dom, tak im
povedala, že im nemôže už chodiť pomáhať s týmito pozemkami a naposledy tam rodina U. sadila v roku
1979, pričom v roku 1980 už tam nesadili. Rodina M., keďže nemali záhradu, tak chceli od U.ch odkúpiť
tieto pozemky a p. U. im povedal, že im ich daruje s tým, aby sa o túto záhradu starali a aby nespustla. M.
začali užívať tieto pozemky v roku 1980. Následne p. U. zomrel a to vo februári 1981. Suseda U. zostala

sama a M. sa cítili byť dlžníkmi a preto išli za ňou a dohodli sa na tom, že odkúpia tieto pozemky za
2.000,- korún československých s tým, že budú splácať po 100,- korún ročne. V roku 1986 vyplatili celý
zvyšok kúpnej ceny vo výške 1.500,- korún československých. O tejto skutočnosti bola spísaná aj kúpna
zmluva, pričom rodina M. užívala tieto pozemky, vysadila tam stromy, pestovala zeleninu, ako aj ovocie.
Táto záhrada je celý život žalovaného v 1.rade. O týchto skutočnostiach sa dozvedela od p. U., ktorá

často navštevovala jej rodičov, resp. starých rodičov. Susedu p. U. obsluhovala pravidelne keď prišla k
nim, povedala jej tiež, že sa potešila tým 1.500,- korunám, ktoré je vyplatila rod. M. za pozemky a chcela
ich dať svojej dcére. Suseda chodila často z dôvodu, že nemala telefón, a keď potrebovala telefonovať,
tak ich navštívila. Okrem toho, deti ju už tak často nenavštevovali, lebo tieto pozemky predala. Chodilatiež k nim aj z dôvodu aby jej prečítali korešpondenciu, ktorá jej bola doručená. Nebola svedkom toho,
že by niekto spochybňoval vlastnícke právo žalovaných, resp. ich právnych predchodcov. Ona videla
kúpnu zmluvu, ktorá mala byť uzavretá v roku 1986 medzi rodinou M. a rodinou U.ch, pretože suseda ju

k nim doniesla ukázať. Či však existuje teraz, k tomu sa nevie vyjadriť. Zástupca žalovaného v 1. rade
a žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že nedisponujú takouto kúpnou zmluvou.

11. Svedkyňa W. M. na pojednávaní zo dňa 21.03.2019 uviedla, že žalovaný v 1. rade je jej manžel.
Ona býva s manželom v W., pričom má malý dvor

a za domom mali skalu. Robili na miestnom družstve a chceli záhradu, ktorú nemali a preto si chodili
sadiť k jej rodičom, čo však bolo ďaleko a sadila si tam aj sestra. Svedkyňa ďalej uviedla, že chceli
záhradu, pričom tam bývala suseda U., ktorá bola vdova po Ladislavovi U.. Nevládala už obrábať túto
záhradu, tak ich navštívili a chceli ju kúpiť. Keďže však nemali dostatok finančných prostriedkov, tak
chceli takúto kúpnu cenu splácať, avšak p. U. povedal, že im to darujú s tým, aby sa o túto záhradu
starali a aby to neostalo ležať ladom. Jej manžel s tým nesúhlasil, avšak p. U. trval na tom, že to chce

darovať. Následne p. U. zomrel, a preto navštívili jeho manželku a ponúkli jej, že to odkúpia. Predtým
bola spísaná darovacia zmluva, na vytrhnutej strane zo zošita, pričom na druhú stranu tejto zmluvy po
smrti p. U. napísali, že budú splácať po 100,- korún ročne s tým, že kúpna cena bola dohodnutá 2.000,-
korún. V roku 1986 vyplatili 1.500,- korún československých, čím zaplatili celú kúpnu cenu. Následne
p. U. povedala, že jej dcéra spíše zmluvu a poznamenala si ich údaje z občianskeho preukazu. Bola

vyhotovená kúpna zmluva, ktorá mala asi 5 - 6 výtlačkov, podpísali to s p. U. ako aj s jej manželom. Túto
zmluvu mala aj odloženú v skrini, avšak stratila ju, nevie ju nájsť. Následne keď boli u notárky ohľadom
vydržania predmetných pozemkov, tak jej povedala, že by mali byť tie pozemky darované a neskôr
došlo k ich odkúpeniu. Ako svedkyne ohľadom vydržania to potvrdili p. S. a p. X.. Dcéra p. U. zomrela
a jej manžel L., ktorý vedel o užívaní týchto pozemkov, je po troch infarktoch a má výpadky pamäte.

Jeho zdravotný stav je tak zlý, pričom tieto skutočnosti zistili prostredníctvom vnučky U.ch. Ona si však
pamätá, akým spôsobom boli užívané tieto pozemky, pretože tam chodila so starkou. Vydržanie riešili
až v roku 2016, pretože to chceli mať zapísané na ich mene a to aj s prihliadnutím na to, že vyšiel ten
zákon. Dozvedeli sa o tom, že je to potrebné riešiť z médií, ako aj z počutia. Nikdy nikto nespochybňoval
ich vlastnícke právo. V roku 2016 začali riešiť tieto pozemky, resp. dozvedeli sa to, keď riešili pozemky

po jej matke, čo bolo asi v roku 2012. Vtedy zistili, že nie sú pozemky zapísané na ich mene.

12. Svedok Q. N. na pojednávaní zo dňa 21.03.2019 uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom a ani
inom právnom vzťahu k stranám sporu. Je rodený brhlovčan a poznal starú pani P. U., ktorá užívala tieto
pozemky a ktoré v 80-tych rokoch nadobudol T. M.. Pozná to tam z dôvodu, že neďaleko má vinicu aj

záhradu a popri týchto pozemkoch chodieva. Pozná tiež T. M. - žalovaného v 1.rade, pretože jeho deti
sa hrávali s jeho deťmi a tak sa zoznámili. Spolu aj vyrastali . Vie, že žalovaný v 1. rade sa stará o svoju
záhradu, vysadil tam stromy, nosí tam vodu, aby mal s čim polievať. Ostatné záhrady boli zanedbané.
Svedok ďalej uviedol, že záhrady vo vlastníctve Slovenskej republiky sú zanedbané. Nemá vedomosť
o tom, že by niekto spochybňoval vlastnícke právo žalovaných. Zároveň svedok uviedol, že žalovaný v

1.rade sa staral o záhradu od kedy ju nadobudol, teda už od 80-tych rokov nepretržite a ukážkovo.

13. Súd následne prečítal listinné doklady: žalobu zo dňa 27.03.2018, LV č. XXX zo dňa 02.02.2007 k.
ú. T. W., LV č. XXX zo dňa 15.10.2012, LV č. XXX zo dňa 17.09.2013, predloženie návrhu delimitačného
protokolu zo dňa 21.10.2013, stanovisko SPF zo dňa 04.01.2017, žiadosť o prešetrenie prevodu zo dňa

27.02.2017, oznámenie Okresného úradu LV zo dňa 08.03.2017, LV č. X k. ú. T. W., LV č. 8 k. ú. T. W.,
žiadosť o zmenu názvu správcu zo dňa 03.03.2017, LV č. XXX k. ú. T. W., záznam o vykonaní ohliadky
pozemkov zo dňa 08.04.2014, vyjadrenie zástupcu žalobcu zo dňa 27.04.2018, vyjadrenie žalovaných
zo dňa 09.05.2018, e-mail z čl. 38, fotodokumentácia pozemkov z čl. 44-46, vyjadrenie zástupcu žalobcu
zo dňa 27.03.2018, notárska zápisnica zo dňa 04.07.2016 č. N241/2016, fotodokumentácia čl. 53-54,

žiadosť o vyjadrenie k majetko-právnemu usporiadaniu vlastníctva zo dňa 24.06.2016, vyjadrenie obce
W. zo dňa 30.06.2016, vyjadrenia z čl. 57-58 zo dňa 23.06.2016 a 24.06.2016, čestné vyhlásenia z čl.
59-61 zo dňa 04.05.2018, notárska zápisnica zo dňa 02.08.2016 č. N271/2016, fotodokumentácia z čl.
65, notárska zápisnica zo dňa 24.04.2017 č. N123/2017 z čl. 66, čarujúca zmluva z čl. 69, pozemnostný
hárok č. XX z čl. 70-71, fotografia z čl. 72, vyjadrenie zástupcu žalobcu zo dňa 09.07.2018, písomné

podanie zástupcu žalobcu zo dňa 14.08.2018, žiadosť žalovaného v 3.rade zo dňa 17.05.2004 z čl. 79,
výpis z LV č. XXX k. ú. T. W. zo dňa 07.04.2004, resp. 17.09.2013, kúpna zmluva zo dňa 17.12.2004,
doplnenie žaloby zo dňa 13.08.2018, vyjadrenie žalovaných zo dňa 21.09.2018, LV č. XXX zo dňa
25.05.2016, organizačný poriadok MH SR z čl. 120-126, písomné podanie zástupcu žalobcu zo dňa08.01.2019, pozemnoknižná vložka z čl. XXX, návrh na dokazovanie žalovaných zo dňa 18.01.2019,
rozhodnutie odboru pre výstavbu rady ONV v D. zo dňa 15.05.1958, uznesenie Ľudového súdu v
Leviciach zo dňa 19.05.1959, prílohy z čl. 172-199 - pozemnoknižné vložky, celkový prehľad v zmysle

listín vypracovaný žalovanými z čl. 200, prílohy z čl. 200-206, LV č. XXX zo dňa 10.01.2019, kópia
z mapy určeného operátu z čl. 212, kópia katastrálnej mapy z čl. 214, príloha č. 9 z čl. 215-216,
vyhlásenie Mgr. J. D. z čl. 217, LV č. 1 k. ú. T. W. z čl. XXX, listinný doklad zo dňa 21.04.1956, listinný
doklad týkajúci sa pozemku č. XXXX/X, listinný doklad „vplyv novely notárskeho poriadku č. 267/2015
Z. z. na vydávanie vyjadrení SPF k osvedčovaniu vlastníckeho práva vydržaním“ z čl. 222-224, listy

vlastníctva z čl. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, listinný doklad z čl. 253 - Keramoprojekt
C3-904-52, vyjadrenie zástupcu žalobcu 31.01.2019, rozhodnutie o zrušení štátneho podniku ĽSH zo
dňa 05.12.1988, rozhodnutie o vyňatí časti majetku 14.04.1992, rozhodnutie o zrušení ĽSH zo dňa
23.09.1992, vyjadrenie OÚ D. zo dňa 31.01.2019, oznámenie OÚ D. zo dňa 23.01.2019, vyjadrenie
Štátneho archívu v Nitre zo dňa 18.02.2019, rozhodnutie Odboru výstavby a vodného hospodárstva
rady ONV D. zo dňa 07.01.1959, uznesenie ĽS v Leviciach č. d. 719/60, vyjadrenie k žiadosti OÚ D.

kat. odboru zo dňa 08.03.2019, vyhlásenie A. O. zo dňa 11.03.2019, vyjadrenie žalovaných zo dňa
04.04.2019, pripojené notárske spisy: N241/2016: prefotený OP p. T. M., LV č. XXX, mapa, vyjadrenia
zo dňa 23.06.2016 a 24.06.2016, vyjadrenie obce z 30.06.2016, notárska zápisnica, návrh na zapísanie
takejtonotárskejzápisnicedokat.nehnuteľností; spisN271/2016:LVč.5,LVč.XXX,čestnéprehlásenie
I. T., žiadosť o vyjadrenie k majetko-právnemu usporiadaniu, vyjadrenie obce zo dňa 06.07.2015,

notárska zápisnica zo dňa 02.08.2016, návrh na zápis takejto notárskej zápisnice; spis N123/2017: LV
č. XXX , LV č. XXX, LV č. XXX, mapa - časť geometrického plánu, prílohy z čl. 11-15, čestné vyhlásenia
zo dňa 15.07.2016 a 26.08.2016, vyjadrenie obce zo dňa 25.07.2016, vyjadrenie mesta D. zo dňa
23.11.2016, notárska zápisnica, návrh na zápis takejto notárskej zápisnice do katastra, ďalej aktuálne
výpisy LV č. XXX, LV č. X a LV č. X k. ú. T. W., vypočul strany sporu ako aj svedkov, pričom zistil

nasledovný skutkový stav veci:

14. Z výpisu LV č. XXX pre k. ú. T. W. zo dňa 02.02.2017, 15.10.2012 a zo dňa 17.09.2013 súd zistil, že
na liste vlastníctva je zapísaný ako vlastník Slovenská republika - Ministerstvo pre správu a privatizáciu
národného majetku s tým, že sú tam zapísané aj predmetné parcely E - KN parcely č. XXXX/X, 2, 3,

4, parc. č. XXXX/X ako aj XXXX ku ktorým nadobudli vlastnícke právo vydržaním žalovaní. Listom zo
dňa 21.10.2013 Ministerstvo hospodárstva SR predložilo návrh delimitačného protokolu Slovenskému
pozemkovému fondu, č. 16/2013, predmetom ktorého bolo odovzdanie majetkov a to pozemkov v k. ú. T.
W. do správy Slovenského pozemkového fondu z dôvodu, že ide o pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky
pôdny fond, alebo do neho patrí. Z uvedených dôvodov vyzvali SPF, aby v prípade ak s návrhom

delimitačného protokolu súhlasí ho podpísal a zaslali späť ministerstvu. Slovenský pozemkový fond
listom zo dňa 04.01.2017 oznámil žalobcovi stanovisko delimitácie pozemkov aj v k. ú. T. W., pričom
z tohto stanoviska vyplýva, že pokiaľ ide o E KN parcely zapísané na LV č. XXX k. ú. T. W., obec
W., tak tie majú charakter poľnohospodárskej pôdy a patria do správy SPF. K predmetným pozemkom
okrem parciel č. XXXX/X, 3, X a XXXX/X, ktoré nie sú evidované na aktuálnom LV č. XXX, SPF

nemá pripomienky s ich delimitáciou v celom rozsahu a súhlasí s ňou. Žalobca následne listom zo dňa
27.02.2017 požiadal o prešetrenie prevodu pozemkov v k. ú. T. W., a to Okresný úrad D., katastrálny
odbor, a to z dôvodu, že došlo k prevodu pozemkov, a to E - KN parciel č. XXXX/X, 2, 3, X a XXXX/X
do vlastníctva fyzických osôb, keďže ministerstvo o zamýšľanom prevode nebolo informované, pričom
tieto pozemky boli zapísané na LV a nie v pozemnoknižnej vložke po neznámom subjekte. Okresný

úrad D., katastrálny odbor listom zo dňa 08.03.2017 oznámil žalobcovi, že pozemky zapísané na LV
č. XXX, E - KN parcela č. XXXX/X, X a XXXX/X spolu s parcelou XXXX/X pôvodne zapísané na LV č.
XXX boli predmetom záznamového konania č. Z-4250/2016 zo dňa 04.07.2016 na základe návrhu T.
M., prílohou ktorého bola aj notárska zápisnica N241/2016 zo dňa 04.07.2016 o vyhlásení podľa § 63
zákona č. 323/1992 Z. z., na základe ktorej bolo osvedčené vyhlásenie navrhovateľa titulom vydržania.

