Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415201653
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415201653.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Spolok Garáže, občianske
združenie, so sídlom Majerníkova 36/A, Bratislava, IČO: 42 259 274, zastúpeného: JUDr. Pavlom
Malichom, advokátom so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 31 782 647, proti žalovanému: K. D.,
R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. X, D., o zaplatenie 116,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. septembra 2017, č. k. 40C/79/2015-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 116,23 eura s príslušenstvom z titulu nedoplatku za služby spojené s užívaním nebytového
priestoru č. X-XXX na X. N.. C. Z. A. C. na Q. Č.. XXXX pre J..Ú.. J. C. ako stavba so súp. Č.. XXXX
na N. Č.. XXXX/XX. Vychádzal zo zistenia, že podľa čl. I bod 2 Stanov je žalobca - Spolok Garáže, v

zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom znení nezávislá, nezisková
a dobrovoľná organizácia, ktorá vykonáva svoju činnosť v súlade s týmito stanovami a všeobecné
záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. Členstvo v Združení je dobrovoľné,
viazané na vlastnícke právo k nebytovému priestoru, nachádzajúcemu sa v objekte uvedenom v odseku
5 tohto článku. Podľa čl. I bod 5 Stanov Združenie zabezpečuje v mene svojich členov prevádzku objektu
nachádzajúceho sa na K. B.. XX/a C. D., evidovaného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou

katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX (N. X. XXXX/XX) ako objekt so súpisným
číslomXXXX(ďalejlen"objekt"),údržbuaopravyspoločnýchčasti,spoločnýchzariadeníapríslušenstva
objektu v rozsahu uvedenom v týchto Stanovách. Podľa čl. I bod 6 Stanov prevádzkou objektu sa
rozumie zabezpečenie správy spoločných časti a spoločných zariadení objektu nebytových priestorov,
ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov členov Združenia a príslušenstva
vrátane ich údržby, prevádzkovania a obnovy (ďalej len "správa objektu"). Združenie zabezpečuje pre
svojich členov tiež plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov v objekte. Podľa čl. I bod 7 Stanov

Združenie zabezpečuje správu objektu za podmienok a predpokladov uvedených v týchto Stanovách
(najmä ods. 9 tohto článku) v súlade s § 137 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
platnom znení (ďalej len "OZ"). Správa objektu podľa tohto článku Stanov zodpovedá hospodáreniu
so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, o ktorej rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Podľa čl. I bod 8 Stanov Združenie zabezpečuje správu objektu spôsobom, na
ktorom sa dohodlo Zhromaždenie členov, a to: a) prostredníctvom svojich orgánov, b) dodávateľským

spôsobom, prostredníctvom iného subjektu, pričom zmluvu s dodávateľom (ďalej len "správca")
uzatvára v mene Združenia jeho Predseda. Podľa čl. I bod 9 Stanov Združenie rozhoduje samostatne
o správe objektu v mene svojich členov, ak členovia Združenia tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkýchvlastníkov nebytových priestorov v objekte. V opačnom prípade (t.j. Združenie netvorí nadpolovičná
väčšina všetkých vlastníkov nebytových priestorov v objekte) Združenie zastupuje svojich členov pri
rozhodovaní o správe objektu. Podľa čl. II bod 1 Stanov cieľom činnosti Združenia je a) zabezpečovať

pre svojich členov údržbu a opravy spoločných častí a spoločných zariadení objektu, príslušenstva a
pozemku, b) zabezpečovať pre svojich členov revízie technických zariadení v súlade s technickými
normami a platnými zákonmi, c) zabezpečovať pre svojich členov poskytovanie služieb spojených s
užívaním objektu, a to dodávky vody z verejných vodovodov a vodární, dodávky elektrickej energie,
odvádzanieodpadovýchvôd,osvetleniespoločnýchčastíaspoločnýchzariadeníobjektuodvozodpadu,

