Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113230533
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113230533.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. Y.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. XXXX/X, XXX XX R., zastúpená splnomocneným zástupcom Ing.
Stanislavom Simončičom, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. X., XXX XX R., proti žalovaným: 1/ G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX H., 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., XXX/X, XXX
XX H., obaja právne zastúpení Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom C. A. XX, Q., o
zaplatenie 1.480 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č. k. 7C/295/2013-342 zo dňa 23. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/, aby spoločne a
nerozdielne zaplatili žalobkyni istinu 33,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy
16,90 Eur od 22.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 16,95 Eur od 21.10.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku
istiny a úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v

rozsahu 95,42 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je zapísaná ako spoluvlastníčka KN-C parc. č. 2036/1 - orná
pôda o výmere 283 m2, evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. H.. Predmetná parcela bola vytvorená
z pôvodnej PK parcely 2036/7, ktorá bola zapísaná v PK vložke č. XXX, a to geometrickým plánom
Ing. D. č. 3/2010. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko
neoprávnene užívajú parcelu v jej vlastníctve, a to parcelu KN-C č. 2036/11. Posudzoval prejudiciálne

otázku vlastníckeho práva žalobkyne v predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko na vydanie bezdôvodného
obohatenia je oprávnená iba osoba podľa § 456 Občianskeho zákonníka, a teda aj v predmetnom konaní
musel skúmať aktívnu legitimáciu, či žalobkyňa je účastníčkou hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

3. Predmetná PK parcela 2036/7 bola predmetom dedičských konaní po pôvodných pozemnoknižných
spoluvlastníkoch - právnych predchodcoch žalobkyne - v stave neidentickom. Aj keď parcela bola v

dedičskom konaní prejednaná v stave PK, nemožno hovoriť o prevode vlastníckeho práva z poručiteľa
na dediča, ale len o prechode vlastníctva veci v dôsledku udalosti, s ktorou zákon spája uvedené
právne následky (smrť poručiteľa) a zaradenie určitej veci do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom
vlastníctva toho, kto vec nadobudol podľa uznesenia o dedičstve a geometrický plán taktiež nemôžebyť dôkazom o vlastníctve. Geometrický plán Ing. D., ktorým geodetka identifikovala PK parc.č. 2036/7
ako CKN parc.č. 2036/11 nezohľadňuje GP č. 212.291/63-212-920, ktorý bol technickým podkladom k
rozdeleniu PK parcely 2036/1 na PKN parcely č. 2036/1 o výmere 2473 m2, č. 2036/3 o výmere 640

m2, 2036/4 o výmere 576 m2, č. 2036/5 o výmere 533 m2, č. 2036/6 o výmere 595 m2, č. 2036/7 o
výmere 184 m2, v ktorom bolo zároveň polohové zobrazenie hraníc predmetných parciel, teda aj parciel
2036/7 a 2036/6, ktoré sú susednými parcelami a bol aj technickým podkladom ku kúpnej zmluve,
ktorou právni predchodcovia žalovaných nadobudli od právnych predchodcov žalobkyne parcelu 2036/6
v stave tak ako bola zakreslená uvedeným geometrickým plánom. K PK parc.č. 2036/7, z ktorej geodetka

Ing. D. vytvárala parc.č.2036/11 uviedla výmeru 238m2, pričom v PK vložke XXX mala uvedená parcela
výmeru 184 m2, pričom z ňou vyhotoveného geometrického plánu ani nevyplýva na základe čoho k
uvedenejparcelepričlenilačasť,ktorápodľapolohovéhozobrazeniahranícv GPč.212.291/63-212-920
prináležala k PK parc.č. 2036/6.

4. Žalovaní v konaní preukázali, že údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti k parcele č. 2036/11 o

výmere 238m2 zapísanej na LV XXXX v časti výmery a geometrického určenia parcely nezodpovedajú
skutočnosti a preukázali opak v časti výmery 52m2, a to geometrickým plánom č. 26/2014 zo dňa
5.6.2014 vypracovaného vyhotoviteľom MAPERI, s.r.o., úradne overeného OÚ Žilina dňa 9.6.2014
pod.č. 1043/2014, z ktorého vyplýva duplicitné vlastníctvo. Správnosť záverov uvedených v poznámke
ku GP bola preukázaná aj vykonaným dokazovaním.