Pokiaľ ide o E-KN parcelu č. XXXX/X pôvodne vedenú na LV č. XXX, tak na základe záznamového
konania č. Z-4929/2016 zo dňa 02.08.2016 bolo vlastnícke právo zapísané v prospech G. T. na základe
jej návrhu, teda žalovanej v 2. rade, pričom podkladom bola notárska zápisnica N271/2016 zo dňa
02.08.2016stým,žeboloosvedčenévyhlásenienavrhovateľa,žejevlastníkomtohtopozemku.Zároveň
Okresný úrad D., katastrálny odbor uviedol, že tieto notárske zápisnice, ako aj obe prílohy návrhov

spĺňali podmienky na ich zápis do operátu katastra nehnuteľností. Z výpisu LV č. 5, k. ú. T. W. zo dňa
07.03.2018 vyplýva, že žalovaná v 2. rade je zapísaná ako vlastník rodinného domu súpisné číslo XXX,
postavený na parcele č. XXXX/X, ako aj E-KN parcely XXXX/X - záhrady o výmere 558 m2, pričom
tieto nehnuteľnosti nadobudla okrem iného aj z titulu notárskej zápisnice, ktorá osvedčila vydržanie č.N271/2016 zo dňa 02.08.2016. Z výpisu LV č. 8, k. ú. T. W. zo dňa 07.03.2018 vyplýva, že žalovaný
v 1. rade je okrem iného vlastníkom aj E-KN parciel XXXX/X - orná pôda 341 m2, XXXX/X - orná
pôda 781 m2, XXXX/X - orná pôda 717 m2, XXXX/ - zastavané plochy a nádvoria 65 m2, pričom

jedným z titulov nadobudnutia je aj notárska zápisnica č. N241/2016 zo dňa 04.07.2016. Žalobca dňa
03.03.2017 požiadal Okresný úrad D., katastrálny odbor o zmenu názvu správcu na liste vlastníctva s
tým, že namiesto Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR by malo byť ako správca
zapísané Ministerstvo hospodárstva SR. Z výpisu LV č. XXX, k. ú. T. W. zo dňa 07.03.2018 okrem iného
vyplýva, že žalovaný v 3. rade je vlastníkom aj E-KN parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 1568 m2

a jedným z titulov nadobudnutia vlastníckeho práva je aj notárska zápisnica o vydržaní č. N123/2017
zo dňa 24.04.2017. Zo záznamu z vykonania ohliadky pozemkov v k. ú. T. W. zo dňa 08.04.2014, ktorý
bola spísaný T. C., pričom Y. O. ako starosta obce súhlasil s týmto záznamom, okrem iného vyplýva,
že sa uskutočnila ohliadka pozemkov v k. ú. T. W. za účasti starostu obce W. za účelom delimitácie
pozemkov medzi Ministerstvom hospodárstva a SPF. Išlo aj o pozemky, ktoré sú predmetom tohto
konania a tie tvorili aj plochu, na ktorej sa nachádzali hrubo zanedbané časti a tiež malé časti, ktoré

sú zorané a obrábané, umiestnené sporadicky medzi zanedbanými plochami. Domnievajú sa, že po
čase, po ktorý sa po výkupe o tieto pozemky nik nestaral, občania pôvodný vlastníci si vytvorili malé
pozemky medzi zanedbanými, na ktorých sa pestujú niektoré plodiny. Súvislá orná pôda sa tam však
nenachádza a niektoré časti parciel sa nachádzajú pod poľnou cestou. Z e-mailu č. 38, ktorý bol zaslaný
notárkou Máriou G. Ing. B. O., pracovníčke Slovenského pozemkového fondu ohľadom stanoviska k

vydržaniu okrem iného vyplýva, že fond je príslušný na vydanie vyjadrenia ak predmetom vydržania sú
nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. Zároveň nie je možné použiť pri správe nehnuteľnosti
vo vlastníctve všeobecné vyjadrenie podľa bodu 1, t.j. vyjadrenie osôb, ktorých posledný zápis v katastri
preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré sa neobmedzuje iba na extravilán. SPF sa teda
k vydržaniu pôdy vo vlastníctve SR, ktorá je v správe SPF v intraviláne od 01.12.2015 nevyjadruje.

Predmetné pozemky, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, sa nachádzajú v
zastavanom území obce. Súd sa tiež oboznámil s fotodokumentáciou zo dňa 08.04.2014 /čl. 44-46/,
kde je zaznamenaný stav pozemkov, ktoré mali byť predmetom tohto konania. Z notárskej zápisnice č.
N241/2016 zo dňa 04.07.2016 vyplýva, že žalovaný v 1. rade vydržal vlastnícke právo k E-KN parcelám
č. XXXX/X, 2, 3, X zapísaných na LV č. XXX, k. ú. T. W., pričom tieto pozemky od roku 1980 mali užívať

P. U. a manželka P., rodená M. a P. U. s tým, že ich darovali už v roku 1980 a žalovaný v 1. rade ich
užíval v dobrej viere, pričom jeho právo nebolo nikým a ničím rušené, bolo rešpektované, čo potvrdili
aj svedkovia P. S. a Y. X.. Tiež obec W. potvrdila, že nemá k vydaniu osvedčenia titulom vydržania v
prospech žalovaného v 1. rade žiadne námietky. Zároveň podľa článku 2 pokynu generálneho riaditeľa
č. 10/2005, ktorým sa upravuje postup základných organizačných útvarov Slovenského pozemkového

fondu pri vydávaní vyjadrení podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 Notárskeho poriadku, je fond príslušný
na vydanie vyjadrenia ak predmetom vydržania sú nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce.
SPF sa k vydržaniu nehnuteľností vo vlastníctve SR a v správe SPF v intraviláne obce nevyjadruje. Z
uvedených dôvodov tak notárka osvedčila vydržanie vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade. Súd sa
tiež oboznámil s fotodokumentáciou na čl. 53-54 predmetných pozemkov, ktoré sú predmetom sporu.

Zo žiadosti o vyjadrenie k majetkoprávnemu usporiadaniu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorú zasielal
žalovaný v 1. rade obci W. zo dňa 24.06.2016 vyplýva, že žalovaný v 1. rade požiadal o vyjadrenie
obec, či sú dotknuté oprávnené záujmy obce v súvislosti s vydaním osvedčenia o vydržaní v prospech
žalovaného v 1. rade k E-KN parcelám XXXX/X, 2, 3, X zapísaných na LV č. XXX, k. ú. W., nakoľko
ten tvrdil, že ich užíval od roku 1980, pričom do roku 1980 ich užíval P. U. s manželkou P. s tým, že ich

darovali do užívania žalovanému v 1. rade. Obec W. vo svojom vyjadrení zo dňa 30.06.2016 žalovanému
v 1. rade ohľadom jeho majetkoprávneho vysporiadania vlastníctva k nehnuteľnostiam oznámila, že
nemá výhrady k vydaniu osvedčenia titulom vydržania v prospech žalovaného v 1. rade k predmetným
pozemkom s tým, že nie sú dotknuté oprávnené záujmy obce. Z vyjadrenia zo dňa 23.06.2016, ktoré
podpísala Y. X., bytom W. XX vyplýva, že tá vyhlásila, že pozemky E-KN parcely č. XXXX/X,X,X,X

zapísané LV č. XXX, k. ú. T. W. užívali od roku 1980 T. M., a to v dobrej viere s tým, že mu patria cca
36 rokov, tieto obhospodaroval, zveľaďoval. Jeho právny predchodcovia mu ich darovali do užívania. Z
vyjadrenia zo dňa 24.06.2016, ktoré podpísala P. S. v súvislosti s E KN parcelami XXXX/X - X vyplýva, že
žalovaný v 1. rade tieto pozemky užíva v dobrej viere cca 36 rokov, je presvedčený o svojom vlastníckom
práve a boli mu darované v roku 1980 P.om U.m, resp. jeho manželkou. Z čestného vyhlásenia zo

dňa 04.05.2018, ktoré urobil Q. S., bytom W. XXX súd zistil, že ten vyhlásil na svoju česť, že pozemky
nachádzajúce sa v intraviláne obce W., k. ú. T. W., zapísaný na LV č. 8, E KN parcely XXXX/X - 4 užívali
do roku 1980 P. U. s manželkou P., pričom nemohli ich ďalej obhospodarovať a preto darovali do užívania
žalovanému v 1. rade, ktorý ich užíval nepretržite, trvale a nerušene viac ako 36 rokov. Z čestnéhovyhlásenia zo dňa 04.05.2018, ktoré urobila P. U., bytom W. XXX, ako aj Q. X., bytom W. XX, vyplýva,
že tí vyhlásili na svoju česť, že pozemky zapísané na LV č. 8, E-KN parcely XXXX/X,X,X,X užívali P. U. s
manželkou, tieto pozemky nemohli ďalej užívať pre starobu, a preto ich darovali do užívania žalovanému

v 1. rade, ktorý ich užíva nepretržite a trvale už 36 rokov. O týchto skutočnostiach majú vedomosť,
pretože veľa rokov trvale bývali neďaleko uvedených pozemkov. Z notárskej zápisnice č. N271/2016
zo dňa 02.08.2016 súd zistil, že notárka JUDr. P. G. osvedčila vydržanie žalovanej v 2. rade k E-KN
parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX, k. ú. T. W. v zmysle § 63 Notárskeho poriadku s tým, že
mali užívať túto nehnuteľnosť rodičia žalovanej v 2. rade do roku 1980, avšak tieto pozemky nemohli

obhospodarovať, a preto jej ich darovali v roku 1980. Jej vlastnícke právo nebolo nikým spochybnené,
pričom obec W. nemala výhrady k vydaniu osvedčenia. Okrem toho, keďže ide o pozemok v intraviláne
obce, tak sa SPF, nakoľko ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky, nevyjadruje. Súd sa
oboznámil tiež s fotografiou z čl. 65, na ktorej by mal byť zachytený stav parcely XXXX/X. Z notárskej
zápisnice, ktorú vydala JUDr. P. G., č. 123/2017 zo dňa 24.04.2017 súd zistil, že táto notárka osvedčila
z titulu vydržania vlastnícke právo žalovanému v 3. rade, a to k E-KN parcele č. XXXX zapísanej na LV