upratovanie spoločných častí a zariadení objektu, čistenie chodníkov okolo objektu, požiarna ochrana
objektu, deratizácia objektu, poistenie objektu, vstup do objektu pomocou diaľkovo ovládanej vstupnej
brány, d) zastupovanie členov Združenia na rokovaniach a ďalších kontaktoch s právnickými a fyzickými
osobami, ktoré sa týkajú objektu a s vlastníkmi nebytových priestorov, ktorí nie sú členmi Združenia,
e) zastupovať svojich členov vo vzťahu k súdom a správnym orgánom, f) odsúhlasovať alebo zamietať
za členov Združenia stavené úpravy priestorov v objekte, g) rozhodovať samostatne o správe objektu

v mene svojich členov, ak členovia Združenia tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov objektu.
V opačnom prípade (t.j. Združenie netvorí nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov objektu) Združenie
zastupuje svojich členov pri rozhodovaní o správe objektu. Podľa čl. III. bod 1. Mandátnej zmluvy
č. 2012/001 uzatvorenej medzi žalobcom ako mandantom a spoločnosťou ETP Management budov,
s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 970 707 ako mandatárom, mandatár sa

zaväzuje zabezpečovať jednotlivé úkony pri výkone správy nehnuteľnosti v mene mandanta a na jeho
účet v zmysle článku II ods. 1 písm. a) až g) Stanov OZ Spolok Garáže zo dňa 08.11.2011, a to voči
všetkým vlastníkom nebytových priestorov zapísaných na LV č. XXXX. Podľa čl. III. bod 2. Mandátnej
zmluvy mandatár je povinný spracovať predpokladané náklady za služby spojené s prevádzkou
nehnuteľnosti a primerane stanoviť vlastníkom zálohové platby. Po ich spracovaní na mesačný zálohový

predpis ich mandatár doručí jednotlivým vlastníkom. Podľa čl. III. bod 5. Mandátnej zmluvy mandatár
je oprávnený v prípade finančných záväzkov vlastníkov voči účtu domu (vyšších ako 100,- EUR či už
zo zálohových platieb resp. z vyúčtovania), ktorí sú v omeškaní s úhradou 30 dní
po lehote splatností vyzvať vlastníka a upozorniť ho na povinnosť uhradiť nedoplatok v
lehote do 15 dní upomienkou na miesto posledného známeho pobytu dlžníka. Od tohto momentu sa

budú voči dlžníkovi uplatňovať sankcie vyplývajúce zo stanov Spolku a právnych predpisov SR; ak
nedôjde do 30 dní odo dňa doručenia upomienky k úhrade resp. k uzavretiu splátkového kalendára,
mandatár pristúpi k vymáhaniu pohľadávok cestou právneho zástupcu mandatára. Zo zápisnice zo
zhromaždenia členov OZ Spolok Garáže a vlastníkov nebytových priestorov, K. XX/a, XXX XX D. zo
dňa 03.02.2012 a 03.12.2013 zistil, že členovia žalobcu tvorili nadpolovičnú väčšinu vlastníkov objektu,

v ktorom sa nebytové priestory nachádzali. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nebol členom
žalobcu (Spolok Garáže, občianske združenie). Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2013
do 31.12.2014 mal preukázané, že za uvedené obdobie vznikol žalovanému nedoplatok za služby
spojené s užívaním nebytového priestoru vo výške 116,23 eura. Medzi stranami nebolo
sporné (vyplýva to aj z výpisu z listu vlastníctva k nebytovému priestoru), že žalovaný bol vlastníkom

sporného nebytového priestoru (a zároveň podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných
zariadení objektu, v ktorom sa nebytový priestor nachádzal) do 13.02.2013.
2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 139 ods. 1,2, §
488, § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné
vyhovieť, nakoľko žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na to, že žalobca

ako občianske združenie bol založený za účelom zabezpečovania správy nebytových priestorov v
objekte na K. B. XX/a C. D. pre svojich členov, ako to jednoznačne vyplýva z čl. I bod 2, 5, 6, 7,
8, 9 Stanov žalobcu. Naproti tomu, z čl. III. bod 1, 2, 5 Mandátnej zmluvy č. 2012/001 uzatvorenej
so spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o. vyplýva, že uvedená spoločnosť zabezpečuje správu
predmetných nebytových priestorov voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov, teda nie len voči