5. Žalovaní nerozporovali, že časť z parcely 2036/11 o výmere 13,02 m2 za ich pozemkom užívajú
ako koterec pre psa bez toho, že by mali k tejto časti uzatvorenú so žalobkyňou nájomnú zmluvu
alebo inú dohodu a bez toho, aby žalobkyni za rozumné obdobie zaplatili akúkoľvek náhradu. Žalobkyňa
má preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady, ktoré žalovaným

na jej úkor vzniklo. Užívanie ďalšej časti tohto pozemku tak, ako ho vyznačila žalobkyňa červenou
farbou na geometrickom pláne žalovaní zásadne popierali, keď poukazovali na to, že pozemok len
spevnili proti zosuvu a určitú dobu ho len udržiavali a kosili. Pri ohliadke na mieste samom okrem
koterca súd nezistil, že by sa na pozemku žalobkyne nachádzali nejaké ďalšie stavby, žiadne iné stavby
nie sú zachytené ani na fotografiách predložených žalobkyňou. Žalobkyňa žiadnym iným spôsobom

nepreukázalarozsahužívaniažalovanýchjejpozemkuaohliadkynamiestesamomsanezúčastnila,kde
priamo v teréne mala možnosť tieto svoje tvrdenia doplniť. Žalobkyňa okrem nespornej časti o výmere
13,02 m2, na ktorej majú žalovaní umiestnený koterec pre psa nepreukázala, že užívajú nehnuteľnosť,
ktorú nadobudli od svojich právnych predchodcov nad rozsah svojho vlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa
uvádzala,žeprivýškebezdôvodnéhoobohateniavychádzalazosumy2Eur/m2,čopredstavujehodnotu

zodpovedajúcu trhovým podmienkami, toto svoje tvrdenie nepreukázala a nepreukazuje to ani obsah jej
e-mailovej komunikácie s Ing. H. A.. Z tejto komunikácie vyplýva, že žalobkyňa mala záujem o prenájom
poľnohospodárskej pôdy o rozlohe cca 400 m2 v okolí Žiliny, Krasňany, Varín, Teplička bez toho, že
by sa vyjadroval ku konkrétnemu pozemku. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia namietali a podporili to
znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený na konkrétnu parcelu a z ktorej vychádzali pri určení výšky

prípadného nájmu, ktoré vyčíslili na sumu 0,65 Eur/ m2 ročne. V tomto nespornom rozsahu a výške súd
potom priznal žalobkyni sumu 33,85 Eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie 13,02
m2zaobdobieod16.09.2011do15.09.2015.Vozvyškužalovanejistinyžalobuakonedôvodnúzamietol.

6. Boli priznané i úroky z omeškania vo výške 5,25 %. Splatnosť záväzkov, teda začiatok omeškania

dlžníka nastáva v prípadne bezdôvodného obohatenia nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný
veriteľom k plneniu. Žalobkyňa poukázala na to, že na zaplatenie nájmu za roky 2011, 2012 vyzvala
žalovaných listom 18.01.2013, ktorého doručenie však nepreukázala. Návrh na začatie konania, v
ktorom si uplatnila bezdôvodné obohatenie za rok 2011 do roku 2013 bol doručený súdu 19.09.2013,
ktorá žaloba bola žalovaným doručená 20.11.2013 a tento deň považoval súd za výzvu na zaplatenie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.09.2011 do 15.09.2013 a nasledujúcim dňom sa žalovaní
dostali do omeškania ohľadne zaplatenia sumy 16,90 Eur. Žalobkyňa rozšírila žalobu na bezdôvodné
obohatenie od 16.09.2013 do 16.09.2015 podaním doručeným súdu 13.10.2015, ktoré bolo doručené
právnemu zástupcovi žalovanej na pojednávaní 19.10.2015. Nasledujúcim dňom sa stalo splatné
bezdôvodné obohatenie za uvedené obdobie a dňom nasledujúcom po tomto dni sa žalovaná dostala

do omeškania, t.j. od 21.10.2015.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní
mali v konaní čistý úspech 95,42 %.8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Poukazovala na ničím
neodôvodnené prieťahy v konaní, z ktorého dôvodu sa sťažovala na Ústavnom súde SR a došlo

k právnemu zlomu - zmene viacerých kódexov, napr. z O.s.p. na CSP. Nemôže ísť o spravodlivý
súdny proces, keď súd od žalovaných prijíma najstupídnejšie tvrdenia a súd ich vníma priam ako
večné pravdy. Takýmto postupom nedáva obraz o svojej nezávislosti a spravodlivosti, ktoré majú
byť viditeľné v priebehu konania, ktorého rámce a uvedené kódexy definujú. Rozsudok súdu prvej
inštancie je nevykonateľný a nepreskúmateľný, nie je postavený na reálnych skutočnostiach doložených

dôkazmi žalobkyne, ale na neodôvodnených, žalovanými vyfabulovaných lžiach pretavených súdom
do jeho vlastných predstáv a domnienok. Rozsudok vôbec nestojí na žiadnych právnych základoch,
ale „na vode", hoci niekoľkokrát je v rozsudku súdom napísané, v neprospech žalobkyne, že niečo
je „nesporné". Je mimoriadne ťažké sformulovať odvolanie proti takému rozsudku, ktorý je hneď na
prvé letmé prečítanie plný nejasných právnych viet, ktoré však postrádajú vzájomnú súvislosť a vecnú
podmienenosť a tak v podstate podľa jej názoru nehovoria k meritu veci vôbec nič. Už od bodu 9 sa súd

