Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312205801
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4312205801.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: K. proti odporcovi: A. zastúpený JUDr. Pavlom

Koczánom, advokátom, so sídlom Ľ. Štúra 33, 934 01 Levice, o zaplatenie 434 eur s prísl., sudkyňou
JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh o zaplatenie 434 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka písomným návrhom, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.3.2012 žiadala, aby súd zaviazal
odporcunazaplatenieodchodnéhovovýške434eur, odstupnéhovovýške1.505eur,vysporiadanie SF
za rok 2010, škodu na majetku vo výške 100 eur spolu s úrokom z omeškania. Doplňujúcim podaním zo

dňa 17.7.2012 v stanovenej lehote navrhovateľka doplnila návrh a žiadala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 2.092,42 eur, ktorá dlžná suma pozostáva z doplatenia odchodného vo výške 434 eur ,
nakoľko jej bolo vyplatené odchodné vo výške 1.071 eur, pričom správne malo byť vyplatených 1.505 eur
a žiadala vyplatiť zároveň odstupné vo výške 1.505 eur s úrokom z omeškania vo výške 153,42 eur od
1.10.2011 do 31.7.2012 zo sumy 1.939 eur. Navrhovateľka uviedla, že bola zamestnankyňou odporcu
na základe pracovnej zmluvy v období od 1.12.2007 do 31.7.2011 ako ekonómka, účtovníčka, mzdová
účtovníčka. Dňa 7.2.2011, ako súdu dokladovala, bola pracovne neschopná z dôvodu nepriaznivého

zdravotného stavu a dala výpoveď z pracovného pomeru, s tým, že uvedenú prácu nie je schopná
vykonávať, s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav a pracovný pomer skončil dohodou ku dňu
31.7.2011, ktorú výpoveď z pracovného pomeru zamestnávateľ akceptoval prípisom zo dňa 19.7.2011.
Po skončení pracovného pomeru požiadala o priznanie starobného dôchodku žiadosťou na sociálnu
poisťovňu zo dňa
12Cpr/1/2012

1.8.2011. Po skončení pracovného pomeru si u zamestnávateľa uplatnila odchodné vo výške dvoch
priemerných mesačných zárobkov. Spočiatku jej zamestnávateľ priznal odchodné len vo výške jedného
priemerného mesačného zárobku, neskôr jej odchodné doplatil aj za ďalší mesiac, avšak podľa jej
názoru v neprávnej výške. Zamestnávateľ jej vyplatil odchodné vo výške 1.071 eur, avšak malo byť
vyplatených 1.505 eur. Ďalej žalobkyňa v žalobe žiadala vyplatenie odstupného vo výške 1.505 eur,
teda vo výške dvojnásobku jej priemerného funkčného platu, ktorý mesačne mal byť 752,50 eur,
ktoré odstupné vyplatené nebolo a zamestnávateľovi zaslala výzvu na vyplatenie odstupného, ako aj

vyplatenie nedoplatku na odchodnom, pričom zamestnávateľ jej prípisom zo dňa 20.9.2011 oznámil,
že v zmysle Zákonníka práce zamestnancovi vznikne nárok na odstupné okrem iného vtedy, ak si s
ním skončí zamestnávateľ pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnanec stratil, vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,alebo ak sa pracovný pomer skončí dohodou s týchto istých dôvodov. Zo strany zamestnávateľa jej
bolo oznámené, že výpoveď z pracovného pomeru dala ona ako zamestnankyňa a nebol predložený
lekársky posudok, s tým, že vo výmennom liste od všeobecného lekára je iba odporučenie nezostať

naďalej v pracovnom pomere a nie je teda strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Zároveň jej
zamestnávateľ oznámil, že má nárok na dvojmesačné odchodné. Zamestnávateľ jej zároveň oznámil,
že osobný príplatok je nenárokovateľnou zložkou mzdy, pričom o priznaní osobného príplatku, jeho
zvýšení, znížení, alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného
vedúceho zamestnanca. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zamestnávateľ nesprávne vystavil platobný dekrét

