Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116200588
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116200588.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v spore žalobcu P. A., nar. XX.XX.XXXX,

štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Q. XXXX/X, S. proti žalovanému T. H., nar. XX.XX.XXXX,
štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom D. č. XXXX/XA, S., o neplatnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 31.08.2008
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti - pozemku parc.č.
XXX - záhrada vo výmere 882 m2, zapísaná v časti B/1 LV č. XXXX v k.ú. I. - Q. schválená správou

katastra S. pod V XXX/XXXX dňa 12.03.2008 je neplatná. Uviedol, že v období od októbra 2007 a v
priebehu roka 2008 mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v lokalite I. - Q. s výlučným a jediným zámerom
výstavby rodinného domu. Jeho kritériá spĺňala nehnuteľnosť, ktorú ponúkala na svojej internetovej
stránkerealitnákanceláriaPrváTrenčianskaRealitná,s.r.o.sosídlomBraneckéhoč.14,Trenčín,IČO36
335 606. Všetky náležitosti ponuky a predaja predmetnej nehnuteľnosti zabezpečoval pracovník realitnej
kancelárie S. I.. Obec I. - Q. mu cestou starostu obce pod č. XXX/XXXX zo dňa 29.10.2007 písomne
potvrdila, že pozemok č. XXX o výmere 882 m2 evidovaný na LV č. XXXX v k.ú. I. - Q. je v zmysle

územného plánu obce určený na účely výstavby rodinného domu. Obec žalobcu neupozornila, že do
tejto nehnuteľnosti zasahuje ochranné pásmo plynovodu, ktorý tam bol uložený od roku 1985. Logicky
o tomto musel vedieť aj žalovaný pri vybavovaní stavebného povolenia, o čom žalobcu neinformoval.
Žalobca dňa 19.01.2008 zadal vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosť súdnym znalcom G..
D. M., v ktorom znalec uviedol, že parc.č. XXX je určená na zastavanie rodinným domom. Ako
podklad k zastavaniu pozemku rodinným domom bolo predložené potvrdenie obce Chocholná - Velčice
a projektová dokumentácia k výstavbe rodinného domu žalovaného ako vlastníka pozemku z roku 2000.

Žalovaný napriek tomu, že obec pozemok deklarovala ako stavebný pozemok, od stavby ustúpil, pretože
zistil, že povolenia od plynárov nedostane z dôvodu ochranného pásma plynovodu zo zákona. Napriek
tomu deklaroval pred predajom, že predáva stavebný pozemok, dokladal to projektovou dokumentáciou,
povolením stavby, navýšil tým jeho cenu, o čom informoval aj realitnú spoločnosť, ktorá predaj
sprostredkovala. Pred žalobcom boli žalovaným aj predstaviteľom obce zamlčané zásadné informácie
o povahe nehnuteľnosti, ktorá v skutočnosti nebola stavebným pozemkom, ale len pozemkom, pritom
žalobca v tejto lokalite mal výlučne záujem o kúpu stavebného pozemku. Žalobca kúpil v podstate

bezcenný pozemok a peniaze za kúpu boli od neho získané v rozpore so zákonom, pretože žalovaný ako
vlastník nehnuteľností zakomponoval do predajnej zmluvy nepravdivé údaje. Žalovaný pred uzavretím
kúpnej zmluvy pred žalobcom, realitnou kanceláriou a znalcom vedome uvádzal nepravdivé skutočnosti.
Žalovaný zásadným spôsobom ovplyvňoval žalobcu nepravdivými informáciami, predstieral okolnosti,ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Žalovaný jednal ľstivo v spojení s nepravdivou
informáciou. Žalovaný konal v úmysle obísť zákon a dobré mravy. Žalobcu uvádzal do omylu aj starosta
obce, ktorý pred žalovaným a žalobcom uvádzal informácie, ktoré boli v rozpore so skutočnosťou.

Žalobca pod vplyvom odporcu a okolností pred uzavretím kúpnej zmluvy predmetnú zmluvu uzavrel a
uzavrel aj zmluvu o úvere v ČSOB Trenčín na sumu 209.500,- Sk. Dôvodom použitia spotrebiteľského
úveru bola kúpa pozemku na výstavbu rodinného domu. Zo zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva,
že predmetom je pozemok na výstavbu rodinného domu. Obec na požiadanie nového vlastníka vydala
stanovisko, že v zmysle územného plánu je možné na pozemku rodinný dom umiestniť, vlastník

pozemku však nepristúpil k vybaveniu platného územného rozhodnutia o umiestnení rodinného domu
na tomto pozemku. Nie je zistené, či uvedenia do omylu žalobcu vykonal žalovaný sám, alebo v
spojení so starostom obce. Na základe uvedených skutočností dňa 31.01.2008 žalobca kúpil od
žalovaného predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, ktorá bola
zavkladovaná pod číslom vkladu V XXX/XX. Žalobca poukázal na zásadný rozpor medzi skutočným
právnym stavom oproti vyhláseniu žalovaného v kúpnej zmluve, kde žalovaný ako predávajúci vyhlásil,

