Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Šamo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216076
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313216076.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa

Škraba, JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: B. K.G.Á., bývajúci K. G. R., E. XXX/X, zastúpený
JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou AK v Humennom, Ul. Kudlovská 1, Humenné, proti žalovanému:
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Kerecsman, s.r.o., Rázusová 1, Košice, IČO: 36 588 725, o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, č.k. 15Cpr/2/2013-294 zo dňa 23.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá, v

tomto rozsahu ruší rozsudok súdu prvého stupňa a v tejto časti konanie zastavuje.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v jeho prevyšujúcej časti vo veci a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 1.771,81 eur. V dôvodoch uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal určenia, že jeho skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou mu listom žalovaného zo

dňa 24.6.2013 je neplatné, ďalej, že jeho pracovný pomer u žalovanej spoločnosti trvá a súčasne
žiadal priznať náhradu mzdy za obdobie od 31.8.2013 do dňa opätovného nástupu na výkon práce.
V návrhu uviedol, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke nesprávne, pretože ani prípadné
porušenie povinnosti ako odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu nesúvisí s plnením pracovných
povinností, vyplývajúcich z jeho pracovnoprávneho vzťahu ako zamestnanca žalovanej spoločnosti.
Poukázal na to, že ani neoprávnený odber pitnej vody nemožno považovať za porušenie pracovných
povinností zamestnanca, a teda nemôže byť posudzované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny

a sankcionované výpoveďou. Nie sú preto splnené hmotno-právne podmienky platného skončenia
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Okrem toho dôvodil tým,
že skutkové dôvody výpovede, t.j. neoprávnený odber pitnej vody z jeho strany a jeho obohacovanie
sa na úkor žalovaného, nie sú pravdivé a nevyplývajú zo stavu veci tak, ako bol zistený na mieste
samom poverenými zamestnancami žalovanej spoločnosti. Neoprávnený odber nebol preukázaný,
pretože na mieste samom bola zistená iba existencia časti nefunkčného potrubia, ktoré bolo riadne
uzatvorené ventilom, pričom žalobca vylúčil možnosť akejkoľvek manipulácie s otváraním ventilu a jeho

obohacovanie sa na úkor majetku žalovaného.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca so žalovaným
uzatvoril pracovnú zmluvu 1.11.1985 na dobu neurčitú ako strojník vodárenských zariadení s miestomvýkonu práce Zemplínske Hámre. Dňa 24.6.2013 žalovaný vyhotovil pre žalobcu výpoveď z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ktorú
žalobca podľa podpisu na uvedenej listine prevzal v ten istý deň. Vo výpovedi žalovaný uviedol,

že závažného porušenia pracovnej disciplíny sa zamestnanec dopustil obohacovaním sa na úkor
spoločnosti neoprávneným odberom pitnej vody ako odberateľ na odbernom mieste E. XXX/X, K. G. R..
Listom zo dňa 12.8.2013 žalobca uplatnil námietku neplatnosti výpovede a oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, pričom nárok zamestnávateľa na náhradu škody neuznáva.
Z listu generálneho riaditeľa č. 8/2011 zo dňa 14.10.2011 vyplynulo, že sa ním vydáva etický

kódex VVS, a.s., s ktorým majú byť oboznámení všetci zamestnanci a od týchto sa vyžaduje jeho
dodržiavanie. Nerešpektovanie príkazu je závažným porušením pracovnej disciplíny, ktorého dôsledkom
bude skončenie pracovného pomeru výpoveďou, alebo okamžitým skončením pracovného pomeru.
V zmysle Etického kódexu zamestnanci chránia dobré meno spoločnosti, neobohacujú sa jej úkor
akoukoľvek formou a ani nedovolia iným obohatiť sa na úkor spoločnosti. S týmto kódexom bol žalobca
oboznámený dňa 25.10.2011, čo je preukázané podpisom na prezenčnej listine. V súlade s čl. V.

