Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119202661
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119202661.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. č. XX, t.č. ÚVTOS a ÚVV Ilava,
Mierové námestie 1, 019 17 Ilava práv. zast. JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Národná
15, Žilina proti žalovaným: 1/ Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
2/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže so sídlom Šagátová 1, Bratislava, 3/ Ústav
na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby so sídlom Mierové námestie 1, 019 17 Ilava,

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal, aby súd nariadil pred začatím konania vo
veci samej neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovaným v rade l/ až 3/ povinnosť zdržať sa voči
žalobcovi uplatňovania Prílohy č.6 Ústavného poriadku č. ÚVTOS a ÚVV -384/23/2017 v časti týkajúcej

sa vzoru strihania vlasov, ako aj akéhokoľvek uplatňovania týkajúcej sa vzoru strihania vlasov, ako aj
akéhokoľvek zasahujúceho príkazu, rozkazu, nariadenia či interného predpisu zasahujúceho do vzhľadu
vlasov mimo rámec zákona č. 475/2008 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a vyhlášky MS SR č.
368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.
Vo svojom návrhu uviedol, že podľa § 5 ods.2 vyhlášky MS SR č.368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva
Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „vyhláška“) na výkon trestu sa odsúdený oholí a

ostrihá. Vlasy na zadnej časti temena hlavy nesmú siahať nižšie ako po golier košele, bočné partie
vlasov môžu siahať do polovice ušníc. Odsúdený si môže ponechať fúzy do úrovne kútikov úst a
nakrátko pristrihnutú bradu. Úprava vlasov sa neobmedzuje u odsúdenej ženy. Poukázal na to, že v
Prílohe č.6 Ústavného poriadku (vzor úpravy vlasov a fúzov) sa nachádzajú fotografie, ako má byť
odsúdený ostrihaný. Tento vzor strihania vlasov teda sprísňuje úprava vlasov odsúdených nad rámec
ust. § 5 ods.2 vyhlášky, čím došlo k porušeniu práva na súkromie žalobcu. Uviedol, že obmedzenie

práva je zásah do „priestoru práva“, teda medzi hranice, ktorými je právo vymedzené. Ústava SR
výslovne určuje podmienky, ktoré legitimizujú obmedzenie základného práva alebo slobody ( čl. 13 ods,2
až 4) Účelom čl. 13 ods.2 je určiť formálnu záruku obmedzenia základných práv a slobôd. Ústavne
konformné obmedzenie základného práva alebo slobody musí mať formu zákona, ktorý splnil všetky
podmienky určené pre schvaľovanie zákona. Určením právnej sily ústavne konformného obmedzenia
základného práva a slobody sa ustanovil aj subjekt, ktorý v súlade s Ústavou SR ako jediný môže

obmedziť základné právo alebo slobodu. Jedine Národná rada SR má toto postavenie. Ďalej žalobca
poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu ( ďalej len „ESĽP“) vyslovil stanovisko,
že podstatou článku 8 Dohovoru je ochrana jednotlivca pred neoprávneným zásahmi orgánov verejnej
moci spočívajúcimi tak v prijatí právnej úpravy nerešpektujúcej súkromie, ale aj v uplatnení takej úpravy,
že z čl.8 Dohovoru môže vyplývať nielen negatívny záväzok štátu zabezpečiť účinný rešpekt voči
súkromnému životu (Čase of Abdulaziz, Cabales and Balkandali. Publications of the European COurt

of Human Rights. Šerieš A:Judgements and Decisions. Koln-Berlin-Bohn-Munchen, Carl Heymanns
Verlag KG, 1985,č.94,s.33-34). Uviedol, že pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť takézasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a
zmyselobmedzovanéhozákladnéhoprávaaslobodyaleboniejenevyhnutnýmaprimeranýmopatrením
na dosiahnutie ustanoveného cieľa (viď I.ÚS 13/2000. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR

2001). V rozsudku ESĽP vo veci BIRŽIETIS c. LITVA zo dňa 14.júna 2016, sťažnosť č. 49304/09, súd
uviedol, že osobné voľby ohľadom želaného vzhľadu väzňa sú dôležitou otázkou princípu (§37). ESĽP
neuznal za legitímny účel obmedzenia práva väzňa, že tieto obmedzenia slúžia ako prevencia pred
nepokojmi a zločinnosťou, či prospech udržiavania hygieny, resp. slušného vzhľadu väzňov. Vláda podľa
ESĽP nevedela preukázať, ako sa predmetné obmedzenie týka týchto legitímnych účelov. Rovnako

tak vláda neuniesla dôkazné bremeno z hľadiska proporcionality obmedzenia. Preto ESĽP vyslovil, že
obmedzovaním vzhľadu vlasov, brady a fúzov väzňa dochádza k porušeniu čl. 8 ods. 1,2 Dohovoru.
Žalobca uviedol, že obmedzovanie strihania vlasov ustanovením obligatórneho vzoru strihania v Prílohe
č.6 Ústavného poriadku je obmedzovaním základného práva žalobcu (práva na súkromie) predpisom
Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý predpis nemá formu zákona. Týmto konaním žalovaných v
rade 1/, 2/ a 3/ došlo k porušeniu čl. 13 ods.2 a čl. 19 ods.l Ústavy SR, teda došlo tak k zásahu do

osobnostných práv žalobcu v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Obmedzenie úpravy vlasov
Prílohou č.6 Ústavného poriadku nie je legitímne, nakoľko (de constitutione lata) zákon v prípade
obmedzení práv odsúdených vždy stanoví základné prvky právnej konštrukcie obmedzení, pričom
podzákonné či interné predpisy môžu upravovať len ďalšie aspekty a náležitosti obmedzenia práv,
teda vedľajšie prvky (napr. čas a frekvencia strihania vlasov atď.). Je teda neprípustné, aby Ústavný

poriadok namiesto určenia podrobností spôsobu obmedzenia práv odsúdených ustanovoval ďalšie,
resp. nové obmedzenie týkajúce sa vzhľadu úpravy vlasov väzňov. Poukázal na to, že podľa § 31 písm.
a)zákonač.475/2005Z.z.ovýkonetrestuodňatiaslobody,odsúdenýjepovinnýplniťpovinnostiuložené
týmto zákonom a ústavným poriadkom. Podľa § 39 písm. p) zákona č. 475/2005 Z.z., odsúdený je
povinný byť ustrojený a dbať o svoj zovňajšok podľa určených vzorov a noriem. V zmysle ust. § 39

písm. a) a p) zákona č. 475/2005 Z.z. je tak Príloha č.6 Ústavného poriadku obligatórnym vzorom,
ktorý musí žalobca dodržiavať, inak by mu bol uložený disciplinárny trest za disciplinárne previnenie.
Podľa § 52 ods. l zákona č. 475/2005 Z.z., odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne
previnenie.Podľa§52ods.2zákonač.475/2005Z.z.,disciplinárnymprevinenímjezavinenénesplnenie
alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo

ústavného poriadku odsúdeným. Žalovaný 3/ a žalovaný 2/ majú pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko
Ústavný poriadok a jeho spornú prílohu č.6 vydal riaditeľ ústavu ( § 41 ods. l zákona č. 475/2005
Z.z.) a schválil ho generálny riaditeľ Zboru (§ 41 ods.2 zákona č. 475/2005 Z.z.). V zmysle zák.
č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo
spravodlivosti (žalovaný 1/) právnickou osobou, pričom podľa § 3 ods. l zák. č. 4/2001 Z.z. o ZVJS je

