Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/93/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111215923
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111215923.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: I.. B. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. X, K., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, proti žalovanej: X. T.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, T.,
právne zastúpenej: JUDr. Jozef Koľ, advokát, so sídlom Hutnícka 1, Košice, o zaplatenie 47 933,16 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30 175 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 06.06.2011 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 07.06.2011 sa žalobca po vykonaných úpravách domáhal na žalovanej
zaplatenia sumy 39 445,66 € s prísl. z titulu investícii a zhodnotenia nehnuteľnosti v (spolu)vlastníctve
žalovanej jeho finančnými prostriedkami.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žiadala voči nároku žalobcu započítať cenu jeho bývania v jej dome
ako aj svoju spoluúčasť na zhodnotení nehnuteľností. Vzniesla tiež námietku premlčania.

Súd opakovane pojednával, vypočul účastníkov konania a svedkov, oboznámil listinné dôkazy a vykonal
znalecké dokazovanie.

Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledujúce pre rozhodnutie podstatné skutkové zistenia:

- žalobca a žalovaná žili v spoločnej domácnosti v čase od júna 1997 do 10. júna 2008 (dôkaz - výsluch
účastníkov konania),
- zo mzdových listov žalobcu a dohody o vyporiadaní BSM vyplynulo, že žalobca mal v rokoch 1997 -
2005 k dispozícii minimálne sumu 105.708 €,
- žalobca investoval vlastné prostriedky do domu žalovanej, pričom v súvislosti s týmito investíciami
absentovala akákoľvek dohoda o ich náhrade (pretože situácia s povinnosťou náhrady sa

nepredpokladala; dôkaz - výsluch účastníkov konania a svedkov),
- rozdiel vo všeobecnej hodnote domu pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii bol 53900 €. Všeobecná
hodnota domu po rekonštrukcii bola 90300 € oproti hodnote 36400 € pred rekonštrukciou (dôkaz -
znalecký posudok),- nehnuteľnosti boli odpredané za sumu 102 500 €.

Súd ďalej uvádza, že na OS Prešov sa paralelne vedie aj konanie vo veci sp. zn. 15C/134/2011

žalobcu JUDr. Ladislava Vasilenka voči žalovanému I.. I. E. (ako druhému spoluvlastníkovi domu). V
prejednávanej veci KS v Prešove v uznesení sp. zn. 21Co/9/2014 zo dňa 22.12.2014 uviedol právne
úvahy podstatné aj pre prejednávanú vec.

Procesný súd z toho uznesenia cituje nasledujúce:

„ Prvostupňový súd uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s
poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z jeho rozhodnutia nie je zrejmé,
či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdil ako majetkové právo získane plnením bez
právneho dôvodu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Prvostupňový súd v
odôvodnení rozhodnutia uvádza, že bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu a vzniká
už samotným prijatím plnenia. Vtedy začína plynúť objektívna premlčacia doba. Poukázal na to, že

pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb, tak je vznesená námietka premlčania
dôvodná a nie je možné oprávnenému právo priznať. Má za to, že bola podaná žaloba po uplynutí
objektívnej, ako aj subjektívnej lehoty.
Záver prvostupňového súdu je však potrebné hodnotiť ako predčasný, pokiaľ ide o uplynutie premlčacej
doby a zároveň nedôsledný bol súd, pokiaľ ide o prijatie záveru o právnom posúdení uplatneného

nároku. Záver súdu o posúdení nároku musí byť jednoznačný a vyplývajúci zo skutkových zistení.
Plnením bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec (porovnaj správu o
zhodnotení úrovne rozhodovania súdov NS SSR vo veciach zodpovednosti za neoprávnený majetkový
prospech podľa § 451 a násl. Obč. zák., prejednanej a schválenej občianskoprávnym kolégiom
Najvyššieho súdu SSR, Cpj 37/78 z 21. 12. 1978, ktorá bola publikovaná pod č. 1 v Zbierke