č. XXX, k. ú. T. W., ako aj E-KN parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXX. Z osvedčenia o vydržaní tiež
vyplýva, že na základe „Čarujúcej zmluvy“ zo dňa 07.05.1922 starý otec žalovaného v 3. rade zamenil
pozemok pod p. č. XXX s P. Q. za pozemok pod p. č. XXXX a XXXX a od roku 1922 rodina žalovaného
v 3. Rade uvedené pozemky užívala pokojne, nerušene ako svoje vlastné. Túto skutočnosť potvrdzuje
aj obec W., ktorá uviedla, že nemá výhrady k vydaniu osvedčenia. Okrem toho to potvrdila aj právna

nástupkyňa pôvodných vlastníkov Q. O., bytom D.. Z „Čarujúcej zmluvy“ /čl. 69/ súd zistil, že medzi
pánom P. Q. a jeho manželkou, rodenou T. Y., spolu s jej deťmi z jednej strany a ďalej medzi pánom
D.om U.om a jeho manželkou, rodenou F. N. a jeho synom z druhej strany sa dohodlo, že pán P. Q.
a jeho manželka dávajú svoju vlastnú zem, ležiacu v T. W. v dolnobrhlovskom chotári, zaznačenú pod
č. XXXX, XXXX z dvoch kusov pozostávajúcich zemí D.ovi U.ovi a jeho manželke. „Čarujúca zmluva“

bola uzavretá 07.05.1922. Z pozemnostného hárku č. 33 / čl. 70-71/, k. ú. T. W. vyplýva, že D. U., ako
aj N. F.ová, bytom T. W. ako držiteľ boli vlastníkmi parciel XXXX a XXXX. Zároveň z fotografie /čl. 72/
vyplýva stav takejto parcely. Žalovaný v 3. rade listom zo dňa 17.05.2004 požiadal ako samostatne
hospodáriaci roľník o odkúpenie pozemkov Ministerstvo hospodárstva SR, a to pozemkov zapísaných
na LV č. XXX k. ú. T. W., parcela č. XXXX/X až XXXX o celkovej výmere 4839 m2, pretože predmetné

pozemky využíva ako prístupovú cestu k jeho poľnohospodárskym pozemkom. Z výpisu LV č. XXX, k. ú.
T. W. zo dňa 07.04.2004 vyplýva, že vlastníkom pozemkov XXXX/X až XXXX bola Slovenská republika,
v zastúpení Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Z výpisu vlastníctva LV č. XXX,
k. ú. T. W. zo dňa 17.09.2013 súd zistil, že Slovenská republika - Ministerstvo pre správu a privatizáciu
národného majetku SR bola vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Na základe

kúpnej zmluvy č. 109/2004, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim Slovenskou republikou, v zastúpení
Ministerstvom hospodárstva a kupujúcim, a to žalovaným v 3. rade, bolo zistené, že žalovaný v 3. rade
kúpil E-KN parcely č. XXXX/X až XXXX, a to za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 48.390,- SK/1606,25
Eur/.Ľahkéstavebnéhmoty,a.s.,Bratislava,Turbínovaulicač.1dňa08.02.2000adresovaliOkresnému
úradu D., odbor katastrálny, žiadosť o výmaz práva spravovania z katastra nehnuteľností, pretože Ľahké

stavebné hmoty, národný podnik, prevzali v roku 1958 od slovenských bazaltových kameňolomov ťažbu
tufov, ktoré používali na výrobu stavebných materiálov s tým, že podľa výpisov z pozemnej knihy bolo
právo národného podniku Ľahké stavebné hmoty zapísané nasledovne: k. ú. W., Pk. vložka č. XXX
- zápis zo dňa 24.06.1960, M. W., Pk. vložka č. XXX - zápis zo dňa 24.06.1960, k. ú. C., pk. vložka
č. XXXX - zápis zo dňa 15.01.1960, pričom bolo vložené vlastnícke právo pre Československý štát

v správe Ľahké stavebné hmoty, národný podnik Bratislava. Národný podnik bol následne zrušený
rozhodnutím Štátnej hospodárskej organizácie č. 332/HA-808/1988 zo dňa 05.12.1988, ktoré vydalo
Ministerstvo výstavby a stavebníctva ČSSR s tým, že jeho právnym nástupcom sa od 01.01.1989 stal
štátny podnik Ľahké stavebné hmoty v Bratislave. Na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v súlade so schváleným privatizačným projektom č. 84 bola

zo štátneho podniku vyňatá časť majetku a ku dňu 01.04.1992 vznikla akciová spoločnosť Ľahké
stavebné hmoty. Pozemky, resp. stavby vzťahujúce sa k ťažbe a spracovaniu tufov neboli predmetom
privatizácie, pričom špecifikácia nehnuteľností vkladaných do Ľahkých stavebných hmôt, a. s., ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou privatizačného projektu, neobsahuje žiadne pozemky nachádzajúce sa v
katastrálnom území M. W., T. W. a C.. Štátny podnik Ľahké stavebné hmoty zanikol ku dňu 30.09.1992

na základe rozhodnutia, ktoré vydalo Ministerstvo výstavby a stavebníctva č. 221-1156-1992 zo dňa
23.09.1992 s tým, že v roku 1993 a 1994, keď sa Ľahké stavebné hmoty, a. s. prostredníctvom starostu
obce W. dozvedeli o existencii zápisu v pozemkovej knihe, prešetrovali na Ministerstve pre správu a
privatizáciu národného majetku SR, aký vzťah má akciová spoločnosť k spomínaným nehnuteľnostiam,pričom podľa vtedajšieho vyjadrenia tohto ministerstva, bolo možné v tom čase vypracovať dodatok
k privatizačnému projektu a po jeho schválení mohla ĽSH, a. s. nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam, avšak tento dodatok k privatizačnému projektu nebol vypracovaný a ani

nemali zámer takýto dodatok vypracovať. Zákonom č. 56/1996 Zb., ktorým sa menil pôvodný zákon
č. 92/1999 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby ĽSH, a. s. stratilo právo nakladať
s nehnuteľnosťami, ktoré neboli predmetom privatizačného projektu s tým, že právo spravovať štátny
majetok zapísaný pre národný podnik Ľahké stavebné hmoty ako aj vlastnícke právo neprešlo v
prospech akciovej spoločnosti. Na základe uvedených údajov tak požiadal ĽSH, a. s. Bratislava, aby

právo spravovania zapísané na národný podnik Ľahké stavebné hmoty bolo z katastra nehnuteľností
vymazané. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX T. W., é vyplýva, že k parcele č. XXX - kameňolom, ako
aj parcela č. XXX - kameňolom, bolo podľa rozhodnutia odboru pre výstavbu rady ONV v Leviciach zo
dňa 15.05.1958 a geometrického plánu daného v Trenčíne dňa 04.11.1957 zapísané vlastnícke právo
pre Československý štát v celosti v správe Ľahké stavebné hmoty, národný podnik Bratislava s tým, že
sa zapísalo k parcele mpč. XXX, XXX odpísané z hárka XXX a mpč. XXX odpísané z hárka č. XXX.

Podľa názoru žalovaných rozhodnutie odboru pre výstavbu ONV v Leviciach č. výstavby 536/1958 zo
dňa 15.05.1958, v ktorom sú vyvlastnené časti parciel pre národný podnik Ľahké stavebné hmoty v
Bratislave, ako aj náhrady za vyvlastnené parcely, pričom priznaný nárok schválil uznesením č. 202/59
Ľudový súd v Leviciach dňa 19.05.1959 tak celková vyvlastnená výmera pozemkov od občanov T. a M.
W. bola 94 209 m2 a v zápise PKV č. XXX, k. ú. T. W. je zapísaná vyvlastnená výmera 91 891 m2 občania

+obec. Aj pozemky, ktoré vlastnila obec sa vyvlastnili v prospech Ľahkých stavebných hmôt Bratislava,
avšak nemajú rozhodnutie o tom, ale sú zapísané v geometrickom pláne. Aktuálna výmera pozemkov v
k. ú. T. W. je na LV č. XXX, ktorá sa odvoláva na uvedené rozhodnutie je 104 948 m2 a keď sa pripočítajú
k tejto výmere aj ich vydržané pozemky vo výmere 4 030 m2 ako aj predaj pozemkov v roku 2004 U.ovi
D.ovi vo výmere 4 839 m2 s tým, že sa pripočíta sa aj výmera obecných pozemkov, ktorá už delimitáciou

prešla na obec vo výmere 4 502 m2 bude výmera 118 319 m2, ktoré mala Slovenská republika na
LV č. XXX v roku 2016 pred vydržaním. Je tu markantný rozdiel vo výmere, ktorá by mala prináležať
Slovenskej republike podľa vyvlastňovacej listiny a vo výmere zapísanej na LV č. XXX. Pokiaľ ide o
geometrický (polohopisný) plán značky C3-904-52 zo dňa 04.11.1957 vyhotovený Keramoprojektom
pobočkou Trenčín s príslušnými prílohami, t.j. vyvlastňovací súpis a výkaz plôch, ktorý je dôležitou

a neoddeliteľnou súčasťou celého vyvlastňovacieho procesu, nakoľko sa naň odvoláva rozhodnutie č.
výstavby vst. 536/1958 aj PKV vyhotovený Keramoprojektom pobočkou Trenčín pod zn. C3-904-52 zo
dňa 04.11.1957 tak pri nahliadnutí do plánu zistili závažné nezrovnalosti vo výmere vyvlastnenej pôdy,
akoajparcelnýchčíslachoprotiaktuálnemuzápisuvýmeryaparcielnaLVč.XXX.Pokiaľideouznesenie
Ľudového súdu v Leviciach, č. d. 719/60, 254/2 zo dňa 25.06.1960, keďže geometrický plán je podklad

právnych úkonov, dohľadali tento právny dokument - uznesenie s tým, že týmto uznesením sa zapísal
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zistili tiež, že pozemnoknižná parcela č. XXX pôvodne
zapísaná v PKV č. XXX sa v celosti pripísala k parcele XXX, teda celá parcela č. XXX zanikla. Podľa
geometrického plánu a vyvlastňovacej listiny sa mala pripísať v prospech Ľahkých stavebných hmôt
Bratislava len časť výmery 10 039 m z parcely XXX. Ich sporné parcely č. XXXX/1 až 4, ako aj XXXX/X

a XXXX boli súčasťou pozemnoknižnej parcely XXX, ale neboli súčasťou vyvlastňovacích listín. Okrem
toho v T. W. sa uskutočnila v roku 2009 ROEP teda všetky pozemky z PKV sú zapísané na listoch
vlastníctva a všetky uvádzané nehnuteľnosti sú nehnuteľnosti, ktoré môžu byť predmetom vydržania,
tak ako ich sporné pozemky. Vo výzvach na odkup pozemku parcely č. XXXX a č. XXXX sú zapísané
konkrétne parcely, o ktoré majú Azbestovo-cementové závody záujem, pričom sa tam nenachádzajú

sporná parcela č. XXXX. Z čestného vyhlásenia, ktoré podpísala P. U. zo dňa 04.05.2018 vyplýva, že tá
vyhlásila na svoju česť, že pozemky nachádzajúce sa v k. ú. T. W., zapísané na LV č. X ako E-KN parcely
XXXX/1 - XXXX/X užívali do roku 1980 P. U. s manželkou P. U., rod. M. a P. U., rod. Q. a pre starobu
nemohli tieto pozemky obhospodarovať, zveľaďovať, a preto v dobrej viere, že im patria, darovali ich do
užívania T. M. - žalovanému v 1. rade. Ten ich užíva nerušene a trvale 36 rokov ako vlastník a už je 2

roky zapísaný na liste vlastníctve. Z čestného vyhlásenia, ktoré podpísal Q. X. zo dňa 04.05.2018 tiež
vyplýva, že ten vyhlásil na svoju česť, že pozemky nachádzajúce sa v k. ú. T. W., zapísané na LV č. 8,
E-KN parcely XXXX/1 - XXXX/X užívali do roku 1980 P. U. s manželkou P., rod. M. a P. U., rod. Q.. Pre
starobu nemohli tieto pozemky obhospodarovať a darovali ich žalovanému v 1. rade, pričom ten užíval
uvedené pozemky v dobrej viere trvale, nerušene 36 rokov a 2 roky ich užíva ako vlastník zapísaný na

liste vlastníctva. Ďalej uviedol, že o uvedených skutočnostiach má vedomosť, pretože jeden z pozemkov
zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky v intraviláne obce W. patril jeho mame G.
X.vej. Súd sa oboznámil tiež s fotodokumentáciou, na ktorej by mala byť zachytená parcela č. XXXX/
X (čl. 65). Z pozemnostného hárku č. XX /čl. 70-71/ vyplýva, že ako držiteľ k parcele č. XXXX, k. ú.T. W., je zapísaný U. D. s manželkou. Na fotodokumentácii z čl. 72 by mala byť zobrazená parcela
č. XXXX. Zo žiadosti žalovaného v 3. rade, ktorú adresoval žalobcovi zo dňa 17.05.2004 vyplýva, že
ten požiadal ako samostatne hospodáriaci roľník o odkúpenie pozemkov uvedených na LV č. XXX, k.