celkomvzdialilvtomtokonaníodpetitužalobychaboodvodzujúcsvojkrokodbodu47píšuc,žežalovaný
spochybnil vlastnícke právo žalobkyne a následne sa uchýlil k úplne lživému a teda nepravdivému
tvrdeniu. Nepovažoval v zmysle § 125 ods. 3 CSP, aby žalovaný listiny, ktoré prekladajú súdu včas
pred pojednávaním zaslali aj žalobkyni, aby sa na pojednávanie mohla riadne pripraviť. Na pojednávaní
nemalatakporukesvojedôkazy,ktorébytietovýmyslyžalovanýchvyvrátila.Muselatourobiťdodatočne,

preto sa konanie zbytočne predlžovalo. Súd neoznámil žalobkyni, či prijal jej ospravedlnenie z neúčasti
na pojednávanie. Konajúca sudkyňa absolútne nepozná a nechápe pojem sloboda a teda vôbec
nerozumie pojmu slobodné nakladanie so svojim vlastníctvom. Preto sa úplne neodôvodnene pustila
do „vyšetrovania" rodinnej genézy nadobudnutia jej vlastníctva. Otázka vlastníctva nebola predmetom
žaloby. Nesmie to byť v zmysle procesného práva potom súdom svojvoľne vysvetľované ani ako

prejudiciálna otázka. Z nepochopiteľných dôvodov úplne ignoroval § 216 ods. 1 a 2 CSP, a to, že súd
je viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže prisúdiť viac. Súd kryjúc sa vznesenou požiadavkou
žalovaných zaradil do spisu odpovede nezákonne súdom vyžadované od katastra, vyhovel požiadavke
žalovaných, aby sa títo mohli dostať k jej najcitlivejším osobným údajom (ktoré sú chránené zákonom),
aby ich žalovaní mohli použiť na nejaké svoje ďalšie nekalé záujmy. Nedôvodne dlhoročne zadržiaval

dedičský spis, ktorý súd na nič nepotreboval. Ignorovaním stavebného zákona a stavebného poriadku
si prisvojil aj právomoc stavebného úradu schvaľovať stavby, čím chcel vyjsť v ústrety žalovaným, aby
ich nelegálne stavby na jej pozemku boli takto súdom mimozákonne navždy legalizované. Márne sa
dovolávala na súde prvej inštancie, aby tento rešpektoval právo Európskej únie, podľa príslušných
ustanovení ESĽP, ktoré je nadradené právu slovenskému a musí ho každý súd bezpodmienečne

rešpektovať. Poukázala na Hlavu III. článok 21 o nediskriminácii ako aj na Hlavu III. článok 25 o právach
starších osôb. Viackrát v odvolaní opakovala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.
Napriek tomu, že preukázala právo a svoj nárok vo svetle objektívnej reality súdu prvého stupňa
však absurdne, neustále a opakovane vychádza ako trestne vinná, že sa bezočivo, drzo domáha, aby
prestalo poškodzovanie jej práv zo strany žalovaných. Svojou žalobou prezentuje, že sa pridŕža princípu

„vigilantibus iuris" - bdelému patrí právo. Poprieť jej vlastnícke právo trestuhodným podvodom, akým je
geometrický plán vyhotovený firmou MAPERI, s ktorým žalovaní operujú ako duplicitným vlastníctvom,
predstavuje úplnú stratu akéhokoľvek nadhľadu zo strany konajúceho súdu. Súd diskvalifikoval sám
seba, keď vo výroku uviedol, že je povinná uhradiť žalovaným 95,42 % ako keby žalovaní spor
vyhrali a takáto mena neexistuje. Zdôvodnenie pomeru úspešnosti a neúspešnosti účastníkov je úplne

absurdné, keď v žalobe išlo o platbu nájomného za dlhé roky nezákonnej okupovaný celý pozemok a
nie o to, koľko % z nájomného uzná súd žalovaným. Kúpa a predaj nehnuteľností v súkromnej sfére
nepodlieha v slobodnom trhovom systéme hospodárstva naprosto žiadnej regulácii v podobe nejakej
povinnosti pre súkromníkov urobiť akýkoľvek znalecký posudok čohokoľvek je naprosto nenáležité,
že súd podľahol nemorálnym pokynom žalovaných a v rozsudku absurdne stanovil pre žalobkyňu

výšku nájmu, ktorým môže žiadať za obsadený pozemok od žalovaných. Popretie základných princípov
trhového hospodárstva je vážnou vadou konania. Neuplatňoval rovnosť medzi stranami a všetky s
vecou súvisiace zákonné ustanovenia ostentatívne ignoruje, zamieňajúc ich so svojimi predstavami,
úvahami. Už dlhé roky prakticky a dokázateľne čelí trýzneniu a perzekúcií zo strany konajúceho
súdu prvej inštancie, ktorý okázale demonštruje, že žalovaným je odhodlaný pomáhať za každých