súdnych rozhodnutí a a stanovísk ) ak neexistoval právny dôvod (napr. zmluvné dojednanie s
vlastníkom a podobne.), aby niekto iný než vlastník investoval svoje prostriedky. Zmyslom zákonnej
úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnúť ochranu tomu kto stratil (podľa zákonom stanovených
podmienok)určitémajetkovéhodnoty.Dôležitéjeokoľkosazhodnotilmajetokpovinnéhoplneníminého.
Plnenie bez právneho dôvodu v prípade investovania do cudzej nehnuteľností je tak v prípade ak ten

kto plní - investuje do nehnuteľností, ktorá mu nepatrí, nemá (nepreukáže) žiaden právny dôvod pre
takéto investovanie.
V prípadoch zhodnotenia nehnuteľností investíciami zo strany osoby, ktorá ju nevlastní realizovanej na
základe dohody s jej vlastníkom potom záleží na jej obsahu ako vzniknutý právny vzťah posudzovať.
Ak bolo do dotknutej nehnuteľnosti investované napríklad na základe prísľubu vlastníka umožniť

investujúcemu bývanie v dome alebo previesť dom do jeho vlastníctva a ak tento prísľub nebol
zrealizovaný môže, ísť na strane vlastníka nehnuteľností o získanie bezdôvodného obohatenia (a
realizovaná investíciu je plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 O.z.). Pre uvedené prípady
je spoločné, že osobou povinnou k vydaniu bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa na úkor iného
obohatil (§ 451 ods. 1 O.z.), t.j. vlastník domu. Ak ten, ktorý investoval a nie je vlastníkom nehnuteľností

na základe prísľubu vlastníka, že mu umožní užívanie nehnuteľností a že na neho v budúcnosti prevedie
jeho vlastníctvo a podobne do nehnuteľností investuje, potom ide o plnenie na základe právneho dôvodu
predstavovaného uvedeným prísľubom. Následne odvolanie tohto prísľubu, poprípade odmietnutie
podľa neho konať, eventuálne vytvorenie takého stavu kedy je zrejme, že prísľub nebude naďalej
realizovaný znamená odpadnutie dôvodu k plneniu a vznik bezdôvodného obohatenia na strane

vlastníka nehnuteľností
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd uplatnený nárok posudzoval bez absencie zistení, či
existovalodzačiatkuprávnydôvodinvestíciíačiažneskôrnáslednetentodôvododpadol.Zvykonaného
dokazovania možno prijať záver, že medzi sestrou žalovaného a žalobcom došlo k spoločnému
bývaniu, spoločnému vzťahu ako druh a družka, obaja spoločne v dome žili, rekonštruovali dom, tvorili

spoločnú domácnosť, aj keď dom vlastnícky patril žalovanému a jeho sestre. Mohli tak učiniť na základe
vzájomnej dohody o spoločnom spolužití a spoločnom bývaní a za tým účelom žalobca investoval do
rodinného domu.. Majetkovoprávne vzťahy medzi partnermi, ktorí spoločne založili rodinu, bez toho aby
uzavreli manželstvo, je potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.,
občianskeho zákonníka (prípadne iných všeobecne záväzných právnych predpisov) a nie je tu možné

konštruovať žiadnu špeciálnu úpravu vysporiadania majetkových práv pre tieto prípady. Takúto dohodu
je možné kvalifikovať ako nepomenovanú zmluvu v zmysle ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd sa absolútne nevyrovnal so skúmaním existencie dohody medzi žalobcom a sestrou
žalovaného, ako aj žalovaným. Nie je vylúčené, že osoby ktoré sa rozhodnú spoločne žiť, bývať, viesťspoločnú domácnosť ako druh a družka môžu vzájomne investovať do majetku toho druhého. Nemožno
síce prehliadnuť, že manželstvo svojím právnym charakterom je odlišné od iných foriem spolužitia.
V prípade existencie takejto dohody sa tak plní na základe právneho dôvodu. K odpadnutiu tohto

právneho dôvodu potom dochádza v okamžiku, kedy účastníci zrušili spoločné spolužitie, spoločné
užívanie dotknutého domu.
Ďalej odvolací súd konštatuje, že žalobcovi je potrebné dať za pravdu v tom smere, že prvostupňový
súd sa nezaoberal otázkou, pokiaľ uznal námietku premlčania za dôvodnú, či výkon práv vzniesť
námietku premlčania nebol v posudzovanom prípade v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia

§ 3 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi platí i pre výkon práva vzniesť námietku premlčania (napríklad nález Ústavného
súdu ČR zo dňa 15. 01. 1997, sp. zn. II. ÚS 309/95), námietka premlčania zásadne dobrým mravom
neodporuje; môžu však nastať situácie v ktorých uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva
na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu za takejto situácie zánik
nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom

a charakterom ním uplatneného práva a s dôvodmi pre ktoré si svoje právo včas neuplatnil (porovnaj
nález Ústavného súdu SR z 06. 09. 2005, sp. zn. I. ÚS 643/04). Rozpor uplatnenej námietky premlčania
s dobrými mravmi nemožno vyvodzovať z okolností a z dôvodov spojených iba so vznikom uplatneného
nároku, ale aj z okolností, za ktorých bola námietka uplatnená, Keďže sa prvostupňový súd uvedenom
námietkou nezaoberal, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia vecí.

V prípade zistenia, že nárok bude súd považovať za premlčaný sa musí zamerať aj na posúdenie
otázky, či bolo v danom prípade vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi a to
predovšetkým s pohľadom na relevantnú judikatúru.“
Zistený skutkový stav procesný súd posudzoval podľa nasledujúcich právnych úvah:

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

V prejednávanej veci možno, aj keď z pohľadu niektorých právnych následkov uvedených nižšie nie

celkom zreteľne, rozoznávať 2 obdobia užívania nehnuteľností žalovanej žalobcom.

Prvým obdobím je obdobie od júna 1997 do 10.06.2008 ako obdobie spolužitia účastníkov konania v
pomere druha a družky.
V tomto období ako to vyplynulo z výpovedí účastníkov konania a svedka Vancu, tvorili žalobca a

žalovaná spoločnú domácnosť podľa § 116 Občianskeho zákonníka a spoločne hospodárili so svojimi
príjmami.
Právo na bývanie odvodzoval žalobca práve z tohto spolužitia, o ktorom ako vyplynulo z dokazovania
sa každý domnieval, že skončí manželstvom, čo by oprávňovalo žalobcu nehnuteľnosti ďalej užívať z
titulu rodinnoprávneho vzťahu so žalovanou, prípadne by došlo k prevodu nehnuteľností alebo ich časti

na žalobcu ako to tento tvrdil.
Vo vzťahu k požiadavke žalovanej o dodatočné zaplatenie za bývanie žalobcu v jej dome v tomto
období, súd zastáva názor, že skončenie spolužitia nemôže viesť k jeho povinnosti zaplatiť dodatočne
za bývanie, pretože to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a ani z dohody účastníkov konania.
Vtakomtoprípadenejdenastranežalobcuobezdôvodnéobohateniezprávnehodôvodu,ktorýodpadol,

pretože uvedený názor by viedol k absurdným dôsledkom, ktoré je treba vylúčiť. Viedol by totiž k tomu,
že pri nemanželskom (ale v itenciách žalovanou prezentovaného názoru aj manželskom) spolužití v
dome jedného z účastníkov spolužitia, by spolužijúci - „nevlastník - návštevník“ musel byť uzrozumený
s tým, že v prípade, ak z akéhokoľvek dôvodu dôjde ku skončeniu spolužitia (a to napr. aj z dôvodutýrania), bude musieť v prípade požiadavky bývalého partnera - vlastníka, spätne hradiť odbývaný čas.
Takýto záver podľa súdu zásadne odporuje bežným životným situáciám a je nesprávny.
Ak by sa totiž išlo do dôsledkov, tak v prejednávanej veci v smere názoru žalovanej, by sa žalobca na