ú. W., parcelu č. XXXX/X až XXXX o celkovej výmere 4839 m2, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky - Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, pretože tieto predmetné pozemky
používa ako prístupovú cestu k svojim poľnohospodárskym pozemkom. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.
ú. T. W. vyplýva okrem iného, že pozemky o ktorých kúpu prejavil záujem žalovaný v 3. rade, boli vo
vlastníctve Slovenskej republiky - Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Tento

výpis z LV bol zo dňa 07.04.2004. Z výpisu LV č. XXX zo dňa 17.09.2013 vyplýva, že žalobca bol
vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Kúpnou zmluvou č. 109/2004 uzavretou
dňa 17.12.2004 medzi kupujúcim - žalovaným v 3. rade a žalobcom ako predávajúcim žalobca odpredal
žalovanému E-KN parcely č. XXXX/X až XXXX za dohodnutú kúpnu cenu. Z doplnenia dôkazov žalobcu
zo dňa 08.01.2019 vyplýva, že žalobca zaslal súdu žiadosť o výmaz práva spravovania z KN č. 29/200/
AF a pozemnoknižnú vložku č. 624 s tým, že z časti „B“ pozemnoknižnej vložky vyplýva, že v roku 1960

bolo k pozemkom č. XXX a XXX zapísané vlastnícke právo na základe rozhodnutia odboru pre výstavbu
rady ONV v Leviciach v prospech Československého štátu v správe Ľahké stavebné hmoty, národný
podnik Bratislava. Ľahké stavebné hmoty n. p. Bratislava bol zrušený v roku 1988 a jeho právnym
nástupcom sa stal štátny podnik Ľahké stavebné hmoty Bratislava, pričom následne došlo k privatizácii
tohto štátneho podniku. Štátny podnik zanikol v roku 1992 na základe rozhodnutia Ministerstva výstavby

a stavebníctva SR a ku dňu 01.04.1992 vznikla akciová spoločnosť Ľahké stavebné hmoty. Žalobca
ďalej uviedol, že predmetom privatizácie neboli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. T. W. a Ľahké
stavebné hmoty, a. s. stratilo právo nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré neboli predmetom privatizačného
projektu a to na základe novely zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby, ktorá bola vykonaná zákonom č. 56/1996. Z ustanovenia § 47c ods. 1 zákona č. 92/1991

Zb. vyplýva, že majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek
dôvodov privatizovať, pričom podnik bol zrušený a vymazaný z Obchodného registra s tým, že je v
správe ministerstva s výnimkou majetku, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond podľa osobitného
predpisu. Z uvedených dôvodov tak v katastri nehnuteľností bolo v roku 2000 prepísané vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech Slovenskej republiky v správe Ministerstva pre správu

a privatizáciu národného majetku. Žiadosťou o výmaz práva spravovania z katastra nehnuteľností zo
dňa 08.02.2000 podnik Ľahké stavebné hmoty, a. s. požiadal Okresný úrad D., odbor katastrálny, dňa
08.02.2000 o to, aby právo spravovania zapísané na národný podnik Ľahké stavebné hmoty, bolo z
katastra nehnuteľností vymazané. Zároveň z tejto žiadosti okrem iného vyplýva, že Ľahké stavebné
hmoty n. p. Bratislava prevzal v roku 1958 od Slovenských bazaltových kameňolomov ťažbu tufov, ktoré

používali na výrobu stavebných materiálov, pričom v roku 1958, 1962 sa ťažili tufy v lokalitách T. W., M.
W., C.. K 31.12.1962 bola definitívne ukončená výroba a tým aj ťažba základnej suroviny. Podľa výpisov
z pozemnoknižnej knihy bolo právo Národného podniku Ľahké stavebné hmoty zapísané nasledovne:
k. ú. T. W., PK vložka XXX, zápis zo dňa 24.06.1960, k. ú. M. W., PK vložka č. XXX, zápis zo dňa
24.06.1960, k. ú. C., PK vložka č. XXXX, zápis zo dňa 15.01.1960 s tým, že bolo vložené vlastnícke

právo pre Československý štát v správe Ľahké stavebné hmoty národný podnik Bratislava. Národný
podnik bol následne zrušený rozhodnutím o štátnej hospodárskej organizácii č. XX2/HA-808/1988 zo
dňa 05.12.1988, ktoré vydalo Ministerstvo výstavby a stavebníctva SSSR a jeho právnym nástupcom
sa od 01.01.1989 stal štátny podnik Ľahké stavené hmoty Bratislava. Na základe zákona č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v súlade so schváleným privatizačným projektom

č. 84 bola zo štátneho podniku vyňatá časť majetku a ku dňu 01.04.1992 vznikla akciová spoločnosť
Ľahké stavebné hmoty. Pozemky, resp. stavby vzťahujúce sa k ťažbe a spracovaniu tufov neboli
predmetom privatizácie, pričom špecifikácia nehnuteľností vkladaných do Ľahkých stavebných hmôt a.
s., ktorá je neoddeliteľnou súčasťou privatizačného projektu, neobsahuje žiadne pozemky nachádzajúce
sa v k. ú. M. W., T. W., C.. Štátny podnik Ľahké stavebné hmoty tak zanikol ku dňu 30.09.1992 na

základe rozhodnutia, ktoré vydalo Ministerstvo výstavby a stavebníctva SR č. 221-1156-1992 zo dňa
23.09.1992. V rokoch 1993 - 1994, keď sa Ľahké stavebné hmoty a. s. prostredníctvom starostu obce W.
dozvedeli o existencii zápisu v pozemkovej knihe, prešetrovali na Ministerstve pre správu a privatizáciu
národnéhomajetkuSR,akývzťahmáakciováspoločnosťkspomínanýmnehnuteľnostiam,pričompodľa
vtedajšieho vyjadrenia bolo možné v tom čase vypracovať dodatok k privatizačnému projektu a po jeho

schválení mohli Ľahké stavebné hmoty nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Ľahké stavebné hmoty dodatok nevypracovali a ani nemali zámer takýto dodatok vypracovať. V zmysle
zákona č. 56/1996 Zb. ktorým sa menil a dopĺňal pôvodný zákon č. 92/1999 o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby Ľahké stavebné hmoty stratili právo nakladať s nehnuteľnosťami, ktoréneboli predmetom privatizačného majetku. Z uvedených dôvodov tak právo spravovať štátny majetok
zapísaný pre národný podnik Ľahké stavebné hmoty ako aj vlastnícke právo neprešlo v prospech
akciovej spoločnosti. Z rozhodnutia odboru pre výstavbu rady Okresného národného výboru v Leviciach

zo dňa 15.05.1958 vo veci Ľahké stavebné hmoty n. p. Bratislava, vyvlastnenie nehnuteľností v k. ú.
W. na uskutočnenie jednotného hospodárskeho plánu okrem iného vyplýva, že odbor pre výstavbu rady
ONV v Leviciach vyvlastnil pre národný podnik Ľahké stavebné hmoty v Bratislave, na uskutočnenie
jednotného hospodárskeho plánu rozvoja podniku nehnuteľnosti v k. ú. W., zapísané vo vložke č. XXX,
mpč. XXX, ako aj o iné nehnuteľnosti. Táto parcela č. XXX by sa mala týkať predmetných nehnuteľností,

ktoré sú predmetom konania, pričom tieto vyvlastnené parcely a časti parciel sú podľa geometrického
plánu vyhotoveného pod značkou 03-904/52 zo dňa 04.11.1957 zamerané ako nové parcely mpč.
XXX, XXX, XXX, katastrálna parcela č. 941/8991, XXXX o celkovej výmere 94 209 m2. Ako vyplýva z
geometrického plánu tak z parcely mpč. XXX, vložka č. XXX bola vyvlastnená len časť parcely /napr.
zo strany č. 34 geometrického plánu vyplýva, že vlastníkovi U.ovi S. a manž. bola vyvlastnená časť
ich parcely vo výmere 281 m2 z výmery 1699 m2, vlastníkovi E. D. vo výmere 285 m2 z výmery 1613

m2, vlastníkovi P. M., r. O. vo výmere 108 m2 z výmery 405 m2 a pod/. Uznesením Ľudového súdu v
Leviciach zo dňa 19.05.1959 v právnej veci vyvlastniteľa Ľahké stavebné hmoty n. p. Bratislava, proti
vlastníkom U. P. a spol. o rozdelenie náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti po prevedenom rozvrhovom
konaní, bolo rozhodnuté takým spôsobom, že Ľudový súd ustálil, že vyvlastňovací výmer odboru pre
výstavbu rady ONV v Leviciach zo dňa 15.05.1958 č. 534/1958, ktorý je zároveň aj vyvlastňovacím

výmerom, je právoplatný, vykonateľný a že obsahuje presné označenie vlastníkov, ktorých pozemky boli
vyvlastnené a obsahuje tiež vyvlastnenú plochu a výšku náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Podľa
výsledkov rozvrhového konania prevedeného dňa 19.05.1957 rozdeľuje sa vyvlastňovacia náhrada
spôsobom ako je nižšie uvedené. Uznesením Ľudový súd v Leviciach dňa 19.05.1959 v právnej veci
vyvlastnenia Ľahké stavebné hmoty n. p. Bratislava, proti vlastníkom U. P. a spol., rozdelil náhradu za

vyvlastnené nehnuteľnosti v sume 132 015,- československých korún po rozvrhovom konaní s tým,
že súd ustálil vyvlastňovací výmer odboru pre výstavbu rady ONV v Leviciach zo dňa 15.05.1958,
číslo výstavby 536/1958, ktorá je zároveň aj vyvlastňovacím výmerom, je právoplatný, vykonateľný
s tým, že obsahuje presné označenie vlastníkov, ktorých pozemky boli vyvlastnené a obsahuje tiež
vyvlastnenú plochu a výšku náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Z listinného dokladu /čl. 173-199/,

a to z pozemnoknižnej vložky č. XXX vyplývajú jednotlivé zápisy vlastníkov ohľadom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. T. W. s tým, že z radového čísla zápisu 183 vyplýva, že podľa rozhodnutia
odboru pre výstavbu rady ONV v Leviciach zo dňa 15.05.1958 a geometrického plánu daného v Trenčíne
dňa 04.11.1957 sa odpisuje parcela mpč. XXX, ktorá sa zlučuje s parcelou č. XXX v hárku č. XXX tejto
knihy. Z parcely mpč. XXX sa tiež odpisuje výmera 13289 m2, ktorá sa zlučuje s parcelou č. XXX v

hárku č. XXX tejto knihy a vyznačuje sa výmera parcely XXX na 10364 m2. V celkovom prehľade /čl.
200-206/ žalovaní poukazujú na skutočnosť, že vyhotovený geometrický plán zameriaval vyvlastnenú
celkovú plochu pre Ľahké stavebné hmoty, t.j. v katastri T. a M. W. v rozsahu 10,2588 ha, pričom
vyvlastnenie pozemkov od občanov v k. ú. T. a M. W. v zmysle rozhodnutia, číslo výstavby 536/1958,
je 9,4209 ha. Vyvlastnenie pozemkov, cesta a pasienky od obce W. k. ú. T. W., ktoré sa tiež dostali do

vlastníctva v roku 1958 v prospech Ľahké stavebné hmoty v Bratislave bolo vo výmere 0,8379 ha. Z
uvedeného tak vyplýva, že Slovenská republika mala mať na LV č. XXX v k. ú. T. W. po podniku Ľahké
stavebné hmoty v zmysle vyvlastňovacích súpisov zapísané pozemky v celkovej výmere 9,1891 ha,
pričom ich mala v celkovej výmere 10,4948 ha. Podľa názoru žalovaných tak 2,6428 ha sú neoprávnené
vlastníctvo Slovenskej republiky v zmysle chybného rozhodnutia súdu. Z kópie z mapy určeného operátu

zo dňa 14.01.2019 vyplýva mapa katastrálneho územia T. W.. Z náčrtku /čl. 215-216/ vyplýva grafické
znázorneniepozemkovnakatastrálnejmapetýkajúcesaobceM.W.stým,žegrafickypodľajednotlivých
farieb sú vyznačené pozemky, ktorých sa týkalo vyvlastnenie, potom tie, ktoré boli vyvlastnené obci ako
aj pozemky v neoprávnenom vlastníctve Slovenskej republiky v zmysle nesprávneho rozhodnutia súdu
a tiež sporné pozemky ako aj vyvlastnené pozemky, ktoré boli predané žalovanému v 3. rade. Mgr.

U. D. vo svojom vyhlásení zo dňa 14.01.2019 uviedla, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v intraviláne
obce W., k. ú. T. W., zapísané na LV č. 8 E-KN parcela XXXX/1 - 4, ktoré sú toho času vo vlastníctve
žalovaného v 1. rade, podľa jej vedomia patrili a užívali ich jej starí rodičia P. U. s manželkou P., rodenou
M. ako aj švagriná P. U.. Mgr. U. D. tiež poukázala na skutočnosť, že keď bola malé dievča, tak s rodičmi
chodili k starým rodičom P.ovi a P. U.m do obce W. č. 82. Chodili pomáhať okrem záhrady pri dome

aj na ďalšie dva pozemky pri okopávaní a kým oni kopali alebo robili iné práce, ona sa tam hrávala,
nosila im vodu a podobne. Presne si pamätá tiež, že jeden pozemok bol k ich domu smerom do ľava
za dedinu, že to volali na „záhumienke“ a druhý bol po ceste popri obchode hore do briežka na baňu,
čo bolo za obchodom, ktorý volali „zemiačnisko“, lebo sa tam stále pestovali zemiaky. Ďalej uviedla,že tento pozemok bol medzi inými ďalšími, šlo sa tam kúsok po poľnej ceste a bolo treba ísť od cesty
po takom strmšom kúsku hore na samotné pole, pričom celý pozemok bol orientovaný do kopca a
starí rodičia tam väčšinou pestovali zemiaky. Často tam chodila so svojimi starými rodičmi a hlavne s

otcom L.om U.. Pamätá si, že otec sa zvykol sťažovať, že starká čakala s robotou kým príde on, pričom
otec by to vedel dosvedčiť, ešte žije ale po viacerých mozgových príhodách má problémy s pamäťou
a vyjadrovaním. Jej mama P., dcéra jej starých rodičov, bohužiaľ už nežije. Keďže však práce stále
pribúdalo a jej rodičia v Tlmačoch stavali dom a starí rodičia to kvôli veku nevládali obhospodarovať,
tak sa rozhodli jej starí rodičia predať predmetný pozemok T. M., teda žalovanému v 1. rade, niekedy

v roku 1980 a následne jej starý otec P. U. v roku 1981 zomrel. Ku skutočnosti ako nadobudli tento
pozemok jej starí rodičia, sa nevie vyjadriť, zo spomienok však vie, že vraveli, že to bol a je ich pozemok
U.ch od vojny, kde časť obrábali oni a časť ich švagriná P. U., ktorá bývala v W. č. 146, hneď vedľa
rodiny T. M.. O ktorú vojnu sa jednalo nevie, už si nepamätá, nakoľko starká spomínala aj 1. svetovú
vojnu, a že tam sa kupoval panský majetok, polia, ale či sa to týkalo aj tohto, alebo to nadobudli niekedy
po 2. svetovej vojne, to už nevie. Dokumenty ako pozemnoknižné vložky, pozemnostné hárky, zmluvy,