Zbor podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené ma preto pasívnu
vecnúlegitimáciuajžalovanývrade1/,keďženeodstránil,resp.nezabránilzásahudoprávanasúkromie
žalobcu. V predmetnej veci doručil žalobca dňa 29.10.2018 sťažnosť podľa § 65da zák. č. 4/2001 Z.z.
o ZVJS žalovanému 2/ (riaditeľstvo), ktorý ju dňa 15.10.2018 postúpil žalovanému 3/ (ústav). Listom zo
dňa 4.12.2018 vyzval žalovaný 3/ žalobcu, aby odstránil nedostatky sťažnosti tvrdiac, že je potrebné

uviesť konkrétne konanie príslušníkov Zboru, ktorým boli porušené práva žalobcu súvisiace so vzorom
strihania vlasov a jeho prípadným disciplinárnym potrestaním. Žalobca v podaní zo dňa 6.12.2018
upozornil Ústav, že protiprávnym konaním je už samotné ustanovenie obligatórneho vzoru strihania
vlasov odsúdených v rámci Prílohy č. 6 Ústavného poriadku a porušovateľom je ústav a generálny
riaditeľ ZVJS. Dňa 14.12.2018 ústav vrátil sťažnosť žalobcu žalobcovi tvrdiac, že v danej veci nejde o

sťažnosť nakoľko sa jednalo o podanie, v ktorom žalobca nepoukazuje na konkrétne konanie ústavu voči
jeho osobe. Ústav vyslovil svojvoľný právny názor, že sa namietaný nedostatok vzoru strihania vlasov
vybavuje prostredníctvom Ústavného súdu SR v konaní o posudzovaní súladu právnych predpisov
sústavou. Dňa 31.12.2018 doručil žalobca ministerstvu žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, v
ktorom namietal, že ústav postupoval nesprávne pri vybavení sťažnosti. Dňa 22.1.2019 bola žalobcovi

doručená odpoveď ministerstva (č. 33646/2018/65), v ktorej bolo o.i. uvedené, že žalobca nepoukazuje
na také konanie, ktoré by bolo v rozpore s účinnými právnymi predpismi, ktoré musí vo výkone
trestu odňatia slobody dodržiavať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že všetci
traja žalovaní (ako orgány štátnej moci vecne príslušné zabezpečovať výkon trestu odňatia slobody)
odmietli poskytnúť žalobcovi ochranu jeho práva na súkromie v rámci konania o sťažnosti podľa §65da

zák. č. 4/2001 Z.z. o ZVJS, preto je dôvodné, aby bola žalobcovi poskytnutá ochrana jeho súkromia
prostriedkami civilného práva určených na ochranu pred zásahmi do osobnostných práv ( § 11 v spojení
s § 13 ods. 1 Obč. zák.). Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o svojvoľný zásah do základného
ľudského práva žalobcu - práva na súkromie, je daná potreba bezodkladne upraviť pomery pri realizáciipráv a obmedzení žalobcu v sektore väzenstva. Skutkové okolnosti sú dostatočne osvedčené, a to
aj samotnými vyjadreniami žalovaných, ktorí skutkový stav nepopierajú, avšak ho nesprávne právne
posudzujú ako ústavne súladný. S poukazom na ústavné princípy, ustanovenia Ústavy SR a Dohovoru,

ako aj s poukazom na relevantnú judikatúru ESĽP možno spoľahlivo ustáliť, že sa ustanovením vzoru
strihania vlasov odsúdených v rámci Prílohy č.6 Ústavného poriadku flagrantným spôsobom zasahuje
do základného práva žalobcu na súkromie, ktorý zásah vyžaduje rýchlu a účinnú nápravu. Žalovaní
nielenže nedodržali ústavou vyžadovanú formu zákona, ale samotný vzor strihania vlasov nezodpovedá
ani žiadnemu účelu vyplývajúcemu z rozumných potrieb väzenstva.