žalovanej mohol domáhať refundácie nákladov na živobytie (platby za vodu, plyn, elektrinu a pod.) v
rozsahu prevyšujúcom tieto náklady na výlučne jeho osobu, nehľadiac na to, že prevyšujúce náklady
hradil dobrovoľne, práve z titulu spolužitia v spoločnej domácnosti. Skončenie spolužitia muža a ženy
v spoločnej domácnosti v dome jedného z nich, by tak viedlo k nekonečným vyúčtovacím sporom,
výsledkom ktorých by boli vzájomné nároky, ktoré by neboli vyjadrené nejakou trvalou hodnotou (ako je

tomu naopak napr. pri rekonštrukcii domu).
Správnosť vyššie uvedeného názoru dokazuje aj samotné správanie žalovanej, ktorá náhradu za
bývanie od žalobcu za čas ich spolužitia, či už súdne alebo mimosúdne nežiadala, ale túto požiadavku
vzniesla až v súvislosti so žalobou žalobcu.
Nakoniec, avšak v neposlednom rade treba uviesť, že žalobca v dome počas spolužitia so žalovanou
nebýval zadarmo, keďže do neho investoval značné prostriedky. Cenu jeho bývania tak predstavuje to,

že nemá právo na náhradu investícii ním vynaložených ale má právo iba na náhradu toho, o čo cudziu
nehnuteľnosť zhodnotil, teda po prípadnom znížení hodnoty jeho investícii plynutím času od začiatku
do skončenia užívania. To, že v prejednávanej veci bolo v konečnom dôsledku zhodnotenie takmer
rovnako vysoké ako vynaložené investície (aj keď v prvotnom posudku boli investícii vyčíslené až na
sumu 63.910,88 €), je už výsledkom konkrétneho individuálneho prípadu a počiatočného chatrného

stavu nehnuteľností.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavka žalovanej na zaplatenie bývania žalobcu v
jej dome počas ich spolužitia, je neoprávnená.

Druhým obdobím je obdobie od 11.06.2008 do času predaja domu. V tomto období sa žalobca v

dome žalovanej zdržiaval bez právneho dôvodu (aj keď o tom možno mať pochybnosti, keďže zo
strany žalovanej nebola preukázaná žaloba alebo aspoň výzva na vypratanie a pobyt žalobcu bol
minimálne trpený), a teda sa bezdôvodne obohacoval možnosťou užívať cudziu nehnuteľnosť. Na
základe zhodného tvrdenia účastníkov konania bol mesiac takéhoto užívania ocenený sumou 150 €.
Túto sumu mohla žalovaná uplatniť v celom rozsahu a nielen v rozsahu jej 3 podielu z dôvodu, že podľa

§ 139 ods.1 Občianskeho zákonníka - Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Pokiaľ ide o žalovanú, jej vyjadrenia považoval súd za špekulatívne. Táto totiž najprv uvádzala, že
žalobcovinemázaplatiťnič,neskôruvádzala,žejejspoluúčasťnazhodnotenídomuje5000€anakoniec

žiadala započítať spoluúčasť v pomere zárobkov účastníkov konania.
Pri započítaní spoluúčasti vychádzal súd z účastníkmi uvedenej sumy 5000 €, pričom k jej zvýšeniu
nepristúpil z toho dôvodu, že žalovaná počas celého sporu nebola schopná uviesť (a už vôbec nie
preukázať) rozsah a formu jej investícii okrem tvrdenia (aj to len žalobcu) o vymaľovaní domu.

