Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Er/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202046
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5815202046.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: V. T., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom L., L. K. XXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Jaroslavom Kabáčom, ml., Exekútorský úrad so sídlom Trojičné námestie 191, Tvrdošín, v konaní pre
vymoženie pohľadávky vo výške 1.813,07 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 93,80
Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo dňa 13.04.2015 pod č. 5507 032115 poveril podľa § 45 ods. 1 Zákona NR

SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný
poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej
mu voči povinnému.

2. Súdny exekútor oznámil súdu dňa 24.06.2019 úmrtie povinného a skutočnosť, že dedičské konanie
po povinnom bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

3. Podľa § 243h, ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa
ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd zistil, že povinný zomrel dňa 17.10.2017 a dedičské konanie po ňom sp. zn. 2D/1/2018 Dnot
4/2018 bolo zastavené pre nemajetnosť z čoho vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

7. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

8. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov exekúcie je poskytnúť účastníkovi, ktorému to priamo
priznáva zákon, a za ktorého sa považuje aj súdny exekútor pre ten úsek konania v ktorom sa rozhoduje
o jeho nároku na náhradu trov exekúcie, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti
s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

12. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 131,03 Eur s DPH.
Táto odmena sa skladá z odmeny vo výške 79,68 Eur, náhrady za hotové výdavkov vo výške 29,51
Eur + 20% DPH.

13. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak

exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

15. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

16. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného
poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné
práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor
povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní

trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len
za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané,
či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise, a ktoré boli účelné.

17. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorom a po

prevereníúkonovexekučnejčinnostiobsiahnutýchvpripojenýchlistináchapriznalsúdnemuexekútorovi
náhradu trov exekúcie vo výške 93,80 Eur s DPH.

18. Súd priznal exekútorovi podľa § 14 ods. 2 vyhlášky odmenu vo výške 59,76 Eur, pretože súd
mal z exekučného spisu za preukázané, že súdny exekútor vykonal 18 úkonov podľa § 15 ods. 1

vyhlášky. Jednalo sa o tieto úkony : 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32
Eur, 4x doručenie príkazu na začatie exekúcie vo výške 13,28 Eur, 1x doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie vo výške 3,32 Eur, 3x zisťovanie bydliska povinného vo výške 9,96 Eur, 6x zisťovanie
platiteľa mzdy povinného vo výške 19,92 Eur, 2x zisťovanie majetku povinného vo výške 6,64 Eur
a 1x zisťovanie účtu povinného. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za tieto úkony: 6x

zisťovanie platiteľa mzdy povinného, nakoľko súdny exekútor nepreukázal vykonanie týchto úkonov v
exekučnom spise. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 17,60 Eur,
ktorá pozostáva z náhrady poštovného za doručené zásielky, ktorých odoslanie mal súd preukázané
z exekučného spisu priloženými doručenkami. Taktiež mu bola priznaná náhrada za poplatky vo
výške 0,80 Eur za poskytovanie súčinnosti a vykonané lustrácie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi

náhradu za telefonické rozhovory a režijné náklady priamo súvisiace s exekúciami ako kancelársky
papier, toner, obal spisu, atď., nakoľko súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp.
nespochybniteľnú výšku, a ani ich presne nešpecifikoval. Navyše súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že
pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za
kancelársky materiál je riešená aj v stanovisku Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008,
kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného

zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či
znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj
iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých

úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve
nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj
účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V odmene súdneho exekútora je
zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou a v zmysle §
22 vyhlášky jednou z podmienok priznania náhrady hotových výdavkov je , aby tieto náklady boli účelne

vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom za účelne vynaložené výdavky možno
považovať iba výdavky, ktoré boli exekútorom preukázateľne vynaložené (zdokladované) a mohli viesť
k uspokojeniu nárokov oprávneného. Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových
výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované
a preukázané. Súd zdôrazňuje, že súdny exekútor je povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na

preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Nakoľko je súdny exekútor
platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej
hodnoty vo výške 20 %.

19. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

20. Súd zaviazal oprávneného, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie na základe § 203 ods.

2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia a výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. m) CSP v
spojení s § 9a ods. 1 EP).

Proti výroku II. v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 5 EP a
contrario, § 355 ods. 2 a contrario Civilného sporového poriadku - ďalej len ako „CSP“ v spojení s §
9a ods. 1 EP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).