Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011786
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114011786.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného ml. K. H., pre prečin
krádeže podľa §212 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2017, č.k. 30T/105/2014, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 10.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a
vec sa vracia okresnému súdu, aby znovu o nej konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava dňa 14.11.2017, č.k. 30T/105/2014 rozhodol takto:
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd vec vedenú proti obžalovanému ml. K. H., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale
bytom V., ul. D.. D. XX, pre skutok právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.

na skutkovom základe, že
dňa 11.08.2013 v čase okolo 19:00 hod. v meste V. na ulici Y. č. XX v prevádzke baru s názvom Castle
Clubodcudzilčiernukoženúpeňaženkusobsahomfinančnejhotovostivovýške270,-€,ktorábolavoľne
položená za barom pri registračnej pokladnici, a následne s touto z miesta utiekol preč, čím uvedeným
konaním spôsobil J. Z. škodu v celkovej výške 308,- €,
postupuje

Okresnému úradu Trnava, Odboru všeobecnej vnútornej správy,
pretože žalovaný skutok je potrebné prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor a odôvodnil ho tým, že uvedené rozhodnutie považuje
za vydané v rozpore so zákonom a so zisteným skutkovým stavom. Poukázal na ustanovenie § 20
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, podľa ktorého priestupok

nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne
uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Podľa prokurátora
súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, ale aj
zabezpečenévpriebehuprípravnéhokonania,vdôsledkučohodospelknesprávnemuprávnemuzáveru
a rozhodnutiu v podobe postupujúceho uznesenia. Predmetné uznesenie len stroho a nedostatočne
odôvodnil, nevyplýva z neho ani o aký konkrétny priestupok malo v danom prípade ísť. Súdom zvolený

procesný postup, teda postúpenie veci vzhľadom na čas, kedy bol skutok spáchaný, nebol zákonný,
keďže v tom čase bola právna úprava týkajúca sa zániku zodpovednosti za priestupok úplne iná ako
v súčasnosti. Súd nemohol postúpiť vec na prejednanie priestupku, pretože ustanovenie § 20 ods. 2
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vstúpilo do platnosti a bolo účinné až dňa 1.2.2014, a teda do
plynutia premlčacej lehoty sa započítavala doba, počas ktorej sa pre tento skutok viedlo trestné stíhanie.
Ustanovenie § 20 ods. 2 v znení účinnom od 1.2.2014:

Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (súčasne platný a účinný stav) do plynutia
lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.sa vzťahuje na priestupky spáchané po 1. februári 2014. Vec teda bola postúpená v rozpore so zisteným
skutkovým stavom a so zákonom.
Upozornil totiž ďalej, že síce vec bola krajským súdom vrátená s tým, že je potrebné sa zaoberať aj

otázkou naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu (výškou spôsobenej škody), ale
zároveň odvolací súd že svedecké výpovede bude treba vyhodnotiť v kontexte ostatných vykonaných
dôkazov, najmä s poukazom na výpoveď C. F.. Prokurátor poukázal na výpoveď uvedenej svedkyne,
ktorá sa jednoznačne vyjadrovala aj k finančným prostriedkom ktoré sa mali nachádzať v peňaženke,
teda že tam mala tržbu vo výške 270 eur, pričom samotná peňaženka mohla mať hodnotu okolo 40 eur.

Jej výpoveď je potrebné hodnotiť ako vierohodnú a to komplexne, je neprípustné považovať časť jej
výpovede vo vzťahu k osobe páchateľa za vierohodnú a inú časť nie, teda spochybňovať ju. Jej výpoveď
nie je potrebné podporiť ani overiť ďalším dôkazom, nakoľko on sám je svojou silou stály, nemenný,
hodnoverný a fakticky nespochybniteľný. Výška celkovo spôsobenej škody bola ustálená aj odborným
vyjadrením k hodnote peňaženky.

Obžalovaný sťažnosť nepodal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie uloží orgánu, proti ktorého
rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti
proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o

väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody
o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v
ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda
senáturozhodovalpredukončenímvýkonutrestupodľa§446aods.3alebo4arozhodovaniaosťažnosti
proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.

Na podklade podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť
postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť

prokurátora je dôvodná len sčasti.

V prvom rade je potrebné uviesť, že vo veci už raz rozhodol súd prvého stupňa a to rozsudkom zo dňa
7.6.2016, ktorým bol obžalovaný ml. K. H. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 4.9.2014 sp.zn. 2Pv 666/13 pre skutok právne posúdený

ako prečin krádeže podľa §212 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že stíhaný
skutok spáchal skutočne obžalovaný. Jedinými priamymi dôkazmi boli výpovede svedkov L. a F..
Svedok však zmenil svoju výpoveď a označil ako páchateľa inú osobu - H. R., tento potvrdil jeho

výpoveď, popísal priebeh skutku a popísal, čo mal oblečené v ten deň. Z toho, že aj svedkyňa F.
vypovedala k oblečeniu páchateľa to isté, súd urobil záver, že pravdivá je výpoveď svedka L. urobená
na hlavnom pojednávaní. Súd ďalej spochybnil zákonnosť vykonanej rekognície z prípravného konania,
keď opoznávajúca osoba (svedkyňa F.) podľa názoru súdu najprv neopísala danú osobu, taktiež jej
neboli predložené na znovuspoznávanie osoby podobného zovňajšku. Podľa súdu prvého stupňa stojí

na jednej strane výpoveď svedkyne F., ktorá opoznala páchateľa na podklade spochybnenej rekognície,
na druhej strane výpoveď obžalovaného, podporená svedkami L., R. a H.. Súd vyhodnotil situáciu ako
dôkaznú núdzu a poukázal na zásadu in dubio pro reo a následne vzhľadom na oslobodzujúci výrok
musel poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať na občianskoprávne konanie.