členom žalobcu, ktorého členom žalovaný nikdy nebol. V tejto súvislosti zdôraznil predovšetkým čl. III.
bod 5 Mandátnej zmluvy č. 2012/001, v zmysle ktorého uvedená spoločnosť vymáha voči jednotlivým
vlastníkom nebytových priestorov nedoplatky zo zálohových platieb resp. z vyúčtovania.
Z toho teda vyplýva, že aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie nedoplatku voči žalovanému nemal
žalobca ale spoločnosť ETP Management budov, s.r.o. Je síce pravda, že ak sa väčšina vlastníkov

nebytových priestorov rozhodla založiť si za účelom zabezpečovania správy nebytových priestorov
žalobcu ako občianske združenie, možno to považovať za spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou
v zmysle § 139 ods. 2 prvá veta OZ (ako argumentoval žalobca). Zo Stanov žalobcu ako občianskeho
združenia však jednoznačne vyplýva, že toto zabezpečuje správu nebytových priestorov iba pre svojichčlenov, ktorým žalovaný nebol, a preto mu voči žalobcovi nemohli vzniknúť ani žiadne povinnosti
(a žalobcovi žiadne práva voči žalovanému). Ak by bolo možné hovoriť o
nejakých (vzájomných) právach a povinnostiach, tak jedine medzi jednotlivými vlastníkmi nebytových

priestorov a žalovaným navzájom. Pokiaľ však vlastníci nebytových priestorov (ich väčšina) uzatvorili
prostredníctvom žalobcu mandátnu zmluvu so spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o., bol z tohto
úkonu zaviazaný aj žalovaný podľa § 139 ods. 1 OZ. V zmysle Mandátnej zmluvy č. 2012/001
zabezpečuje uvedená spoločnosť správu nebytových priestorov voči všetkým vlastníkom nebytových
priestorov (okrem iného aj vymáha nedoplatky zo zálohových platieb resp. z vyúčtovania voči všetkým

vlastníkom nebytových priestorov), čím vznikol záväzkový vzťah medzi spoločnosťou ETP Management
budov, s.r.o. a žalovaným v zmysle § 488 OZ. Obsahom tohto záväzkového vzťahu v zmysle § 494 OZ
sú vzájomné práva a povinnosti spoločnosti ETP Management budov, s.r.o. a vlastníkov nebytových
priestorov (teda aj žalovaného), medzi ktorými je aj právo spoločnosti ETP Management budov, s.r.o.
vymáhať nedoplatky zo zálohových platieb resp. z vyúčtovania (ako to bolo predmetom konania aj
v posudzovanej veci) voči jednotlivým vlastníkom nebytových priestorov (teda aj voči žalovanému) a

povinnosť jednotlivých vlastníkov nebytových priestorov (teda aj žalovaného) tieto nedoplatky uhradiť
spoločnosti ETP Management budov, s.r.o.. Preto bola v predmetnej veci daná aktívna vecná legitimácia
na vymáhanie žalovaného nároku voči žalovanému spoločnosti ETP Management budov, s.r.o. a
nie žalobcu. Z uvedeného dôvodu neostávalo iné ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p., však

žalovanému, ktorému ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia podanej
žalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej

inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na to, že ako mandant
uzatvoril s obchodnou spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o. ako mandatárom mandátnu zmluvu

č. 2012/001 zo dňa 27.12.2012, v zmysle ktorej boli upravené práva a povinnosti mandanta, ako
aj mandatára, a to predovšetkým v čl. III. a čl. IV. Mandátnej zmluvy. Uzatvorenie vyššie uvedenej
Mandátnej zmluvy vyplývalo priamo z čl. I. bod 8. písm. b) Stanov občianskeho združenia Spolok Garáže
zo dňa 08.11.2011. Podľa čl. III. Mandátnej zmluvy sa mandatár zaväzuje zabezpečovať jednotlivé úkony
pri výkone správy nehnuteľnosti v mene mandanta a na jeho účet v zmysle čl. II ods. 1 písm. a) a e)