- Pracovná disciplína bod 4.2 Pracovného poriadku, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa
považujeajnerešpektovaniepríkazovapokynovnadriadenýchvydanýchvsúladesprávnymipredpismi.
Podľa Zmluvy č. 20-000060494PD2012 zo dňa 6.11.2012 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o
dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového
odtoku, a to na odbernom mieste K. G. R., E. XXX, pričom v zmysle tejto zmluvy sa zaviazal platiť

vodné za odber vody a stočné za odvádzanie odpadových vôd a vody z povrchového odtoku. Z
listinného dokladu zo dňa 20.5.2013 vyplynulo, že riaditeľovi žalovanej spoločnosti bolo oznámené, že
žalobca odoberal vodu „bokom“. Zo žalovaným predložených listinných dôkazov - záznamu o zistení
neoprávneného odberu z 29.5.2013 o 13:00 hod. a jeho príloh, z priebehu zisťovania neoprávneného
prepojenia vodovodnej prípojky a z fotodokumentácie súd zistil, že neoprávnený odber vody žalobcom

bol preukázaný. V odbernom mieste žil počas celého obdobia rovnaký počet osôb, avšak odber vody
podľa meradla klesal. Kým podľa štandardných smerných čísel bol tento odber 292 m3 za rok, počas
ďalších rokov predstavoval cca 50 m3 ročne a neskôr okolo 100 m3 ročne. Po odstránení nedovoleného
prepojenia za obdobie 136-tich dní bol odber trojnásobne vyšší. Žalovaný si žalobou zo dňa 25.11.2013
uplatnil na Okresnom súde Humenné voči žalobcovi náhradu škody vo výške 1.368,64 eur s úrokom z

omeškania z titulu neoprávneného odberu vody. Súd v konaní 11Ro/418/2013 žalobe vyhovel, vo veci
vydal dňa 6.12.2013 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor a vec sa prejednáva v senáte
18C. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že ako odberateľ nevykonával neoprávnený odber pitnej vody na
odbernom mieste E. XXX/X, K. G. R., neobohacoval sa na úkor majetku žalovaného, nekonal v rozpore
s oprávnenými záujmami svojho zamestnávateľa, ani nepoškodzoval jeho majetok. Poukázal na to, že

podľa výpovede danej mu, je závažným porušením pracovnej disciplíny obohacovanie sa na úkor svojho
zamestnávateľa v dôsledku neoprávneného odberu pitnej vody ako odberateľa a nie zamestnanca
žalovanéhovsúvislostisvýkonomzávislejčinnostivpracovnompomere.Žalobcatvrdil,žeužalovaného
riadne plnil svoje pracovné povinnosti pri výkone práce ako vodárensky strojník. K porušeniu pracovných
povinnosti by došlo iba v prípade, keby k nim došlo v určenom pracovnom čase, spravidla na pracovisku

zamestnávateľa. Žalovaným neoprávnený odber vody nemá základ v pracovnoprávnom vzťahu a
zakladá inú právnu zodpovednosť, teda sa neriadi ustanoveniami Zákonníka práce, ale zákona č.
442/2002 Z.z. v nadväznosti na § 420 OZ. Žalobca uviedol, že žalovaný vo výpovedi z pracovného
pomeru vôbec neuviedol, ktoré konkrétne povinnosti podľa Zákonníka práce alebo interných predpisov
mal porušiť a aj keď dodatočne skonkretizoval dôvody výpovede vo vyjadrení zo dňa 29.11.2013, tieto

nie sú súčasťou výpovede a sú právne irelevantné. Poukázal na to, že obsah písomného záznamu o
priebehu zisťovania neoprávneného prepojenia vodovodnej prípojky z 30.5.2013 nekorešponduje so
skutkovým stavom zaznamenaným na priložených fotografiách, pretože nad uzatvoreným ventilom sa
nenachádza žiadna chránička, ktorá by bežnou zemnou súpravou umožnila manipulovať s ventilom.
Ďalej súd v dôvodoch rozsudku poukázal na zistenia z výsluchu svedkov, na listiny preukazujúce faktúry