že na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadna právne vady v prospech tretích osôb, čo však
nie je pravdou, pretože žalovaný zamlčal pred a pri predaji nehnuteľnosti zásadné skutočnosti o
bremene ochranného pásma, čím zásadným spôsobom ovplyvnil konanie, vôľou a zámery žalobcu,
ktorý bol presvedčený, že kupuje stavebný pozemok. Z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva,
že žalovaný v roku 2000 mal záujem stavať, ale vo veci nekonal. Pri získaní stavebného povolenia, ktoré

predložil znalcovi, musel osloviť aj plynárov, ktorý mu nemohli zo zákona vyhovieť z dôvodu ochrannej
zóny plynového potrubia. To znamená, že v čase predaja vedel, že nehnuteľnosť nie je stavebným
pozemkom, ale predávala nehnuteľnosť, ako keby stavebným pozemkom bola. Záujem o výstavbu
rodinného domu žalovaný deklaroval aj pred svedkami. Konanie žalovaného takto obchádza zákon
uvádzaním nepravdivých skutočností, uvedenie do omylu žalobcu hodnotil ako konanie žalovaného

proti žalobcovi, teda priamym protiprávnym konaním pod vplyvom ktorého nehnuteľnosti žalobca kúpil..
Vyslovil podozrenie, že žalovaný konal v rozpore so zákonom, pretože pred uzavretím kúpnej zmluvy
poznal skutočný právny stav nehnuteľnosti, ktorý zámerne zatajoval, zneužil žalobcov záujem o kúpu,
jeho neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, čím v rozpore so zákonom závažným
spôsobom žalovaný ovplyvnil konanie žalobcu, uviedol ho do omylu, ktorý, ak by v omyle nebol, nikdy by

predávanú nehnuteľnosť nekúpil. Podľa žalobcu je tu dôvodný predpoklad, že v reálnom čase žalobca
so žalovaným uzavreli zmluvu, kde žalobca na základe vzniknutého právneho stavu tento právny úkon
nemohol vykonať slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, teda právne úkony spojené so zmluvou sú
neplatné, pretože svojim obsahom a účelom odporujú zákonu, alebo ho obchádzajú alebo sa priečia
dobrým právo. Konanie žalovaného je v rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka, keďže zámerné

uvedenie žalobcu do omylu, zatajenie zásadných informácií k pozemku s cieľom podvodným predajom
získať neoprávnený majetkový prospech žalovaným negatívne ovplyvnilo jeho vôľu a vážnosť žalobcu,
ktoré sú základné náležitosti vôle. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že
žalobou o nápravu protiprávneho stavu môže vzniknúť právna istota žalobcu s dosiahnutím pôvodného
právneho stavu. Vôľa žalobcu smerovala k získaniu stavebného pozemku, podľa žalovaného smerovala

k predaju pozemku ako stavebného aj napriek tomu, že stavebným pozemkom nebol. Konanie oboch
účastníkov zmluvy teda smerovala k dvom rôznym cieľom ku škode žalobcu. Vo veci žalovaný konal v
rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, preto je právny úkon
absolútne neplatný.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 12.07.2016 uviedol, že žalobca svoje tvrdenie o neplatnosti zmluvy v zmysle
§ 37 a § 39 Občianskeho zákonníka ničím nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že by konanie žalovaného
spôsobilo jeho neplatnosť. Poukázal na vyjadrenie G.. S. Q. pred vyšetrovateľom PZ, keď uviedol, že nie
je možné povedať, že na predmetnom pozemku nie je možné stavbu umiestniť. V liste SPP Distribúcia
zo dňa 28.05.2015 sa priamo uvádza, že nie je vyjadrením pre účely konania podľa zákona č. 50/1976

Zb.. Kúpna zmluva zo dňa 31.01.2008 je platný právny úkon, ktorý so žalobcom urobili slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne. Zmluva svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza ani sa
nepriečidobrýmprávom.Žalobcoviaakokupujúcemuuviedolprostredníctvomrealitnejkancelárievšetky
dostupné a pravdivé informácie. Mal zato, že žalobca v žalobe ničím nepreukázal také skutočnosti, ktoré
by zakladali neplatnosť kúpnej zmluvy ako právneho úkonu. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

3. Na pojednávaní dňa 30.09.2016 žalobca uviedol, že o tom, že na pozemku nie je možné stavať,
sa dozvedel až potom, keď tento pozemok chcel predať. Zo strany žalovaného a možno zo strany
starostu mu boli tieto skutočnosti zamlčané, nepovedané. Na uvedenom pozemku sa stavať nedá, lebomu to zamietla SPP Distribúcia z dôvodu, že pozemok spadá do bezpečnostného pásma. Toto nevedel
a nepovedal mu to ani starosta obce a ani žalovaný. Chcel kúpiť stavebný pozemok, na ktorom by
postavil rodinný dom, avšak na tomto pozemku nie je možné stavať. O vydanie územného rozhodnutia

a stavebné povolenie nepožiadal, predložil potvrdenia obce o tom, že na uvedenom pozemku je možné
stavať, z ktorého vychádzal. Na SPP Distribúcia sa so žiadosťou o potvrdenie obrátil z dôvodu, že pri
predaji predmetného pozemku sa ho potenciálny kupec dotazoval, či cez predmetný pozemok nejde
nejaké potrubie. Chcel mu uvedené preukázať, a preto požiadal o vyjadrenie SPP Distribúcia, ktorí mu
oznámili, že síce cez predmetný pozemok potrubie nejde ale tento spadá do bezpečnostného pásma