Žalobca ako dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia uvedené v návrhu pripojil svoju sťažnosť zo dňa
15.10.2018 adresovanú Generálnemu riaditeľstvu zboru väzenskej a justičnej stráže, výzvu ÚVTOS
a ÚVV zo dňa 04.12.2018 na odstránenie nedostatkov sťažnosti, odpoveď na výzvu na odstránenie
nedostatkov sťažnosti zo dňa 06.12.2018, vrátenie podania ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 14.12.2018,
doplnenie sťažnosti zo dňa 10.12.2018, sťažnosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti adresovaná MS SR

zo dňa 22.12.2018, odpoveď MS SR na podania zo dňa 16.01.2019, Ústavný poriadok pre odsúdených
v ÚVTOS a ÚVV Ilava účinný od 01.01.2018.

Zo sťažnosti žalobcu adresovanej GR ZVJS zo dňa 15.10.2018 vyplýva, že žalobca namietal porušenie
jeho práva na súkromie ustanovením vzoru úpravy vlasov väzňa v rámci prílohy č.6 Ústavného poriadku

pre odsúdených v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Vo svojom podaní poukázal na rozsudok ESĽP vo veci
BIRŽIETIS c. LITVA zo dňa 14.júna 2016, sťažnosť č. XXXXX/XX, v ktorom súd uviedol, že osobné
voľby ohľadom želaného vzhľadu väzňa sú dôležitou otázkou princípu, pričom neuznal za legitímny účel
obmedzenia práva väzňa, že tieto obmedzenia slúžia ako prevencia pred nepokojmi a zločinnosťou, či
prospech udržiavania hygieny, resp. slušného vzhľadu väzňov. Poukázal na to, že vzor strihania vlasov

uvedený v Prílohe č. 6 ústavného poriadku, ktorý musia väzni dodržiavať pod hrozbou disciplinárneho
opatrenia je v rozpore s § 5 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu
trestu odňatia slobody, ktorá normuje, že odsúdený musí mať vlasy upravené tak, že na zadnej časti
temena nesmú vlasy siahať nižšie ako po golier košele a bočné partie vlasov môžu siahať do polovice
ušníc. Uviedol, že keďže vzor strihania vlasov je obligatórny, mení vyhláškou ustanovený rozsah úpravy

vlasov, na ktorú reštrikciu nemá zákonné splnomocnenie. Tiež poukázal na to, že 01.10.2018 dal podnet
verejnej ochrankyni práv, aby táto podala na ÚS SR návrh na začatie konania podľa č.l. 125 Ústavy
SR o nesúlade § 5 ods. 2 citovanej vyhlášky s čl. 19 ods.2 Ústavy SR. S odvolaním sa na rozhodnutie
ESĽP konštatoval, že ak je podľa ESĽP osobná voľba želaného vzhľadu väzňa dôležitou otázkou
princípu a keď princíp proporcionality neumožňuje štátu obmedzovať vzhľad vlasov väzňov, tak tým

menej umožňuje zákon zasahovať do vzhľadu vlasov väzňov nad rámec zákona či vyhlášky na základe
ústavného poriadku alebo na základe voľnej úvahy toho-ktorého príslušníka dozorového personálu. Na
základe uvedené žalobca žiadal, aby generálny riaditeľ zrušil spornú Prílohu č.6 ústavného poriadku,
eventuálne aby novelizoval túto prílohu tak, že stanoví, že ide o exemplifikatívny vzor strihania vlasov,
resp. žiadal vypustenie vzoru strihania vlasov.

Z výzvy na odstránenie nedostatkov sťažnosti zo dňa 04.12.2018 vyplýva, že žalobca bol žalovaným 3/
vyzvaný na doplnenie svojho podania v zmysle § 65 dc ods. 4 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej
a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, na ktorú žalobca odpovedal svojím podaním zo dňa
06.12.2018.

Z doplnenia sťažnosti žalobcu zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného 3/, aby jeho
sťažnosť doručili na vybavenie žalovanému 1/.