dňa 1.2.2011, v ktorom je určený tarifný plat 586,50 eur, osobné ohodnotenie 100 eur, s tým, že v tomto
platobnom dekréte je uvedené, že funkčný plat predstavuje 586,50 eur, čo správne malo byť 686,50 eur,
takže v oznámení o funkčnom platene s účinnosťou od 1.2.2011 došlo k matematickej chybe. Tarifný
plat jej bol znížený na sumu 535,50 eur a osobné ohodnotenie jej bolo odňaté bez odôvodnenia. Podľa
jej názoru jej neoprávnene zamestnávateľ znížil funkčný plat a odňal osobný príplatok.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné podanú. Doznal, že navrhovateľka
bola zamestnankyňou odporcu od 1.12.2007 do 31.7.2011. Pracovný pomer ukončila navrhovateľka
výpoveďou, ktorá bola odporcovi doručená tak, ako navrhovateľka uviedla, pričom navrhovateľka mala
záujemukončiťpracovnýpomerdohodou,čozamestnávateľakceptovalapracovnýpomerbolukončený
dňa 31.7.2011. Po skončení pracovného pomeru predložila k uvedenej dohode výmenný lístok od

ošetrujúceho lekára, avšak nebol predložený lekársky posudok, z ktorého by sa dalo konštatovať, že
pracovnýpomerbolukončenýzostranyzamestnávateľazdôvodudlhodobonepriaznivého zdravotného
stavu. Po skončení pracovného pomeru navrhovateľka požiadala o priznanie predčasného starobného
dôchodku. Odporca vyplatil navrhovateľka odchodné, pričom každý krok zamestnávateľ konzultoval
s odborom školstva Nitrianskeho samosprávneho kraja. Pôvodne odporca navrhovateľke vyplatil

odchodné len vo výške jedného priemerného mesačného zárobku, potom na základe kolektívnej
zmluvy vo výške dvojmesačného priemerného zárobku, celkovo vyplatil odchodné 1.071 eur, pričom
zamestnávateľ pri výplate odchodného zohľadnil priemerný zárobok navrhovateľky za rozhodné
obdobie, takže odchodné bolo vyplatené v správnej výške. Odporca uviedol, že navrhovateľke bol
odňatý od 1.3.2011 osobný príplatok vo výške 100 eur a to z dôvodu problémov zamestnávateľa

s navrhovateľkou a z dôvodu jej nevhodného správania, pričom uviedol odporca, že čo sa týka
osobného príplatku, tento je nenárokovateľnou zložkou mzdy. Odporca žiadal návrh zamietnuť aj v
časti uplatneného nároku na odstupné, nakoľko navrhovateľka nespĺňala zákonné nároky na odstupné
v zmysle Zákonníka práce a navrhovateľka mala nárok len na vyplatenie odchodného, ktoré jej bolo
vyplatené v plnej výške.

12Cpr/1/2012

Okresný súd Levice dňa 6.12.2013 návrh v celom rozsahu zamietol. Proti predmetnému rozsudku
podala odvolanie. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti napadnutej zamietajúcej
časti týkajúcej sa zaplatenie 1.505 s príslušenstvom, vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy

434 eur rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie a to rozsudkom č.k.
8CoPr/1/2014-230. Odvolací súd v zrušujúcej časti rozsudku uviedol, že súd v rámci doplnenia
dokazovania posúdi, či boli splnené podmienky na odňatie osobného príplatku navrhovateľke a zníženie
platovej triedy od 1.3.2011, keďže tieto položky tvoria priemerný mesačný zárobok pre výpočet
odchodného.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že trvá na návrhu v časti zaplatenia odchodného vo výške 434
eur s príslušenstvom. Navrhovateľka uviedla, že jej bolo vyplatené odstupné odchodné vo výške 1.071
eur, s tým, že zamestnávateľ pri výplate odchodného vychádzal z jej zárobku 535 eur, pričom sa malo
vychádzať zo zárobku 752 eur, takže jej malo byť správne vyplatené odchodné vo výške 1.505 eur.

