Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216616
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117216616.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobcu: Š. T., L.. XX.X.XXXX,

t.č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Gucmanova 19/670, zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom
Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 1 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
17.900,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 13.4.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

žalovaného zaplatiť sumu 17.900,- eur s úrokom vo výške 5% ročne zo sumy 17.900,- eur od
24.4.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca, ktorý vykonáva
trest odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov začal v roku 2012 pociťovať bolesti zubu č. 17.
Z tohto titulu prostredníctvom riadnych žiadaniek žiadal o predvedenie k zubárovi, ktorý poskytuje
zdravotnú starostlivosť priamo v ústave a to v období od 28.8.2012 do 18.2.2014 celkom 45 krát.
Napriek značne nepriaznivému zdravotnému stavu nebolo však žiadostiam žalobcu o predvedenie
k zubnému lekárovi vyhovené. Táto skutočnosť vyplýva z listu ústavu zo dňa 28.2.2014, ktorý bol

žalobcovi doručený na základe jeho žiadosti zo dňa 11.2.2014, ktorou žiadal o potvrdenie evidencie
žiadaniek ako i uvedenie spôsobu ich vybavenia. Z obsahu listu ústavu vyplýva, že žalobca nebol
predvedený k zubárovi v dňoch ktoré žiadal na tom základe, že ústav subjektívne kvalifikoval jednotlivé
žiadosti o ošetrenie ako neakútne, alebo sa žiadanka týkala tzv. nenárokového dňa. Žalobcovi sa
pritom nedostalo zdravotníckeho ošetrenia ani v prípade ak bola žiadanka podaná v nárokový deň
a jeho stav bol výnimočne kvalifikovaný ako akútny a to z dôvodu práceneschopnosti lekára, alebo
inej prekážky. Ústav vo svojom vyjadrení poznamenal, že vo vzťahu k viacerým žiadankám žalobcu

neeviduježiadenzáznamvknihepredvedenia.Žalobcatrvánatom,žežiadankyriadnepodalajvdňoch,
v ktorých nie je evidovaný žiaden záznam, preto bude vzniknutý stav s najväčšou pravdepodobnosťou
dôsledkom konania príslušníkov, ktorý nevykonali ich evidenciu. To je však prax, ktorú žalobca nemá
možnosť zo svojej pozície akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Žalobca v tejto súvislosti zároveň poukazuje
na skutočnosť, že ústav nedisponuje žiadnym kontrolným systémom postupu príslušníkov vo veci
evidencie žiadaniek, preto je plnenie tejto "povinnosti" v podstate v plnej dispozícii príslušníkov, čo
je však skutočnosť, ktorá nemôže byť na ťarchu žalobcu. Z dôvodu pretrvávajúceho a dlhodobého

neposkytovania riadnej zdravotnej starostlivosti bol žalobca v dôsledku graduálneho zväčšovania bolestí
nútený požívať lieky proti bolesti, keďže neznesiteľná bolesť bola objektívnou prekážkou, ktorá mu
bránila v bežnom živote a výkone dennodenných činností. Po tom ako sa zubný lekár v ústave
ujal liečby žalobcu, došiel k záveru, že v stave v akom sa predmetný zub v dôsledku zanedbanejzdravotnej starostlivosti nachádza by ho bolo možno zachrániť, avšak v žiadnom prípade by to nebolo
možné v ústave. Je tomu tak z toho titulu, že stomatologická ambulancia nedisponuje vybavením
ani potrebnými prípravkami k takémuto zákroku. Ambulancia v ústave je vybavená niekoľko desiatok

rokov starým vybavením, ktoré v žiadnom prípade nespĺňa štandardy v porovnaní s poskytovanou
zdravotnoustarostlivosťoumimoústavu.Otáznajeiodbornosťzubnýchlekárovposkytujúcichzdravotnú
starostlivosť v ústave, keďže do roku 2014 tam pôsobila lekárka bez akýchkoľvek skúseností, pričom
ošetrovaním odsúdených mala zrejme naberať prax. Na základe uvedeného nebola iná možnosť ako
zub extrahovať.