Stanov OZ, a to voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov zapísaných na LV č. XXXX. V tomto
článku Mandátnej zmluvy je potrebné upriamiť pozornosť hlavne na odkaz na čl. II. ods. 1 písm. d) a
písm. e) Stanov OZ Spolok Garáže, v zmysle ktorých je cieľom činnosti zastupovanie
členov OZ Spolok Garáže na rokovaniach a ďalších kontaktoch s právnickými a fyzickými
osobami, ktoré sa týkajú objektu a s vlastníkmi nebytových priestorov, ktorí

nie sú členmi OZ Spolok Garáže a taktiež "zastupovať svojich členov vo vzťahu k súdom a správnym
orgánom. Vyslovil preto presvedčenie, že nakoľko členovia OZ Spolok Garáže plnia svoje povinnosti
vyplývajúce z Mandátnej zmluvy, t.j. uhrádzať riadne príspevok do fondu prevádzky, údržby a
opráv, úhrady za plnenia a nedoplatky vyplývajúce z (ročných) vyúčtovaní vypracovaných mandatárom,
je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zastupuje svojich členov (nadpolovičná väčšina

vlastníkov nebytových priestorov) vo vzťahu k nečlenom OZ Spolok Garáže, ktorí si neplnia svoje
povinnostivyplývajúcezMandátnejzmluvy,ktorázaväzujeajpodľanázorusúduprvejinštancievšetkých
vlastníkovnebytovýchpriestorov.Týmpádomjehonečlenovia,vrátanežalovaného,svojímporušovaním
povinností ohrozujú riadny výkon správy Hromadných garáží, čím poškodzujú práva členov, ako aj
ostatných vlastníkov nebytových priestorov v tomto objekte. Odmietol tvrdenia súdu prvej inštancie vo

vzťahu k aktívne vecne legitimovanému subjektu v tomto spore, ktorým má byť podľa
jeho názoru samotný mandatár - ETP Management budov, s.r.o.. V skutočnosti bol v zmysle Mandátnej
zmluvy mandatár zaviazaný len na jednotlivé úkony súvisiace s výkonom správy hromadných garáži,
a to znamená, že voči nemu nemožno vystupovať ako voči správcovi zmysle § 8 a
nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, a zároveň mandatár nemôže vymáhať nedoplatky vo

vlastnom mene ako správca. OZ Spolok Garáže vykonáva správu hromadných garáží predovšetkým
pre svojich členov, ale zároveň na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy poveril zabezpečovaním
úkonov pri výkone správy hromadných garáží tretiu osobu, t.j. mandatára, pričom žalobcove oprávnenie
a povinnosť zabezpečovať správu Hromadných garáží žalobcom, vrátane práva vymáhať nedoplatky nanákladoch spojených s užívaním nebytových priestorov, týmto samo osebe nezaniklo. V súlade s vyššie
uvedeným má za to, že je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. Poukázal tiež na to, že v žalobe
bolo uvedené jeho označenie v podobe "Spolok Garáže, občianske združenie, so sídlom Majerníkova

36/A,84105Bratislava,ICO:42259274,zastúpenéobchodnouspoločnosťouETPManagementbudov,
s.r.o. ako mandatárom vykonávajúcim správu Hromadných garáži žalobcu". Toto oprávnenie vyplýva
mandatárovi priamo zo znenia čl. III. bod 5. Mandátnej zmluvy podľa ktorého mandant splnomocňuje
mandatára uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a podpísať plnomocenstvo ním vybratým
advokátom. Z tohto dôvodu považuje mandatára za oprávneného vystupovať v predmetnom súdnom

spore a udeľovať splnomocnenie právnemu zástupcovi žalobcu. Táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporná. Ak považoval súd prvej inštancie toto označenie žalobcu za neúplné alebo nezrozumiteľné,
v súlade s princípom právnej istoty a jeho legitímneho očakávania ho mal v zmysle § 129 C.s.p.
vyzvať, aby odstránil nezrozumiteľnosť označenia v žalobe v zákonom stanovenej lehote. Vo vzťahu
k údajne nepresnému a nejasnému označeniu obdobia za ktoré vznikol žalovanému nedoplatok
poukázal na to, že žalovaný prestal byť vlastníkom predmetného nebytového priestoru dňa 13.02.2013,