s úhradami vodného a stočného u žalobcu a jeho suseda O. Č., s prehľadom stavu vodomerov, ďalej
poukázal na listinný dôkaz, podľa ktorého dňa 26.2.2014 bolo Obvodným oddelením PZ v Snine začaté
trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, týkajúce sa
žalobcu, ďalej na zmluvu o vybudovaní verejnej časti vodovodnej prípojky zo dňa 6.10.1999, na žiadosť
žalobcu adresovanú Okresnému úradu v Snine, odbor životného prostredia o stavebné povolenie na

stavbu vodovodnej prípojky a na základe takto zisteného skutkového stavu, vec potom právne posúdil
podľa zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce, a to § 68 ods. 1 písm. a) a b), § 68 ods. 2, § 63 ods. 1
písm. e), § 63 ods. 4, § 77, § 79 ods. 1, § 81 písm. a) až g). V danom prípade súd zamietol návrh žalobcu,
pretože po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výpoveď daná mu zo strany žalovaného prezávažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodná a spĺňa všetky náležitosti platnej výpovede v zmysle
Zákonníka práce a interných noriem žalovaného, s ktorými bol žalobca preukázateľne oboznámený.
Žalovaným tvrdené obohacovanie sa na úkor zamestnávateľa neoprávneným odberom pitnej vody na

odbernom mieste, ktoré je miestom jeho trvalého pobytu, bolo rozsiahlym dokazovaním preukázané
a aj keď zo strany žalobcu bola snaha niektoré z výpovedi spochybniť a označiť za nevierohodné,
súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožnil a poukázal na to, že všetky výpovede sa napriek rozdielnej
interpretácii zhodli v konštatovaní, že neoprávnený odber vody u žalobcu bol cez podzemné prepojenie
realizované pred meradlom zistený a že v mieste uvedeného zistenia bola aj chránička, ktorá sa pri

výkopovýchprácachpoškodilaalenzhodouokolnostísaneobjavilavofotodokumentáciitvoriacejprílohu
záznamovzošetrenia.Súdnevyhovelnávrhužalobcunaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskočenia
trestného konania vedeného na Obvodnom oddelení PZ Snina pod č. ORP-106/SV-HE-2014, pretože
podľa jeho zistení zatiaľ nebolo vznesené ani obvinenie vo veci, boli vypočutí oba niektorí svedkovia a
právoplatné skončenie veci je v nedohľadne, čím by sa toto konanie značne predĺžilo. V konaní nebola
akceptovaná ani požiadavka žalobcu na vyžiadanie odborného vyjadrenia znalca z odboru metalurgia o

existencii chráničky na ventile, a to z dôvodu, že žalovaný dostatočne vyvrátil možnú zmenu farby ventilu
nachádzajúceho sa pod zemou. Žalovaný objasnil, že súčasťou chráničky je aj povrchová záslepka
a tá bránila prístupu vzduchu k ventilu. Neoprávnené odberanie pitnej vody žalobcom od žalovaného
ako svojho zamestnávateľa považoval súd za skutočnosť, ktorá je závažným porušením pracovnej
disciplíny. Žalobca ako zamestnanec žalovaného premyslene a úmyselne zmenšoval jeho majetok a

na jeho úkor sa obohacoval. Porušil svoju základnú povinnosť zamestnanca, uvedenú v § 81 písm. e)
Zákonníka práce a konal v rozpore s oprávnenými záujmami svojho zamestnávateľa. Porušil aj vnútorné
predpisy platné u žalovaného a to minimálne pracovný poriadok a Etický kódex, keď sa obohatil na úkor
zamestnávateľskej spoločnosti. Jeho protiprávne konanie napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej
disciplíny, pre ktoré s ním žalovaný ako zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer okamžitým

skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Bolo však na vôli zamestnávateľa, či v danom
prípade zvolí okamžité skončenie pracovného pomeru alebo dá zamestnancovi výpoveď pre závažné
porušenie disciplíny a pokiaľ sa rozhodol pre výpoveď s výpovednou lehotou, zvolil benevolentnejší
postup súc si vedomý toho, že okamžité skončenie je tvrdým a závažným zásahom do osobného života
každého človeka. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že prípadný neoprávnený odber vody od