sa nezachovali. Starká žila až do svojej smrti v roku 1999 v W.. Keď bola staršia, veľa sa rozprávali o
minulosti a pamätá si, že stále spomínala kde boli ich pozemky ako aj to, že pozemok nad baňou predala
T. M.. Preto sa o tieto pozemky nikdy nezaujímali, ak by sa boli dohľadali nejaké dokumenty, tak by si
neuplatňovali na ne žiadny právny nárok keďže vedia, že ich starí rodičia predali. Z listinného dokladu
označený ako „výkup pozemkov v T. W.“ zo dňa 21.04.1956 /čl. 220/ vyplýva, že Azbestovocementové

závody národný podnik Nitra, adresovali U.ovi D.ovi, T. W. oznámenie o tom, že chcú od neho odkúpiť
pozemoknachádzajúcisavk.ú.T.W.,t.j.čiastkuparcelyč.XXXX,akojetovyznačenénageometrickom
pláne s parcelným číslom XXXX, ktorý k nahliadnutiu stojí k dispozícii na MNV v T. W.. Tento pozemok
potrebovali nevyhnutne na stavbu a vybudovanie závodu na ťažbu tufov. Za 1 meter uvedeného
pozemku ponúkali odplatu vo výške 0,80 korún československých. V prípade ak od neho nedostanú

odpoveď do 15 dní, budú považovať, že on tento pozemok nechce odpredať a požiadajú ONV o začatie
vyvlastňovacieho konania. Zároveň obdobným listom zo dňa 21.04.1956 Azbestovocementové závody
národný podnik Nitra vyzval U.a D. na odpredaj parcely č. XXXX nachádzajúci sa v obci T. W. v zmysle
geometrického plánu s parcelným číslom XXXX/2 za účelom výstavby závodu na ťažbu tufov. Ponúkli
mu odplatu 0,80 KČS za m2. Počas Štvrtých slovenských právnických dňoch zameraných na kataster

nehnuteľností JUDr. C. Q., Slovenský pozemkový fond, riaditeľ právneho odboru, sa vyjadril k vplyvu
novely Notárskeho poriadku č. 267/2015 Z. z. na vydávanie vyjadrení SPF k osvedčovaniu vlastníckeho
práva vydržaním. Zároveň žalovaní predložili výpisy z LV k. ú. T. W. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX. Z Keramoprojektu zn. C3-904-52 súd zistil, že bol vypracovaný geometrický plán T. W. -
kameňolomu, a to v Trenčíne dňa 04.11.1957 Štátnym ústavom pre projektovanie závodov priemyslu

stavebných hmôt, KERAMOPROJEKT pobočka Trenčín. Z tohto geometrického plánu okrem iného
vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. XXX bola pričlenená novovytvorenej parcele č. XXX. Vo vyjadrení
Ministerstvo hospodárstva zo dňa 31.01.2019 uviedlo, že z rozhodnutia o vyvlastnení zn. Výst/536/1958
zo dňa 15.05.1958 jednoznačne vyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli vyvlastnené v prospech štátneho
podniku Ľahké stavebné hmoty, n. p. Bratislava za účelom uskutočnenia jednotného hospodárskeho

plánu rozvoja podniku. Na základe takéhoto právoplatného vyvlastnenia boli vyvlastnené podniky
prevedené do vlastníctva štátu Ľahké stavebné hmoty, n. p. Bratislava, pričom pôvodným vlastníkom
bola vyplatená náhrada. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že je neoprávneným vlastníkom
pozemkov v rozsahu 2,6428 ha pozemkov vedených na LV č. XXX, ako aj pozemkov, ktoré boli vydržané
v prospech žalovaných, pretože podľa jeho názoru, tí nesplnili zákonné podmienky pre vydržanie.

Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade uznal, že po revolúcii zistil, že ako vlastník
sporných nehnuteľností je na LV zapísaná Slovenská republika, pričom až v roku 2016 sa obrátil na
notárku so žiadosťou o vydanie osvedčenia o vydržaní. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní tiež uviedla,
že po smrti svojej matky v roku 2006 si začala zabezpečovať potrebné dokumenty, na vysporiadanie
majetku po svojej matke, avšak nevedela uviesť, prečo nedošlo k prevodu sporného majetku, ktorý

následne v roku 2016 vydržala. Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade, tak ten na pojednávaní priznal, že od
roku 2010 po smrti jeho otca mal vedomosť o tom, že sporné pozemky sú na LV zapísané v prospech
Slovenskej republiky, avšak notárska zápisnica o osvedčení vydržania bola vydaná až v roku 2017.
Podľa názoru žalobcu tak žalovaní nespĺňajú podmienku pre vydržanie vlastníckeho práva, pretože
táto vydržacia doba nebola nepretržitá, nakoľko stratili dobrú vieru vzhľadom na uvedené skutočnosti.

Z rozhodnutia o zrušení štátnej hospodárskej organizácie Ľahké stavebné hmoty, n. p. Bratislava zo
dňa 05.12.1988, ktoré vydalo Ministerstvo výstavby a stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky
súd zistil, že podľa § 48, 49 Hospodárskeho zákonníka bolo vyčlenené z doterajšej podriadenosti
generálneho riaditeľstva VHJ Prefabrikácia Bratislava a zrušené s účinnosťou k 31.12.1988 štátnahospodárska organizácia Ľahké stavebné hmoty, n. p. Bratislava s tým, že majetková podstata, práva a
povinnosti zo záväzkov zrušenej štátnej hospodárskej organizácie súvisiace s jej doterajšou činnosťou
prechádzajú dňom 01.01.1989 na štátny podnik Ľahké stavebné hmoty Bratislava. Bolo tiež určené k

zápisu do podnikového registra k 31.12.1988 zrušenie štátnej hospodárskej organizácie Ľahké stavebné
hmoty, n. p. Bratislava. Z rozhodnutia o zrušení štátneho podniku Ľahké stavebné hmoty Bratislava
zo dňa 23.09.1992, č. 221-1156/1992, ktoré vydalo Ministerstvo výstavby a stavebníctva Slovenskej
republiky vyplýva, že na základe § 15 zákona č. 111/1991 Zb. o štátnom podniku, ako aj § 11 zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a rozhodnutia Ministerstva pre správu a

privatizáciunárodnéhomajetkuSRč.85auzneseniavládySRč.574zodňa16.06.1992bolzrušenýbez
likvidácie k 30.09.1992 štátny podnik Ľahké stavené hmoty, Bratislava, založený Ministerstvom výstavby
a stavebníctva zakladacou listinou č. XX2/Ha-811/1988 z 05.12.1988 a bol prevedený dňom 01.10.1992
majetok štátneho podniku Ľahké stavebné hmoty Bratislava podľa privatizačného projektu so všetkými
aktívami a pasívami, právami a záväzkami na Fond národného majetku SR. Zároveň bolo uložené
riaditeľovi štátneho podniku vykonať k 30.09.1992 účtovnú závierku doloženú súpisom hnuteľného a

nehnuteľného majetku, majetkovými právami, záväzkami, pohľadávkami a zásobami štátneho podniku.
Z vyjadrenia Okresného úradu, katastrálny odbor D. zo dňa 31.01.2019 súd zistil, že v pozemnoknižnej
vložke č. XXX, k. ú. T. W. bola okrem iného vedená pozemnoknižná nehnuteľnosť pod parcelným
číslom XXX - pasienok o výmere 12 j. 209 š.s. vo vlastníctve bývalých urbárnikov obce T. W., pričom
predmetný pozemok bol z dôvodu rozhodnutia Odboru pre výstavbu rady ONV v Leviciach zo dňa

15.05.1958 č. Výst. 536/1958 a geometrického plánu vyhotoveného v Trenčíne dňa 04.11.1957 zlúčený
s pozemkom parcelné č. XXX a táto listina bola vložená do pozemkovej knihy pod číslom čd.719/1960
do pozemnoknižnej vložky č. XXX, pričom zmena zákresu pozemnoknižnej parcely č. XXX v zmysle
geometrického plánu v pozemnoknižnej mape nebola vykonaná. Okresný úrad D. ďalej uviedol, že
podľa zákona č. 81/1949 Zb. urbárske pasienky a podobné právne útvary boli zrušené a ich vlastnícke

právo prešlo na vtedajšie poľnohospodárske družstvá. Vlastníctvo podľa citovaného predpisu nadobudlo
družstve dňom vzniku družstva, t.j. bez ohľadu na to, či bol v prospech družstva vykonaný zápis v
pozemkovej knihe alebo nie s tým, že vlastníctvo prešlo na družstvo len vtedy, ak bolo založené,
resp. vzniklo za účinnosti zákona č. 69/1949 Zb., od 15.03.1949 do 01.10.1959. Ak jednotné roľnícke
družstvo bolo založené podľa zákona č. 69/1949 v období od 15.03.1949 do 30.09.1959 a družstvo

následne zaniklo, uvedené pozemky potom ako opustený majetok prešli do vlastníctva štátu. Okresný
úrad D. ďalej uviedol, že bol založený LV č. XXX v prospech Československého štátu v správe Ľahkých
stavebných hmôt, n. p. Bratislava v podiele 1/1 z titulom nadobudnutia pozemnoknižná vložka č. XXX
aj na nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných. Pri identifikácii pozemnoknižnej
parcelyč.XXX-pasienokovýmere12j.209š.s.nastavregistraE-KN,bývaláSprávakatastraBratislava

vychádzala z dostupných údajov katastra nehnuteľnosti, t.j. pozemnoknižného zápisu a pozemnoknižnej
mapy. Vtedajšia správa katastra pri zakladaní LV č. XXX neskúmala správnosť zápisu v pozemnoknižnej
vložke a ani nedisponovala listinami a geometrickým plánom, na základe ktorých bol vykonaný. Okresný
úradD.,katastrálnyodbor,mávsúčasnostikdispozíciineúplnúkópiugeometrickéhoplánuč.C3-904-52
bez výkazu výmer a uznesenie Ľudového súdu v Leviciach čd. 719/60, avšak na základe týchto listín nie

je možné posúdiť správnosť zápisu. K prešetreniu správnosti pozemnoknižného zápisu by bol potrebný
kompletný spisový materiál. Z rozhodnutia Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady ONV v
Leviciach zo dňa 07.01.1959 vyplýva, že podľa vládneho nariadenia č. 93/1950 § 42 Zb. o vyvlastniteľovi
Ľahké stavebné hmoty, n. p. Bratislava do držby pozemky zapísané vo vložkách, okrem iného aj č. XXX,
k. ú. T. W.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané rozhodnutie Okresného národného

výboru vLeviciachzodňa15.05.1958,ktorýmbolipredmetnépozemkyvyvlastnenévprospechĽahkých
stavebných hmôt, n. p. Bratislava, pričom takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nebolo proti
nemu podané odvolanie. Zároveň vyvlastniteľ Ľahké stavebné hmoty, n. p. Bratislava zložil náhradu
za vyvlastnené pozemky, celkovú čiastku do depozitu k Ľudovému súdu v Leviciach. Z uznesenia
Ľudového súdu v Leviciach čd. 719/60 vyplýva, že ten rozhodol o návrhu Ľahkých stavebných hmôt, n. p.

Bratislava o vklade vlastníckeho práva tak, že povolil v pozemkovej knihe k. ú. T. W. a M. W., tieto zápisy:
podľa rozhodnutia Odboru pre výstavbu rady ONV v Leviciach zo dňa 15.05.1958 č. Výst. 536/1957 a
geometrického plánu daného v Trenčíne dňa 04.11.1957 sa z hárku č. XXX, k. ú. T. W. odpisuje parcela
mpč. XXX, ktorá sa zlučuje s parcelou č. XXX v hárku č. XXX tejto knihy. Zároveň z hárku č. XXX, k. ú.
T. W. z parcely mpč. XXX sa odpisuje výmera 13.289 m2, ktorá sa zlučuje s parcelou č. XXX v hárku č.