pričom predmetné obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2014 je uvedené ako doba trvania nedoplatku
žalovaného z dôvodu, že v ňom bolo zahrnuté celé obdobie, počas ktorého si žalovaný neplnil
povinnosti, ktoré mu ukladala mandátna zmluva a Zákon o bytoch, a to až do dňa vypracovania žaloby.
Začiatok obdobia v danom časovom vymedzení zase predstavuje vznik nedoplatku. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj sumárna analýza platieb žalovaného vypracovaná mandatárom v mene mandanta, ktorá

obsahuje presné označenie jednotlivých súm moriacich žalovanú istinu spolu s dátumom ich splatnosti.
Uvedený dokument teda obsahuje len platby, ktoré súvisia s bývalým vlastníctvom nebytového priestoru
žalovaného, a to konkrétne zálohový predpis za mesiac január 2013, vyúčtovanie za rok 2012 a 2013, a
taktiež poplatok za zaslanie upomienok zo strany žalobcu. V tomto smere upozornil na ustanovenie § 8a
ods. 7 tretia veta Zákona o bytoch, podľa ktorého prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového

priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome od zmluvy o výkone správy; nároky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.
Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že sú splnené podmienky na to, aby odvolací súd vyhovel
odvolaniu, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.
5. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na podanom odvolaní,
ktorému žiadal vyhovieť. Odmietol tvrdenia žalovaného, že mal možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku
do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
30.07.2009, sp. zn. 6K/18/2009, pričom mal taktiež možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku ako

podmienenú v zmysle § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii,
nakoľko do dňa zverejnenia konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zverejnenom pod č. OV 57/2013 zo dňa 21.03.2013 v
konaní pod sp. zn. 6K/18/2009 nemohol mať a ani nemal vedomosť o výške ročného vyúčtovania za
rok 2012 a vyúčtovania za rok 2013, ktoré tvoria značnú časť žalovanej pohľadávky spolu s

nákladmi na zaslanie upomienok. Právo prihlásiť si podmienenú pohľadávku do konkurzu naviac mohol
využiť len v prípade nedoplatku vo výške 21,04 eura, ktorý vznikol neuhradením mesačného zálohového
predpisu žalovaným, nakoľko zvyšná časť žalovanej istiny vznikla až po zverejnení návrhu konečného
rozvrhu výťažku, a tým pádom by táto pohľadávka žalobcu nemohla byť ani uspokojená, nakoľko v
zmysle § 99 ods. 3 posledná veta Zákona o konkurze "ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do

konečného rozvrhu výťažku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku už neprihliada. Nesúhlasil ani
s námietkou žalovaného týkajúcej sa právnych účinkov rozhodnutí občianskeho združenia voči nemu,
nakoľko nebol/nie je členom predmetného občianskeho združenia, a to s poukazom na postavenie
žalovaného v rámci nebytového domu, v ktorom bol podielovým spoluvlastníkom, a preto sa naňho
primeranevzťahujeust.§139Občianskehozákonníkaatedahozaväzujerozhodnutieväčšinyostatných

spoluvlastníkov v Nebytovom dome. V tejto súvislosti odmietol pravdivosť tvrdení žalovaného o jeho
údajne neoprávnenom konaní vo vlastnom mene a opätovne poukázal na čl. I. bod. 5 a čl. II. bod. 1
písm. d) a písm. e) Stanov OZ Spolok Garáže.
6. Odvolacísúdprejednalvecpodľa§380ods.1C.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o
správnosť ustálenia skutkového stavu veci, nestotožnil sa so všeobecnou námietkou žalobcu v odvolaní,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnych skutkovým zisteniam.
Je totiž nepochybné, že prvoinštančný súd v konaní vykonal všetky označené a predložené dôkazy,a po ich vyhodnotení, vychádzajúc z ich obsahu správne a v rozsahu dostatočnom
pre rozhodnutie v spore ustálil skutkový stav veci, ktorý i odvolací súd považuje za ustálený správne.
Žalovaný pritom v odvolaní neprezentoval žiadne konkrétne výhrady k jednotlivým skutkovým zisteniam

