Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/376/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215210906
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7215210906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: D.A.S. Rechtsschutz AG, so sídlom
Hernalser Gürtel 17, 1170 Viedeň, Rakúsko, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky D.A.S.
Rechtsschutz AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 250 569, so sídlom Apollo
Business Centrum II, blok D, Prievozská 4C, Bratislava, proti žalovanej: R. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Y.
XX, T., zastúpenej Mgr. Petrom Pihorňom, advokátom so sídlom Cyklistická 15, Košice, o zaplatenie 55
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23. februára
2018 č.k. 15C/274/2015-64 takto:

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku istinu vo výške 55 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 55 eur od 22.9.2013 do zaplatenia. Žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobcu, uplatnenom žalobou doručenou súdu dňa 28.4.2015,
titulom dlžného poistného, a to potom, ako zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
15.2.2017 sp.zn. 31K/57/2014 bol zrušený malý konkurz, vyhlásený na majetok úpadcu: R. Š., narodená
X.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX T. z dôvodu splnenia konečného rozvrhu výťažku, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.2.2017.

3. V odôvodnení súd poukázal na obranu žalovanej v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa

26.1.2016, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz, ktorý je vedený na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 31K/57/2014, s ohľadom na ktorú skutočnosť, uverejnenie v Obchodnom vestníku dňa 22.12.2014 a
podanie žaloby na súd 28.4.2015, navrhla konanie zastaviť podľa § 14, ods. 5, písm. b), prvá veta zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a zároveň priznať trovy jej právneho zastúpenia.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že zmluvný vzťah medzi žalovanou a
právnym predchodcom žalobcu - D.A.S. poisťovňou právnej ochrany, a.s., IČO: 357 357 91, Šumavská

34, Bratislava (zanikla zlúčením so spoločnosťou žalobcu ako preberajúcou spoločnosťou 23.9.2013, čo
mal súd za preukázané výpisom z hlavnej knihy Obchodného súdu Viedeň k 7.10.2013), bol založený
dňa 16.6.2012 uzavretím poistnej zmluvy č. 5009628, poradové č. 27137000006, predmetom ktorej bolo
poistenie ochrany práv RODINY. V zmysle zmluvy žalovaná bola povinná platiť ročné poistné v sume 66eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5,50 eur s 15 % prirážkou za platbu mesačnej splátky
poistného s tým, že prvá platba poistného bola splatná okamihom uzavretia poistnej zmluvy, najneskôr
však do 30 dní od začiatku poistenia, ďalšie platby poistného boli splatné na základe dojednanej doby

splatnosti.Poistnázmluvabolauzavretánadobuneurčitú, poistnéobdobie1rok,sozačiatkompoistenia
od 17.6.2012. Zistil tiež, že Oznámením o zániku poistnej zmluvy a o výške dlžného poistného zo dňa
21.8.2013 poisťovateľ oznámil žalovanej, že poistná zmluva č. 5009628 zanikla dňa 17.8.2013 pre
nezaplatenie poistného, nakoľko poistné, resp. posledná splátka poistného nebola žalovanou uhradená
ani v lehote do troch mesiacov odo dňa splatnosti poistného, resp. poslednej splátky poistného. Právny

predchodca žalobcu evidoval dlžné poistné 55 eur za obdobie od 17.10.2012 do 17.8.2013, v ktorom
období bola poistná zmluva platná a zároveň požiadal žalovanú o jeho úhradu v lehote do jedného
mesiaca odo dňa vystavenia tohto oznámenia, t.j. do 21.9.2013. Predžalobnou výzvou na zaplatenie
dlžného poistného vo výške 55 eur zo dňa 11.12.2013 opätovne vyzval žalobca žalovanú uhradiť dlžné
poistné za obdobie od 17.10.2012 do 17.8.2013 do 14 dní odo dňa doručenia výzvy na označený účet,
ale neúspešne.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 796 ods. 1, § 801 ods. 1, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
vychádzajúc zo zistenia, že žalovaná porušila ustanovenia poistnej zmluvy zo dňa 16.6.2012, keď
neuhradila splátky poistného za obdobie od 17.10.2012 do 17.8.2013 vo výške 55 eur, čo je alikvotná
časť poistného obdobia do zániku poistnej zmluvy (10 mesačných splátok po 5,50 eur = 55 eur), dospel

súd k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné
poistné v sume 55 eur za obdobie od 17.10.2012 do 17.8.2013, na účet žalobcu vedený v Tatrabanke,
a.s. č. ú. IBAN: SK57 1100 0000 0026 2873 5271, BIC (SWFIT): TATRSKBX, VS: 5009628, uvedený
v žalobe.

6. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úsudkom, že žalovaná sa so
zaplatením dlžného poistného dostala do omeškania dňom 22.9.2013, t.j. nasledujúcim po dni, určenom
žalobcom v označenej výzve na zaplatenie (do 21.9.2013).

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP podľa
zásady úspechu v spore.

8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Navrhla zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaná súdu prvej inštancie vytkla, že neúplne zistil
skutkový stav veci, keď síce správne zistil vyhlásenie konkurzu na žalovanú úpadkyňu, ale opomenul, že
vzhľadom na vyhlásený konkurz si mal veriteľ prihlásiť prihláškou pohľadávky do konkurzného konania
čovšaknespravil,aaknamiestotohopodalžalobunamiestnepríslušnomsúde,súdmalpodľažalovanej
žalobu žalobcu bez ďalšieho odmietnuť. Žalovaná mala za to, že „v čase vyhlásenia rozsudku bola

žalovaná už oddlžená a všetky neuspokojené pohľadávky sa stali voči dlžníkovi nevymáhateľné.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny.

10. Žalovaná nevyužila právo na repliku k vyjadreniu žalobcu.

11. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovanej nie je opodstatnené.

12. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že žalovanou

uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nie sú v posudzovanom spore
naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebože by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192, 193, § 194 a § 205
CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje skutkové a právne závery. Učinené zistenia súdu prvej
inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery

sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany
subjektívnehoprávaobochsporovýchstrán,ichrovnostivuplatnenípráv,ochranyichoprávnenejdôvery
v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Záver o vyhovení žalobe súd odôvodnil dostatočne
presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu i žalovanej, uviedol, ktoré z
nichpovažovalzapreukázané,akýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadilazakýchprávnychnoriem
pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobcovi ako aj žalovanej vytvoril všetky procesné podmienky, aby

v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Neboli zistené ani iné vady v zmysle §
365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým
odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

14. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by

boli spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľke.
Námietky uvedené v odvolaní žalovaná v podstate uvádzala už aj v konaní pred súdom prvej inštancie,
s týmito sa tento náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu. Správne, presvedčivé a zákonu
zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387

ods. 2 CSP). Odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd len pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

15. Opodstatnenosť nemožno priznať odvolacej námietke žalovanej, že súd neúplne zistil skutkový stav

veci, keď síce správne zistil vyhlásenie konkurzu na žalovanú úpadkyňu, ale opomenul, že vzhľadom
na vyhlásený konkurz si mal veriteľ prihlásiť prihláškou pohľadávky do konkurzného konania čo však
nespravil, a ak namiesto toho podal žalobu na miestne príslušnom súde, súd mal podľa žalovanej
žalobu žalobcu bez ďalšieho odmietnuť. Žalovaná mala za to, že „v čase vyhlásenia rozsudku bola
žalovaná už oddlžená a všetky neuspokojené pohľadávky sa stali voči dlžníkovi nevymáhateľné. Je totiž

nepochybné, že žalovaná má právnu subjektivitu a v súčasnosti sa na jej majetok nevedie konkurzné
konanie. Ušlo pozornosti žalovanej, že predmetom sporu nie je (nebol) tzv. incidenčný spor, a ak
žalobca nebol veriteľom v konkurznom konaní, pretože si peňažnú pohľadávku do konkurzu neprihlásil,
nestal sa konkurzným veriteľom. Žalovaná ako úpadkyňa (v čase, keď n ajej majetok bol vyhlásený
konkurz), vyhlásením konkurzu nestratila spôsobilosť byť účastníkom konania a následne stranou sporu

a zákon nezakladá ani inú procesnú prekážku, ktorá by bránila súdu o žalobe podanej veriteľom vecne
rozhodnúť za stavu, ak bezpochyby uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 15.2.2017 sp.zn.
31K/57/2014 bol zrušený malý konkurz, vyhlásený na majetok žalovanej ako úpadcu z dôvodu splnenia
konečnéhorozvrhuvýťažku,ktorérozhodnutienadobudloprávoplatnosť10.2.2017.Pozrušeníkonkurzu
účinky vyhlásenia konkurzu zanikli. Súdna prax je pritom dlhodobo ustálená v závere, že ak po zrušení

konkurzu zostane majetok dlžníkovi, konania o nárokoch, ktoré sa týkajú zostatku dlžníkovho majetku, z
ktorého môžu byť uspokojené, opäť pokračujú a súd rozhodne vecne voči dlžníkovi (por. m.m. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo 162/2007).

16. Zo všetkých týchto dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, sú

odvolacie námietky žalovanej nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku, z ktorého
dôvodu odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne
správneho výroku o trovách konania a podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania procesne úspešnému žalobcovi. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Pretože žalovaná v
odvolacom konaní úspech nemala, náhrada trov odvolacieho konania jej nepatrí.17.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).