okolností. Súd vôbec nežiadal na fyzické porovnanie pred obhliadkou, aby mu žalovaní predložili nimi
objednaný geometrický plán, v ktorom by odborný geodet zakreslil ich nelegálne stavby, priebeh plota,
murovaný chodník a vysadené okrasné a úžitkové dreviny situované na jej pozemku. Nesprávnym
procesným postupom jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takejmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcej skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd jej znemožnil reálnu obhajobu jej
práv na verejné pojednávanie pred súdom, keď neuskutočnil pojednávanie v zmysle ust. § 116 ods. 6
O.s.p. prostredníctvom videokonferencie, a to napriek tomu, že o to požiadala, čo osvedčil aj odvolací

súd. Z tohto dôvodu musela, ako aj jej splnomocnený zástupca požiadať súd a ospravedlniť svoju
neúčasť na pojednávaní, aby sa konalo bez ich účasti z dôvodov trvale zlého zdravotného stavu. Hoci jej
bolo oznámené, že pojednávanie z 26.10.2016 sa odročuje, napriek tomu sa uskutočnilo s prednesom
právneho zástupcu odporcov. Napriek tomu, že žiadala, aby jej bola zaslaná kópia zápisnice z tohto
pojednávania, táto jej nebola doručená. Európsky Dohovor právo na spravodlivý proces člení na dve
časti - právo na prístup k súdu a aj to, o čo ide v kauze, právo na spravodlivé súdne konanie. Súdy

totiž nielenže majú byť reálne nestranné, ale sa aj verejnosti javiť, že takými naozaj sú. Žalovaní
posmeľovaní konaním súdu k žalobkyni prejavovali aj z minulosti preukázanú svoju bezočivosť, negovať
zákonné princípy o vlastníctve a jej pozemok parc. č. 2036/7 medzi domami na parc. č. 2036/6 a parc
č. 2036/1 zasa na jeseň tohto roku rozoraním poškodili jej majetok, aby si tam na jar pravdepodobne
zasadili poľnohospodárske plodiny. Sudcovskú rozhodovaciu právomoc určujú zákony a nakoľko v

danom prípade nekonal v zmysle základných princípov nepridržiava sa ustanovenia § 171 ods. 1 O.s.p.
veta druhá sa preukazuje, že spravodlivosti sa akosi nechcel dať priestor. Súd nerozhodol o návrhu na
vydanieplatobnéhorozkazu.Vdanejveciodsaméhozačiatkuboloajpoznamenanékonanietým,žesúd
vytrvale odmietal poznať pravdu o skutkových a právnych dejoch. Duplicitné vlastníctvo tangovaného
pozemku nikdy neexistovalo ani neexistuje. Žalovaní to nedokladovali žiadnym vierohodným listinným

dôkazom. Sfalšovaný geometrický plán nie je žiadny dokument.

9. Po roku 1989, keď sa začalo verifikovať súkromné vlastníctvo nehnuteľností, tak pri identifikácii
jednotlivých pozemkov na katastri sa zistilo, že ak uvažovaná cesta mala byť za domami (aj žalovaných)
v minulosti tak ju zakreslili z pozemku 2036/1 predkov žalobkyne o rozlohe 5.001 m2, pre cestu ale

len 184 m2 (iba uvažovanú cestu). Po prevedení EN parciel na PK parcely a ich identifikácie má
parcela 2036/11 rozmer 238 m2, pretože k tým 184 m2, ktoré bolo potrebné z tej veľkej parcely o
rozmere 5.001 m2 dopočítať aj zvyšok, t. j. 54 m2, aby celková výmera 5.001 m2 parcely 2036/1 číselne
sedela s rozmermi parciel novovytváraných z tejto veľkej parcely. Žalobkyňa márne žiadala súd, aby sa
snažil porozumieť tomu, čo je malými písmenami napísané na GP č. 26/2014, podvodníkmi vydávaný

a súdom priznaný ako excelentný dôkaz. Tento pre určenie vlastníctva nemá žiadnu vypovedaciu
hodnotu. Overovatelia na katastri podľa jej názoru v poznámke geometrického plánu podvodne skrývajú,
zamieňaním pojmom LV a PK vložka, kde údajne je toto vlastníctvo duplicitne zapísané na PK vložke
XXXX nie ako časť PK parcely 2036/6, ale iba ako parcela 2036/6 celá. V poznámke je klamlivo uvedené,
že táto transakcia sa udiala na základe kúpnej zmluvy z roku 1964 a majetková podstata v PK vložke

