Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Pc/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119203695
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119203695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X. XXXX/X, K., právne zastúpený Advokátska kancelária Mestická,
Slovíková, s.r.o., Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, proti oprávnenému z výživného odporca:
E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, K., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako osoby povinnej platiť výživné voči odporcovi
ako osobe oprávnenej naposledy určenú rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. 15P/444/2003-66 zo
dňa 4.11.2003 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ ako osoba povinná platiť výživné sa návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
voči odporcovi ako osobe oprávnenej naposledy určenej rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k.
15P/444/2003-66 zo dňa 4.11.2003 a to ku dňu právoplatnosti rozsudku s odôvodnením, že odporca
navštevuje externé štúdium na VŠ v Martine a popri tom je zamestnaný. V priebehu konania na
pojednávaní dňa 17.6.2019 zotrval na podanom návrhu a poukazoval na priložené listinné dôkazy, ktoré
obdržal od matky oprávneného.

2. Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci návrh mu bol riadne doručený dňa 25.4.2019, na nariadené
pojednávanie sa nedostavil, v konaní zostal nečinný.

3. Z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 15P/444/2003-66 zo dňa 4.11.2003 súd vzal za
zistené,ženaposledybolastanovenávyživovaciapovinnosťnavrhovateľaakopovinnéhovočiodporcovi
ako osobe oprávnenej sumou 33,19 eur (1.000 Sk) mesačne od 1.9.2003; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.1.2004.

4. Z oznámenia matky oprávneného zo dňa 4.3.2019, ktoré predložil navrhovateľ súd zistil, že informuje
navrhovateľa o skutočnosti, že nemusí posielať synovi Romanovi výživné, syn Roman síce študuje
externe v Martine na VŠ, popri tom pracuje a školu si platí sám.

5. Z lustrácie v SP súd zistil, že odporca je evidovaný v SP ako zamestnanec s pravidelným príjmov v
období od 2.1.2017 - 31.12.2017, 12.1.2018 - 10.2.2019.

6. Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť)
a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené
na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolnostíkonkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a pod.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a iné súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

8. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je
zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch
stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o
zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V neposlednom rade i
odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť a to nadobudnutie spôsobilosti samostatne
sa živiť.

9. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
10. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

11. Jedným z dôvodov pre odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť je nadobudnutie
spôsobilosti samostatne sa živiť. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že ak dôjde
k zmene pomerov, rozhodnutie alebo dohodu o výživnom možno zmeniť (zvýšiť, znížiť výživné) a
v poslednom rade vyživovaciu povinnosť úplne zrušiť. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a
princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa

vyžaduje aktivita (návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb. Zákon o rodine, ktorý osobitne upravuje
vznik alebo zánik vyživovacej povinnosti výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno stiahnuť zmenu
pomerov. Vyživovacia povinnosť je konkrétne upravená v § 62 ods. 1 Zákona o rodine, kde je uvedené,
že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Pod pojmom schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa rozumie schopnosť

samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.

12. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti súd vzal za zistené, že odporca po ukončení
štúdia na strednej škole sa zamestnal a navštevuje externé štúdium na VŠ; možno teda konštatovať,
že je schopný samostatne sa živiť a uspokojovať svoje potreby nezávisle od svojich rodičov. Pre

rozhodnutie súdu bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a s poukazom na zistený
skutkový stav návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi ku dňu
právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého

zákonného ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti
rodič a dieťa) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).