súdu prvej inštancie a nevytkol súdu prvej inštancie žiadne konkrétne pochybenie v súvislosti s
vykonaním dokazovania. Uvedené platí i pokiaľ ide o všeobecné odvolacie námietky žalobcu, že neboli
splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Pokiaľ ide o existenciu procesných podmienok, tie boli v preskúmavanej veci splnené, pričom

však ani žalobca v odvolaní neuvádza, splnenie ktorej z podmienok konania by malo v tomto prípade
absentovať. Odhliadnuc od toho, že odvolací súd ani z obsahu spisu nezistil žiadne
procesné pochybenie prvoinštančného súdu, ktoré by mohlo mať za následok porušenie procesných
práv žalobcu, žalobca ani v tomto prípade bližšie nekonkretizuje, akým postupom súdu malo byť jeho
právo na spravodlivý proces porušené. Tieto odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd považuje
za zjavne nedôvodné.

8. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že súd prvej
inštancie správne konštatoval, že žalobca v danom spore nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou
a z tohto dôvodu je nevyhnutné žalobu zamietnuť. Hoci sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nedoplatku voči žalovanému je v tomto
prípade iba mandatár, uvedené nič nemení na správnosti záveru, že vzhľadom na svoje hmotnoprávne

postavenie aktívne vecne legitimovaný nie je ani žalobca, t.j. Spolok Garáže, občianske združenie. V
tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že možno súhlasiť s argumentáciou
žalobcu, ktorý v priebehu sporu opakovane zdôrazňoval, že pokiaľ ide o Spolok Garáže, občianske
združenie (ďalej len "Združenie"), ide v prípade jeho rozhodnutí skutočne o
rozhodovanie väčšiny spoluvlastníkov o nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou. Treba totiž vychádzať

z toho, že spoluvlastníci predmetného objektu garáží, ktorí v súčasnosti predstavujú nadpolovičnú
väčšinu spoluvlastníkov, sú členmi Združenia, pričom sa okrem založenia Združenia (väčšinou v zmysle
ust. § 139 ods. 2 OZ) dohodli na tom, že Združenie bude vykonávať správu objektu so všetkým čo
takátočinnosťvyžadujeasúčasťoutohtoväčšinovéhorozhodnutia,vyjadrenéhovStanováchZdruženia,
je i to, že o všetkých otázkach budú rozhodovať orgány Združenia. Je teda nevyhnutné vychádzať z

toho, že rozhodnutie príslušných orgánov Združenia sa považuje za rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny
spoluvlastníkov v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasne zo Stanov Združenia možno
vyvodiť, že na základe osobitného splnomocnenia, ktoré je povinnou súčasťou každej prihlášky za
člena Združenia, zastupuje Združenie svojich členov, a to aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie
sú členmi. Zo stanov rovnako vyplýva, že Združenie (jeho orgány) je oprávnené (reprenzentujúc

väčšinu spoluvlastníkov) vykonávať správu daného objektu aj prostredníctvom tretej osoby, ktorou
je v tomto prípade spoločnosť ETP Management budov, s.r.o. (ďalej len "Správca"). Z mandátnej
zmluvy uzavretej medzi Združením a Správcom možno vyvodiť, že touto zmluvou (s ktorou de facto
súhlasila prostredníctvom orgánov Združenia nadpolovičná väčšina spoluvlastníkov) došlo k preneseniu
niektorých činností správy objektu na Správcu, ktorý je v zmysle mandátnej zmluvy oprávnený (a

povinný) okrem iného v prípade ak nedôjde k úhrade nedoplatku ani na základe upomienky, pristúpiť
kvymáhaniupohľadávkysúdnoucestou,pričomnatentoúčelZdruženieSprávcuvýslovnesplnomocnilo
na uzavretie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a podpísanie plnomocenstva s ním vybraným
advokátom. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že úkony Združenia
a v nadväznosti na to aj úkony Správcu, keďže o ich oprávnenosti rozhodla prostredníctvom orgánov