vysokotlakového potrubia plynu. Pri kúpe si bol predmetný pozemok obhliadnuť dva alebo trikrát. Pri
obhliadke videl, že neďaleko je stanica plynu, na ktorú sa vzťahuje 10 m ochranné pásmo. To, že je tam
potrubie s bezpečnostným pásmom 150 m nevedel. Katastrálnu mapu si pozrel na internete. Žalovaný
mu uvádzal, že situácia je u neho taká, že má všetko vybavené a že by na tej parcele mohol začať zajtra
stavať, preto nemal žiadne podozrenie o takýchto skutočnostiach, ktoré vyšli neskôr najavo. Starosta mu
povedal, že o ten pozemok mal záujem pre svoju dcéru, ktorej však kúpil iný pozemok. Nepamätal si, či

kúpnu zmluvu pred jej podpisom jeho matkou čítal. Uzavretie zmluvy prebiehalo tak, že našiel ponuku o
predaji na internete, pán Chobot mu ukázal fotky a povedal mu rozmery a umiestnenie pozemku. O plyne
mu nič nehovoril. Pozemok sa mu páčil. Pán I. mu ponúkol pomoc pri vybavení úveru. Pozemok boli
pozrieť. Potom uzavreli zmluvu. V tom čase pracoval v Anglicku. Zmluvu za neho podpisovala matka.
Nepamätal si, ako bola dojednaná kúpna zmluva, je možné, že ju pripravil pán I.. Žalobca pri podpise

zmluvy nebol. Jeho mama ho pri podpise ani pred podpisom nekontaktovala, aby mu oznámila, čo je
obsahom tejto zmluvy. Poukázal na to, že v kúpnej zmluve je uvedené, že sa jedná o záhradu a nie je
uvedené, že je to stavebný pozemok. Kúpna cena za záhradu je neprimeraná ak by mal pozemok slúžiť
iba na účely záhrady a nie na účely stavebného pozemku.

4. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.09.2016 a dňa 27.01.2017 uviedol, že dostal od starostu rovnaký
súhlas, ako predložil žalobca. Na tom pozemku mienil stavať, dal si vyhotoviť projekt vrátane projektu
plynovej prípojky. Nakoniec kúpil pozemok na Juhu a tento pozemok chcel asi po štyroch rokoch
predať. So starostom sa proti žalobcovi nespolčil. S G.. Q. jednal dvakrát, prvý raz, keď mu zamietol
stavbu z dôvodu, že sa jednalo o rekreačný dom a povedal mu, že to má prerobiť na rodinný dom,

keďže v obci rekreantov nepotrebuje, ale má záujem o štandardných obyvateľov, ktorí budú dom trvalo
užívať. Druhýkrát mu projektant prerobil projekt v označení z rekreačného domu na rodinný dom, a ten
projekt mu tam doniesol. Na základe tohto projektu mu dal starosta súhlas, ktorého text bol rovnaký
ako v súhlase pre žalobcu. Pozemok vyčistil, pripravil na stavbu a zabezpečil naň elektrickú prípojku.
Potom ho predával cez realitnú kanceláriu. Nepodával žiadosť na vydanie územného rozhodnutia a

stavebné povolenia. Projekt, ktorý mal, zohľadňoval aj plynovú prípojku a nie je v správe uvedené
nič o bezpečnostnom pásme ani o vysokotlakovom potrubí, je v ňom navrhnuté pripojenie domu na
plyn. Kúpnu zmluvu podpísal, ale celý predaj bol riešený cestou realitnej kancelárie. Kupujúceho našiel
realitný maklér pán I., ktorý mal celú dokumentáciu. Bol presvedčený, že na tom pozemku sa dá postaviť
rodinný dom. Pozemok predával štyri roky po tom, ako postavil dom na Juhu. Žalobcovi a iným ľudom

nepovedal, že na pozemku môže hneď začať stavať. O bezpečnostnom pásme plynovodu nevedel. Dal
si urobiť projekt a projektant na túto skutočnosť neprišiel. O pripojenie do distribučnej siete plynu pre
uvedený pozemok nepožiadal. Vybavil si iba elektrickú prípojku. Poukázal na to, že starosta za celý ten
čas vydával potvrdenia ale neprišiel na to, že má v obci vysokotlakové potrubie plynu. Nepamätal si,
že by pánovi O. povedal, že môže zajtra na pozemku stavať, a ak by mu to povedal, tak iba z dôvodu,

že mu starosta dal uvedené potvrdenie. Všetky papiere dal realitnej kancelárii, ktorá vybavovala všetky
náležitosti. Predmetnú parcelu kúpil tiež ako stavebný pozemok. Projektant, ktorý mu odovzdal projekt
mu neuviedol, že by tam malo byť vysokotlakové potrubie plynu. Projektant mu zaznačil iba nízkotlakové
potrubie vedené pri ceste. O tom, že je tam vysokotlakové potrubie sa vôbec nezmienil, uvedené z
projektu vôbec nevyplýva.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného svedkov G.. S. Q., S. I. st., O. A., S.
A., G.. D. M., oboznámením sa s podanou žalobou, kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.2008, čestným
prehlásením F. O. zo dňa 07.01.2016, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.02.2008, zmluvou
o zriadení záložného práva zo dňa 30.01.2008, znaleckým posudkom Ing. Ladislava Horného č. XX/

