Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118208699
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118208699.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Exipo, s. r. o.,
Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 44 873 441, zastúpený: JUDr. Peter Homola, advokát, Zelinárska 6,
Bratislava, proti žalovanému: H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., W.. G. XXXX/XX, o zaplatenie
70,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 12C/63/2018-26 zo dňa 12. 12.

2018, v plnom rozsahu.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 08. 05. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17. 10. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25. 10. 2018, sa žalobca domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 70,70
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 08. 05. 2017 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, a. s., postúpila na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 03. 04. 2018 svoju pohľadávku voči žalovanému
vo výške 70,70 Eur s príslušenstvom žalobcovi. Žalovaný tým, že ako cestujúci využil prepravnú
služby postupcu, uzatvoril s postupcom zmluvu o preprave osôb. Žalovaný ako cestujúci mal povinnosť
zaplatiť cestovné za dopravcom poskytované prepravné služby. Túto povinnosť si však nesplnil a
na výzvu revízora sa nepreukázal označeným platným cestovným lístkom, revízor vyzval žalovaného
na zaplatenie sankčnej náhrady v zmysle platného cenníka postupcu vo výške stonásobku hodnoty
základného cestovného lístka. Základná hodnota cestovného lístka sa rovná 0,70 Eur, základná sadzba

za cestovanie bez cestovného lístka sa rovná 70,00 Eur. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, hoci bol na
túto povinnosť upozornený aj žalobcom po postúpení pohľadávky.

3.Podľa§265ods.1Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),akjemožnévo
veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá
pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez

vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému
uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy
konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.4. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd
platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu.

6. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 12C/63/2018-26 zo dňa 12. 12. 2018, ktorý
sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd vo výroku I. tohto rozsudku platobný

rozkaz zrušil v plnom rozsahu.

7. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba mu bola doručená v zmysle § 116 Civilného
sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadril.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne

vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení
rozsudku neboli prítomní.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k

žalobe, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

10. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, variabilný symbol XXXXXXX, zo dňa 26.
04. 2017, vyplýva, že dňa 26. 04. 2017 o 08.24 hod. bola na linke mestskej hromadnej dopravy č. 1

v Bratislave, číslo voza 7519, vykonaná revízorom so služobným číslom XXXXX, kontrola cestovných
lístkov, keď bolo zistené, že žalovaný, ktorého totožnosť bola overená podľa občianskeho preukazu č.
O. XXX XXX, cestoval bez cestového lístka. Za nesplnenie povinnosti cestovať s platným cestovným
lístkom bol žalovanému uložený postih zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur v zmysle cenníka č. 9 - sadzby
sankčných úhrad. Žalovaný požadovanú sumu nezaplatil ani na základe výzvy žalobcu zo dňa 04. 05.

2018. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky právneho
predchodcu žalobcu na žalobcu, ktorá skutočnosť bola žalovanému oznámená podaním zo dňa 12. 04.
2018.

11.Podľa§760Zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníplatnomaúčinnomkudňuvykonania

kontroly (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

12. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „Zákon o cestnej

doprave“) cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo
revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

13. Podľa § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičov, inému členovi osádky

autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

14. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o cestnej doprave potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a
o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný
lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové
identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného

cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí
prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 16 ods. 4 Zákona o cestnej doprave cestujúci je povinnýa) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič

alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do
autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

16. Podľa § 16 ods. 5 Zákona o cestnej doprave cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po

celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke
autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

17. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o cestnej doprave tarifa upravuje
a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,
b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,

c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s
cestujúcim,
d) ceny za prepravu autobusových zásielok,
e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a
f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.

18. Podľa § 17 ods. 2 Zákona o cestnej doprave sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný dňa 26. 04. 2017 cestoval

na linke mestskej hromadnej dopravy č. 1 v Bratislave bez platného cestovného lístka. V prípade
vykonania kontroly cestovných lístkov, pri ktorej sa cestujúci nepreukáže platným cestovným lístkom,
je cestujúci povinný zaplatiť cestovné sankčnú úhradu podľa tarify alebo poskytnúť identifikačné údaje
na vymáhanie cestovného. Žalovaný cestoval na linke mestskej hromadnej dopravy v Bratislave bez
platného cestovného lístka, na okamžitú výzvu revízora, následne na písomnú výzvu žalobcu, nezaplatil

cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu. Ku dňu
vykonania kontroly cestovných lístkov bola cena cestovného lístka 0,70 Eur a úhrada za cestovanie bez
platného lístka 70 Eur, čo spolu predstavuje sumu 70,70 Eur. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov
považoval súd žalobu za opodstatnenú, preto jej v celom rozsahu súd vyhovel a vo výroku II. tohto
rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 08. 05.
2017 činila 0,00 %.

23. Keďže sa žalovaný dostala do omeškania so zaplatením cestovného a sankcie, súd ho zaviazal aj

na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,0 % (5 % + 0,00 %) ročne z dlžnej sumy od 08. 05. 2017
až do celkového zaplatenia tak, ako si ich uplatnil žalobca, t. j. po absolvovaní prepravy žalovaným a po
tom, ako žalovanému vznikla povinnosť uhradiť svoj záväzok.

24. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, keď žalobca bol
v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Súd podľa § 257 CSP výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená

tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia

nároku na súde, či postup strany v konaní.

30. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto
dôvody neuviedol, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku a

žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.