XXX tejto knihy a vyznačuje sa výmera parcely XXX, a to 10364 m2. Zároveň sa v hárku č. XXX, k. ú.
T. W. zapisuje parcela mpč. XXX kameňolom vo výmere 79210 m2 a parcela mpč. XXX kameňolom vo
výmere 12681 m2 utvorené z horeuvedených parciel a vkladá sa vlastnícke právo pre Československý
štát v celosti v operatívnej správe Ľahké stavebné hmoty, n. p. Bratislava. Z rozhodnutia Odboru prevýstavbu rady okresného národného výboru v Leviciach zo dňa 15.05.1958 bolo zistené, že Ľahké
stavebné hmoty, n. p. Bratislava, požiadal žiadosťou zo dňa 14.03.1958 o vyvlastnenie pozemkov k. ú.
W. z dôvodu uskutočnenia jednotného hospodárskeho plánu rozvoja podniku. Zároveň takýto podnik

tvrdil a preukázal, že podmienky ustanovenia zákona č. 280/1949 Zb. sú splnené, keďže k dobrovoľnej
dohode o postúpení pozemkov medzi vlastníkmi a vyvlastniteľom nedošlo s tým, že pokus o pokonávku
pri ústnom rokovaní zo dňa 30.04.1958 nebol úspešný. Z uvedených dôvodov tak odbor pre výstavbu
rady ONV v Leviciach vydal rozhodnutie, ktorým vyvlastnil pre národný podnik Ľahké stavebné hmoty
Bratislava na uskutočnenie jednotného hospodárskeho plánu rozvoja podniku nehnuteľnosti v k. ú. W.

zapísané okrem iného vo vložke č. XXX mp.č. XXX vlastník E. S. - výmera 703 m2, U. S. - výmera 476
m2,E.S.-výmera499m2,JozefU.-výmera841m2,Q.U.-výmera828m2,B.N.,rod.O.á-výmera563
m2, U. O. - výmera 318 m2, O. O., rod. O.á - výmera 305 m2, P. Q., rod. O.á - výmera 252 m2, maloletá P.
O. a P. - výmera XX1 m2, D. M. - výmera 3.591 m2, S. Y. - výmera 525 m2, M. S., rod. S. - výmera 345 m2,
W. U. (ž. O. S.) - výmera 3.165 m2. Tieto vyvlastnené parcely a časti parciel boli podľa geometrického
plánu vyhotovené Keramoprojektom - pobočka Trenčín pod zn. C3-904-52 zo dňa 04.11.1957 zamerané

ako súčasť nových parciel mpč. XX/X, XXX,XXX, katastrálna parcela č. XXX/X, XXX, XXXX o celkovej
výmere 94209 m2 s tým, že vyvlastnením nadobúda horemenovaný vyvlastniteľ prechod vlastníckeho
práva na vyššie opísané nehnuteľnosti. Zároveň vyvlastniteľ horeuvedené vyvlastnené nehnuteľnosti
má už v držbe a užívaní. Tiež bola takýmto rozhodnutím určená náhrada za vyvlastnené pozemky podľa
platných predpisov jednotlivým vlastníkom. Z vyjadrenia Okresného úradu D., katastrálny odbor zo dňa

08.03.2019 vyplýva, že pokiaľ ide o vyvlastnenie pozemkov týkajúcich sa pozemnoknižnej parcely č.
XXX, pôvodne nachádzajúca sa v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. T. W., tak k predmetnej žiadosti
bol predložený aj geometrický plán C3-904-52 zo dňa 04.11.1957 s výkazom plôch a vyvlastňovacím
súpisom zo dňa 04.11.1957 s tým, že pokiaľ ide o pozemky E-KN parcelu č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX, k. ú. T. W., tak Okresný úrad D. oznámil, že v pozemnoknižnej vložke

č. XXX bola okrem iných vedená nehnuteľnosť pod parc. č. XXX - pasienok o výmere 12 j. 209 š.s.
vo vlastníctve bývalých urbárnikov obce T. W. s tým, že z časti B - 183 pozemnoknižnej vložky č. XXX
vyplýva, že predmetný pozemok bol titulom rozhodnutia Odboru pre výstavbu rady ONV v Leviciach zo
dňa 15.05.1958 a geometrického plánu zo dňa 04.11.1957 zlúčený s pozemkom, parcelné č. XXX s tým,
že táto zmena bola vložená do pozemnoknižnej vložky č. XXX pod číslom čd. 719/1960. Po prešetrení

obsahu rozhodnutia Odboru pre výstavbu rady ONV v Leviciach zo dňa 15.05.1958 č. Výst. 536/1958
a jeho zápisom do pozemkovej knihy Okresný úrad D., katastrálny odbor konštatoval, že Ľudový súd v
Leviciach rozhodol o vklade vlastníckeho práva v časti týkajúcej sa pozemnoknižnej parcely č. XXX v
nesúlade s touto listinou, pretože pozemkovoknižný pozemok parcelné č. XXX nemal byť celý zlúčený
s pozemkom parcelné č. XXX. Z tohto dôvodu tak vyplýva, že vlastníctvo k časti pozemnoknižného

pozemku parcelné č. XXX v časti pozemkov registra E-KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X a XXXX malo zostať zachované a naďalej malo byť v tom čase evidované v pozemnoknižnej vložke
č. XXX, k. ú. T. W.. Y.a O., nar. 22.08.1953, bytom W., Kamenný chotár 180 vyhlásil, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v intraviláne obce W., k. ú. T. W. na LV č. 8, E-KN parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X od 80.rokov minulého storočia užíval a obhospodaroval T. M., teda žalovaný v 1. rade. Z

tohto prehlásenia tiež vyplýva, že od roku 1975 robil agronóma na JRD v N., kde mal na starosti hlavne
družstvo v obci W., ktoré patrilo pod takéto JRD. Ako agronóm mal prehľad o pozemkoch družstva,
pretože bol zodpovedný za ich obhospodarovanie s tým, že k sporným pozemkom T. M., ako aj k
pozemkom U.a D. a G. T. uvádza, že tieto pozemky JRD nikdy neobhospodarovalo a ani nevlastnilo,
pretože pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce a vždy sa klasifikovali ako záhrady. Pokiaľ ide o

pozemky žalovaného v 1. rade, tak tie on od niekoho kúpil v 80. rokoch, nepamätá si už presne kedy,
ale vie, že to bolo ešte za minulého režimu pred revolúciou. Žalovaný v 1.rade bol pracovníkom a
členom JRD, pracoval v doprave a čiastočne mu bol aj podriadený. Bol na svoju záhradu hrdý, veľa
o nej rozprával. Zároveň Y. O. uviedol, že potom ako odišiel z družstva, pracoval v podnikateľskej
sfére a v roku 1998-2002, 2002-2006, 2010-2014, teda tri funkčné obdobia bol starostom obce W.. V

roku 2014 bol oslovený Slovenským pozemkovým fondom, ktorý chcel vykonať ohliadku pozemkov vo
vlastníctve štátu, ktoré mal prevziať v rámci delimitácie do svojej správy a tejto obhliadky sa aj osobne
zúčastnil. Prešli celú časť obce od bývalej bane až po obec, niektoré časti, najmä hneď v okolí bane a
potom pod cestou smerom k potoku boli hrubo zanedbané, zarastené náletovými drevinami. Časť nad
cestou bola zoraná ako celý lán a obhospodarovaná. Potom celkom pri dedine je jeden veľmi ohradený

pozemok, ktorý bol od tohto lánu oddelený cestou, ktorý ako poľnohospodári využívali a tento pozemok
bol rozdelený na záhrady, kde pokiaľ vie, sa nachádzajú aj sporné nehnuteľnosti. Ako si pamätá, tak
niektoré z nich boli zorané, niekde rástla tráva, niektoré vyzerali ako keby to bol pasienok. Na niektorých
z pozemkov boli aj ovocné stromy. Keďže obhliadka bola vykonaná v apríli, bolo iba poznať, že niektorésú orané, niektoré kosené s ovocnými stromami a na niektorých bola väčšia tráva, ale na žiadnych
z nich neboli náletové dreviny a neboli tak zanedbané ako pozemky pod cestou smerom k potoku.
V apríli na nich ešte nebola žiadna sadba a tak to aj vyznačili do delimitačného protokolu, a preto aj

vyslovili domnienku, že niektorí vlastníci si vyvlastnené pozemky začali znovu obhospodarovať, keď
nedošlo k rozšíreniu bane, ale to bola iba domnienka na základe videného. Z vyjadrenia žalovaných zo
dňa 04.04.2019 vyplýva, že podľa ich názoru sporné pozemky, ako aj iné pozemky, ktoré má zapísané
Ministerstvo hospodárstva SR na LV č. XXX, k. ú. T. W., nemali nikdy vlastniť Ľahké stavebné hmoty,
Československý štát ani Slovenská republika, či už so správcom Ministerstva privatizácie alebo toho

času so správcom Ministerstva hospodárstva SR. V poslednom vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR
zodňa31.01.2019,vktorompodalistanoviskonadôkazyžalovaných,nesprávnepochopilidôkazystým,
že nespochybňujú právne nástupníctvo od roku 1989 po súčasnosť, ale spochybňujú, a to na základe
dôkazov, prvý zápis vlastníctva sporných pozemkov - zápis bez právneho dôvodu /ani vyvlastnenie, ani
kúpa, ani darovanie, ani zámena/ v prospech Ľahkých stavebných hmôt, n. p. Bratislava v roku 1960,
teda Československý štát. Podľa názoru žalovaných, v listinných dôkazoch, ktoré majú k dispozícii,

ako aj Ministerstvo hospodárstva SR, neboli pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania predmetom
vyvlastnenia a za tieto pozemky ani neboli poskytnuté finančné náhrady. V listinách sú uvedené mená
U. D. a P. U. s manželkou P., ale vyvlastnili sa im iné parcely, pričom parcely, ktoré sa nachádzajú v
oblasti ťažby ďaleko za obcou v častiach zvaných Bekovky a Dekýš. U.ovi D.ovi sa vyvlastnila časť
pozemkov, a to z PKV č. XXX, miestopisné č. XXX a XXX, katastrálne č. XXXX o výmere 2XX8 m2

v časti zvanej W. a pozemky z PKV č. XXX, miestopisné č. XXX, katastrálne č. XXXX o výmere 456
m2 v časti zvanej T.. P.ovi U. s manželkou P. sa vyvlastnila časť pozemku z PKV č. XXX, miestopisné
č. XXX, katastrálne č. XXXX/X o výmere 113 m2. Ich sporné pozemky sa tak nachádzajú v obci a
boli zapísané v PKV č. XXX, miestopisné č. XXX, katastrálne č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X a XXXX. Pokiaľ ide o vyvlastňovací proces, ten sa uskutočnil v rokoch 1957 až 1960 s tým,

že v roku 1956 boli vlastníci oslovení ponukami na predaj pozemkov. Keďže však s priamym predajom
nesúhlasili, tak sa začal proces vyvlastňovania. V roku 1957 vypracoval štátny ústav pre projektovanie
závodov priemyslu stavebných hmôt a keramiky KERAMOPROJEKT v Trenčíne geometrický plán,
vyvlastňovací súpis a výkaz plôch arch. čís. 9-2060/1547 pod zn. C3-904-52 zo dňa 04.11.1957. Tento
geometrický plán jasne vykresľuje a znázorňuje nehnuteľnosti, ktoré vznikli rozdelením alebo zlúčením

nehnuteľností,znázorňujestavnehnuteľnostípredzmenouapozmenesuvedenímdoterajšíchanových
parcelných čísiel, výmeru a druh pozemku. Vyvlastňovací súpis konkrétne vymenúva čísla parciel a to aj
miestopisných aj katastrálnych. Z uvedených dôvodov tak možno skontrolovať, ktoré katastrálne parcely
boli predmetom vyvlastnenia s tým, že parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX
neboli predmetom vyvlastnenia, pretože nie sú zakreslené ani v náčrte geometrického plánu a nie sú

napísané ani vo vyvlastňovacom súpise. Následne v zmysle tohto projektu Odbor pre výstavbu rady
okresného národného podniku v Leviciach 15.05.1958 vydal rozhodnutie č. výst. 536/1958 o vyvlastnení
pozemkov pre národný podnik Ľahké stavebné hmoty Bratislava. Vyvlastňovací proces podľa zákonov
musel potvrdiť aj súd, a tak v roku 1959 Ľudový súd uznesením č. 202/59 odsúhlasil rozdelenie náhrady
občanom W. za vyvlastnené pozemky a ustálil, že vyvlastňovací výmer č. výst. 536/1958 zo dňa

15.05.1958 je právoplatný a vykonateľný, a že obsahuje presné určenie vlastníkov, plochu a výšku
náhrad za vyvlastnené pozemky s tým, že sa tam nenachádzali sporné nehnuteľnosti. Posledným
dokumentom je uznesenie Ľudového súdu čd. 719/60 zo dňa 25.06.1960, kde súd rozhodol o návrhu na
vklad vlastníckeho práva v prospech podniku Ľahké stavebné hmoty Bratislava, teda Československého
štátu a povolil zápisy v pozemkovej knihe M. a T. W. v zmysle rozhodnutia Odboru výstavby č. výst.

536/1958 zo dňa 15.05.1958 a geometrického plánu v Trenčíne dňa 04.11.1957. Tu však nastal omyl,
pretože súd vymenúva všetky dotknuté čísla hárkov katastrálneho územia, parcely, výmery dielčie alebo
celé a v bode č. 8 pri zápise v hárku č. XXX sa píše, že sa odpisuje parcela č. XXX (súčasťou ktorej
boli aj sporné katastrálne parcely) a ktorá sa zlučuje s parcelou č. XXX. Teda celá parcela sa zlučuje,
čo však nie je pravdivé, pretože sa mala odpísať len časť, a to konkrétne 10039 m2, čo vyplýva aj z

prílohy ku geometrickému plánu výkazu plôch, označenie strany dolu Snáška čís. 17, stĺpec Zmeny,
druhý číselný riadok od vrchu. Zápis v zmysle geometrického plánu a vyvlastňovacieho rozhodnutia mal
byť nasledovný: z hárku XXX, k. ú. T. W. z parcely mpč. XXX sa odpisuje výmera 10039 m2, ktorá sa
zlučuje s parcelou č. XXX hárku č. XXX tejto knihy. Stačí sa tiež pozrieť na geometrický a polohopisný
plán zn. C3-904-52, kde sú zachytené vyvlastnené pozemky s tým, že tam takéto sporné pozemky neboli

zakreslené. Kataster v roku 1960 túto chybu zapísal tak ako súd, mylne na návrh Ľahkých stavebných
hmôt, a to napriek tomu, že mal k dispozícii všetky listiny, hlavne geometrický plán aj s prílohami,
lebo ten slúži ako podklad na zápis vkladu. Chyba bola zjavná, veď nesedeli výmery, parcelné čísla,
kataster však nenamietal a nežiadal o opravu uznesenia, pričom geometrický plán nezakreslil správnea odpísal z pozemnoknižnej vložky č. XXX v zmysle uznesenia súdu čd. 719/60 skoro 7 hektárovú
parcelu mp.č. XXX a pripísal ju pod W v prospech Ľahkých stavebných hmôt. Žalovaní ďalej uviedli,
že tzv. reštitučnými zákonmi, napr. zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku, sa zrušili kolektivizačné zákony a čiastočne sa tým zmiernili
následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného
majetku v období rokov 1948 až 1989 a tak sa pôda dostala späť k pôvodným vlastníkom alebo ich
právnym nástupcom. Ak by v roku 1960 zavkladoval kataster v prospech Ľahkých stavebných hmôt len
pozemky v zmysle geometrického plánu a vyvlastňovacích rozhodnutí, teda len časť mp.č. XXX, tak

