Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010576
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317010576.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.09 .2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. G. proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 2T/97/2017 zo dňa 04.02.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu Humenné sp. zn. 2T/97/2017 zo dňa 04.02.2019 bol obžalovaný H. G. uznaný vinným
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo Zákona o rodine č.
36/2005Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovarozsudkomOkresnéhosúduHumennésp.zn.15C/10/2017

zo dňa 19. 10. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 11. 2007 bol zaviazaný
prispievať na výživu svojich synov R. G., nar. XX. X. XXXX sumou po 49,79 eur a M. G., nar. XX. X. XXXX
sumou po 33,19 eur vždy do 1. dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. G., nar. XX. XX. XXXX, si túto
vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska ani na iných miestach úmyselne riadne a pravidelne
neplní, aj keď vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti na výživu detí prispievať môže, a tak za obdobie
od mesiaca september 2012 až do podania obžaloby dlhuje na výživnom k rukám matky I. G. sumu vo

výške najmenej 4 812,34 eur,

za čo mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3
Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dňa 15.02.2019,
v ktorom po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že uložený trest považuje za
neprimerane prísny a preto je časť výroku o treste nezákonná a nesprávna. Konajúci súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery dostatočne neprihliadal na okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona,
nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojím

dvom maloletým synom neplnil z dôvodu, že bol sám v zlej finančnej situácii, pretože nemal stále
zamestnanie. Už v priebehu trestného stíhania došlo zo strany obžalovaného k dvom úhradám dlžného
výživného. V prípade, že by bol obžalovanému právoplatne uložený trest, ktorý mu určil okresný súd,
došlobyzostranyobžalovanéhokabsolútnejnemožnostiprispievaťmatkemaloletýchdetínaichvýživu,
nakoľko by sa nachádzal vo výkone trestu a po jeho prepustení by mu bola sťažená možnosť nájsť si
nové zamestnanie, čo by malo tiež negatívny dopad na plnenie vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti

poukázalnaustan.§34ods.3Tr.zákona,vzmyslektoréhotrestmápostihovaťibapáchateľatak,abybol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. S prihliadnutím na vyššie uvedenéustanovenie Tr. zákona je zrejmé, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému
bude mať výrazne negatívny vplyv na jeho maloletých synov a to v podobe zvyšovania dlhu na výživnom,
nakoľko obžalovaný bude v čase výkonu trestu odňatia slobody bez možnosti zamestnať sa. Preto

navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušil avecvrátilsúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa

§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými

podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom,
že konajúci súd dodržal procesné lehoty pri nariadení hlavného pojednávania, obžalovanému umožnil
vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu ako aj k vykonaným dôkazom, pritom obžalovaný
ako aj jeho obhajca mali možnosť predniesť argumentáciu ohľadne ukladania trestu v rámci záverečnej
reči a posledného slova, keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, a jeho vyhlásenie

po predpísanom procesnom postupe bolo prijaté. Uvedené zistenia tak opodstatňujú záver, že právo
obžalovaného na obhajobu porušené nebolo.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané len v obmedzenom rozsahu a to proti výroku o treste,
odvolací súd výrok o vine nepreskúmaval a len v krátkosti konštatuje, že skutkové zistenia zodpovedajú

právnej kvalifikácii prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona s
poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Následne odvolací súd preskúmaval napadnutý výrok o treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu
prihliadal na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona a to že obžalovaný sa k spáchaniu
skutku priznal a oľutoval ho, ako aj napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Súčasne priznal obžalovanému jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený za trestný
čin, podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností potom konajúci súd aplikoval

zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého sa znižuje o jednu tretinu horná hranica
trestnej sadzby, v dôsledku čoho ukladal trest v rozpätí od 1 roka do 3 rokov 8 mesiacov. Uložený trest
vo výmere 16 mesiacov považoval konajúci súd za so zreteľom na osobu obžalovaného a okolnosti
spáchania skutku za dostatočný na nápravu obžalovaného.