XXXX zo dňa 20.01.2008, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice zo dňa 26.10.2007 a
dňa 07.09.2015, výpisom z LV č. X pre k.ú. Chocholná - Velčice zo dňa 20.01.2008 a dňa 04.12.2015,
potvrdeniami obce Chocholná - Velčice č. XXX/XXXX zo dňa 29.10.2007, č. SU XXX/XXXX zo dňa
30.08.2010, č. SU XXX/XXXX zo dňa 09.09.2014, vyjadrením SPP Distribúcia s mapou zo dňa04.02.2015, stanoviskom SPP Distribúcia zo dňa 28.05.2015, uznesením Okresného riaditeľstva PZ
zo dňa 07.12.2015, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, výpis z obchodného registra Prvá
Trenčianska Realitná, s.r.o., verejnou vyhláškou o oznámení o prerokovaní návrhu zmeny územného

plánu obce zo dňa 23.05.2007, ponukami realitných kancelárií, správou obce za rok 1996, projektovou
dokumentáciou zmeny územného plánu obce z 04/2007 a z 06/2013, vyjadrením žalovaného zo dňa
12.07.2016,technickousprávourekreačnéhodomunaparc.č.XXXvobciChocholná-Velčice,prezretím
snímok katastrálnej mapy so zobrazením parc.č. XXX v obci Chocholná - Velčice a zistil tento skutkový
stav:

6. V čestnom prehlásení zo dňa 07.01.2016 F. O. uviedol, že mu žalovaný tvrdil, že má všetko vybavené
na výstavbu rodinného domu, že zajtra môže začať stavať.

7. Kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.2008 žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi ako kupujúcemu,
ktorý kúpnu zmluvu podpísal v zastúpení O. A., nehnuteľnosť zapísanú správou katastra Trenčín pre

okres Trenčín, obec Chocholná - Velčice, k.ú. Chocholná - Velčice na LV č. XXXX, ktorej bol predávajúci
výlučným vlastníkom v podiele 1/1, a to pozemok parc.č. XXX - záhrada o výmere 882 m2 zapísaný v
časti pod B/X predmetného LV. Predávajúci predmetnú nehnuteľnosť nadobudol titulom kúpy s vkladom
vlastníckeho práva pod V XXX/XX. Žalovaný ako predávajúci nehnuteľnosť predal tak, ako stojí a leží do
výlučného vlastníctva kupujúcemu za kúpnu cenu 1.000.000,- Sk. Žalovaný vyhlásil, že na predmetných

nehnuteľnostiach neviaznu žiadne záložné práva, okrem uvedeného v čl. III., vecné bremená, iné ťarchy
alebo právne vady, záväzkovo-právne a vecno-právne vzťahy v prospech tretích osôb. Žalobca ako
kupujúci prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyhlásil, že pozná stav kupovaných nehnuteľností
z obhliadky na mieste samom, z ich stavom je spokojný a v takomto stave ich aj kupuje. Po prečítaní
kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu uzavreli slobodne, vážne, s dobrým úmyslom, zmluva

nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a spôsobilosť k právnym úkonom u
žiadneho z nich nie je žiadnym spôsobom obmedzená, čo potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve.

8. Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 01.02.2008 Československá
obchodná banka, a.s. ako banka uzavrela s dlžníkmi - žalobcom, O. A., S. A. zmluvu o úvere s výškou

úverového limitu 209.500,- Sk.

9. Zmluvou o zriadení záložného práva uzavretou medzi Československou obchodnou bankou, a.s. ako
záložným veriteľom, žalovaným ako záložcom, žalobcom ako dlžníkom zmluvné strany zriadili záložné
právo k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi

vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 31.01.2008 vo výške 790.500,- Sk.
Predmet zabezpečenia je špecifikovaný v zmluve o zriadení záložného práva ako pozemok pre výstavbu
rodinnéhodomu,Chocholná-Velčice,naparc.CKNč.XXX-záhradyovýmere882m2,všetkozapísané
na LV č. XXXX podľa výpisu z LV zo dňa 26.10.2007 pre k.ú. Chocholná - Velčice.

10. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Horného č. XX/XXXX zo dňa 20.01.2008 vyplýva,
že znalec vychádzal z podkladov dodaných zadávateľom, ktorými bol výpis z katastra nehnuteľností
z LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice zo dňa 26.10.2007, kópie z katastrálnej mapy pre k.ú.
Chocholná - Velčice, potvrdenia o charaktere pozemku vydaného obcou Chocholná - Velčice č. XXX/
XXXX zo dňa 29.10.2007, z podkladov získaných znalcom obhliadkou skutkového stavu nehnuteľnosti

a fotodokumentáciou. Podľa bodu 1.2. posudku parcela je určená na zastavanie rodinným domom.
K zastavaniu pozemku rodinným domom bolo predložené potvrdenie obce Chocholná - Velčice a
projektová dokumentácia k výstavbe rodinného domu predchádzajúceho vlastníka pozemku z roku
2000.Zanalýzyvyužitianehnuteľnostivyplýva,ženehnuteľnosťjeuvažovanáperspektívnenavýstavbu,
k čomu bolo predložené stavebné povolenie. Pozemok môže byť napojený na dostupné inžinierske

siete v lokalite - obecný vodovod, plyn a elektrinu vedené pozdĺž priľahlej komunikácie. Znalec stanovil
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 980.000,- Sk.

11. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice zo dňa 26.10.2007 vyplýva, že žalovaný bol
v podiele 1/1 vlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra C parc.č. XXX - záhrady o výmere 882 m2.

Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený správou katastra pod č. V XXX/XX.
Na predmetnom LV neboli zapísané žiadne ťarchy. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice zo
dňa 07.09.2015 vyplýva, že vlastníkom zapísaných nehnuteľností je v podiele 1/1 žalobca.12. Z potvrdení obce Chocholná - Velčice č. XXX/XXXX zo dňa 29.10.2007, č. SU XXX/XXXX zo dňa
30.08.2010, č. SU XXX/XXXX zo dňa 09.09.2014 vyplýva, že pozemok z registra C parc.č. XXX -
záhrada o výmere 882 m2 v k.ú. Chocholná - Velčice je v zmysle územného plánu obce určený na účel

by výstavby rodinného domu, Na predmetnom pozemku je možné v súlade s územným plánom obce
umiestniť stavbu rodinného domu.

13. Z vyjadrenia k existencii plynárenských sietí SPP Distribúcia zo dňa 04.02.2015 vyplýva, že na
pozemku parc.č. XXX v k.ú. Chocholná - Velčice sa plynárenske siete v správe SPP Distribúcia

nenachádzajú. V blízkom okolí uvedenej parcely sa nachádza VTL plynovod DN 500 PN 6,3 MPa
STL plynovod PE D 110 PN 300 kPa, technologický objekt RS Chocholná - Velčice, elektrická prípojka
do RS. Predmetná parcela je situovaná v bezpečnostnom pásme predmetného VTL plynovodu a
bezpečnostnompásmetechnologickéhoobjektuRSChocholná-Velčice.Zriaďovaťstavbyvochrannom
a bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno len so súhlasom prevádzkovateľa siete,
pričom SPP Distribúcia nemá vedomosť o tom, že by bol takýto súhlas zamestnancami spoločnosti

udelený.

14. Zo stanoviska SPP Distribúcia zo dňa 28.05.2015 vyplýva, že SPP Distribúcia zamietla žiadosť
žalobcu o umiestnení stavby rodinného domu v bezpečnostnom pásme VTL plynovodu a RS Chocholná
- Velčice. Umiestnenie stavby koliduje s bezpečnostným pásmom VTL plynovodu DN 500 PN 64, ktoré

je 150 m a bezpečnostným pásmom RS Chocholná - Velčice (VTL prípojka DN80, PN 64), ktoré je 50 m.

15. Uznesením ČVS: ORP-750/2-VYS-TN-2015 ZR zo dňa 07.12.2015 vyšetrovateľ PZ zastavil trestné
stíhanie vo veci zločinu podvodu, ku ktorému malo dôjsť tak, že doposiaľ nezistený páchateľ vystupujúci
ako žalovaný uzavrel dňa 31.01.2008 v Trenčíne s poškodeným žalobcom vystupujúcim ako kupujúcim

kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, pričom
vyššie uvedenú nehnuteľnosť prezentoval ako stavebný pozemok, čo z pohľadu poškodeného bola
nutná podmienka k jeho kúpe, ktorá informácia sa však nezakladala na pravde, čím poškodeného
žalobcu uviedol do omylu a spôsobil mu tým škodu vo výške 33.193,92 € (1.000.000,- Sk), ktorá
predstavuje kúpnu cenu pozemku, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie dôvod na postúpenie

veci.

16. Zo snímok z katastrálnej mapy, na ktorých je zobrazená parc.č. XXX v k.ú. Chocholná - Velčice
vyplýva, že na týchto nie je zaznamenaná líniová stavba VTL plynovodu DN 500 PN 64 v blízkosti parc.č.
XXX.

17. Z projektovej dokumentácie zmeny územného plánu obce z apríla 2007 a júna 2013 vyplýva, že obec
Chocholná - Velčice je plynofikovaná VTL prípojkou plynu DN 80, PN 25 z považského plynovodu. Pred
obcou je osadená regulačná stanica plynu RS 1200 2/1-440, od ktorej je vedený STL rozvod plynu po
celej obci. Ochranné pásmo plynovodov je 4 m pre plynovody s menovitou svetlosťou do 200 mm a pre

plynovody sa stanovuje aj bezpečnostné pásmo podľa osobitného predpisu. V stanovených ochranných
pásmach je stavebná aktivita obmedzená podmienkami správcu a príslušnej právnej normy.

18. Z technickej správy k stavbe rekreačný dom na parc. č. XXX Chocholná - Velčice, v časti plynofikácia
vypracovanej technikom P. N. v marci 2000 vyplýva, že projekt rieši plynoinštaláciu rekreačného domu

a plynofikácia spočíva v napojení kuchynského sporáka a kotla k prípojke plynu. Technická správa rieši
pripojenie na jestvujúci plynovod vedený v asfaltovej ceste. V technickej správe nie je uvedené to, že
rekreačný dom sa nachádza v bezpečnostnom pásme VTL plynovodu.

