Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710215374
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6710215374.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: H. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. R. XX, XXX XX R., proti žalovaným: 1/ N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. R. XX, XXX XX R., t. č. bytom Y.. J. L. XXXX/X, XXX XX F. U., zast. AK Dlhopolec s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, a 2/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.. J. L. XXXX/X, XXX

XX F. U., že vecné bremeno vzniklo vydržaním, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného
súdu v Zvolen č. k. 8C/157/2010-345, zo dňa 05.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov
konania v časti o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam na parc. č. X/, o výmere 582 m2 vedené ako
záhrady nachádzajúce sa v katastrálnom území R. zapísaných na LV č. XXX vo výške 100 % p o
t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd návrh žalobcu, že ako výlučný vlastník
stavby garáže bez súpisného čísla postavenej na parcele registra „C“ par. č. XX/X nadobudol vydržaním

vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými motorovými
vozidlami cez pozemok, parcela registra „C“ par. č. XX/X o výmere 64 m2 zastavené plochy a
nádvoria vytvorený geometrickým plánom č. 23/2011 vyhotoveným K.. H. Y. ALLGEO - Geodetická
kancelária, geodetom s miestom podnikania 269, 962 41 Bzovík, IČO: 34793305 autorizačne overený
dňa 28.02.2012 K.. T. S., úradne overeným dňa 10.03.2011 K.. R. H. pracovníkom Správy katastra V. z
a m i e t a . Žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v časti o zmietnutí nadobudnutia

vecného bremena vydržaním spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu pešo, osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami cez pozemok parcela registra „C“ par. č. XX/X o výmere 64 m2 zastavené plochy
a nádvoria kat. územie R. vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX vo výške 100 %. Žalobca má
právo na náhradu trov konania v časti o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam par. č.XX/X o výmere 582
m2 ako záhrady nachádzajúce sa v katastrálnom území R. zapísaných na LV č. XXX vo výške 100 %.“.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že okresný súd svojim prvým rozsudkom 8C/157/2010-200 zo
dňa 28.03.2012 žalobe v časti, ktorou (po zmenách pôvodného žalobného návrhu) žalobca požadoval
určiť, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 582 m2 vyhovel (výrok
I.) a v časti, kde sa žalobca ako výlučný vlastník stavby garáže postavenej na parcele č. XX/X domáhal,
že mu vzniklo vecné bremeno vydržaním, ktoré spočívalo v práve prechodu a prejazdu pešo, osobnými,
nákladnými vozidlami cez pozemok par č. XX/XX o výmere 64 m2, katastrálne územie R., zamietol

(výrok II.). Uvedený rozsudok vo výroku I. nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2012. Na odvolanie
žalobcu voči zamietavému výroku Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 04.09.2013 č.k. 15Co/128/2012 - 241 rozsudok v zamietavom výroku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Okresný súd v (tomto) ďalšom konaní opätovne nemohol vyhovieť návrhu žalobcu v časti, že
mu vzniklo vyššie uvedené vecné bremeno vydržaním. Zo strany žalobcu nedošlo od zrušenia prvého

rozsudku k produkovaniu takých dôkazných prostriedkov, ktoré by preukazovali skutočnosť, či žalovaný
mohol nadobudnúť právo vecného bremena prechodu cez novovytvorenú parcelu XX/X, rovnako ako
v prvom rozsudku sa ani v rámci dokazovania v ďalšom konaní žiadnym spôsobom nepreukázalo, že
žalobca resp. jeho právny predchodca mohli byť v dobrej viere, že došlo k vzniku vecného bremena.
Je jednoznačné, že žalobca resp. jeho právny predchodca, ktorý sám potvrdil, že si nebol vedomý, že

by niekedy jemu prislúchalo právo vecného bremena prechodu k tomuto pozemku (mal zato, že „to
bolo obecné“), že takéto vecné bremeno vzniklo vydržaním, nakoľko nebol preukázaný právny úkon, z
ktorého by malo právo vecného bremena vzniknúť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal tiež
na to, že skutočnosť, či žalobca má, alebo nemá prístup k predmetnej nehnuteľnosti - garáži aj zo svojho
pozemkujevtomtoprípadebezpredmetnázdôvodu,žesúdpodľa§216ods.1CSPjeviazanýžalobným
návrhom žalobcu, kde sa žalobca v tomto konaní domáha toho, že vecné bremeno vzniklo vydržaním a

nedomáha sa, aby súd zriadil vecné bremeno v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strany vo veci.
Žalobca bol v celom rozsahu úspešný vo veci určenia vlastníctva k nehnuteľnosti - pozemku par. č. XX/
X o výmere 582 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území R., zapísaného na LV č. XXX. Žalobca