Navrhovateľkauviedla,žesanevievyjadriť,kedyjejbolpriznanýosobnýpríplatokvovýške166eur,ktorý
jej bol znížený o sumu 66 eur na 100 eur, ktorý od 1.3.2011 jej bol odňatý. Čo sa týka odňatia osobného
príplatku, uviedla, že nevie uviesť, z akého dôvodu jej bol odňatý, doznala, že mala nedorozumenia so
zamestnávateľom, riaditeľkou, ktorá v tomto čase bola na materskej dovolenke, jej zástupkyňou p. L.,
ktoré na ňu tlačili na plnenie úloh, čo nebolo v súlade so zákonom. Zároveň navrhovateľka uviedla, že

čo sa týka zníženia platobnej triedy z 9 na platobnú triedu 8, nevie sa vyjadriť, z akého dôvodu došlo k
preradeniu, bol jej ponechaný platobný stupeň 12.Právny zástupca odporcu uviedol, že trvá na zamietnutí predmetného návrhu, pričom uviedol, že
žiada vypočuť v rámci doplnenia dokazovania svedkyňu G. Svedkyňa vypočutá bola, vypočutý
bol štatutárny zástupca odporcu, ktorý uviedol, že žiada návrh zamietnuť v časti navrhovateľkou

uplatneného odstupného vo výške 434 eur, potom, ako odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na vyplatenie odstupného, takže predmetom konania zostal len
uplatnený návrh na doplatenie odstupného vo výške 434 eur. Štatutárny zástupca odporcu uviedol, že
čo sa týka zníženia platobnej triedy 9 do platobnej triedy 8, navrhovateľka bola zaradená do platobnej
triedy 9 po nástupe do pracovného pomeru dňa 1.12.2007, bola pôvodne zaradená do platovej triedy

8 s platobným stupňom č. 12. Do tejto platobnej triedy bola zaradená podľa svojho najvyššieho
vzdelania v tomto čase. Následne došlo k preradeniu z platovej triedy 8 na platovú triedu 9 od
1.4.2009 na základe výnimky zo vzdelania. Odporkyňa uviedla, že udelila navrhovateľke výnimku zo
vzdelania, avšak nepostupovala v súlade so zákonom, keďže v tomto čase túto výnimku zo vzdelania
nemohla udeliť. Napriek tomu bola navrhovateľka zaradená do platovej triedy 9 do 1.3.2011. Skutočnosť,
že navrhovateľka bola nesprávne zaradená do platovej triedy 9 sa dozvedela na základe kontroly

Inšpektorátu práce vykonanej dňa 3.3.2009, pričom v tomto čase mala za to, že navrhovateľka
je do platovej triedy 9 zaradená správne. Na základe rozhodnutia Inšpektorátu práce v tom čase
štatutárna zástupkyňa G. preradila navrhovateľku na základe oznámenia o funkčnom plate od 1.3.2011
z platovej triedy 9 do platovej triedy 8. Navrhovateľke bol priznaný osobný príplatok od nástup do
pracovného pomeru. Tento osobný príplatok sa menil. Od 1.2.2011 jej tento bol znížený o 66 eur z

dôvodu, že navrhovateľka si neplnila svoje pracovné povinnosti a od 1.3.2011 tento bol úplne odňatý z
dôvodu ďalších skutočností. Navrhovateľka nemala priameho nadriadeného, vedúcim zamestnancom
navrhovateľky bol teda štatutárny zástupca a v tomto čase N. Štatutárna zástupkyňa vydala oznámenie
o funkčnom plate 24.3.2011 s účinnosťou od 1.3.2014, nakoľko nemohla osobný príplatok odňať so
spätnou účinnosťou. Navrhovateľka bola zaradená do platovej triedy 8, s tým, že mala

12Cpr/1/2012

v tomto čase kvalifikačné predpoklady. V roku 2008, kedy bola preradená do platovej triedy 9
bolo kvalifikačným prepodkladom naďalej zaradenie do tejto skupiny úplné stredné vzdelanie, ktoré
navrhovateľka spĺňala, pričom toto zaradenie vykonala ako štatutárna zástupkyňa nie v súlade so

zákonom.