Proti prvému rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor a krajský súd po preskúmaní
rozhodnutia k takémuto postupu okresného súdu pri ustaľovaní skutkového stavu v posudzovanej veci
uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal s výpoveďou svedkyne F.. Vyslovil tiež názor, že rekogníciu
je potrebné považovať za zákonnú a poukázal na to, že sa okresný súd nedostatočne vysporiadal sobsahom výpovedí svedkov L., dôveryhodnosti svedkov L. a R., nekonfrontoval tiež výpoveď svedkyne
F. s výpoveďou svedka R..

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v celom rozsahu akceptoval odvolanie
okresného prokurátora. Konštatoval, že v novom konaní bude potrebné, aby okresný súd doplnil
dokazovanie v naznačenom smere a vo veci rozhodol v súlade so zákonom, pričom je potrebné sa
dôsledne riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných
pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. To sa v prípade potreby týka aj vysporiadania

sa s otázkou naplnenia jedného zo znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa §212 ods.
1 Trestného zákona a to dôležitého kvalifikačného znaku - spôsobenia malej škody.

Krajský súd po opätovnom rozhodnutí okresného súdu a po podaní sťažnosti zo strany prokurátora
zistil, že okresný súd po vrátení veci na nové konanie, vykonal hlavné pojednávanie, vypočul svedka
R., svedkyňu F., oboznámil obrazovozvukový záznam, vypočul svedka L. a vyhlásil vo veci uznesenie,

ktorým postúpil predmetnú vec Okresnému úradu Trnava, Odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože
žalovaný skutok je potrebné prejednať ako priestupok.

Okresný súd dospel k záveru, že z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní nebola bez najmenších pochybností preukázaná výška finančnej hotovosti, ktorá sa

nachádzala v odcudzenej bukse (čiernej koženej peňaženke). Pritom výška škody je podstatná pre
posúdenie skutku z hľadiska trestného práva. Napriek tomu, že svedkyňa C. F. uviedla, že prepočítavala
v ten deň peniaze v bukse, nevedela uviesť konkrétnu sumu, ktorá sa v nej nachádzala, pričom túto len
dedukovala z údajnej „praxe“ zamestnancov v bare, že si nechávali v kase do 300,- €, resp. z toho, koľko
mala drobných mincí, ktoré odcudzené neboli. Uvedené tvrdenia C. F. nebolo možné overiť (podporiť)

žiadnymi inými dôkazmi.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný skutok je potrebné
prejednať ako priestupok, a preto vec podstúpil Okresnému úradu Trnava, Odboru všeobecnej vnútornej
správy.

Krajský súd konštatuje, že so závermi okresného súdu ohľadom otázky naplnenia všetkých znakov
skutkovej podstaty stíhaného trestného činu sa stotožňuje.
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 125 ods. 1 veta prvá Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných

právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení dospel k správnemu záveru,
že nebola bez pochybností preukázaná výška finančnej hotovosti nachádzajúcej sa v odcudzenej

peňaženke.
K sťažnostnej námietke prokurátora ohľadom selektovania a nekomplexného hodnotenia výpovede
svedkyne F. odvolací súd len dodáva, že okresný súd ( a ani súd odvolací, resp. sťažnostný)
nespochybňuje výpoveď svedkyne, ale konštatuje, že z obsahu jej výpovede nevyplýva jednoznačne a
bez pochybností výška odcudzenej hotovosti. Nie je možné urobiť záver, že z jej výpovede v kontexte

ostatných dôkazov je táto skutočnosť jednoznačne preukázaná. Z výpovedí svedkyne F. aj svedka Z.
vyplynulo len, z čoho usudzujú, že v peňaženke mohla byť predpokladaná suma okolo 300 eur. V danom
prípade naozaj neexistujú žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by ich tvrdenia podporili, teda žiadne doklady,
záznamy. Svedkyňa usudzovala na uvádzanú sumu len z toho, že to bolo zvykom a doslova uvádzala,
že si nechávali v kase do 300 eur, a aj v konkrétnom prípade to malo byť, resp. mohlo byť do 300 eur. Ani

z výpovede svedka Z. táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva, nakoľko aj tento vypovedal, že nedalo
by sa zistiť, či v daný moment bolo v peňaženke 270 eur.
Dôvodná je však námietka prokurátora k procesnému postupu okresného súdu, ktorým vec postúpil na
prejednanie priestupku.Ako správne na to poukázal prokurátor, podľa § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného
v čase spáchania skutku, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky;

nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok
vzťahuje amnestia. Ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré znie:
„ Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (súčasne platný a účinný stav) do plynutia
lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie“,
vstúpilo do platnosti a bolo účinné až dňa 1.2.2014, teda vzťahuje sa na priestupky spáchané po 1.

februári 2014. V danom prípade (skutok spáchaný dňa 11.8.2013) sa do plynutia premlčacej lehoty
započítavala doba, počas ktorej sa pre tento skutok viedlo trestné stíhanie. Správne teda konštatoval
prokurátor, že vec bola postúpená v rozpore so zákonom.
Preto sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a
rozhodnutie. V danom prípade, ak súd dospeje k opätovnému záveru, že skutok nie je trestným činom,
nemôže postúpiť vec na prejednanie priestupku, ale postupovať v zmysle § 285 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.