Dňa 2.4.2009 sa vo vybraných ústavoch uskutočnila návšteva Výboru na zabránenie mučeniu
a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý v správe zverejnenej dňa
27.7.2009 jednoznačne deklaroval, že v ústavoch je podstav lekárov, čo má za následok nedostatočnú
kvalitu poskytovania zdravotníckych služieb odsúdeným. Z tohto titulu bolo slovenským orgánom
odporučené, aby prehodnotili pretrvávajúci nevyhovujúci stav v oblasti poskytovania zdravotníckych
služieb odsúdených.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížalobcaadresovalriaditeľoviústavužiadosťzodňa29.6.2014,
ktorou sa domáhal zabezpečenia zdravotnej eskorty do zubnej ambulancie mimo ústav. Ústav doručil
žalobcovi nesúhlasné stanovisko s odôvodnením, že "odsúdený nemá počas výkonu trestu právo vybrať
si lekára a zdravotnícke zariadenie". Predmetné odôvodnenie je však dôsledkom nesprávnej kvalifikácie
obsahu žiadosti žalobcu, ktorej dôsledkom je nesprávne aplikovaný právny predpis. Žalobca sa totiž

nedomáhal poskytnutia zdravotnej starostlivosti u subjektu podľa jeho voľby, ale legitímne žiadal, aby
z dôvodu vyššie uvedených zjavných nedostatkov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v ústave
mu bola poskytnutá riadna zdravotná starostlivosť v akomkoľvek zariadení mimo ústavu, bez bližšej
preferencie zo strany žalobcu. Napriek tomu, že riaditeľ ústavu označil poskytovanie zubnej zdravotnej
starostlivosti v ústave za nadštandardné v porovnaní s podmienkami vonku, kde sú podľa jeho slov

čakacie doby nepomerne dlhšie, u žalobcu sa v dôsledku tejto dlhodobej "nadštandardnej" zdravotnej
starostlivostiopätovneobjavilibolesti,tentorazsozubomč.18.Zdôvodupretrvávajúcichbolestí,žalobca
žiadal o predvedenie k zubárovi v dňoch od 22.5.2014 do 7.5.2015 celkom 51 krát, avšak prístup
k zdravotnej starostlivosti mu bol znemožnený. Dôsledkom neposkytnutia zdravotnej starostlivosti v
uvedenom období bola

nutnosť extrakcie ďalšieho zubu, čo bolo odôvodnené tým, že v ústave je len minimálne vybavenie
za účelom poskytnutia nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti, pričom odsúdení nemôžu očakávať riadnu
zdravotnú starostlivosť, keďže predmetom zdravotných úkonov sú len život ohrozujúce stavy. V
nadväznosti na vyššie uvedené a na základe identického skutkového a právneho stavu žalobca nebol
predvedený k ošetreniu zubárovi v období od 9.6.2015 do 17.10.2016 celkovo v ďalších 33 prípadoch.

Jednotlivé prípady kedy nebol žalobca v období od 9.6.2015 do 17.10.2016 napriek riadnym žiadostiam
a bolestivým stavom predvedený k stomatologickému vyšetreniu je obsahom priložených listín.
Žalobca v ústave dlhodobo trpel pretrvávajúcou bolesťou zubov a napriek opakovaným legitímnym
žiadostiam o ošetrenie mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť, čo malo za priamy následok
vznik nezvratných zmien v jeho chrupe v porovnaní so zdravotným stavom pred nástupom do

výkonu väzby resp. následného výkonu trestu i keď riadnym a so zákonom súladným postupom zo
strany ústavu mohlo dôjsť k prevencii tohto stavu napríklad žalobcom požadovaným eskortovaním do
akejkoľvek stomatologickej ambulancie mimo ústavu. Žalobca za účelom preukázania týchto tvrdení
navrhuje vykonať dôkaz preskúmaním zdravotnej karty žalobcu vedenej jeho ošetrujúcim zubárom,
MUDr. C. Y., ktorá vykonala posledné vyšetrenie ako i RTG chrupu žalobcu v roku 2009. Žalobca

zároveň navrhuje vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stomatológia za účelom
preukázania poskytovania nezodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v príčinnej súvislosti s
ujmou spôsobenou žalobcovi.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným postupom, je existencia
nezákonného postupu, t. j. postupu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako

majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným postupom.
Zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Nie je
teda nutné posudzovať správnosť postupu orgánu štátu z hľadiska, či porušil právnu povinnosť a škodu
zavinil, rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto
konania.