19.ZvýsluchusvedkaG..S.Q.vyplýva,žesožalovanýmsavminulosti stretolasidvakrát,keďžalovaný

mienil na uvedenom pozemku stavať dom, k čomu sa na obci vyjadrovali. Bol starostom v obci aj keď sa
robila plynofikácia obce. Plynofikácia obce riešila výstavbu regulačnej stanice plynu a stredotlakových
rozvodov plynu v obci. Tejto výstavbe predchádzala výstavba vysokotlakového plynovodu. Obec bola
stavebným úradom až po tom, ako bol prenesený výkon štátnej správy z Okresných stavebných
úradov na obce. Keď sa stali stavebným úradom v prípade žiadosti o stavebné povolenie resp. o

územné rozhodnutie stavebník predkladal stanovisko dotknutých subjektov, medzi ktoré patrila aj SPP
Distribúcia. Podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia resp. stavebného povolenia boli vyjadrenia
- stanoviská dotknutých subjektov. V prípade negatívneho stanoviska dotknutého orgánu by voči
stavebnému povoleniu boli podané námietky resp. odvolanie. Pokiaľ sa stavba nachádza v ochrannompásme a zákon uvádza, že v tomto nie je možné bez stanovenia výnimky stavať, tak by malo byť
toto odvolanie dotknutých orgánov úspešné. Plynári sú dotknutou organizáciou. Nepamätal si, či za
obec vydával potvrdenie o možnosti zastavať predmetný pozemok rodinným domom, uvedené oznámil

žalovanému, avšak určite s dodatkom, že uvedené vyjadrenie nenahrádza rozhodnutie vo veci možnosti
výstavby. Nespomínal si, či mal žalovaný na stavbu územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie.
Vyjadril sa, že je možné, že stanovisko obce k možnosti umiestnenia stavby na pozemku vydané bolo
alebo toto si nepamätal a ani to, či bol na obhliadke v súvislosti s týmto stanoviskom. Nespomínal si, že
by sa zúčastnil miestneho šetrenia v rámci územného a stavebného konania. Pamätal si, že žalovaný

malprojektynachatuaonimuradili,abytútopreklasifikovalnarodinnýdom.Žalovanýtamurobilterénne
úpravy, z pozemku vyviezol hlinu, pozemok trocha vyrovnal pre prípravu na umiestnenie stavby. Nemal
vedomosť o tom, či žalovanému bolo vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie. O tom, že
v blízkosti plynovodu je bezpečnostné pásmo vedel. Jeho rozsah určujú plynári, môže byť v rozsahu
od 50 do 150 m. Predmetný pozemok je od toho plynovodu viac ako 50 m. Vysokotlakový plynovod
bol stavaný asi v roku 1985. Potvrdil, že o uvedený pozemok mali záujem aj jeho deti, avšak sa so

žalovaným nedohodli na kúpnej cene. V tom čase nezisťovali aké je ochranné a bezpečnostné pásmo
plynovodu. Nespomínal si, či vydávali na žiadosť žalovaného stanovisko za obec, ktoré by prikladal k
územnému alebo stavebnému konaniu. Stanoviská, ktoré vydali, nenahrádzajú príslušné rozhodnutie o
možnosti výstavby domu na pozemku. Teraz, keď je obec stavebným úradom, musí zohľadniť stanoviská
dotknutých orgánov a organizácii. Keď bol starostom, nemal žiadnu vedomosť o podmienkach plynárov,

ktoré sa týkajú ochranného pásma k predmetnému vysokotlakovému plynovodu. Nemal vedomosť o
ich negatívnom stanovisku k výstavbe. O tomto zistení bol veľmi prekvapený. Nespomínal si, že by sa
so žalovaným bavili o plynovom potrubí, žalovanému o ňom nehovoril. Potrubie je v zemi a žalovaný
vedieť o ňom nemusel. S umiestnením potrubia obec nemala nič spoločné a pamätal si, že plynári im v
minulosti nechceli dovoliť pripojiť sa naň. Žalovaný na pozemku nežil. Pokiaľ žalovaný nevyvolal konanie

o územné a stavebné rozhodnutie, tak nemal dôvod žiadať o stanoviská dotknutých subjektov, a teda
nemusel vedieť o negatívnom stanovisku plynárov. Pokiaľ by žalobca tvrdil, že na pozemku môže stavať,
musel by mať právoplatné stavebné povolenie. O jeho vydaní svedok nevedel. Pokiaľ by bolo vydané,
bolo by doručované na obec. Na uvedené si nespomínal. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, kde presne
je vysokotlakové potrubie umiestnené.