Vypočutá bola svedkyňa D., ktorá uviedla, že vykonávala funkciu štatutárnej zástupkyni počas
zastupovaniamaterskejdovolenkyštatutárnejzástupkyniK.odoktóbra2010domája2011.Presnesauž
nevedela vyjadriť. Počas výkonu jej funkcie bola vykonaná kontrola asi v mesiaci február 2011, pričom pri

tejto kontrole boli zistené pochybenia aj u navrhovateľky v tom, že nesprávne bola zaradená do platovej
triedy 9, nesprávne jej bola udelená výnimka zo vzdelania, pričom hneď, ako bolo odporcovi doručené
rozhodnutie z Inšpektorátu práce, tieto nedostatky odstránili a navrhovateľka bola preradená z platovej
triedy 9 na platovú triedu 8 a došlo k vypracovaniu oznámenia o funkčnom plate. Uviedla, že pôvodne
navrhovateľka mala priznaný osobný príplatok pri nástupe do pracovného pomeru, pravdepodobne z

dôvodu, že vykonávala prácu svedomite, avšak násl. jej osobný príplatok znížila z dôvodu, že nebola
spokojná s jej prácou, od 1.3.2011 odňala navrhovateľka úplne osobný príplatok, nakoľko neodstránila
nedostatky, ktorý jej boli vytýkané.

V rámci doplnenia dokazovania boli súdu predložené listinné dôkazy a to pracovná zmluva

navrhovateľky čl. 253, vysvedčenie čl. 254, oznámenie o funkčnom plate čl. 257, zaradenie do platovej
triedy z čl. 258, pracovná náplň z čl. 259, oznámenie o funkčnom plate čl. 260, základná stupnica
taríf zamestnancov čl. 262, dodatok k pracovnej zmluve čl. 263, 264, oznámenie o funkčnom plate čl.
265, 266, výnimka zo vzdelanie čl. 267, oznámenie o funkčnom plate čl. 268, 270, základná stupnica
platobných taríf čl. 271, záznam Inšpektorátu práce čl. 274.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.1.2007
s účinnosťou od 1.12.2007 v pracovnom zaradení ekonóm - účtovníčka, pričom pracovný pomer bol

ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 15.7.2011 v ktorej výpovedi navrhovateľka
uviedla, že výpoveď z pracovného pomeru dáva zo zdravotných dôvodov ku dňu 31.7.2011, takže už z
vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa nebolo sporné, že pracovný pomer trval u odporcu
od 1.12.2007 do 31.7.2011. Navrhovateľka si uplatnila u zamestnávateľa vyplatenie odstupného ako ajvyplatenie odchodného. Zamestnávateľ, ktorá skutočnosť nebola sporná a bola preukázaná listinným
dôkazom vyplatil navrhovateľke odchodné vo výške 1.070 eur, pričom z predložených mzdových listov
bolo preukázané, že priemerný mesačný príjem navrhovateľky za obdobie rozhodujúce pre vyčíslenie

odchodného predstavoval sumu 535 eur. Pôvodne zamestnávateľ vyplatil zamestnankyni len odchodné
vo výške jedného mesačného platu, násl. došlo k doplateniu uvedeného odchodného v celkovej výške
1.070 eur. Odstupné navrhovateľke vyplatené nebolo z dôvodu nedodržania zákonných podmienok na
vyplatenie odstupného, ktorý si navrhovateľka uplatnila, avšak v tejto časti súd návrh, ako bolo uvedené
zamietol, v ktorej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Z doplneného dokazovania bolo preukázané,

žeponástupedopracovnéhopomerubolanavrhovateľkazaradenádoplatovejtriedy9,ktoráskutočnosť
bola potvrdená samotným odporcom. Odporca sám doznal, že pri zaradení navrhovateľky do tejto
platovej triedy nepostupoval v súlade so zákonom, čo mu bolo vytknuté aj inšpektorátom práce pri
vykonanej kontrole, takže ako bolo potvrdené štatutárnou zástupkyňou po vykonaní tejto kontroly bola
navrhovateľka zaradená do platovej
12Cpr/1/2012

triedy č. 8 a to na základe dodatku č. 2 ( čl. 277), s tým, že týmto dodatkom č. 2 bol upravený dodatok č.
1 v bode tarifná trieda, ktorým sa menila tarifná trieda z 9 na 8. Ostatné časti dodatku zostali nezmenené.
Ako bolo preukázané z dôkazu (čl. 267) s platnosťou od 1.4.2009 bola určená navrhovateľke výnimka
zo vzdelania a navrhovateľka bola zaradená do platovej triedy 9, ktorý dokument je neoddeliteľnou