Žalobcovi vznikla titulom nesprávneho úradného postupu ústavu nemajetková ujma, ktorú si uplatňuje
v prvej časti vo výške 100,-eur v súvislosti s každým nepredvedením k ošetreniu zubárovi, čo v prípade
129 prípadov predstavuje nárok celkom vo výške 12.900,- eur a v druhej časti vo výške 5.000,- eur akonemajetkovú ujmu titulom extrakcie dvoch zubov, ktorá bola výhradne dôsledkom neposkytnutia včasnej
a dostatočnej zdravotnej starostlivosti.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy - Žiadosti zo dňa 11.2.2014, 29.6.2014, 10.5.2015,
25.11.2016; Odpovede na žiadosti zo dňa 28.2.2014, 1.8.2014, 20.5.2015.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok -

aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy
a predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a
škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné preukázať,
že orgán verejnej moci pri výkone svojej právomoci postupoval v rozpore so zákonom, a že práve v
dôsledku takéhoto konania žalobca utrpel škodu. Žalovaná je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup

orgánu verejnej moci, vznik ujmy, ktorej náhrady sa žalobca domáha, ako ani prípadná priama príčinná
súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou ujmou, a žalovaná
žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Aby bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť vôbec nejaký postup ako
súhrn krokov a postupov pri činnosti orgánu verejnej moci normatívne záväzne predpísaným. Musí teda

byť zákonom, prípadne iným právnym predpisom, stanovené aký postup sa považuje za správny, v
súlade s pravidlami.
Za nesprávny úradný postup ÚVV a ÚVTOS Leopoldov žalobca označil konanie ústavu, keď mu boli
opakovane zamietané jeho žiadosti o predvedenie na zubné ošetrenie v ústave, ako i jeho žiadosť o
možnosť ošetrenia mimo ústavu. Žalobca uvádza, že z dôvodu bolesti zubu č. 17 žiadal o predvedenie

k zubárovi a zubné ošetrenie v ústave v období od 28.8.2012 do 18.2.2014 celkom 45 krát, pričom
žiadnej z týchto žiadostí nebolo vyhovené. Následne dňa 29.6.2014 požiadal riaditeľa ústavu o možnosť
ošetrenia mimo ústavu, nakoľko zubná ambulancia ústavu nedisponovala vybavením a prípravkami
potrebnými na vykonanie primeraného ošetrenia, ani tejto žiadosti však nebolo vyhovené. Následkom
neposkytnutia primeranej zdravotnej starostlivosti zo strany ústavu mala byť nutnosť extrakcie zubu. V

období od 22.5.2014 do 7.5.2015 žalobca znova žiadal o predvedenie k zubárovi, celkom 51 krát, avšak
prístup k zdravotnej starostlivosti mu bol opätovne znemožnený, čoho následkom mala byť extrakcia
zubu č. 18. Vyhovené nebolo podľa žalobcu následne ani 33 jeho žiadostiam o predvedenie na zubné
ošetrenie v období od 9.6.2015 do 17.10.2016.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zák. č. 475/2005 Z. z.") počas výkonu trestu
odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach
alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára
a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia
a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok
ustanovených osobitnými predpismi.
Z listín predložených do konania samotným žalobcom je zrejmé, že žalobcovi bola v priebehu rokov
2012 - 2016 ústavom zabezpečená a poskytovaná primeraná odborná zdravotná starostlivosť v
súlade s osobitnými predpismi (predovšetkým zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákonov v znení neskorších predpisov, a tiež Výnosom
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812//2008-0L o minimálnych
požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov
zdravotníckych zariadení). Z predmetných listín, odpovedí ÚVV a ÚVTOS Leopoldov na podania

žalobcu, vyplýva, že žalobca bol zubným lekárom ústavu ošetrený dňa 4.12.2012, následne v roku 2013
3x (2.4.2013, 24.9.2013,19.11.2013), v roku 2014 5x, v roku 2015 v dňoch 10.8.2015 a 23.10.2015, a
v roku 2016 5x (4.1.2016, 22.7.2016, 12.8.2016, 22.8.2016, 24.10.2016). Je pravdou, čo vyplýva aj z
predmetných listín, že v rozhodnom období nebolo vyhovené každej žiadosti žalobcu o predvedenie k
zubárovi ústavu na ošetrenie, čo je však vzhľadom na počet žiadostí o predvedenie na zubné ošetrenie

