Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/253/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113244303
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113244303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa:

Negotiant s.r.o., IČO: 35 967 587, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Anna
Ščepková, advokátka, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 653,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 4 653,68 Eur od 23.02.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 655,90 Eur,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27.12.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5
333,20 Eur titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
a náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že proti nej bola podaná žaloba V. L. o zaplatenie 1 659,70
Eur s príslušenstvom, o ktorej rozhodoval Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 45C 108/2008-78

zo dňa 19.11.2008 tak, že žalobu V. L. zamietol a uložil jej povinnosť nahradiť druhej strane trovy
konania vo výške 12 360,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako
súd odvolací rozhodol na odvolanie V. L. rozsudkom č.k. 3Co 207/2009-105 zo dňa 31.03.2011 tak, že
zmenil rozsudok prvostupňového súdu a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť V. L. sumu 1659,70 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 31.05.2007 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo
výške 2 396,06 Eur. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa rozhodol uznesením č.k. 7Cdo 121/2011

zo dňa 28.05.2012, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2012. Na základe rozsudku Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 3Co 207/2009 zo dňa 31.03.2011 ako exekučného titulu bolo na návrh V. L. ako
oprávnenej začaté exekučné konanie dňa 20.06.2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 1 659,70
Eur, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1 659,70 Eur od 31.05.2007 do zaplatenia, trov
súdneho konania vo výške 2 396,06 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 86,18
Eur a súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur. V upovedomení o začatí exekúcie

súdna exekútorka vyzvala povinného na dobrovoľné plnenie vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a
trovami exekúcie, ktoré predbežne boli stanovené na sumu 576,84 Eur. Navrhovateľ uskutočnil úhradu
sumy 5 333,20 Eur na účet súdnej exekútorky. Navrhovateľovi bola nezákonným rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave spôsobená škoda vo výške 5 333,20 Eur, preto požiadal odporcu o predbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody podaním doručeným odporcovi dňa 22.08.2012. Odporca pre
nesplnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody posúdil žiadosť ako nedôvodnú.
Krajský súd v Bratislave po vrátení veci dovolacím súdom rozhodol rozsudkom č.k. 3Co 383/2012-188

zo dňa 26.09.2013 tak, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 45C 108/2008-78
zo dňa 19.11.2008 potvrdil a uložil V. L. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho a
dovolacieho konania.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.01.2014, v ktorom

žiadal v celom rozsahu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ je povinný v konaní
preukázať, že mu vznikla škoda, ktorá musí existovať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku
rozhoduje. Nárok na náhradu škody môže byť voči štátu úspešne uplatnený len vtedy, ak poškodený
nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť.
Vznik škody na strane veriteľa v takom prípade predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi
nie je uspokojené, resp. že jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou. Odporca je toho názoru, že

škoda navrhovateľovi, za ktorú by zodpovedal odporca, ešte nevznikla, takže odporca nemôže niesť
zodpovednosť za majetkovú ujmu, ktorá vo vzťahu k navrhovateľovi v súčasnosti neexistuje. S ohľadom
na príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody odporca uviedol, že ak aj došlo
k nezákonnému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, nie je preukázané, že by toto bolo jedinou a
výlučnoupríčinoumajetkovejujmy,ktorámalavzniknúťnavrhovateľoviaktorejnáhradusivočiodporcovi

uplatňuje. Navrhovateľ mal dostatok času na dobrovoľné uhradenie judikovanej pohľadávky, keď
rozhodnutie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2011 a vykonateľnosť dňa 19.05.2011,
pričom exekučné konanie začalo až dňa 20.06.2011. Navrhovateľ sa tak vystavil exekúcii a zvýšeniu
svojej majetkovej ujmy aj o súdny poplatok za vydanie poverenia, o náhradu trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní, o trovy exekúcie a o úrok z omeškania odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu.

V tomto smere odporca poukazuje na zanedbanie všeobecnej prevenčnej povinnosti navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa
19.11.2008, č.k. 45C 108/2008-78, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2011, č.k.
3Co 207/2009-105, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2012, č.k. 7Cdo

121/2011, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15.08.2011, platobný príkaz, výpis z účtu, žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2013, č.k. 3Co
383/2012-188, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.11.2008, č.k. 45C 108/2008-78 bol návrh
navrhovateľky - V. L. voči odporcovi - Negotiant, s.r.o. o zaplatenie 50 000,- Sk s príslušenstvom
zamietnutý a navrhovateľke bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške
12 360,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozhodol rozsudkom zo dňa 31.03.2011, č.k. 3Co
207/2009-105 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke
1 659,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 31.05.2007 do zaplatenia ako aj
nahradiť jej trovy konania vo výške 2 396,06 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28.05.2012, č.k. 7Cdo 121/2011 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 31.03.2011, č.k. 3Co 207/2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca ako povinný bol upovedomený listom zo dňa 15.08.2011 o začatí exekúcie č. EX 306/11,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, Exekútorský úrad Prešov na vymoženie
pohľadávky v sume 1 659,70 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1 659,70 Eur

od 31.05.2007 do zaplatenia, trov súdneho konania vo výške 2 396,06 Eur, trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní vo výške 86,18 Eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia v sume 16,50 Eur,
pričom predbežné trovy exekúcie boli stanovené na sumu 576,84 Eur, na základe vykonateľného
exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2011, č.k. 3Co 207/2009-105
proti povinnému - Negotiant, s.r.o.