ani nemal inú možnosť ako domáhať sa žalobou na súde o určenie vlastníctva týchto nehnuteľností z
toho dôvodu, že katastrálny úrad pôvodný rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/155/98-33 zo
dňa 21.10.1998, kde už predtým určil, že žalobca je vlastníkom tejto nehnuteľnosti nezapísal, pričom
predmetná nehnuteľnosť bola neskôr predaná žalovaným 1/ a 2/ s tým, že keďže došlo k ďalšiemu
prevodu nebolo už možné na základe vyššie uvedeného rozsudku vykonať zápis do katastra. Vo výroku,

v ktorom súd návrh zamietol, t.j. že nedošlo k vzniku vecného bremena vydržaním, v tejto časti boli
úspešní v celom rozsahu žalovaní 1/, 2/ , preto majú právo na náhradu trov konania vo výške 100%
voči žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná 1/ v zákonnej lehote odvolanie voči výroku o trovách konania,

ktorým súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako úspešnému v časti o
určenie vlastníctva k nehnuteľnosti par. č. XX/X o výmere 582 m2 vedenej ako záhrady nachádzajúcej
sa v katastrálnom území R., zapísanej na LV č. XXX. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil v
napadnutej časti tak, že nárok na náhradu trov žalobcovi neprizná, zároveň aby žalovanej priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná 1/ považuje za spravodlivé a zákonné, aby súd žalobcovi náhradu trov nepriznal s odkazom
na ust. § 257 CSP, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pozemok, ku ktorému sa žalobca domáhal
určenia svojho vlastníckeho práva žalovaná 1/ nadobudla dobromyseľne od pôvodných žalovaných I. až
IV. (pozn. KS: Y. R., R. R., Y. R., T. R.) spolu so žalovaným 2/ v dobrej viere s tým, že pôvodní žalovaní

pozemok, ktorí im predali, nadobudli dedením. Predmetný pozemok teda nadobudli od nepravých
dedičov, ktorým dedičstvo bolo potvrdené. Vo vzťahu k žalobcovi teda boli spolu so žalovaným 2/
chránení tak, ako keby boli predmetný pozemok nadobudli od oprávnených dedičov. Napriek tomuto
ich nespochybniteľnému právnemu postaveniu a nespochybniteľnému vlastníctvu, vo vyjadrení súdu
doručenému dňa 31.01.2011 uviedli, že uznávajú spôsob, akým žalobca v minulosti tento pozemok

nadobudol (pozn. KS: kúpnou zmluvou zo dňa 10.05.1995 od predávajúcich T. F. st. a ml., E. V. a E.
Q.)) a tiež, že uznávajú vlastnícke právo žalobcu. Z tohto ich postoja nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že
žalobca má nárok na náhradu jeho trov konania. Žalovaná 1/ má zato, že sa spolu so žalovaným 2/ k
žalobcovi zachovali veľkoryso, a na základe ich dobrej vôle a rešpektovania dobrých mravov, s nárokom
žalobcu týkajúcim sa určenia jeho vlastníckeho práva súhlasili. Práve v tomto ich postoji vidia žalovaní

1/ a 2/ dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd nemal žalobcovi priznať nárok na
náhradu trov od žalovaných. Žalovaná 1/ nepovažuje za správne, aby niesla následky za (ne)konanie
žalobcu resp. katastrálneho úradu, ktorých (ne)konaním nastala situácia, že rozsudok Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 13C/155/98-33 zo dňa 21.109.1998 nebol do katastra nehnuteľností zapísaný ani do roku
2010, kedy predmetný pozemok nadobudli kúpou od pôvodných žalovaných 1/ až 4/.

6. Žalobca navrhol rozsudok potvrdiť, vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že on žalovaných a konkrétne aj
žalovanú1/upozornilnato,žepozemok,ktorýchcúkúpiťniejepozemoktých,ktoríhopredávali,pretože
on už v tom čase mal rozsudok Okresného súdu vo Zvolene č. k. 13C/155/98-33 zo dňa 21.10.1998 otom, že je jeho. Žalovaná 1/ so žalovaným 2/ mu vtedy povedali, že tento rozsudok je falošný, a vyzvali
ho, aby si odpratal veci, ktoré má na tomto pozemku, pretože to bude ich pozemok. Keďže nesúhlasil
s vyprataním svojho pozemku, žalovaní 1/ a 2/ mu navrhli, aby išli na kataster a tam si overili, či hovorí

pravdu alebo nie. Na katastrálnom úrade im povedali, že rozsudok nie je zapísaný, súd im rozsudok
neposlal na zápis, na čo žalobca doniesol kópiu doručenky z Okresného súdu Zvolen o doručení tohto
rozsudku a následne navrhol žalovaným 1/ a 2/, aby odstúpili od kúpnej zmluvy, pretože predávajúci ich
uviedli do omylu a predali im aj jeho parcelu. Žalovaní 1/ a 2/ reagovali tak, že v tom nevidia problém
a kúpnu zmluvu nebudú rušiť. Teda žalovaní 1/ a 2/ neboli voči žalobcovi ústretový tak, ako to opísali

v odvolaní a nekonali na základe rešpektovania dobrých mravov, pretože mali vedomosť o tom, že
pozemok je žalobcu a aj tak ho kúpili a žalobca sa musel o svoje vlastné pozemky súdiť, aby ich dostal
späť.