20. Z výsluchu svedka S. I. st. vyplýva, že žalovaný mu ponúkol sprostredkovanie predaja pozemku.
Pozemok si obzrel. Písomnú zmluvu o sprostredkovaní predaja neuzavreli, dohodli sa ústne. Kupec sa
ozval asi po pol roku. Žalobca prišiel a pozemok si prezrel. Žalovaný na stretnutí prezentoval, že má
vybavené stavebné povolenie a že tam má pritiahnutú elektrinu. U neho v kancelárii si žalovaný vzal

hneď slovo a všetko riešil akoby mimo neho. Zmluvy si dal robiť niekde inde a už mu dal iba návrh na
vklad. Vnímal to tak, že žalovanému našiel kupca a on si všetko spravil po svojom. Žalobcovi pomáhal
s vybavovaním hypotéky, pamätal si, že čakali na povolenie od starostu na výstavbu rodinného domu.
V rámci predaja jeho práca spočívala v tom, že urobil ponuku. Potom, ako dal starosta povolenie, mal
výpis z LV, všetko vyzeralo v poriadku a nakoniec sa zistilo, že to nie je v súlade so zákonom. Nevedel,

ako sa toto mohlo stať. Žalovaný mu povedal, že tam má vyvedenú elektrinu a že je tam aj plyn ale
nehovoril o žiadnom probléme. Nemal sa ako o tom dozvedieť. Žalovaný mu opakovane povedal, že má
stavebné povolenie. Prosil ho, aby mu ho priniesol, ale vždy mu tvrdil, že ho nenašiel. O tom stavebnom
povolení povedal aj žalobcovi. Žalovaný mu ukazoval prívod elektriny, o vysokotlakovom potrubí plynu
mu nehovoril. Ak by mu to povedal, ihneď by bol v pozore. Dozvedel sa o tom následne od otca žalobcu.

21. Z výsluchu svedkyne O. A., matky žalobcu, vyplýva, že so žalovaným sa stretla pri podpisovaní
zmluvyupánaI.,nerozprávalisa.Kúpnuzmluvunedojednávala.PánI.impovedal,žejetodobráparcela
na postavenie rodinného domu. Pri stretnutí jej nikto nepovedal o potrubí s vysokým tlakom plynu ani o
negatívnom stanovisku plynárov s výstavbou. Žalovaný predával pozemok aj s plánmi na dom, pričom

povedal, že je možné na pozemku začať hneď stavať dom. Pred podpisom zmluvy sa tam bola pozrieť,
pozrela si okolie, plynofikačnú stanicu tam videla. Na stretnutí na pozemku sa ohľadom plynofikačnej
stanice nikto nič nepýtal resp. nikto nič nehovoril.

22. Z výsluchu svedka S. A., otca žalobcu, vyplýva, že keď sa boli pozrieť na predmetný pozemok, stretli

sa tam so žalovaným, ktorý im tvrdil, že má všetko vybavené. Žalovaný mu nepovedal presne, že má
stavebné povolenie, iba mu povedal, že tu hneď môže začať stavať. Mal tam vybagrované miesto na
unimobunku a ukazoval im aj plány. K plánom boli pripojené papiere a pohľady z projektu. Všimli si
okolie pozemku a videl plynofikačnú stanicu a susedný rodinný dom. Pred dvomi rokmi im sused pánO. povedal, že sa tam stavať nedá a tvrdil, že cez pozemok ide plynovod. Toto mal zistiť od nejakých
pánov z Bratislavy, ktorí sa mali motať po pozemku. Syn preto vybavil potvrdenia a zistil, že plynovod
cez pozemok síce nejde ale je v ochrannom pásme plynovodu. Potom mu žalovaný povedal, že o tom

nevedel. Na stretnutí pred kúpou mu žalovaný o plynovode nič nehovoril. Problém s plynom nespočíval
v stanici ale v tom potrubí, ktoré má ochranné pásmo 150 m. Pán O. im začal hovoriť o problémoch s
plynom, keď chceli ten pozemok predať. Toto hovoril aj potenciálnym kupcom.

23. Z výsluchu svedka Ing. D. M. vyplýva, že bol na obhliadke na pozemku pred tým ako som vyhotovil

znalecký posudok, ku ktorému vyhotovil aj fotodokumentáciu. Vychádzal z technických podkladov, ktoré
dostal od zadávateľa. Pre neho boli dôležité uvedené podklady a vychádzal najmä z potvrdenia obce
o tom, že predmetný pozemok je v zmysle územného plánu určený na zastavenia rodinným domom.
Nie je štandardné, že by sa pre vyhotovenie znaleckého posudku žiadala správa od SPP Distribúcia.
V územnom pláne obce má byť určené, ktoré pozemky sú určené na zastavania a v prípade, ak je v
blízkosti líniová stavba, malo by to byť uvedené v územnom pláne, že toto územie nie je určené na

zastavanie. Z podkladov, ktoré mal, sa nedalo zistiť, že v blízkosti je vedený vysokotlakový plynovod.
Tieto veci skúmajú až projektanti s tým, že žiadajú vyjadrenia od telekomunikácii a plynárov, ktorí
sa k tomuto vyjadrujú. Ale aj pre projektanta je priorita to, čo je uvedené v územnom pláne obce. V
katastrálnych mapách sa plynovody nevyznačujú, sú to líniové stavby pod zemou. Vyznačujú sa v nich
len nadzemné líniové stavby, napr. nadzemné elektrické vedenie a železnice. Obec mala vedieť o tom,