(sám žalobca uvádza 129 žiadostí) v rozhodnom období od 28.8.2012 do 17.10.2016 (čo predstavuje
1511 kalendárnych dní) pochopiteľné - v absolútnych číslach si žalobca žiadosť o predvedenie na zubné
ošetrenie podával v predmetnom období 4 rokov v priemere takmer každý 12 deň!!! pričom tento údaj sa
ešte znižuje ak sa zohľadní skutočnosť vyplývajúca z prípisu "Žiadosť o podanie informácie - odpoveď č.ÚVTOS a ÚVV-3-32/13-2014 zo dňa 28.2.2014, podľa ktorej žalobca v období od 2.4.2013 do 9.9.2013
o predvedenie na ošetrenie nežiadal. Skutočnosť, že v rozhodnom období nebolo vyhovené každej
žiadosti žalobcu o predvedenie na zubné ošetrenie nemožno považovať za nesprávny úradný postup

ústavu, ani akúkoľvek inú formu porušenia ustanovení zák. č. 475/2005 Z. z.. V dňoch, v ktorých žalobca
nebol na zubné ošetrenie v ústave prevedený boli uprednostnené akútne a bolestivé prípady, resp. k
jeho ošetreniu nedošlo z dôvodu naplnenia kapacitných možností v rámci ordinačných hodín jedného
pracovného dňa alebo čerpania dovolenky ošetrujúcim zubárom. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu zo dňa
29.6.2014 o vykonanie ošetrenia v zdravotníckom zariadení mimo ústavu, ktorej nebolo vyhovené,

žalovaná uvádza, že žalobca bol v prvej polovici roka 2014 (teda bezprostredne pred podaním tejto
žiadosti riaditeľovi ústavu) ošetrený v zubnej ambulancii ústavu 4x, z čoho je zrejmé, že žalobcovi
zo strany ústavu nebola odmietnutá zdravotná starostlivosť. Žalovaná je tak toho názoru, že žalobca
nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu ÚVV a ÚVTOS Leopoldov pri zabezpečovaní
primeranej zdravotnej starostlivosti žalobcu v ústave. Pokiaľ žalobca zastáva názor, že zdravotná
starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá, mu bola poskytnutá nesprávne, resp. že uplatnený liečebný

postup pri vykonaných ošetreniach objektívne nezodpovedal potrebám jeho zdravotného stavu, má
možnosť domáhať sa nápravy voči príslušnému ošetrujúcemu lekárovi, resp. jeho zamestnávateľovi,
podľa všeobecných predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu. Za takto spôsobenú škodu však
nenesie zodpovednosť žalovaná podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Popri skutočnosti, že vo veci nie je
naplnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, teda existencia nesprávneho

úradného postupu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. Z., nepreukázal žalobca ani vznik ujmy, ktorá mu
mala byť v dôsledku namietaného postupu spôsobená, a tiež ani prípadnú príčinnú súvislosť medzi
namietaným postupom a touto ujmou.
Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Akonáhradunemajetkovejujmyzakaždúžiadosťopredvedenienazubnéošetrenie,ktorejvrozhodnom
období nebolo zo strany ústavu vyhovené, požaduje žalobca od žalovanej zaplatenie sumy 100,-eur.

Žiadnym spôsobom však žalobca nielen nepreukázal, ale v žalobe ani len netvrdí a neodôvodňuje, aké
následky v jeho živote nastali v dôsledku ním namietaného postupu ústavu, teda jeho nepredvedením
na zubné ošetrenie v konkrétnych dňoch. Za takýto následok nemožno považovať, že v priebehu
rozhodného obdobia došlo k extrakcii dvoch zubov žalobcu, nakoľko túto skutočnosť (následok) si
žalobca ohodnotil a uplatňuje osobitným nárokom, a to sumou 5000,-eur. V súvislosti s požadovanou