žalovaného nie je porušením pracovnej disciplíny, pretože sa neudial na pracovisku a v pracovnom čase.
Povinnosť neobohacovať sa na úkor zamestnávateľa patrí k tej kategórii zamestnaneckých povinností,
ktoré je nutné dodržiavať vždy, na každom mieste a za každých okolností. Z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu
vyhovieť. Zdôraznil predovšetkým to, že z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné dospieť
k záveru, že listinné dôkazy, ktoré žalovaný predložil, výpovede svedkov, zamestnancov žalovaného,
ktorí sa na zisťovaní neoprávneného odberu podieľali, preukazujú obohacovanie sa žalobcu na
úkor zamestnávateľa neoprávneným odberom pitnej vody na odbernom mieste jeho trvalého pobytu.

Zdôraznil aj to, že porušenie základných povinností zamestnanca môže byť sankcionované, ak vyplýva
z pracovnoprávneho vzťahu, pričom porušenie iných povinností zamestnanca, ktoré nevyplývajú z
pracovnoprávneho vzťahu nemožno kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny. Skutkový dôvod
závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to neoprávnený odber pitnej vody v mieste trvalého bydliska
zamestnanca, prípadne na inom mieste, kde sa nachádzajú majetkové hodnoty žalovaného vo vyššie

uvedom čl. V. bod 4.2 Pracovného poriadku žalovaného nie je uvedený. Z tohto dôvodu plnenie
povinnostižalobcuvpostavaníodberateľavodyzverejnéhovodovodunaodbernommiesteE.XXX/X,K.
G. R. nesúvisí s plnením jeho pracovných povinnosti u žalovanej spoločnosti. Neoprávnený odber pitnej
vody z verejného vodovodu zo strany žalobcu ako odberateľa z tohto dôvodu nemožno považovať za
porušenie pracovných povinností ako zamestnanca a nemôže byť posudzované ako závažné porušenie

pracovnej disciplíny a sankcionované výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobca
poukázal na povinnosť súdu prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho trestného konania vedeného
pod sp. zn. ORP-106/SV-HE-2014, v ktorom sa rieši pre rozhodnutie súdu podstatná otázka, a to, či sa
žalobca dopustil konania spočívajúceho v neoprávnenom odbere pitnej vody, pre ktoré žalovaný s ním
skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V prípade, ak

by sa v trestnom konaní preukázalo, že žalobca neodoberal od žalovaného neoprávnene pitnú vodu,
prípadne iné dôvody vylučujúce zodpovednosť žalobcu zo spáchania trestného činu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, potom rozhodnutie súdu vydané v konaní o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru by bolo nezákonné, vydané na základe nesprávne zisteného skutkového stavuveci a nepriaznivo by zasiahlo do právneho postavenia žalobcu. Z vyššie uvedeného dôvodu uznesenie
súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je nesprávne, nakoľko v danom prípade boli splnené
podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Naviac takéto uznesenie môže

účastník napadnúť odvolaním, pretože uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nemožno
považovaťzauznesenie,ktorýmsaupravujevedeniekonania.Tým,žesúdprvejinštancienávrhžalobcu
na prerušenie konania zamietol bez toho, aby žalobca mal možnosť podať proti tomuto uzneseniu riadny
opravný prostriedok, nesprávnym postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

4. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Nesúhlasil
s jednotlivými argumentami, ktoré žalobca vo svojom odvolaní uviedol. Z vyhodnotenia obsahu
jednotlivých vykonaných dôkazov samostatne, ako aj v ich súhrne, bola jednoznačne preukázaná
existencia podzemného prepojenia prívodného potrubia pred meradlom, zemný ventil bol funkčný
a našla sa aj chránička, ktorá pri použití jednoduchej zemnej súpravy umožňuje manipulovať s
ventilom zo zemského povrchu. V spojení s výsledkami a porovnaniami meraní spotreby vody, tieto

dôkazy jednoznačne preukázali, že prepojenie prívodného potrubia bolo žalobcom aj využívané a k
neoprávnenému odberu skutočne došlo. Žalobca sa na úkor žalovaného obohatil tým, že za odobratú
vodu pre svoju súkromnú potrebu a potrebu svojich rodinných príslušníkov žalovanému nezaplatil, a tým
nielenže znížil jeho príjmy, ale svojim konaním sa ako zamestnanec žalovaného dopustil i porušenia
pracovnej disciplíny. Žalobca postupoval v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, jeho

záujmy nechránil, porušil povinnosť šetriť a ochraňovať majetok zamestnávateľa, tento nepoužívať na
súkromné účely, porušil zákaz obohacovania sa na úkor svojho zamestnávateľa, a teda tým porušil
pracovnú disciplínu. Porušiť pracovnú disciplínu môže zamestnanec bez ohľadu na to, či tak urobí
v pracovnej dobe alebo mimo nej, alebo či tak urobí v sídle zamestnávateľa alebo na inom mieste,
kde sú tieto hodnoty zamestnávateľa dostupné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď

neoprávnené odoberanie pitnej vody žalobcom od žalovaného ako svojho zamestnávateľa posúdil
ako porušenie základnej povinnosti zamestnanca nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami svojho
zamestnávateľa a neobohacovať sa na jeho úkor, a tak v konečnom dôsledku správne uzavrel, že ide
o skutočnosť, ktorá je závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktorú možno so zamestnancom
skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalovaný sa

stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie konanie neprerušiť, nakoľko rozhodnutie v trestnej veci
nemá žiaden vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní.

5. Odvolací súd v tejto veci rozhodol rozsudkom č.k. 11CoPr/6/2014-336 zo dňa 21.5.2015 tak, že
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou

žalobcovi listom žalovaného zo dňa 24.6.2013 je neplatné. Súčasne určil, že pracovný pomer žalobcu u
žalovaného trvá a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby na náhradu mzdy
a vo výroku o náhrade trov konania a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
v tomto rozhodnutí vychádzal z toho, že výpoveď žalovaného mala z hľadiska skutkového vymedzenia
obsahovať skutok tak, aby bolo možné zistiť, kedy a ako došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Časové

vymedzenie skutku bolo potrebné z hľadiska lehôt uvedených v § 63 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.
Výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobcovi dňa 24.6.2013 však tieto náležitosti nemá, pretože vo výpovedi
nie je uvedené, kedy došlo k uvedenému skutku a ako došlo k porušení pracovnej disciplíny, preto
uvedený právny úkon považoval za neurčitý a neplatný. Z výpovede z pracovného pomeru sa nedalo
zistiť, či bola daná v lehote, ktorú stanovuje ust. § 63 ods. 4 Zákonníka práce a na základe tohto sa

nedalo konštatovať, že bola uvedená lehota dodržaná. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol podľa
§ 220 O.s.p..

6. V dôsledku podaného dovolania žalovaným vec preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky a
tento uznesením č.k. 18Cdo/871/2015-368 zo dňa 24.2.2016 rozsudok Krajského súdu v Prešove z

21.5.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uznesenia Najvyšší súd SR uviedol,
že judikatúra zastáva názor, že ak nie je možné zo samého znenia písomnej výpovede z pracovného
pomeru pre neurčitosť, či nezrozumiteľnosť prejavu vôle dôvodiť, v čom spočíva skutkové vymedzenie
výpovedného dôvodu je výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnancovi neplatným právnym
úkonomlenvtedy,akanivýkladomprejavuvôlenemožnozistiťprečobolodanázamestnancovivýpoveď.