7. Žalovaní 1/ a 2/ na vyjadrenie žalobcu nereagovali.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. Z dikcie cit. ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy O. s. p.
v ust. § 150 ods. 1, kedy súd „mohol“ nepriznať náhradu, podľa súčasnej právnej úpravy CSP súd
v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov „neprizná“. Avšak, tak ako

podľa predchádzajúcej právnej úpravy O. s. p., aj podľa platnej právnej úpravy CSP ide o zákonné
ustanovenie, ktoré súd nemôže aplikovať kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách. Aplikácia ust. § 257 CSP, ktorá je naviazaná na dôvody hodné osobitného zreteľa, predstavuje
výnimku, resp. aplikuje sa iba vo výnimočných prípadoch. O tom, či ide o výnimočný prípad rozhoduje
súd. Za dôvody hodné osobitného zreteľa je možné považovať najmä majetkové, sociálne, osobné i

ďalšie okolnosti v konkrétnom prípade (napr. aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj
strán sporu v priebehu konania, okolnosti dané charakterom samotného konania a pod.). Predmetné
ustanovenie slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto hájil svoje ohrozené alebo
porušené práva, by obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti vynaložil.

12. Vyššie uvedená nespravodlivosť pritom nemôže byť daná len samotným faktorom postoja strán, či
správania sa strán v priebehu konania, ako namieta v odvolaní žalovaná 1/, ktorá za dôvody hodné
osobitného zreteľa považuje skutočnosť, že už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.01.2011 ona
a žalovaný S. Z. (t.č. žalovaný 2/) uviedli, že uznávajú spôsob, akým žalobca v minulosti predmetný
pozemok nadobudol a tiež, že zároveň uznávajú vlastnícke právo žalobcu. Odvolací súd zastáva názor,

že táto skutočnosť sama o sebe nie je spôsobilá privodiť aplikáciu ust. § 257 CSP súdom pri rozhodovaní
o trovách konania. A z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP neobstojí ani obrana žalovaných, že predmetný
pozemok nadobudli dobromyseľne od nepravých dedičov, ktorým dedičstvo bolo potvrdené, a teda že vo
vzťahu k žalobcovi sú chránení tak, ako keby predmetný pozemok nadobudli od oprávnených dedičov.
Navyše v súvislosti so žalovanou 1/ namietanými skutočnosťami možno mať za preukázané tvrdenie

žalobcu, že žalovaných ešte pred podaním žaloby upozorňoval, že pozemok ktorí chcú kúpiť nie je
tých čo ho predávali, pretože už v tom čase mal k dispozícii rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k.
13C/155/98-33 zo dňa 21.10.1998. Žalovaní ho však neuznávali, rozsudok považovali za falošný, o čom
podľa názoru odvolacieho súdu svedčí text podania žalovaných, ktoré je založené v súdnom spise na
č. l. 80-83 - ich vyjadrenie zo dňa 31.01.2011, na ktoré poukazovala žalovaná 1/ v odvolaní, v znení:

„V prípade, ak sa v konaní preukáže, že kópia rozsudku, ktorú navrhovateľ predložil v tomto konaní sa
zhoduje s originálom rozsudku, je zrejmý a odporkyňa 5/ (t. č. žalovaná 1/) a odporca 6/ (t. č. žalovaný
2/) uznávajú spôsob, akým navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k pozemku a zároveň uznávajú
vlastníctvo navrhovateľa k pozemku.“13. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky uvádzané v odvolaní a dospel k záveru, že okresný súd
pri rozhodovaní o trovách konania použil správne ustanovenie o trovách konania, keď vo veci aplikoval

ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V rozhodovanom prípade bol nárok žalobcu na náhradu daný týmto ustanovením. Okresný
súd nemal za preukázanú existenciu takých dôvodov, ktoré by spĺňali zákonné požiadavky dôvodov
hodných osobitného zreteľa, v dôsledku čoho by súd musel výnimočne aplikovať v danom prípade pri
rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 257 CSP. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite

vysvetlildôvody,prektoréotrováchkonaniarozhodolspôsobomakývyplývazvýrokovejčasti rozsudku,
citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje závery.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).