Združenianadpolovičnáväčšinaspoluvlastníkov,zaväzovaliajžalovaného.Napriekuvedenémusavšak
odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v tomto spore. Žalobcovi, teda Združeniu, totiž nesvedčí také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
by vyplývalo jeho právo žiadať od žalovaného úhradu nedoplatku z vyúčtovania vo vlastnom mene.
Zo Stanov Združenia schválených nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov, avšak ani zo žiadnej inej

právnej skutočnosti, teda ani z mandátnej zmluvy uzavretej so Správcom, avšak ani z iného právneho
úkonu, nevyplýva, že by väčšina spoluvlastníkov (§ 139 ods. 2 OZ) na Združenie preniesla právo konať
voči tretím osobám, akou je i žalovaný, vo vlastnom mene. Naopak, vychádzajúc zo Stanov, v zmysle
ktorých sa pri vstupe do združenia udeľuje plná moc s tým, že Združenie členov zastupuje voči tretím
osobám aj pred súdmi, možno konštatovať, že v prípade úkonov Združenia voči tretím osobám (ktoré

treba dôsledne odlíšiť od rozhodovania orgánov Združenia) ide vždy o zastúpenie, pri ktorom Združenie
koná v mene svojich členov. Pokiaľ potom z obsahu žaloby, avšak aj z ostatných písomných
podaní a prednesov žalobcu vyplýva, že v predmetnom spore sa zaplatenia dlžnej sumy domáha vo
svojom mene a nie v mene vlastníkov garáží, resp. spoluvlastníkov spoločných častí objektu, ktorí saminie sú stranou sporu, vzhľadom na hmotnoprávne postavenie žalobcu v danom spore absentuje na jeho
strane vecná legitimácia, a preto podanej žalobe nie je možné vyhovieť, ako to správne konštatoval i
súd prvej inštancie.

9. V nadväznosti na obsah odvolacích dôvodov žalobcu odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca
poukazuje na to, že ako mandant uzatvoril s obchodnou spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o.
mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej sa mandatár zaviazal zabezpečovať jednotlivé úkony pri výkone
správy nehnuteľnosti v mene mandanta a na jeho účet v zmysle čl. II ods. 1 písm. a) a e) Stanov OZ,
a to voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov zapísaných na LV č. XXXX, pričom podľa čl. II.

ods. 1 písm. d) a písm. e) Stanov je cieľom činnosti zastupovanie členov na rokovaniach a ďalších
kontaktoch s právnickými a fyzickými osobami, ktoré sa týkajú objektu a s vlastníkmi
nebytových priestorov, ktorí nie sú členmi združenia a taktiež "zastupovať svojich členov vo vzťahu k
súdom a správnym orgánom, táto jeho argumentácia v skutočnosti len potvrdzuje, že aktívnou vecnou
legitimáciou v danom spore nedisponuje. Sám žalobca totiž zdôrazňuje, že podľa Stanov je cieľom jeho
činnosti je zastupovanie členov, teda konanie v zastúpení a nie vo vlastnom mene, z čoho je zrejmé, že

vo vlastnom mene nie je oprávnený uplatniť ani nárok (spoluvlastníkov) na súde.
10. Nedôvodná je tiež argumentácia žalobcu, ktorý v odvolaní zdôrazňoval, že zo znenia čl. III.
bod 5. Mandátnej zmluvy vyplýva oprávnenie spoločnosti ETP Management budov, s.r.o. uzatvoriť
zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, podpísať plnomocenstvo ním vybratému advokátovi a vystupovať
v predmetnom súdnom spore. Odvolací súd so zreteľom na skutočnosť, že uvedená obchodná

spoločnosť (právnická osoba) má v spore vystupovať ako zástupca žalobcu, dáva do pozornosti žalobcu
ustanovenia Civilného sporového poriadku (i Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania
žaloby), ktoré zastúpenie žalobcu inou právnickou osobou neumožňovali, resp. neumožňujú.
11. Napokon, pokiaľ žalobca v odvolaní vo vzťahu k otázke obdobia, za ktoré vznikol nedoplatok
uplatnený podanou žalobou, argumentuje ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov, odvolací súd

poukazuje na to, že citovaný zákon sa na právne vzťahy, ktoré sú predmetom tohto sporu, nevzťahuje.
12. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie správne
podanú žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).