č. XXXX znamená, že žalovaní sú vlastníci iba 595 m2, ktorá je identická s obsahom citovanej kúpnej
zmluvy, ktorú takto pre veci z katastra odborne neznalí zneužívajú na úkor jej práv. Predkovia žalovaných
kúpili iba 595 m2 nič iné ani pod podvodným názvom duplicitné vlastníctvo im zo zákona nepatrí. Takže
má nespochybniteľné vlastnícke právo k predmetnému pozemku parc. č. 2036/11, ktorý nadobudla
právoplatným dedičstvom a je zapísané na LV č. XXXX. Pre vec je dôležité aj to, že žalovaní sami

písomne v korešpondencii s ňou priznávajú, že užívajú cudzí pozemok. Vo veci bola vykonaná ohliadka
na mieste samom, kde hranice medzi pozemkami určoval rozpažením rúk a ukázaním prstom do trávy
právny zástupca žalovaných. Súd uznal údajný znalecký posudok, ktorý ani žalovaní ani súd žalobkyni
v zmysle § 125 ods. 3 CSP neposkytli, aby sa k nemu nejako vyjadrila. Takýto posudok sa pre súd stal
akoby zákonnou normou na určenie ceny nájmu. Úplne zmätočne, chaoticky a bez akejkoľvek logiky

pôsobí text rozsudku, kde súd vypočítava koľko jej môže uznať ako nájomné za jej vlastníctvo, ktoré dlhé
roky okupujú žalovaní a odmietajú ho uvoľniť. Rozsudok o hodnote pozemkov oprel o ďalší úplne bizarný
nezmysel, že SPP distribúcia oznámili žalovaným, že od jej pozemku na vzdialenosť 51 m majú svoje
zariadenie. Ako by žalovaní mali akékoľvek právo určovať, akú má hodnotu jej pozemok, pričom takéto
právo prináleží iba trhu. Je až absolútne nepochopiteľné, keď súd tvrdí, že jej pozemok môžu využiť

výlučne odporcovia, avšak nie je jasné, prečo v rozsudku neuviedol, že im ponúkla na odkúpenie tohto
pozemku, na čo žalovaní nereagovali. Argumentáciu 13,02 m2 pre koterec pre psov nemôže naozaj
obstáť ani pri žiadnom kvalifikovane a vážne riešenom spore. Ku kotercom na pozemku žalobkyne sa
predsa prichádza a od nich sa odchádza cez pozemok žalobkyne. Súd toto pofiderné právo žalovanýmpriznáva a tým dokumentuje, že žalovaní si tam koterec môžu naďalej beztrestne, nezákonne a zadarmo
ponechať na ďalšie dlhé roky. Cenu diktuje vždy trh a uplatňovaná cena 2 €/m2 je iba symbolická
cena. Cenu náj mu má v trhovej ekonomike právo určovať iba vlastník a nájomca ju buď akceptuje

alebo sa predmetu nájmu vzdá. Ani súdu neprináleží právo určovať akú cenu nájmu má vlastník vyrubiť
nájomncovi. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože nie
je zrejmé, na základe ktorých skutkových zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že jej žalobu
zosmiešnením zmenil a v podstate teda zamietol. Vôbec neuvádza, prečo ignoroval ňou navrhnuté
dôkazy a nelogicky nevypočul žiadneho navrhnutého, pre rozsudok extrémne a mimoriadne dôležitého

svedka. Z rozsudku sa úplne vytratili dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie pri jeho úvahe rozhodnúť
o žalobe tak, že bezo zvyšku jej návrhu nevyhovel. Rozsudok napísal tak, že sa stal nekoherentným,
keďže súdu chýbali vierohodné právne argumenty, opreté o zákonné ustanovenia, potvrdzujúce mu jeho
závery.

10. Spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná. Podstatou

je dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať. Má teda právo
na nestranný súd. Súd jej toto právo z neznámych dôvodov dlhé roky konania upiera, v záujme
svojho vlastné vyšetrovania pôvodu jej vlastníctva, „ako členky rodu, ktorý páchal asi hrdelné zločiny".
Súd nezvyčajným spôsobom ignoruje ust. § 132 ods. 1 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď vlastníctvo sa nadobúda vkladom do katastra. Súd vychádzal iba zo svojej vlastnej, ničím

neodôvodnenej fixnej idei o nespochybniteľnej vine/zodpovednosti žalobkyne, ktorá podľa súdu nemá
žiadne právo domáhať sa nejakého svojho práva a z neho vyplývajúceho nároku. To, že jej vlastníctvo
bolozapísanénalistevlastníctvanazákladededičstva,ideonotorietu,ktorúniejepotrebnépreukazovať
podľa § 205 CSP. Dôkazné bremeno uniesla a určenie hranice pozemku je možné iba v zmysle
Usmernenia UGKK SR zo dňa 27.1.1998 č. LPOO-57/1998. Súd konal a rozhodoval iba podľa svojej

vlastnej, subjektívne laickej predstave, čo to asi trhová ekonomika a v nej vlastníctvo vlastne je.

11. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a zmeniť, tak že jej žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovie
alebo alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí namietajú, že žalobkyňa v odvolaní

neuviedla obligatórne náležitosti odvolanie. Obsah odvolania považuje za subjektívny až úražlivý,
nevykazujúci vecnú a procesnú správnosť. Vzhľadom na to považujú odvolanie za nedôvodné a
navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

13. V replike žalobkyňa uviedla, že vyjadrenie žalovaných je tak stručné, že sa k nemu ťažká hľadá

podobne stručné stanovisko. Obchádza tak všetky jej podstatné námietky voči rozsudku, ktoré napadla
odvolaním a sústredilo sa iba na náhradu trov konania. Preto sa nazdáva, že odvolací súd by sa mal
zaoberať všetkými jej dôvodmi odvolania.

14. V duplike žalovaní nesúhlasia s tvrdeniami žalobkyne v replike, na svojom vyjadrení trvajú v

celom rozsahu a kvantitatívne ho považujú za vystihujúce podstatu. Náhrada trov je uvedená až v
petite, čoho sa domáhajú. Vyjadrenie žalobkyne o zločineckých zámeroch nezákonného zmocnenia
sa pozemkového vlastníctva považujú za ničím nepodložené tvrdenie, nezakladajúce sa na pravde.
Vzhľadom k tomu opäť navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov konania.

15. Dupliku žalovaných súd nedoručoval žalobkyne, nakoľko z jej obsahuje nevyplývajú žiadne
skutočnosti podstatné pre posúdenie uplatňovaného nároku vo veci samej, a preto ju súd nedoručoval
žalobkyni na vyjadrenie.

16. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP"), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné
odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378
ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomnéhovyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré

ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Žalobkyňa na viacerých miestach svojho odvolania poukazovala na prieťahy v konaní,
nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd v tejto časti poukazuje na to, že
odvolaciemu prieskumu rozhodnutia nepodliehajú prieťahy v konaní, preto k tejto časti odvolania

nezaujíma žiadne stanovisko.

19. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo sporovej
strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž
vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,

v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia
(II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu.

20. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť
rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP, v súčasnosti §

220 ods. 2 CSP poznámka odvolacieho súdu) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd
by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku
ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,

racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne
vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé
súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentami a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS

76/07).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre
odôvodnenierozhodnutívzmysleust.§220ods.2CSP,apretohonemožnopovažovaťzanedostatočne
odôvodnený a nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia

rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Okresný súd jasne a dostatočne
vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobnému žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia, čiastočne vyhovel a čiastočne zamietol. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou
týkajúcou sa preskúmavanej veci.

22. Žalobkyňa vo svojom opravnom prostriedku namietala, že v konaní došlo k procesným vadám, na
základe ktorých došlo k porušeniu spravodlivého procesu v jej neprospech, keď jej nebolo umožnené
vykonávať pojednávanie prostredníctvom videokonferencie, súd jej oznámil, že bolo pojednávanie
odročené, pritom z obsahu zápisnice vyplýva, že toto prebehlo výsluchom prácneho zástupcu

žalovaných a napokon, že jej neboli doručované listinné dôkazy predkladané žalovanými, z ktorého
dôvodu sa nemohla náležite vyjadriť na pojednávaní, ale až na ďalšom pojednávaní a napokon, že
napriek žiadosti jej nebola doručená kópia zápisnice z pojednávania. Uvedenú odvolaciu námietku
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

23. Právo strany, aby ústne pojednávanie bolo vykonané prostredníctvom videokonferencie podľa
§ 116 ods. 6 OSP účinného v čase takejto žiadosti žalobkyne (v súčasnosti § 175 ods. 2 CSP) ,
je fakultatívne a nie povinné. Súd prvej inštancie pri zamietnutí tejto žiadosti žalobkyne (uznesenie
č.k. 7C/295/2013-288 zo dňa 19.5.2016) vychádzal zo zásad občianskoprávneho konania - priamosti,efektívnosti a hospodárnosti. Prihliadol na to, že žalobkyňa býva v Bratislave odkiaľ existujú priame
vlakové a autobusové spojenia a pri určovaní hodiny pojednávania zohľadňoval časovú náročnosť pre
dostavenie sa žalobkyne na pojednávanie. odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie týmto