súčasťou oznámenia o funkčnom plate ku dňu 1.4.2009. Podľa oznámenia o funkčnom plate (čl. 268),
bola navrhovateľka tak zaradená do platovej triedy 9 s platobným stupňom 12, s tarifným platom 580,50
euraosobnýmohodnotenímvovýške166eur, tedacelkovofunkčnýplatpredstavovalpodľauvedeného
oznámenia čl. 268 sumu 746, 50 eur. Podľa oznámenia o funkčnom plate od 1.1.2010 predstavoval
tarifný plat navrhovateľky 586,50 eur s osobným ohodnotením 166 eur. Od 1.12.2011 podľa oznámenia

o funkčnom plate, t.j. v čaše zaradenia navrhovateľky do platovej triedy 9 s platobným stupňom 12
predstavoval tarifný plat 586,50 eur, osobné ohodnotenie 100 eur, ktoré oznámenie bolo zasielané
navrhovateľke poštou dňa 4.2.2011 ( čl. 273). Po preradení navrhovateľky do platovej triedy 8 z platovej
triedy 9 s platovým stupňom 12 predstavoval tak tarifný plat navrhovateľky už sumu 535,50 eur ( čl.
276) s účinnosťou od 1.3.2011. Samotný odporca uviedol, že pri zaradení navrhovateľky do platovej

triedy 9 od 1.4.2009 porušil zákon, teda bolo povinnosťou odporcu tento nedostatok odstrániť, ktorý
aj odstránil a to zaradením navrhovateľky do nižšieho platového stupňa s tarifným platom vo výške
535 eur podľa tabuľky ( čl. 271) základná stupnica platových zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme. Ako bolo preukázané v rámci doplneného dokazovania navrhovateľke bol odňatý
osobný príplatok, ktorý bol pôvodne vo výške 166 eur a ktorý bol znížený o 66 eur a od 1.3.2011

tento príplatok bol v celej výške odňatý. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka
porušovala svoje pracovné povinnosti, bola viackrát upozornená na porušenie pracovnej disciplíny,
pričom súd opätovne dáva do pozornosti, že osobný príplatok sa zamestnancovi priznáva na ocenenie
mimoriadnych osobných schopností a dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonanie práce
nad rámec pracovných povinností. Zamestnávateľ pristúpi k zníženiu alebo odňatiu osobného príplatku,

ak nastala zmena podmienok stanovených pre poskytnutie osobného príplatku. Osobný príplatok bol
navrhovateľke pôvodne priznaný v čase, keď navrhovateľka aj podľa vyjadreniu odporcu, si plnila svoje
povinnosti, násl. ako bolo predložené z listinných dôkazov došlo na strane navrhovateľky k porušovaniu
pracovných povinností, bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, aj odstránenie nedostatkov,
dokonca bola upozornená aj na možnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ako vyplýva z

dôkazu na čl. 127. Odporca upozornil navrhovateľku za porušenie pracovnej disciplíny a organizačného
poriadku a ako vyplýva z tohto dôkazu bol jej od 1.2.2011 pôvodne osobný príplatok priznaný vo výške
166 eur znížený od 1.2.2011 o 66 eur, pričom zároveň upozornil odporca navrhovateľku za porušenie
pracovnej disciplíny, s tým, že toto upozornenie považuje za písomné upozornenie v zmysle § 63 ods.
1 písm. e/ Zákonníka práce a v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľ

upozornil navrhovateľku, že bude nútený skončiť pracovný pomer. Od 1.3.2011 bol osobný príplatok
navrhovateľke odňatý v celej výške a to z dôvodu ďalšieho porušovania pracovnej disciplíny, na čo
bola samotná navrhovateľka písomne upozornená ako aj ústne upozornená zo strany štatutárneho
zástupcu. Navrhovateľke bolo uložené aj pokarhanie a to písomným pokarhaním zo dňa 7.2.2011 (čl.
152). Je teda zrejmé, že odporca dôvodne odňal navrhovateľke osobný príplatok, keďže tento ako už

bolo uvedené nie je nárokovateľnou zložkou mzdy a tento sa priznáva zamestnancovi len za ocenenie
mimoriadnych pracovných schopný a dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonanie práce
nad rozsah pracovných povinností. Z uvedeného dôvodu tak je zrejmé, že zamestnávateľ pristúpil k
z níženiu a následne k odňatiu osobného príplatku, keďže nastala na strane navrhovateľky zmenapodmienok stanovených pre poskytnutie osobného príplatku a to z dôvodu opakovaného porušenia
pracovnej disciplíny, písomného upozornenia zo strany
12Cpr/1/2012