náhradou nemajetkovej umy v sume 5000,-eur z dôvodu vykonania extrakcie dvoch zubov žalobcu,
podmienenej podľa neho neposkytnutím včasnej a dostatočnej zdravotnej starostlivosti, je potrebné
uviesť, že ani v tomto prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., a už vôbec nie v rozsahu, v ktorom požaduje vyplatenie náhrady. Samotnú
skutočnosť, že došlo k extrakcii dvoch zubov žalobcu, by bolo možné (v prípade preukázania porušenia

právnej povinnosti zo strany ústavu, čo však žalovaná dôrazne odmieta) hodnotiť ako škodu na zdraví
žalobcu. Zák. č. 514/2003 Z. z. obsahuje úpravu náhrady skutočnej škody, ušlého zisku a nemajetkovej
ujmy. Škoda na zdraví je však špecifickým druhom nároku na náhradu škody podliehajúcim osobitnému
režimu, čo je zrejmé i zo systematického výkladu Občianskeho zákonníka, ktorý popri úprave ochrany
osobnostianáhradyzaneoprávnenýzásahdoosobnostnýchprávfyzickejosobychrániacichimateriálne

stránky a hodnoty ľudskej osobnosti (meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita) obsahuje v § 444 a nasl.
osobitnú úpravu náhrady škody na zdraví. Keďže zák. č. 514/2003 Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu
spôsobu a rozsahu náhrady škody na zdraví, v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. je na vec
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka
pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského

uplatnenia. Občiansky zákonník nevymedzuje ani pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského
uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú
upravené v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Tento zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhradyza sťaženie spoločenského uplatnenia, ako i jej výšku, pri určení ktorej sa vychádza z celkového počtu
bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku
vydanom ošetrujúcim lekárom poškodeného. Nie je teda v súlade s právom postup, podľa ktorého by

skutkové okolnosti poukazujúce na vznik škody na zdraví posudzoval súd voľnou úvahou a prihliadol
k nim pri ustálení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Mimo uvedeného naviac nie je vo veci žiadnym
spôsobom preukázaná ani priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným
postupom ústavu a vznikom či už škody na zdraví alebo nemajetkovej ujmy, ktorej vznik žalobca
tvrdí. Zo žaloby nie je žiadnym spôsobom preukázané, že by extrakcia dvoch zubov žalobcu bola

následkom (teda v priamej príčinnej súvislosti) skutočnosti, že ÚVV a ÚVTOS Leopoldov nevyhovel
viacerým žiadostiam žalobcu o predvedenie na zubné ošetrenie v ambulancii ústavu, resp. mimo neho.
Opomenúc skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu, a jeho prípadných zmien, je bezpochyby
otázkou odbornou, je potrebné vziať do úvahy fakt, že na zdravotný stav fyzickej osoby vplýva celé
spektrum faktorov a k jeho zmene dochádza v dôsledku rôznych okolností. V prípade zubov, ich kazivosti
a celkového stavu chrupu zohráva významnú úlohu genetická predispozícia každého jednotlivca a v

neposlednom rade i osobná starostlivosť konkrétnej osoby o chrup a celková životospráva. Žalobca
pritom neuvádza žiadnu skutočnosť/okolnosť, ktorá by preukazovala príčinnú súvislosť práve medzi
zamietnutím veľkej časti jeho žiadostí o predvedenie na zubné ošetrenie a nutnosťou extrakcie dvoch
zubov žalobcu, a to obzvlášť za situácie, kedy je zrejmé, že zdravotná starostlivosť žalobcovi v
ústave poskytnutá bola. Založiť príčinnú súvislosť medzi tým, že žalobcovi nebolo ústavom umožnené

absolvovať zubné ošetrenie podľa jeho predstáv v prakticky (priemerne) dvojtýždňových intervaloch a
potrebou extrakcie dvoch zubov žalobcu len na základe vzájomnej časovej súvislosti je, s ohľadom
na už uvádzané množstvo faktorov, ktoré na stav chrupu každej fyzickej osoby vplývajú, neudržateľná
konštrukcia, a takéto zdôvodnenie vzniku nároku na náhradu či už škody na zdraví alebo nemajetkovej
umy považuje žalovaná za neakceptovateľné.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiada žalovaná súd, aby žalobu z dôvodu nesplnenia zákonných
predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., keď žalobca nepreukázal
existenciu nesprávneho úradného postupu ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, vznik škody, ako ani prípadnú
príčinnú súvislosť medzi ním namietaným postupom ústavu a tvrdenou ujmou, zamietol.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu a žalovaného a zistil nasledovné:

5. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava obsahu písomnej žaloby,
poukazuje na to, že u žalobcu napriek pretrvávajúcej bolesti zubov a jeho opakovaných žiadostí o
ošetrenie nebolo jeho žiadostiam vyhovené. Jeho stav bol vyhodnotený ústavom ako neakútny a nebol

predvedený na ošetrenie v rámci ústavu a ani do iného zariadenia mimo ústavu. Poukazuje na to, že
takýmto konaním žalovaného došlo k zásahu do vnútornej integrity žalobcu a to tým, že okrem toho,
že musel pretrpieť bolesti u neho došlo k vzniku pocitu bezmocnosti, menejcennosti, tým mu vzniklo
právo na nemajetkovú ujmu, výšku ktorej uviedol v písomnej žalobe, výška nemajetkovej ujmy je na
úvahe súdu.

6. Zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia
k žalobe, primárne poukazuje na to, že v rokoch 2012 až 2016 bola žalobcovi opakovane poskytovaná
adekvátna starostlivosť, to, že nebolo vyhovené každej jeho žiadosti o ošetrenie nemožno považovať
za nesprávny úradný postup žalovaného. Pokiaľ žalobca poukazuje na nesprávnu starostlivosť, alebo

zanedbanie starostlivosti, nemôže sa uvedeného domáhať voči žalovanému. Poukazuje ďalej na to,
že žalobca nepreukázal vznik tvrdenej nemajetkovej ujmy, tým pádom nemôže byť daná ani príčinná
súvislosť medzi konaním resp. nekonaním žalovaného a vznikom ujmy. Vzhľadom na uvedené navrhuje
žalobu zamietnuť a v prípade úspechu priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

7. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorého vznik žalobca
odôvodňoval tým, že počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov mu
v období od 28.8.2012 do 17.10.2016 ústav opakovane, konkrétne v 129 prípadoch, napriek
jeho výslovným žiadostiam, odmietol poskytnúť primeranú a včasnú zdravotnú starostlivosť (zubné
ošetrenie), následkom čoho bola nutná extrakcia dvoch zubov, čím mu mala byť spôsobená ujma, za

ktorú požadoval zaplatenie peňažnej náhrady v sume 100,-eur za každé nepredvedenie k ošetreniu
zubárovi (súhrnne 12 900,-eur) a v sume 5.000,- eur za extrakciu zubov, pričom za takto spôsobenú
ujmu má v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. niesť zodpovednosť žalovaný.8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v znení platnom a účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
v znení platnom a účinnom od 1.1.2013, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

9. V danej veci nebol medzi stranami sporný počet jednotlivých žiadostí žalobcu o ošetrenie, nebolo
sporné ani to, že žalobcovi bola v rozhodnom období poskytnutá zdravotná starostlivosť tak, ako to

uviedol žalovaný (žalobca bol zubným lekárom ústavu ošetrený dňa 4.12.2012, následne v roku 2013
3x - 2.4.2013, 24.9.2013,19.11.2013; v roku 2014 5x, v roku 2015 v dňoch 10.8.2015 a 23.10.2015 a v
roku 2016 5x - 4.1.2016, 22.7.2016, 12.8.2016, 22.8.2016, 24.10.2016).
Medzi stranami bolo sporné, či tým, že žalobca nebol predvedený na každé ošetrenie podľa jeho žiadosti
došlo takýmto postupom ústavu k ujme žalobcu.

Žalobca za nesprávny úradný postup ÚVV a ÚVTOS Leopoldov označil konanie ústavu, keď mu boli
opakovane zamietané jeho žiadosti o predvedenie na zubné ošetrenie v ústave, ako i jeho žiadosť o
možnosť ošetrenia mimo ústavu.

10. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení sa súd plne stotožňuje

s tvrdením žalovaného, že takého konanie, resp. nekonanie žalovaného - nepredvedenie na zubné
ošetrenie na základe každej žiadosti žalobcu, nemožno subsumovať pod nesprávny úradný postup
tak, ako je definovaný v Zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, keď aby bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť vôbec
nejaký postup, úkony pri činnosti orgánu verejnej moci normatívne záväzne predpísaným. Musí teda byť

zákonom, prípadne iným právnym predpisom stanovené, aký postup sa považuje za správny, v súlade
s pravidlami.