Pokiaľ ide o výšku zhodnotenia domu žalovanej, táto bola verifikovaná znaleckým posudkom W.. B.Y.,
a preto nie je potrebné skúmať vynaloženie prostriedkov žalobcom do posledného centu (dôležité je
zhodnotenie a nie investície). Preto nie je potrebné ani reprodukovať výsledky dokazovania ohľadom
priebehu rekonštrukčných prác.
Vzhľadom na to, že žalobca mal reálnu možnosť nehnuteľnosti užívať až do ich predaja v máji 2011,

vychádzal súd zo zhodnotenia nehnuteľnosti k tomuto času.
Keďže toto zhodnotenie predstavuje sumu 53.900 €, z ktorej žalobca uplatňuje 3 (súd je viazaný
skutkovým vymedzením nároku žalobcom), uplatňuje sumu 40425 €, a jeho nárok po odpočítaní súm
10250 € (odbývané mesiace po skončení spolužitia 07/2008 - 03/2011 a mesiace 06/2008 a 05/2011
ako jeden mesiac, spolu 35 x 150 €) - 5250 € a 5000 € predstavuje 30.175 €.

Ustanovenie § 130 ods.3 Občianskeho zákonníka (Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok
na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu
zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a
prevádzkou sa však nenahrádzajú.), ktorého aplikácie sa domáhal žalobca, na prejednávanú vec

nedopadá, nakoľko žalobca nebol držiteľom veci (na strane žalobcu nešlo o držbu ako osobitné vecné
právo, pretože tento nenakladal s vecou ako s vlastnou a s úmyslom mať ju pre seba ale vedel, že je
iba jej užívateľom).Pokiaľ ide o úroky z omeškania, nárok na ne pre žalobcu vyplýva z

§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. - ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB ku dňu 06.06.2011 bola 1,00% ročne a potom výška úrokov z omeškania
je 5,05% ročne.

Pri určení času omeškania vychádzal súd z toho, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu bezdôvodného
obohatenia listom zo dňa 30.05.2011 a žalovaná doručenie tohto listu vo vyjadrení na č.l. 53 potvrdila.
Pri trvaní vnútroštátnej prepravy cca 3 dni, potom žalovaná mala plniť najneskôr k 05.06.2011 a
nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania.

Premlčanie.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V prejednávanej veci prvé obdobie užívania nehnuteľnosti žalobcom skončilo dňa 10.06.2008 (a
odpadnutím dôvodu užívania, by sa pri neexistencii nižšie uvedených skutočností, vynaložené investície
stali bezdôvodným obohatením žalovanej z právneho dôvodu, ktorý odpadol) a druhé v 05/2011 (po
dátume 10.06.2008 mohlo ísť o užívanie bez právneho dôvodu).
Aj keď to nebolo jednoznačne preukázané, tak vzhľadom aj na doteraz priateľský vzťah žalobcu a I.. E.

(1/4 spoluvlastníka nehnuteľnosti a akéhosi nepísaného tútora spolužitia účastníkov konania) súd uveril
tvrdeniam žalobcu o tom, že ho I.. E. ubezpečoval, že o prostriedky vynaložené na rekonštrukciu ich
nehnuteľnosti nepríde. Vzhľadom na to, že žalobca reálne užíval resp. mal možnosť užívať nehnuteľnosť
žalovanej (a aj keď už do nej neinvestoval, udržiaval ju v dobrom stave, čím zachovával jej hodnotu) až
do jej predaja, týmto dňom odpadol dôvod jej užívania žalobcom a začala plynúť subjektívna a objektívna

premlčacia lehota až jej predajom.
Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011 - „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové
okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu

na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel
k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.“
Napriek ukončeniu spolužitia, ak žalovaný pokračoval v užívaní domu (bez výzvy alebo žaloby o jeho
vypratanie) s vedomím jeho vlastníkov, tak až skončením tohto užívania z dôvodu jeho predaja zistil,

že dôvod vynaloženia jeho prostriedkov na cudziu nehnuteľnosť odpadol a mohol zhodnotenie domu
nechať oceniť.Zhodnotil-li na svůj náklad nemovitost žalované bez jakéhokoliv právního důvodu, popřípadě z právního
důvodu, který odpadl, vzniklo na její straně bezdůvodné obohacení, jehož výše je dána částkou
odpovídající zvýšení ceny nemovitosti, neboť výše bezdůvodného obohacení je dána prospěchem

nabytým obohaceným, a nikoliv náklady vynaloženými tím, na jehož úkor k obohacení došlo (k tomu
srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 16. prosince 2003, sp. zn. 33 Odo 477/2003, publikovaný
pod č. C 2291 v Souboru civilních rozhodnutí Nejvyššího soudu, roč. 2004).