zamestnávateľa, čo odporca dokladoval náležitými listinnými dôkazmi. Navrhovateľka sa domáhala
doplatenia odchodného vo výške 434 eur z dôvodu, že podľa jej názoru malo byť jej vyplatené odchodné
vo výške 1.505 eur, pričom jej nesprávne bola vyplatená len suma 1.071 eur. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že navrhovateľke bolo vyplatené odchodné vo výške 1.071 eur, keď vychádzal

zamestnávateľ z jej tarifného platu vo výške 535 eur a to za obdobie rozhodné pre vyčíslenie tohto
odchodného, ktorým je druhý štvrťrok roku 2011, t.j. apríl- jún 2011, takže odporca vyčíslil odchodné
v správnej výške v súlade so zákonom. Zákon o odmeňovaní zamestnancov v § 10 ods. 2 zákona č.
553/2003 neustanovuje podmienky odňatia osobného príplatku, prípadne jeho zníženia ani viazanosť na
dôvody priznania. Ak zákon stanovuje, že návrh na zníženie alebo odňatie osobného príplatku podáva
vedúci zamestnanec, je zrejmé, že má existovať návrh a odsúhlasenie teda dva samostatné návrhy. V

danom prípade vedúcim zamestnancom navrhovateľky a štatutárnym zástupcom bola N., teda ten istý
subjekt, preto súd mal za to, že rozhodnutie štatutárneho zástupcu odporcu, t.j. N., ktorým znížila od
1.2.2011 a odňala od 1.3.2011 osobný príplatok subsumuje aj predloženie návrhu tak, ako to vyžaduje
zákon. Každá zmena k osobnému príplatku musí byť vykonaná prostredníctvom oznámenia o výške a
zložení funkčného platu, čo bolo v tomto prípade dodržané, Zákon č. 533/2003 Z.z. neupravuje

nesplnenie povinnosti zamestnávateľa tak, ako konštatoval aj odvolací súd, že nesplnenie povinnosti o
oznámenie dôvodov zníženia alebo odňatia osobného príplatku nemá za následok zachovania nároku
zamestnanca na osobný príplatok v pôvodnej výške, pretože rozhodujúce je, či pre zníženie alebo
odňatie osobného príplatku boli splnené podmienky vyplývajúce zo zákona.

Podľa § 76 ods. 5 Zákonníka práce ( účinného ku dňu 31.7.2011) Odstupné vypláca zamestnávateľ
po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu
mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Podľa§134ods.1 ZákonníkaprácePriemernýzároboknapracovnoprávneúčely (ďalejlen"priemerný

zárobok" ) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok, predchádzajúceho
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kal.

mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľky o doplatenie
odchodného vo výške 434 eur nie je dôvodný z dôvodu, že samotný odporca dodržal zákonný postup,

vyplatil navrhovateľke odchodné vo výške 1.071 eur, keď vychádzal správne z jej tarifného platu vo
výške 535 eur, takže skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, že odporca mal vyplatiť odchodné vo vyššej
sume, ako žiadala, teda vo výške 1.505 eur nie je dôvodné, keďže došlo k zníženiu a následne
odňatiu osobného príplatku navrhovateľke pre porušenie pracovných povinností s tým, že odporca
postupoval v súlade so zákonom a to zákonom č. 533/2003 Z.z. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že

osobný príplatok bol znížený a následne odňatý pre opakované porušenie pracovnej disciplíny zo strany
navrhovateľky, pričom dokonca navrhovateľka bola písomne upozornená, že pracovný pomer môže byť
zo strany zamestnávateľa ukončený výpoveďou, pričom samotný zamestnávateľ i napriek porušeniu
pracovnej disciplíny týmto spôsobom nepostupoval
12Cpr/1/2012

a využil len zákonnú možnosť na zníženie a násl. aj odňatie osobného príplatku, nakoľko došlo k zmene
skutočností od pôvodného priznania osobného príplatku vo výške 166 eur až po jeho definitívneho
odňatie z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky. Z uvedených
dôvodov tak súd návrh po doplnení dokazovania zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľaods.2citovanéhoustanoveniaodvolanieprotirozsudkualebo uzneseniu,ktorýmbolorozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.