sporné pozemky by zostali zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX a pozemnostných hárkoch a po
reštitučných zákonoch a po ROEP by sa z PKV č. XXX tieto pozemky zapísali na listy vlastníctva, na
ktorých boli uvedení pôvodní vlastníci, resp. ich dedičia. Toto potvrdzuje aj tvrdenie Katastrálneho úradu
D. z ktorého vyplýva, že vlastníctvo k E-KN parcelám č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a
XXXX malo zostať zachované a naďalej malo byť evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. T. W..
Žalovaní ďalej uviedli, že celková výmera vyvlastnených pozemkov od občanov T. a M. W. je 94209 m2 a

v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. T. W. je zapísaná vyvlastnená výmera 91891 m2 čo je pôda, ktorá
bola vyvlastnená občanom ako aj pôda patriaca pred tým obci, lebo aj pozemky, ktoré vlastnila obec sa
dostali do vlastníctva Ľahkých stavebných hmôt Bratislava. Nemajú o tom rozhodnutie, ale sú zapísané
v geometrickom pláne. Aktuálna výmera pozemkov v k. ú. T. W. je na LV č. XXX je 104948 m2 a keď
pripočítame k tejto výmere nimi vydržané pozemky vo výmere 4030 m2 a predaj pozemkov v roku 2004

vo výmere 4839 m2 a pripočíta sa k tomu aj výmeru obecných pozemkov, ktoré už delimitáciou prešli na
obec niekedy v 90.rokoch, tak sa dostávame k výmere 118319 m2, ktorú mala Slovenská republika na
liste vlastníctva pred vydržaním. To je markantný rozdiel vo výmere, ktorá by mala prináležať Slovenskej
republike podľa vyvlastňovacích listín a celkovo je tento rozdiel až 26428 m2. Pozemnoknižná vložka
č. XXX v k. ú. T. W. tak ako uvádza katastrálny odbor aj pozemkovoknižná parcela č. XXX o výmere

12 jutár a 209 štvorcových siach (t.j. 69055 m2) bola vo vlastníctve urbárnikov T. W., medzi ktorých
patrili aj ich právni predchodcovia. Táto parcela bola pod B183 titulom rozhodnutia Odboru pre výstavbu
rady ONV v Leviciach vyvlastnená ale len vo výmere 10039 m2. Toto potvrdzuje aj uznesenie Ľudového
súdu zo dňa 19.05.1959 - rozdelenie náhrad za vyvlastnené nehnuteľnosti. Žalovaní ďalej uviedli, že
žalobca mal preukázať tú skutočnosť, na ktorú poukazoval na pojednávaní, že uznesenie Ľudového

súdu čd. 719/60 zo dňa 25.06.1960, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na vklad vlastníckeho práva v
prospech podniku Ľahké stavebné hmoty, bolo doručené aj pánovi D.ovi a p. U. s tým, že tí mohli o chybe
v zápise vedieť, pretože túto skutočnosť mal preukázať žalobca, a to predložením doručenky, čo však
neurobil. Okrem toho takéto uznesenie bolo len formálne, pretože doručenie a podanie sťažnosti nemalo
vplyv na vykonateľnosť uznesenia. Je tiež zarážajúce, že zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX podľa

uznesenia čd. 719 bol vykonaný ešte deň pred vyhlásením uznesenia s tým, že uznesenie čd. XXX je
zo dňa 25.06.1960 a zápis bol vykonaný už dňa 24.06.1960. Žalovaní tak tvrdia, že nedošlo k doručeniu
takéhoto uznesenia, pretože v súkromnom archíve pána U.a D. sa nachádzal len vyvlastňovací výmer aj
uznesenie Ľudového súdu, č. 202/59 zo dňa 19.05.1959, ale nenachádza sa uznesenie čd. XXX zo dňa
25.06.1960. Žalovaní ďalej uviedli, že samotné uznesenie čd. XXX/60 nemá žiadnu výpovednú hodnotu,

pretože ľudia, ktorých sa to týkalo, nevedeli a nedokázali si ani skontrolovať jeho správnosť, nakoľko
nemali geometrický plán a nevedeli tak či ide o vyvlastnenie parciel, ktoré im patria. Na chybu mohol
prísť len Ľahké stavebné hmoty, n. p. Bratislava, pretože ten mal geometrický plán. Okrem toho Ľahké
stavebné hmoty na takýchto sporných pozemkoch nevykonávali ťažbu a ani neupovedomili občanov
W. o tom, že im pozemky nepatria. Úplné odpísanie parcely mp.č. XXX z hárku č. XXX a pripísaním

v prospech Ľahkých stavebných hmôt do hárku PKV č. XXX sa v konečnom dôsledku dotklo aj iných
vlastníkov katastrálnych parciel, ktorí neboli zainteresovaní vo vyvlastňovacom procese, a teda sa im
žiadna listina nedoručila. Dotknutí ľudia tak vôbec nevedeli, že prišli o pozemky. Dokonca aj starosta
obce a pracovníčka SPF v hodnotiacej správe uviedli, že: „Úvodom záznamu je potrebné konštatovať, že
stav pozemkov zodpovedá skutočnosti, že po výkupe od vlastníkov za účelom rozšírenia kameňolomu

na týchto pozemkoch nik nehospodáril a ani rozšírenie kameňolomu sa neuskutočnilo“. Pokiaľ ide o
spochybňovanie zo strany žalobcu, že darovacia zmluva k pozemku, ktorého vlastníkom je žalovaný v
1.rade, mala byť vyhotovená v písomnej forme, tak darovacia zmluva z roku 1980 ako aj kúpna zmluva
z roku 1986 mala písomnú formu, avšak pri prerábaní domu jeho rodičov sa stratila aj s inými rodinnými
písomnosťami. Napriek snahe sa nepodarilo ju nájsť. K tejto skutočnosti sa bližšie vyjadrila jeho matka

W. M., a pani Y. X.. Tiež predložili aj vyjadrenie pani D., vnučky P.a a P. U.ch. Zároveň žalovaný v
1. rade uviedol, že niekedy v roku 2012 alebo 2013 sa začali zaoberať týmito pozemkami tak ako to
uviedla W. M., keď riešili iné majetkové veci po prastarých rodičoch na Počúvadle, kde sa sporili dvaja
príbuzní a pýtal sa rodičov na ďalšie pozemky, ktoré mali mať v W. alebo poľnohospodárskom družstveako nájomníci. Vtedy sa im podarilo na kataster portáli identifikovať tieto pozemky a zistili, že sú písané
na SR a ako správca bolo uvedené Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Keďže aj
U. boli mŕtvi a ich deti boli odsťahované tak sa nevedeli dopátrať k žiadnym dokumentom. Aj po zistení

vlastníctva Slovenskej republiky pozemky naďalej obhospodarovali presne tak ako predtým s tým, že M.
skoro 40 rokov, D. 96 rokov a rodina T. od kedy sa rodičia nasťahovali do rodinného domu, pri ktorom je
pozemok - čiže vydržacia doba je nepretržitá. Až potom v roku 2016 si viac spoluobčanov vysporiadavalo
svoje pozemky a tak sa pri jednom rozhovore s ďalšou susedou dozvedeli, že ani ona sa nevedela
dopátrať k identifikácii niektorých mien na liste vlastníctve a že teraz nastala v zákone určitá zmena a že

by mali navštíviť notára a ten im už poradí. Potom začali tieto veci riešiť. Najskôr si vysporiadal pozemok
žalovaný v 1.rade, následne žalovaná v 2. rade a po nej žalovaný v 3. rade. Žalovaní ďalej uviedli, že
podľa ich názoru žalobcovo tvrdenie, že neboli splnené podmienky pre vydanie notárskeho osvedčenia,
keďže nebolo Ministerstvo hospodárstva SR vyzvané na vyjadrenie ako vlastník, pričom podľa § 63
ods. 1 písm. a) zákona č. 323/1992 Z. z. takéto vyjadrenie nebolo možné doložiť, keďže pozemky boli
vo vlastníctve Slovenskej republiky a ide tak o široký pojem na oslovenie vlastníka. V tomto prípade

tak nastupuje vyjadrenie podľa § 63 ods. 1 písm. a) tretieho bodu zákona č. 323/1992, teda správcu,
pričom v prvom aj druhom prípade vydržania bol aj správca uvedený na liste vlastníctva im neznámy,
pretože Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku už neexistovalo. Od účinnosti novely
Notárskeho poriadku a to zákona č. 267/2015 sa vyjadrenie správcu nedokladá k nehnuteľnostiam v
zastavanom území obce s tým, že tieto pozemky sa nachádzali v takomto zastavanom území obce,

takže nebolo potrebné doložiť vyjadrenie správcu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nebola splnená
podmienka vydržania nehnuteľnosti, a to nepretržitá držba nehnuteľnosti po dobu 10 rokov s poukazom
na záznam z vykonania ohliadky pozemkov v k. ú. T. W. zo dňa 08.04.2014, tak MH SR nesprávne cituje
záznam a vypustením jediného slovíčka „umiestnené“ sa úplne zmenil význam a podstata vety. Žalovaní
podľa ich názoru preukázali svoju dobromyseľnosť, pričom ich držba bola oprávnená. Darovacia zmluva

ako aj kúpna zmluva boli vyhotovené písomne, ale došlo k strate dokumentov, avšak ich existenciu
preukázali svedeckými výpoveďami. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, ktoré spochybňovalo stratu dobrej
viery vzhľadom na to, že mali vedomosti o tom, že sporné pozemky boli v katastri nehnuteľnosti zapísané
v prospech SR už dávno pred vydržaním, tak ide o chybné tvrdenie žalobcu, pretože strata dobrej viery
nastáva až okamihom, keď sa stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania

museli dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že právo určitému subjektu patrí, teda nie zistenie, že
sporné pozemky sú vedené v katastri v prospech SR. Dobrá viera sa posudzuje vo vzťahu k právnemu
titulu, na základe ktorého sa vec prisvojuje. U žalovaného v 1.rade je tým právnym titulom darovanie
a potom následná kúpna zmluva u žalovaného v 3. rade je 97 ročné vlastníctvo a nepretržité užívanie
pozemku ním a jeho predchodcami, a u žalovanej v 2. rade je to, že pozemok vždy patril k domu, ako

taký ho všetci brali a nikto ich vlastníctvo nespochybnil do vydržania. Na základe uvedeného žiadali
žalovaní zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Z LV č. XXX, k. ú. T. W. zo dňa
29.04.2019 súd okrem iného zistil, že žalovaný v 3.rade je v súčasnej dobe zapísaný ako vlastník E-
KN parcely č. XXXX orná pôda o výmere 1568 m2, pričom nadobudol vlastnícke právo k takejto na
základe notárskej zápisnici vyhlásenie č. N123/2017 zo dňa 24.04.2017. Súd ďalej zistil, že žalovaná

v 2.rade je zapísaná ako vlastník na LV č. 5, k. ú. T. W. /výpis z listu vlastníctva zo dňa 29.04.2019/,
E-KN parcely č. XXXX/X záhrada o výmere 558 m2 a takéto vlastnícke právo nadobudla na základe
notárskej zápisnice osvedčenie o vydržaní č. N271/2016 zo dňa 02.08.2016. Zároveň z LV č. 8, k. ú. T.
W., ktorý bol vyhotovený 29.04.2019 vyplýva, že žalovaný v 1.rade je vlastníkom E- KN parciel XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X s tým, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola notárska zápisnica

o vydržaní č. N241/2016 zo dňa 04.07.2016. Z pripojeného notárskeho spisu N241/16 vyplýva, že dňa
04.07.2016 bola spísaná notárska zápisnica, ktorou v prospech žalovaného v 1. rade bolo osvedčené
vlastnícke právo titulom vydržania k E-KN parcelám č. XXXX/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere
65 m2, XXXX/X orná pôda o výmere 341 m2, č. XXXX/X orná pôda o výmere 781 m2, XXXX/X orná pôda
o výmere 717 m2, zapísaných na LV č. XXX s tým, že k vydaniu osvedčenia boli predložené doklady,

a to list vlastníctva ako aj vyjadrenie svedkov P. S., Y. X.. Tiež bolo predložené vyjadrenie obce W. č.
201/2016. Z vyjadrenia Aleny X.vej zo dňa 23.06.2016 vyplýva, že pokiaľ ide o E-KN parcely č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, tak tie užíval do roku 1980 P. U. s manželkou P., rodenou M., a P. U..
Následne, keďže tieto pozemky už pre starobu nemohli obhospodarovať, zveľaďovať, tak v roku 1980
darovali do užívania T. M. s manželkou W.. T. M. užíva takéto pozemky v dobrej viere cca 36 rokov

a je presvedčený o svojom vlastníckom práve. O týchto skutočnostiach vedela Y. X. preto, lebo dlhé
roky bola susedou rodine P.a U. a veľakrát sa o darovaní pozemkov zmienili. Z vyjadrenia P. S. zo dňa
24.06.2016 pokiaľ ide o E KN parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X vyplýva, že tieto pozemky
užíval P. U. do roku 1980 s manželkou P., a P. U.. Následne pre starobu nemohli tieto pozemky užívať apreto ich darovali T. M. a jeho manželke. Ten ich užíva viac ako 36 rokov s tým, že o tom má vedomosti
preto, lebo dlhé roky bol jej rodinný dom v susedstve s predmetnými pozemkami. Vo vyjadrení obce W.
zo dňa 30.06.2016 č. 201/2016/Fa starostka uviedla, že nemá výhrady k vydaniu osvedčenia titulom

vydržania v prospech T. M. k E-KN parcelám XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X s tým, že nie sú
dotknuté oprávnené záujmy obce. Z notárskej zápisnice č. N271/2016 súd zistil, že notárka JUDr. P. G.
dňa 02.08.2016 osvedčila vlastnícke právo z titulu vydržania v prospech žalovanej v 2. rade, a to k E-
KN parcele č. XXXX/X záhrady o výmere 558 m2, k čomu boli predložené ako doklady list vlastníctva,
vyjadrenie navrhovateľa a vyjadrenie obce W. zo dňa 06.07.2016. Žalovaná v 2.rade uviedla, že uvedený

pozemok je priľahlý k rodinnému domu, ktorý je v jej vlastníctve zapísaný na LV č. 5 a ktorý užívali spolu
s rodinným domom jej rodičia do roku 1980. Pre starobu nemohli pozemky obhospodarovať a preto jej
ich v roku 1980 darovali v dobrej viere, že im patria. Od roku 1980 túto nehnuteľnosť užíva ako svoju
vlastnú a jej právo nebolo nikým a ničím rušené. Z vyjadrenia obce zo dňa 06.07.2016 vyplýva, že nemá
výhrady k nadobudnutiu vlastníckeho práva titulom vydržania v prospech žalovanej v 2.rade, a to k E-
KN parcele č. XXXX/X. Zo žiadosti a čestného prehlásenia žalovanej v 2.rade tiež vyplýva, že pozemok