Aj v prípade, ak by názor súdu v predchádzajúcom odseku správny nebol (a bezdôvodné obohatenie z

dôvodu, že právny dôvod užívania nehnuteľnosti žalobcom odpadol skončením spolužitia so žalovanou)
a námietka premlčania žalovanej by bola právne relevantná, súd by na ňu neprihliadal pre jej rozpor s
dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.
Dobrémravy(bonimores) savsúdnejpraxivyužívajúakokritériumobmedzujúcesubjektívneprávavich
obsahualebočastejšieobmedzujúcevýkonsubjektívnychpráv.Hocisúdobrémravyzákonnýmpojmom,
a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných
normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho

obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri R 88/1998).
Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ jezamedziťvýkonupráva,
ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď výkon práva

je formálne v súlade so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá
právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými
mravmi je neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného
na vznik právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri Ro NS ČR z 28. 6. 2000, sp.
zn. 23 Cdo 2060/1998).

Uplatnenie námietky premlčania by mohlo byť celkom výnimočne výkonom práva v rozpore s dobrými
mravmi iba vtedy, ak by táto námietka bola iba prostriedkom umožňujúcim značne poškodiť účastníka
právneho vzťahu (Ro NS ČR z 28. 11. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2905/1999).
Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť
iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou

normou by preňho zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, išlo by síce o výkon
práva, ktorý je formálne v súlade so zákonom, ale išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva
(označovanéhoajakošikanovanie)naúkordruhéhoúčastníka,atedaovýkonprávavrozporesdobrými
mravmi. O konaní vykazujúcom znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by bolo možné
uvažovať len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená.

Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný
zásah do princípu právnej istoty, akým je odmietnutie práva uplatniť námietku premlčania (Ro NS ČR
z 31. 10. 2007, sp. zn. 33 Odo 561/2006).

Námietka premlčania bola zo strany žalovanej vznesená až na poslednom pojednávaní, teda po viac

ako 4 rokoch od začatia súdneho konania, a to preto, že žalobca nesúhlasil so zápočtom sumy za čas
v dome odbývaný počas spolužitia so žalovanou.

V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca mal k dispozícii značné finančné prostriedky, ktoré
nepoužil pre seba ale na zhodnotenie nehnuteľnosti žalovanej. Z tohto zhodnotenia mala žalovaná

značný finančný prospech, ktorý by bez prostriedkov žalobcu nedosiahla, nakoľko cena domu bez
rekonštrukcie by bola neporovnateľne nižšia ako cena domu po rekonštrukcii.

Ak teda

- napriek vyššie uvedenej skutočnosti,
- napriek udržiavaniu dobrého stavu nehnuteľnosti žalobcom až do času jej predaja,
- z dôvodu nesúhlasu žalobcu s náhradou za bývanie v čase spolužitia,- napriek nadštandardnému vzťahu žalobcu a druhého spoluvlastníka I.. E., ktorý mal žalobcu
ubezpečovať, že nebude ukrátený,

chce žalovaná dosiahnuť, že z predaja nehnuteľností bude mať takmer bez svojho pričinenia prospech
len ona a žiadny prospech žalobca (prospech nie v zmysle zisku ale náhrady investovaných finančných
prostriedkov), treba vznesenú námietku premlčania považovať za odporujúcu elementárnej slušnosti a
zásade dôvery (bez ktorých ľudské vzťahy fungovať nemôžu) a ako takú rozpornú s dobrými mravmi
a prihliadať na ňu nemožno.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného priznal súd žalobcovi sumu vo výroku tohto rozsudku uvedenú spolu
s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.