11. Nakoľko súd nie je viazaný právnym posúdením strany sporu, bol toho názoru, že na daný skutkový
stav je potrebné aplikovať ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

13. V zmysle citovaného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý, t.j. tak fyzická, ako

aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide
o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo
zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími

podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. ( prof. JUDr. Karol
Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami 1. zväzok, IURA EDITION)14. Z citovaného zákonného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho výkladu teda
vyplýva, že vznik zodpovednosti za škodu je podmienený porušením právnej povinnosti.
V danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným, keď

nepreukázal, ale ani neuviedol, akú právnu povinnosť (zákonné ustanovenie, resp. iný právny predpis)
žalovaný porušil tým, že ho nepredviedol na každé zubné ošetrenie, ktoré požadoval. V zmysle
ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, ,,odsúdený má
právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi“ (zákon odkazuje
napríklad na zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov.) Ani z týchto osobitných zákonov nevyplýva,
že žalovaný tým, že žalobcu nepredviedol na každé ním požadované ošetrenie porušil zákonom, resp.
iným právnym predpisom mu určenú právnu povinnosť. V konaní bolo nepochybne preukázané, že v
rozhodnom období (od 9.6.2015 do 17.10.2016) bol žalovaný predvedený na zubné ošetrenie celkovo
6x, teda bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť.

Čo sa týka nevyhovenia žiadosti žalobcu o predvedenie na ošetrenie mimo ústav, podľa § 5 ods. 3
Zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody ,,Ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje
zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave, poskytne sa v potrebnom rozsahu v
nemocnici. Ak nemožno poskytnúť zdravotnú starostlivosť ani v nemocnici, poskytne sa na nevyhnutne
potrebný čas v inom zdravotníckom zariadení; stráženie odsúdeného zabezpečuje Zbor väzenskej a

justičnej stráže (ďalej len „zbor“) okrem odsúdeného umiestneného v otvorenom oddelení.“
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, zdravotná starostlivosť mimo ústav sa poskytuje
odsúdenému v prípade, ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno
poskytnúť v ústave. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a nenavrhol ani žiadny dôkaz na
preukázanie skutočnosti, že jeho zdravotný stav vyžadoval takú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť

v ústave, pričom súd je toho názoru, že posúdenie toho či je možné požadovanú zdravotnú starostlivosť
poskytnúť v ústave je plne v kompetencie ošetrujúceho lekára a nie odsúdeného, teda jedine lekár môže
doporučiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti mimo ústav v prípade ak to zdravotný stav odsúdeného
vyžaduje. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že dňa 2.4.2009 sa vo vybraných ústavoch uskutočnila
návštevaVýborunazabráneniemučeniuaneľudskémučiponižujúcemuzaobchádzaniualebotrestaniu,

ktorý v správe zverejnenej dňa 27.7.2009 jednoznačne deklaroval, že v ústavoch je podstav lekárov, čo
má za následok nedostatočnú kvalitu poskytovania zdravotníckych služieb odsúdeným.
Vzhľadom na dlhý časový odstup (5 rokov) do podania jeho žiadosti o ošetrenie mimo ústav, nemožno
mať za preukázané, že v čase keď žalobca žiadal o ošetrenie mimo ústav (v roku 2014), z dôvodu
nedostatočnej kvality poskytovania zdravotníckych služieb, nebolo možné žalobcovi poskytnúť potrebnú

zdravotnú starostlivosť v predmetnom ústave.

15. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal splnenie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti
za škodu - porušenie právnej povinnosti žalovaným, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom - znalecké dokazovanie znalcom z odboru
stomatológia za účelom preukázania poskytovania nezodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v
príčinnej súvislosti s ujmou spôsobenou žalobcovi, keď takýto dôkaz by bol vzhľadom na vyššie uvedené
- nepreukázanie porušenia akejkoľvek právnej povinnosti žalovaným, nadbytočným.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

18. Žalovaný bol v konaní plne úspešný preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.