E-KN parcela č. XXXX/X je majetkom jej rodičov, keďže sa starali o vyššie uvedenú parcelu v dobe jej
detstva, pokračovala v údržbe pozemku po smrti jej rodičov, celú plochu čistila od nežiaducich porastov a
zveľaďuje ju. Z notárskej zápisnice N123/2017 tiež vyplýva, že notárka JUDr. P. G. notárskou zápisnicou
N123/2017 zo dňa 24.04.2017 osvedčila vlastnícke právo titulom vydržania žalovanému v 3.rade, a
to k E-KN parcele č. XXXX, ako aj E-KN parcele č. XXXX. Tiež osvedčila vlastnícke právo k ďalším

nehnuteľnostiam v k. ú. O.. Z tejto notárskej zápisnice tiež vyplýva, že na základe „Čarujúcej zmluvy“ z
07.05.1922 starý otec žalovaného v 3.rade zamenil pozemok pod p. č. XXX s P. Q. za pozemok pod p.
č. XXXX, XXXX, a od roku 1922 jeho rodina uvedené pozemky užívala pokojne a nerušene ako svoje
vlastné. Toto potvrdila aj právna nástupkyňa pôvodných vlastníkov Q. O.. Tiež to potvrdila aj obec W.
vo svojom vyjadrení. Z vyjadrenia obce W. zo dňa 25.07.2016 vyplýva, že tá nemá výhrady k vydaniu

osvedčenia titulom vydržania okrem iného aj k E-KN parcele č. XXXX a XXXX, k. ú. W.. Z čestného
vyhlásenia Q. O., ktoré bolo pripojené k takémuto spisu vyplýva, že nemá žiadne námietky voči tomu,
aby pozemok jej starého otca U.a D., a to parcela č. XXXX, XXXX vydržal žalovaný v 3.rade, ktorý ich
dlhodobo užíva.
15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

16. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok), osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o

vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie
vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) obsahovať:
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, 6) najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k

nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy,

3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b) že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti
mimo zastavaného územia obce,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,

c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

17. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebod) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,

tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne
podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len "podnik"), včítane
ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových
účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické
osoby (ďalej len "privatizácia").

19. Podľa § 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, prevod
majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa
schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní.

20. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby, v súlade so schváleným privatizačným projektom podniku zakladateľ zruší podnik bez
likvidácie alebo vyjme časť majetku podniku. V prípadoch, keď zakladateľom podniku je ku dňu prevodu
federálny ústredný orgán štátnej správy, prechádza privatizovaný majetok dňom zrušenia podniku alebo
dňom vyňatia časti majetku na Federálny fond národného majetku zriadený týmto zákonom podľa
§ 29 (ďalej len "Fond").

To neplatí v prípadoch uvedených v § 42 . Ak zakladateľom podniku je orgán štátnej správy republiky alebo obec, prechádza
privatizovaný majetok dňom zrušenia podniku alebo dňom vyňatia časti majetku na Fond národného
majetku Českej republiky alebo na Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len "fondy
republík"), ktoré zriadia zákony národných rád. Na príslušný fond republiky prechádza podľa odseku 3

a) tá časť privatizovaného majetku, ktorá sa nachádza na území príslušnej republiky,
b) peňažné prostriedky a majetok spočívajúci v právach a záväzkoch podľa miesta organizačnej zložky
podniku, s ktorej činnosťou sú tieto práva a záväzky spojené,
c) peňažné prostriedky a majetok spočívajúci v právach a záväzkoch, ktoré nie sú spojené s činnosťou

niektorej z organizačných zložiek podľa podielu vyplývajúceho z hodnoty privatizovaného majetku, ktorý
na príslušný fond republiky prešiel podľa písmen a) a b).
Pred prechodom majetku podľa odsekov 2 a naloží
podnik s časťami nepoužiteľného majetku [ § 6 ods. 1 písm. c) ] podľa schváleného privatizačného projektu.

21. Súd považoval na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že v súčasnej dobe je na liste
vlastníctva č. 8 k E-KN parcele č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísaný ako vlastník žalovaný

v 1.rade, na liste vlastníctva č. X k E-KN parcele č. XXXX/X ako vlastník zapísaná žalovaná v 2.rade
a na liste vlastníctva č. XXX k E-KN parcele č. XXXX ako vlastník zapísaný žalovaný v 3.rade.
Vlastnícke právo k takýmto nehnuteľnostiam všetci žalovaní nadobudli na základe osvedčenia, ktoré
bolo spísané notárkou a ktorá osvedčila, že nadobudli vlastnícke právo vydržaním. V minulosti bola ako
vlastník zapísaná Slovenská republika s tým, že správu vykonávalo MH SR, predtým Ministerstvo pre

správu a privatizáciu SR. Spornými bolo, či žalovaní nadobudli vlastnícke právo na základe vydržania
zákonným spôsobom a či boli splnené zákonné podmienky pre osvedčenie takéhoto nadobudnutia
vlastníckeho práva, nakoľko žalobca to spochybňoval. Súd skôr ako preskúmal argumenty žalobcu,
tak sa zaoberal, či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože aktívna legitimácia je
jedným zo základných predpokladov na to, aby žalobca si mohol uplatňovať nárok. Na to, aby si žalobca

mohol úspešne uplatňovať svoj nárok tak musí súd skúmať aj jeho vecnú legitimáciu, pričom vecnou
legitimáciou je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva a jedna strana je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia o ktoré v konaní ide, a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Súd tak
najskôr preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý o sebe v súdnom konaní tvrdil, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, pričom svoje vlastnícke právo mal nadobudnúť na základe rozhodnutie

odboru pre výstavbu rady ONV v Leviciach zo dňa 15.05.1958 o vyvlastnení, predmetom ktorého mali
byť aj pozemky a to E-KN parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X a XXXX a to v spojení
s uznesením Ľudového súdu v Leviciach zo dňa 19.05.1959 ako aj vyššie uvedeného geometrického
plánu. Na základe takéhoto rozhodnutia o vyvlastnení resp. rozhodnutia súdu došlo k vyvlastneniuokrem iného aj k vyššie uvedených pozemkov v prospech národného podniku Ľahké stavebné hmoty
s tým, že súd zapísal vlastnícke právo v prospech Československého štátu v správe Ľahké stavebné
hmoty n. p. Bratislava. Ako vyplýva z listinných dokladov, ktoré predložil žalobca v súdnom konaní a

to rozhodnutia Ministerstva výstavby a stavebníctva SSR o zrušení štátnej organizácie Ľahké stavebné
hmoty n. p. Bratislava zo dňa 05.12.1988 tak takáto organizácia bola zrušená a k 1. 1.1989 prešla
majetkové podstata, ako aj práva a povinnosti zo záväzkov na štátny podnik Ľahké stavebné hmoty
Bratislava. Následne rozhodnutím Ministerstva výstavby a stavebníctva SR zo dňa 14.04.1992 o vyňatí
časti majetku zo štátneho podniku Ľahké stavebné hmoty Bratislava bol s poukazom na schválený

privatizačný projekt vyňatý k 30.04.1992 z takéhoto štátneho podniku majetok v hodnote 367.774 tis.
Kčs, ktorý bol určený ako nepeňažný vklad do založenej a. s. ako aj majetok v hodnote 2.665 tis.
Kčs určený k prevodu na obec, pričom dňom 1.6.1992 bol takto vyňatí majetok zo štátneho podniku
prevedený na Fond národného majetku SR. Zároveň rozhodnutím o zrušení štátneho podniku Ľahké
stavebné hmoty zo dňa 23.09.1992 bol takýto štátny podnik zrušený k 30.09.1992 bez likvidácie a k
1.10.1992 bol majetok podľa privatizačného projektu so všetkými aktívami a pasívami ako aj právami a

záväzkami prevedený na Fond národného majetku SR. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca
jednoznačným spôsobom nepreukázal, že predmetné pozemky zostali vo vlastníctve štátu, ku ktorému
vykonáva správu Ministerstvo hospodárstva SR a to vzhľadom na skutočnosť, že Ľahké stavebné
hmoty n. p. resp. jeho právny nástupca štátny podnik bol zrušený, pričom časť tohto majetku v zmysle
privatizačného projektu mala prejsť na Fond národného majetku SR. Z predložených listinných dôkazov

tak nevyplýva, či predmetné pozemky zostali vo vlastníctve žalobcu, alebo boli prevedené na iný subjekt
v dôsledku čoho by stratil žalobca vlastnícke právo. Žalobca tak podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno o tom, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a teda, že je aktívne legitimovaný na
podanie takejto žaloby. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca odôvodňuje svoje vlastnícke
právo rozhodnutím o vyvlastnení, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím odboru pre výstavbu rady ONV

v Leviciach a ktoré následne malo byť schválené súdom, pričom žalobca jednoznačne nepreukázal, že
predmetom vyvlastnenia boli aj tie parcely, ktoré sú predmetom tohto konania. Nehnuteľnosti ku ktorým
sa domáha žalobca určenia vlastníckeho práva mali byť súčasťou parcely č. XXX zapísanej v hárku č.
XXX z ktorej sa mala vyvlastniť a odpísať iba jej časť s tým, že sa mala zlúčiť s parcelou č. XXX, pričom
takáto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia o vyvlastnení ako aj geometrického plánu na základe ktorého

sa uskutočnilo takéto vyvlastnenie. Ľudový súd v Leviciach však rozhodnutím, ktorým rozhodol o návrhu
Ľahkých stavebných hmôt n. p. v Bratislave na vklad vlastníckeho práva povolil okrem iného zápis celej
parcely č. XXX vo vložke č. XXX a nie len jej časť, ktorá aj bola vyvlastnená, čím došlo k zmene zápisu
vlastníckeho práva v prospech Československého štátu k celej parcele, hoci vyvlastnená mala byť len
časť takejto parcely. Túto skutočnosť potvrdzuje aj správa z Okresného úradu D., katastrálny odbor zo

dňa 08.03.2019, z ktorej okrem iného vyplýva, že Ľudový súd v Leviciach rozhodol o vklade vlastníckeho
práva v časti týkajúcej sa pozemnoknižnej parcely č. XXX v nesúlade s rozhodnutím o vyvlastnení,
pretože pozemkovoknižný pozemok parcelné č. XXX nemal byť celý zlúčený s pozemkom parcelné
č. XXX. Z tohto dôvodu tak vlastníctvo k časti pozemnoknižného pozemku parcelné č. XXX v časti
pozemkov registra E-KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX malo zostať zachované

a naďalej malo byť v tom čase evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. T. W.. Žalobca tak
nepreukázal jednoznačne v konaní, že nadobudol vlastnícke právo aj k sporným parceliam a teda, že je
ako ich vlastník aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu tak súd uvádza,
že žalovaní sú pasívne legitimovaný, pretože sú ako vlastníci predmetných nehnuteľnostiach zapísaní
na listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností.

22. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedkov Q.a N., W. M., Y. X.vej a Q.a X. tak súd na takéto
svedecké výpovede neprihliadal a to z dôvodu, že mal pochybnosti o dôveryhodnosti takýchto svedkov,
ktorí sú v príbuzenskom resp. priateľskom vzťahu k žalovaným, pričom ich svedecké výpovede
sa týkali nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných resp. ich právnych predchodcov ako aj k

spôsobu resp. doby užívania sporných nehnuteľností s tým, že neposkytli žiadne informácie ohľadom
aktívnej legitimácie žalobcu resp. o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom. Svedkovia tak
neozrejmili skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu a to predovšetkým skutočnosti týkajúce sa aktívnej
legitimácie žalobcu.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaní v 1., v 2. a v 3. rade
boli úspešní v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto súd im priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).