Z platobného príkazu ako aj z výpisu z účtu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ zaplatil sumu 5
333,20 Eur súdnemu exekútorovi ku konaniu EX 306/11 dňa 23.08.2011.Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 26.09.2013, č.k. 3Co 383/2012-188 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa - Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.11.2008, č.k. 45C 108/2008-78 potvrdil a
zaviazal navrhovateľku na zaplatenie náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 593,06

Eur odporcovi.

Navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 20.08.2012 o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámilo navrhovateľovi výsledok predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody a vyhodnotil žiadosť navrhovateľa ako nedôvodnú.

Uvedenýskutkovýstavnebolmedziúčastníkmisporný,spornábolaskutočnosť,čimánavrhovateľnárok
na náhradu škody v súvislosti s vydaním rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2011, č.k.
3Co 207/2009-105.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.
Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia
nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím, za splnenia podmienky využitia riadnych opravných prostriedkov a zrušenia nezákonného
rozhodnutia.

Nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľom vychádzal z nezákonného rozhodnutia odvolacieho
súdu, na základe ktorého navrhovateľ plnil, a ktoré bolo zrušené dovolacím súdom. V danom
prípade možno konštatovať, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2011, č.k.
3Co 207/2009-105 napĺňa znaky nezákonného rozhodnutia v zmysle citovaného právneho predpisu,
nakoľko uvedené právoplatné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené. Súd na základe vykonaného

dokazovania vyvodil, že uhradením sumy ako povinnosti vyplývajúcej z uvedeného nezákonného
rozhodnutia, vznikla navrhovateľovi škoda v priamej príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím. V
otázke vzniku škody sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa, že bezdôvodné obohatenie má
subsidiárny charakter, predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére,primárnym vždy bude inštitút náhrady škody. Nemožno preto vyvodiť, že právo na náhradu škody
vôbec nevznikne, kým potencionálny poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zákon č. 514/2003 Z.z. nepodmieňuje uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím voči štátu právoplatným meritórnym skončením konania, v ktorom bolo toto
nezákonné rozhodnutie vydané a tiež nevyžaduje, aby sa poškodený domáhal najskôr od protistrany
vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a až po
faktickejnevymožiteľnostitohtonárokužiadalnáhraduškodyodštátu.Uvedenémuzáverukorešponduje
aj úprava premlčania práva na náhradu škody voči štátu, ktorá nepredpokladá spočívanie resp.

prerušenie premlčacej doby do právoplatného meritórneho skončenia konania o vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tretiemu subjektu.

Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť peňažným plnením vo forme náhrady škody.

V danom prípade skutočnou škodou boli náklady navrhovateľa vzniknuté a vynaložené v spojitosti s
úhradou istiny (1 659,70 Eur), úroku z omeškania (597,92 Eur) a náhrady trov konania (2 396,06 Eur) na
základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Vzhľadom k uvedenému súd priznal navrhovateľovi
náhradu škody vo výške 4 653,68 Eur.

V zostávajúcej časti nároku súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody spočívajúci v náhrade trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní (86,18 Eur), súdnom poplatku za vydanie poverenia (16,50
Eur) a v trovách exekúcie (576,84 Eur) je nedôvodný. Vychádzal pritom z názoru, že uvedená škoda,
ktorá navrhovateľovi vznikla, nebola v priamej príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím,
nakoľko uvedená škoda vznikla v dôsledku konania navrhovateľa, ktorý neuhradil v lehote stanovenej

súdnym rozhodnutím (hoc aj nezákonným) pohľadávku, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný. Navýšenie
majetkovej ujmy navrhovateľa bolo spôsobené jeho plnením až na základe výzvy súdneho exekútora,
čo nemožno pripísať k zodpovednosti odporcu. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, a

priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, nakoľko mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Náhrada trov konania spočíva v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 635,90 Eur a
v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 20,- Eur. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vychádzal súd z priznanej

sumy 4 653,68 Eur, potom za jeden úkon právnej služby á 151,05 Eur. V danej veci vykonal právny
zástupca navrhovateľa 4 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky), 2 × písomné podanie na súd -návrh na začatie
konania, vyjadrenie zo dňa 27.02.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky), zastúpenie na pojednávaní dňa
22.09.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí režijný paušál 2 ×7,81 Eur, 2x 8,04

Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Súd neuznal nárok na trovy právneho zastúpenia v plnej výške, nakoľko
vychádzal pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny zo súdom priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.