Priznanie poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/ a n/ Tr. zákona považuje odvolací súd za
zákonné, keďže tieto majú svoj podklad. Obž. H. G. sa v prípravnom konaní priznal k spáchaniu trestnej
činnosti a popísal dôvody, pre ktoré výživné neplatil, ako aj označil zamestnávateľov, kde mal pracovať,
svoje konanie úprimne oľutoval, čo zodpovedá poľahčujúcim okolnostiam uvedených v § 36 písm. l/ a n/
Tr. zákona. Taktiež bola správne priznaná aj jedna priťažujúca okolnosť a tou je v zmysle § 37 písm. m/

Tr. zákona odsúdenie za trestné činy pred spáchaním prerokúvaného skutku. Iné priťažujúce okolnosti
zistené neboli.

Úprava sankcie odňatia slobody podľa zmierňovacieho ustanovenia § 38 ods. 3 za použitia § 38 ods. 8
Tr. zákona je odôvodnená a uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov je v zákonnej sadzbe.

Uloženie trestu odňatia slobody je pri dolnej hranici trestnej sadzby, v čom je zohľadnená aj skutočnosť,
že obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, keďže na druhej strane doba páchania skutku
takmer 5 rokov, ako aj okolnosť, že ide o tretie odsúdenie obžalovaného za ten istý prečin zanedbania
povinnej výživy, by opodstatňovali uloženie prísnejšieho trestu.

Zákonu zodpovedajúcim je aj výrok o určení spôsobu výkonu trestu odňatia slobody zaradením do
ústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženiapodľa§48ods.2písm.b/Tr.zákona.Obžalovaný
totiž už bol trikrát vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, čím boli splnené formálne
podmienky stanovené citovaným ustanovením. Po materiálnej stránke určenie spôsobu výkonu trestuodňatia slobody jeho výkonom v ústave na výkon trestu má tiež svoje opodstatnenie, keďže obžalovaný,
tak ako to už bolo vyššie spomenuté, bol dvakrát súdne trestaný za ten istý prečin zanedbania povinnej
výživy podľa

§ 207 Tr. zákona a to v roku 2007 a 2010, z výkonu ktorých bol podmienečne prepustený dňa 04.02.2011.
Následne bol obžalovaný odsúdený za úmyselný prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, z výkonu ktorého bol
podmienečne prepustený dňa 30.10.2012.

Na podklade uvedeného odvolací súd uzatvára, že doteraz vykonané nepodmienečné tresty odňatia
slobody uložené aj za také isté prečiny zanedbania povinnej výživy nemali na obžalovaného dostatočný
výchovný vplyv a nezabezpečili účel trestu, preto uloženie miernejšieho trestu, ktorého sa domáhal
obžalovaný odvolaním a ktorým by mal byť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu, by sa celkom míňal účelu vymedzeného zákonom v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Trestom sa má totiž
zabezpečiť nielen prevýchova páchateľa, ale má sa ním zabezpečiť aj ochrana spoločnosti v tom smere,

aby sa páchateľovi zabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a súčasne uložený trest má odradiť iných
od páchania trestných činov.

Tvrdenie obžalovaného, že pokiaľ bude vo výkone trestu odňatia slobody, dôjde k jeho absolútnej
nemožnosti prispievať matke maloletých detí na ich výživu a k negatívnemu vplyvu na jeho synov v

podobe zvyšovania dlhu na výživnom, je v logickom rozpore so zisteniami plynúcimi zo skutku ako aj
z vyjadrení matky mal. detí, ktorá v čase odvolacieho konania oznámila súdu, že ku dňu 05.06.2019
obžalovaný jej dlhuje na výživnom celkovú sumu 8.762,76 eur, keďže si svoju vyživovaciu povinnosť
naďalej neplní. To poukazuje na to, že obžalovaný ani v súčasnosti si neplní svoju zákonnú povinnosť,
hoci je zamestnaný a má príjem.

So zreteľom na vyššie rozvedené zistenia a právne úvahy odvolací súd vyhodnotil odvolanie
obžalovaného za nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.