Z podania žalovaného 3/ označeného ako vrátenie podania zo dňa 14.12.2018 vyplýva, že podanie

označené ako sťažnosť bolo žalobcovi vrátené späť s odôvodnením, že ak v svojom podaní poukazuje
nato,žeplatnýprávnypredpisniejevsúladesÚstavouSR,alebosmerujeprotiľudskýmprávamtým,že
stanovujenejakúpovinnosťaleboobmedzujeľudsképrávainýmspôsobom,niejemožnétakétopodanie
prešetriť ako sťažnosť, nakoľko na posudzovanie súladu právnych predpisov s ústavou, s ústavnými
zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ako aj na rozhodovanie o sťažnostiach fyzických osôb, ak

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je príslušný jedine Ústavný súd SR.

Z podania žalobcu zo dňa 22.12.2018 adresovaného žalovanému 3/ vyplýva, že žalobca žiadal o
prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti, trval na tom, že nakoľko sťažnosť smeruje proti činnosti riaditeľaústavu a generálneho riaditeľa, ktorí sú „autormi“ porušovania práv je túto sťažnosť príslušné vybaviť
MS SR, ktorému navrhol, aby rozhodlo tak, že ustanovený vzor strihania vlasov zruší.

Z odpovede žalovaného 1/ zo dňa 16.01.2019, v časti ktorá sa venuje vybavenia jeho sťažnosti vyplýva,
že jeho podanie mu bolo vrátené s tým, že v ňom nepoukazuje na také konanie, ktoré by bolo v rozpore
s účinnými právnymi predpismi, ale poukazuje na právne predpisy, ktoré musí vo výkone trestu odňatia
slobody dodržiavať, pričom sa jedná o úpravu vlasov odsúdených, konkrétne o poriadok výkonu trestu
odňatia slobody, v ktorom sú uvedené povinnosti odsúdených, ktoré sú povinní dodržiavať a právnym

predpisom stanovené obmedzenia sú povinní strpieť. Žalobca bol informovaný, že sa môže v zmysle
§ 65da ods. 3 písm. b) zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže obrátiť so svojím
podaním na dozorového prokurátora.

Z predloženej fotokópie Ústavného poriadku pre odsúdených v ÚVTOS a ÚVV Ilava účinného od
01.01.2018, z prílohy č.6 vyplýva vzor úpravy vlasov a fúzov. Vzor je tvorený 4 fotografiami odsúdených,

na ktorých je vyobrazený strih vlasov zozadu, z profilu, spredu a tiež vzor strihania fúzov a holenia brady.

Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný

súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Žalobca je umiestnený v ÚVV a ÚVTOS Ilava, kde si odpykáva uložený trest odňatia slobody sa domáha
ochrany svojho práva na súkromie, konkrétne sa domáha voči žalovaným zdržania sa obmedzovania
jeho práva na úpravu vlasov mimo rámec zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody
a vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, a to
prostriedkami civilného práva. Vo svojom návrhu poukazuje jednak na to, že obmedzenie vzhľadu vlasov

vyhláškou MS SR č. 368/2008 Z.z. je v rozpore s Ústavou SR, nakoľko medze základných práv a
slobôd možno upraviť len za podmienok ustanovených len zákonom a jednak na to, že ustanovením
sprísneného vzoru úpravy vlasov v rámci Ústavného poriadku ÚVV a ÚVTOS Ilava sa zasahuje do
jeho základného práva na súkromie. Žalobca ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie vzoru
strihania vlasov nezodpovedá žiadnemu účelu vyplývajúcemu z rozumných potrieb väzenstva.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho vzťahu a osvedčenie
skutočnosti, že právo z tohto právneho vzťahu je ohrozované alebo porušované. Ďalším predpokladom
je dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami konania s dôrazom na konkrétne právo. Na
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil bezodkladnosť dočasnej úpravy

pomerov.