žiadnym spôsobom neporušil procesný postup v konaní a neobstojí odvolacia námietka žalobkyne, že
z tohto dôvodu sa pojednávaní nezúčastňovala a svoju neprítomnosť na nich (ako aj jej splnomocnený
zástupca) ospravedlňovala. Celkovo sa vo veci reálne vykonalo 7 pojednávaní, pričom žalobkyňa so
splnomocneným zástupcom sa zúčastnila 4 pojednávaní a dňa 23.4.2014 bola súdom prvej inštancie
riadne vypočutá. Účasť na pojednávaní dňa 3.11.2014 ospravedlňovala z dôvodu, že navrhovala doplniť

dokazovanie prizvaním geodeta a z toho dôvodu sa nedostavila na pojednávanie. Na pojednávanie
dňa 19.10.2015 sa ospravedlnila z dôvodu, že žiada, aby bolo pojednávanie vykonané až potom
ako bude rozhodnuté o jej odvolaní proti uzneseniu o pripustení zmeny návrhu. Napokon svoju
neúčasť ospravedlnila na deň 26.10.2016, ale zároveň súhlasila, aby sa vykonalo pojednávanie
v jej neprítomnosti. Je na súde, aby vyhodnotil, či sú tu dôvody na odročenie pojednávania a
keď súd žalobkyni neoznámil, že odročuje pojednávanie, bolo jej povinnosťou sa tohto zúčastniť a

uplatňovať na ňom svoje procesné práva. Účasť na pojednávaní súdu je právom, ktoré v prejednávanej
veci žalobkyňou nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý dôvod na odročenie
pojednávaní. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka (teraz strany) za
podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka (strany) konať pred
súdom (uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti

sporového konania. Pokiaľ boli predkladané listinné dôkazy žalovanými, tieto boli žalobkyni predložené
v kópii, a to podaním súdu zo dňa 20.6.2014 (č.l. 104), ktoré si žalobkyňa prevzala dňa 26.6.2014
(č.l. 107) a ďalej žalobkyňa žiadala dňa 15.10.2015 súd o konkrétne kópie listín (č.l. 273), ktorá žiadosť
bola vybavená v spore sp.zn. 7C/296/2013 (č.l. 284). Okrem toho dokazovanie predmetnými listinnými
dôkazmi bola riadne vykonané na ústnych pojednávaniach pred súdom. Žalovaní na poslednom

pojednávaní predložili znalecký posudok o cene nehnuteľností, ktorý bol oboznámený na pojednávaní,
ktoré sa žalobkyňa nezúčastnila, ospravedlnila svoju neúčasť, avšak súhlasila, aby sa konalo v jej
neprítomnosti. Pokiaľ namietala, že jej nebola doručená zápisnice z 26.10.2016, hoci žiadala o jej kópiu,
je nutné priznať, že skutočne žalobkyňa žiadala o zaslanie tejto zápisnice a súd prvej inštancie jej ju
nezaslal, avšak uvedené pochybenie nemôže mať žiaden vplyv na výsledok konania. Z týchto dôvodov

uvedené odvolacie námietky sú nedôvodné.

24. Súd prvej inštancie sa nedopustil procesnej vady ani v tom, že vo veci nevydal platobný rozkaz v
zmysle ust. § 172 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania žalobného návrhu. predmetné ustanovenie iba
umožňuje súdu takto postupovať a následne odsek 3 tohto ustanovenia zakotvoval, že ak súd nevydá

platobný rozkaz, vo veci nariadi pojednávanie, čo v danom prípade aj uskutočnil.

25. Napokon namietala, že jej nebol poskytnutý znalecký posudok na hodnotu pozemku podľa § 125
ods. 3 CSP. Ako už bolo vyššie konštatované predmetný znalecký posudok bol stranou žalovaných
predložený v zmysle ust. § 209 CSP na poslednom pojednávaní dňa 26.10.2016 a na tomto pojednávaní

bol aj dôkaz znaleckým posudkom riadne vykonaný.

26. Ďalšími odvolacími námietkami bolo, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím si prisvojil právomoc
stavebného úradu a schválil nelegálne stavby a priznal, že žalovaní si môžu naďalej ponechať
koterec pre psa na jej pozemku. K tejto námietke je nutné poukázať na to, že súd prvej inštancie

takýmto spôsobom nerozhodol, žiadnym spôsobom neschvaľoval stavby (akékoľvek) žalovaných a ani
nevyslovil, že títo si môžu ponechať koterec pre psa na pozemku žalobkyne. Nemohol rozhodovať o
jeho vyprataní, keď žalobkyňa svoju žalobu neorientovala týmto spôsobom, domáhala sa iba vydania
bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie jej pozemku.

27. K odvolacej námietke, že súd má rozhodovať nestranne a nezávisle, odvolací súd poukazuje na
to, že nestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho
pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal na rozhodovaní vo veci v
niektorom inštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť na hlasovaní alebo inom spôsobe účasti
na prijímaní rozhodnutia vo veci samej, ako aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový a právny

základ na rozhodnutie vo veci samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti. V námietke zaujatosti sporová strana nemôže
ako dôvod použiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Postupomrozumieme procesné úkony súdu vrátane jeho rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania a majú
prípravný charakter.