Z textu výpovede: „Závažného porušenia pracovnej disciplíny ste sa dopustili tým, že ste sa obohacovali
na úkor spoločnosti - zamestnávateľa neoprávneným odberom pitnej vody ako odberateľ na odbernom
mieste E. XXX/X, K. G. R.“, je zrejmé, aké konanie žalobcu považoval zamestnávateľ za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca bol navyše u výkopu, pri ktorom bol neoprávnený odber zistenýosobne prítomný. Najvyšší súd SR je toho názoru, že v danej veci nebolo potrebné výpoveď bližšie
konkretizovať, pretože z nej vyplývajú potrebné údaje pre nezameniteľnosť skutku v nej uvedeného s
iným skutkom, ktorý by bolo možné považovať za výpovedný dôvod. Napokon žalobca jeho nejasnosť

ani v žalobe nenamietal, naopak práve proti tomuto skutku, ktorý bol výpovedným dôvodom právne aj
skutkovo argumentoval. Nebolo preto treba vo výpovedi skutok vymedziť aj presným časom, keďže je
zrejmé, o ktorý skutok sa jedná, išlo o práve jeden konkrétny výkop konkretizovaný v zázname o zistení
neoprávneného odberu na č.l. 43 spisu. Navyše to od zamestnávateľa ani nie je možné za daných
okolností prípadu spravodlivo považovať. Závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu spočívalo v

neoprávnenom odbere pitnej vody v mieste jeho bydliska, čo bolo umožnené neoprávneným prepojením
vodovodnej prípojky. Za určitých okolností je síce možné zistiť, keby bola takáto prípojka vybudovaná,
alebo kedy bol vykonaný neoprávnený odber vody, avšak klásť takúto neprimeranú požiadavku na plecia
zamestnávateľa nepochybne nebolo účelom ust. § 63 ods. 4 Zákonníka práce. Ak bolo prvoinštančným
súdomustálené,ženeoprávnenýodbervodyjevtomtoprípademožnépovažovaťzazávažnéporušenie
pracovnejdisciplíny,nemožnoneoprávnenýodberpreúčelyzisteniazachovaniaobjektívnejlehotypodľa

§ 63 ods. 4 Zákonníka práce posudzovať len od momentu vytvorenia možnosti tento neoprávnený
odber uskutočniť, ale aj od každého ďalšieho odberu alebo vytvorenia, či udržiavania možnosti pre ďalší
neoprávnený odber žalobcom.

7. Odvolací súd teda znova prejednal odvolanie žalobcu s tým, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP odvolanie

posúdil podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolanie žalovaného bolo podané
pred týmto dátumom. Z tohto dôvodu niet zákonnej opory pre dokončenie konania podľa Civilného
sporového poriadku, pretože právo žalovaného na prejednanie odvolania vzniklo podľa doterajších

právnych predpisov. Z hľadiska princípu legitímneho očakávania, princípu právnej istoty je treba
odvolanie žalovaného prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania. Aj odvolacie
dôvody boli vymedzené v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, a preto aj tieto podľa uvedeného
právneho predpisu je treba posúdiť. Z tohto dôvodu odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1
O.s.p., v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie

nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj náležitý právny
záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí a na zdôraznenie ich správnosti uvádza
tieto ďalšie dôvody:

8. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o neoprávnený odber vody z verejného vodovodu
ide vtedy, ak sa tento odber uskutočnil pred meradlom (§ 29 ods. 7), alebo odber po odstránení meradla.
Podľa § 29 ods. 7 vyššie uvedeného zákona, ak sa určuje množstvo vody dodanej verejným vodovodom
meradlom alebo sa odpadové vody vypúšťajú do verejnej kanalizácie cez meradlo, musí takéto meradlo
spĺňať požiadavky určené osobitným predpisom. Na základe vykonaného dokazovania a nakoniec to

bolo potvrdené aj na pojednávaní pred odvolacím súdom, bolo jednoznačne preukázané, že odbočka
odberu vody bola urobená pred vodomerom, že žalobca mal vedomosť o tejto odbočke odberu vody pred
vodomerom, o čom svedčí to, že vodomernú šachtu vybudoval a k vodomernej šachte pripojil v mieste
čiernehoprepojenianajehozačiatkuajnakoncihadicu,ktorýnanákresenač.l.218jezakreslenátenšou
čiarou. Žalobca potvrdil, že žalovaná spoločnosť montovala len vodomer. Všetky ostatné napojenia robil

žalobca. Na odvolacom pojednávaní bolo potvrdené, že nákres na č.l. 218 znázorňuje pozemok žalobcu
a najmä tú časť, kde je nakreslená odbočka, ktorá je pred vodomerom. Odvolací súd v tejto súvislosti
konštatuje, že nepochybne bol teda v zmysle § 25 ods. 1 písm. b) preukázaný neoprávnený odber
pred meradlom zo strany žalobcu. Toto konanie preto je treba nepochybne považovať za porušenie
pracovnej disciplíny, a to za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z hľadiska porušenia základných

povinností zamestnanca tak, ako sú vymedzené v ust. § 81 Zákonníka práce. Podľa § 81 písm. c)
a e) je zamestnanec povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu
ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril
zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v
rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Z tohto pohľadu žalobca nepochybne konal v rozpore

stýmitopovinnosťamiazjehostranydošlokneoprávnenémuodberuvody.Odvolacienámietkyuvedené
bodom 1 až 4 nie sú dôvodné. Pokiaľ bola namietaná otázka prerušenia konania, odvolací súd tu
poukazuje na ust. § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvej inštancie
prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V danom prípade nešlov konaní pred súdom prvej inštancie o také vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Aj na odvolacom pojednávaní obe strany potvrdili, že trestné konanie v uvedenej veci nie je
skončené a naviac sa v tomto rieši otázka trestnej zodpovednosti, nie občianskoprávnej zodpovednosti v

zmysle § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Neoprávnený odber vody bol v zmysle § 25 ods. 1 písm. b) v tomto konaní nepochybne preukázaný.
Odvolací súd v zhode s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku konštatuje, že u žalobcu došlo k
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, teda sú u neho dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ
mohol okamžite skončiť pracovný pomer a v dôsledku čoho mu bola oprávnene daná výpoveď z

pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobca porušil povinnosti
zamestnanca nielen v zmysle § 81 písm. c) a e) Zákonníka práce, ale v kontexte s týmto ustanovením aj
ostatnépredpisyvzťahujúcesanaprácunímvykonávanú,atokolektívnuzmluvužalovanéhoapracovný
poriadok, tiež Etický kódex žalovaného, v zmysle ktorých je zamestnanec povinný nekonať v rozpore
s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a jeho oprávnené záujmy chrániť, neobohacovať sa na úkor
zamestnávateľa akoukoľvek formou a nedovoliť ani iným obohatiť sa na úkor zamestnávateľa. V konaní

bolo preukázané, že žalobca ako zamestnanec žalovaného konal v rozpore s týmito povinnosťami
zamestnanca, a teda porušil pracovnú disciplínu. Povinnosť neobohacovať sa na úkor zamestnávateľa
patrí k tým zamestnaneckým povinnostiam, ktoré je treba dodržiavať na každom mieste a za každých
okolností.

9. V priebehu odvolacieho konania žalobca oznámil, že berie svoj návrh späť, ktorým žiadal určiť, že
jeho pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá, s ktorým späťvzatím žalovaný súhlasil, a preto súd v
zmysle § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že jeho pracovný pomer u
žalovaného trvá, v tomto rozsahu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v tejto časti konanie zastavil. V
prevyšujúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, taktiež aj vo výroku

o náhrade trov konania. Pokiaľ ide o odvolacie trovy, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP.

10. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorú za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.