Potreba bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov znamená, že strane konania bez vydania
neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí nenapraviteľná alebo v budúcnosti ťažko napraviteľná
škoda. Osvedčenie splnenia uvedenej podmienky zaťažuje žalobcu, a to pod sankciou zamietnutia

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd,
ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Z hľadiska
osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne
osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Nariadenie neodkladného opatrenia je na mieste lenv prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“ takejto úpravy pomerov
strán, najmä vzhľadom na preukázanie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

Z citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP je teda zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia
rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí,
že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Po oboznámení sa s návrhom a priloženými listinami na účely rozhodnutia o návrhu o neodkladnom
opatrení súd dospel k záveru, že v danej veci žalobca neosvedčil existenciu súkromnoprávneho vzťahu
medzi ním a žalovanými, a neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
Žalobca sa týmto neodkladným opatrením domáha ochrany svojich osobnostných práv, má za to, že mu
hrozí neoprávnený zásah do jeho práva na súkromie, za čo sú zodpovední žalovaní 1/ až 3/. Samotná

skutočnosť, že žalovaný 3/ vydal ústavný poriadok, ktorým podľa tvrdenia žalobcu nad rámec zákona a
vykonávacej vyhlášky upravil vzor strihania vlasov väzňov, neznamená, že tým došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, konkrétne do práva na
súkromie žalobcu (želaného vzhľadu väzňa), ktorý u žalovaného 3/ vykonáva trest odňatia slobody a v
zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. počas výkonu trestu je povinný podrobiť sa obmedzeniam

základnýchprávaslobôd,vrátaneosobnostnýchpráv.Zásahdoosobnostnejsféryžalobcuspočívavždy
v konkrétnom konaní niektorého zo žalovaných, resp. osôb konajúcich za žalovaného, v konkrétnom
mieste a čase. Nemožno hovoriť o tom, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcu len prijatím interného normatívneho predpisu na to príslušným orgánom bez toho, aby boli zo
stranyžalobcutvrdenérozhodujúceskutočnostiotom,žekonanímniektoréhozožalovanýchbolžalobca

proti svojej vôli nútený podrobiť sa tomuto predpisu a tým bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv.
Bez zásahu do osobnostných práv nemohol vzniknúť súkromnoprávny právny vzťah, obsahom ktorého
je právo oprávneného subjektu domáhať sa proti tomu, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva
vykonal ochrany svojej osobnosti prostriedkami právnej ochrany podľa § 13 Občianskeho zákonníka.
Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom navrhovanej predbežnej ochrany svojich osobnostných

práv. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne musí byť konkrétne a oprávnený účastník
ho musí vždy osvedčiť. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentujú relevantné tvrdenia
žalobcu, ktoré by odôvodňovali naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, chýba odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca v návrhu netvrdil, ani nijako neosvedčil, aký
účes preferuje, netvrdil, že jemu vzor účesu podľa prílohy č.6 ústavného poriadku nevyhovuje a teda, že

strihom vlasov podľa uvedenej prílohy by jemu samotnému mohla byť spôsobená ujma. Túto prípadnú
ujmu žalobca nijako nešpecifikoval, nevysvetlil, v čom spočíva jej nenapraviteľnosť, resp., že ju bude
možné len ťažko napraviť. Aj v prípade, ak by žalobca tvrdil, že on osobne preferuje dlhšie vlasy (napr.
„účes na legionára“, príp. iný účes v rámci úpravy vlasov podľa vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou
sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), ani len netvrdil, že počas jeho umiestnenia v ÚVV

a ÚVTOS Ilava sa domáhal inej úpravy vlasov ako je na vzore v prílohe č. 6 ústavného poriadku a že
táto mu nebola umožnená z dôvodu, že ide o obligatórny vzor strihania vlasov, že proti jeho vôli bola
úpravavlasovvykonaná,príp.žebolovočinemuzačatédisciplinárnekonaniezdôvodunepodrobeniasa
vzoru účesu podľa prílohy č.6 ústavného poriadku. Keďže neboli splnené všetky zákonné predpoklady
na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. d) CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).