28. Námietku zaujatosti v čase začatia konania až do účinnosti CSP (30.6.2016) v zmysle ust. § 15a ods.
2 OSP bolo možné uplatniť najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie
ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený a v zmysle
ust. 53 ods. 1 CSP do 7 dní, odkedy sa strana o dôvode dozvedela. Žalobkyňa počas celého konania
nevzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni a jej nestrannosť začala namietať až v odvolaní na

základe výsledku konania, ako bolo vo veci rozhodnuté. Odvolací súd uvedenú námietku považuje za
nedôvodnú, procesný postup v konaní nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania veci a
ako už bolo vyššie konštatované, vo veci ani nebolo zistené procesné pochybenie súdom prvej inštancie.

29. Najpodstatnejšou odvolacou námietkou bolo, že súd bol viazaný žalobným návrhom, a preto
nemohol rozhodovať o jej vlastníctve k pozemku. Pokiaľ sa sporová strana domáha vydania

bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že niekto neoprávnene užíva nehnuteľnosť, ktorá je v jej
vlastníctve, je nutné preukázať, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a súd je povinný sa
touto otázkou prejudiciálne zaoberať. Súd prvej inštancie nerozhodoval vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, preto nerozhodol nad petit žalobného návrhu.
Prejudiciálne sa iba vysporiadal, či strana žalobcu je oprávnenou osobou na uplatnenie požadovaného

práva.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov pokiaľ ide o prejudiciálnu otázku vlastníctva k spornému pozemku ako stanovenia ceny
bezdôvodného obohatenia, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré

ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

31. Žalovaní náležite v konaní preukázali geometrickým plánom č. 26/2014 vyhotovený spoločnosťou
MAPERI spol. s r.o. so sídlom Žilina dňa 5.6.2014 hranice ich pozemku, ktorý vychádzal z geometrického
plánu č. 212,291/63-212-920, ktorý bol technickým podkladom ku kúpnej zmluve zapísanej pod Čd

804/1964, ktorým došlo rozdeleniu pôvodnej PKN parc.č. 2036/1 a týmto geometrickým plánom bol
stanovený priebeh hraníc novovzniknutých pozemkov. Z GP č. 3/2010 zhotovený Annou Panouškovou
dňa 14.1.2010 nevyplýva, že by vychádzal z GP č. 212,291/63-212-920, ktorým došlo k reálnemu
rozdeleniu pozemkov a stanovenia priebehu hraníc pozemkov. K priebehu hraníc jednotlivých pozemkov
nie je podstatná výmera pozemku.

32. Pokiaľ ide o stanovenie ceny bezdôvodného obohatenia žalovaní predložili znalecký posudok k tejto
skutočnosti, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal. Žalobkyňa iba poukazovala na vyjadrenie realitnej
kancelárie (č.l. 69), v ktorom im bol ponúknutý prenájom poľnohospodárskej pôdy v rozlohe cca 400 m2 v
okolí Žiliny, Krasňany, Varín, Teplička v cene od 0,40€/m2 až do 1€/m2/mesiac. Z takéhoto vyjadrenia nie

je možné vychádzať, nakoľko správa nebola podaná na základe toho, že pracovník realitnej kancelárie
videl konkrétny pozemok kde sa tento nachádza, aká je tam prístupová cesta, jeho celková rozloha, jeho
možné využitie a pod. Nie je možné priznať argumentácii žalobkyne, že výšku nájmu určuje vždy vlastník
pozemku a nájomca ak nemá záujem, tak si nehnuteľnosť neprenájme. V danom prípade sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia, pri výpočte ktorého je nutné vychádzať z obvyklej ceny nájmu v

danom čase a mieste. Žalobkyňa na preukázanie tejto skutočnosti neprodukovala žiadne relevantné
dôkazy, z ktorých by bolo možné vychádzať, preto bola v dôkaznej núdzi a súd prvej inštancie správne
vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý obsahoval všetky podstatné náležitosti uvedené v ust. § 209
CSP.

33. Rovnako žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaní neoprávnene užívajú jej pozemok vo vyššej
výmere ako 13,02 m2. Uvedené skutočnosti mohla namietať na vykonanej ohliadke na mieste samom,
ktorej sa však nezúčastnila z vlastného rozhodnutia.34. Nie je možné priznať dôvodnosť ani odvolacej námietke ohľadne určenia čistého úspechu v
konaní tej-ktorej sporovej strany vo vzťahu k náhrade trov konania. Žalobkyňa sa domáhala priznania
bezôdovného obohatenia vo výške 1480,-Eur s prísl. a priznané jej bolo v celkovej výške 33,85 Eur.

Z uvedeného je jednoznačné zrejmé, že v konaní mali úspech žalovaní, preto im súd prvej inštancie
správne priznal nárok na náhradu trov konania vo výške ich čistého úspechu 95,42 %. K námietke, že
takáto mena neexistuje len toľko, že nejedná sa o menu, ktorú by mala žalobkyňa žalovaným uhradiť,
ale je iba percentuálne vyjadrení pomer úspechu žalovaných v konaní. O výške trov konania bude
rozhodované samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní v rade 1/ a 2/, a to v celom rozsahu,
preto im súd priznal proti odvolateľke - žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)