že v blízkosti predmetnej nehnuteľnosti je vysokotlakový plynovod, pokiaľ mala územný plán obce. Pri
obhliadke nebolo vidno, že by tam bolo vysokotlakové plynové potrubie. Neboli tam žiadne viditeľné
značky.Jednalosaoposlednýpozemokvzastavanomúzemíobce,najehokonci.Svtedajšímstarostom
obce Ing. X. nejednal, dostal podklady, z ktorých vychádzal. Nepamätal si, od koho tieto podklady dostal.
Ako znalec vychádzal z podkladov, pričom nezodpovedá za ich obsah. Musí z obsahu týchto údajov

vychádzať. Územný plán obce musela spracovávať projektová organizácia. Pri vyhotovení znaleckého
posudku neskúma okolnosti ohľadom vedenia elektriny a plynu. Pre neho je dôležité, čo uvedie obec vo
svojom vyjadrení. Ak by o tom plynovom potrubí vedel, určite by som to uviedol v znaleckom posudku.
Na obhliadke uvedeného pozemku bol sám, dostal údaje, o ktorý pozemok sa jedná. Uviedol, že vedenie
potrubia nie je znázornené ani na snímkach v znaleckom posudku.

24. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

25. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

27. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 1

28. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.31. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

32. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

33. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

34. Podľa § 57 ods. 1, ods. 2 písm. f), písm. h) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení

účinnom do 31.03.2008 bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na
plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku
osôb. Bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou
vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo
na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia

je f) 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm, h) 50 m pri
regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch.

35. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2008 rozhodnutie o povolení
stavby v bezpečnostnom pásme stavebný úrad vydá na základe vyjadrenia prevádzkovateľa siete.

36. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2008 rozhodnutie o povolení
stavby v bezpečnostnom pásme stavebný úrad vydá na základe súhlasného vyjadrenia prevádzkovateľa
siete.

37. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2010 zriaďovať
stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase
prevádzkovateľa siete.

38. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme

plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.

39. Podľa § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným
plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

40. Podľa § 6 písm. c) bod 4, ods. 2 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.04.2010 v katastri sa
evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú podzemnými stavbami, a to v miestach
ich prienikov so zemským povrchom. V pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri uvedený
v odseku 1 písm. c), rozhoduje správa katastra.

41. Podľa § 6 ods. 2 katastrálneho zákona v znení účinnom od 01.05.2010 V katastri sa spravidla
nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape
parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené
kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.

42. Podľa § 43a ods. 3 písm. f) stavebného zákona v znení účinnom do 01.01.2015 inžinierske stavby
sú diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu.43. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný.

44. Súd mal za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý bol
daný tým, že zápis údajov o vlastníctve nehnuteľností v katastri nehnuteľností je možné uskutočniť len
na základe meritórneho rozhodnutia súdu.

45. Žalobca podanou žalobou namietal absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy z viacerých

dôvodov, a to, že sa jedná o právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, zákon obchádza, je v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a právny úkon je neplatný pre nedostatok
vážnosti a slobody vôle žalobcu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Skutkovým základom, o
ktorý opieral žalobca tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy bolo tvrdenie, že žalovaný, hoci vedel o tom,
že predávaná nehnuteľnosť zasahuje do bezpečnostného pásma VTL plynovodu, túto skutočnosť
pri predaji žalobcovi neuviedol a zamlčal. Skutkové tvrdenie žalobcu súd právne vyhodnotil aj ako

namietanieneplatnostiprávnehoúkonupodľa§49aObčianskehozákonníkazdôvoduuvedeniažalobcu
žalovaným do omylu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

46. Podľa žalobcu rozpor so zákonom uzavretého právneho úkonu spočíva v zakomponovaní

nepravdivýchúdajovdokúpnejzmluvy,keďžežalobcamalvýlučnezáujemokúpustavebnéhopozemku.
Uzavretá kúpna zmluva má všetky podstatné náležitosti v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, keď
obsahuje jasnú identifikáciu zmluvných strán, predmetu kúpy, kúpnu cenu, zmluva má písomnú formu.
Predmet kúpy je v zmluve označený v súlade s § 9 písm. d) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností s tým, že ako druh pozemku je uvedená záhrada. Zákon o katastri nehnuteľností ako druh

pozemku nepozná pojem stavebný pozemok, uvedený pojem sa používa pre účely stavebného konania
v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.. Stavebným pozemkom je pozemok určený na zastavanie územným
rozhodnutím, ale aj pozemok, na ktorom je stavba ešte v štádiu rozostavanosti. Určenie pozemku ako
stavebného má význam pri oceňovaní nehnuteľností a pri vymáhaní daní z nehnuteľností. Stavebný
pozemok je stavebným zákonom definovaný ako pozemok, ktorý je podľa platného a schváleného

územného plánu obce určený na zastavanie. Nie je preto vadou zmluvy spôsobujúcou jej neplatnosť,
pokiaľ v nej nie je predávaný pozemok označený ako stavebný pozemok, ale je označený druhom
- záhrada. Parcela registra C parc.č. XXX, druh pozemku záhrada o výmere 882 m2, zapísaná na
LV č. XXXX pre k.ú. Chocholná - Velčice je svojou špecifikáciou dostatočným a úplným označením
predmetukúpy.Napadnutákúpnazmluvyjeprávnymúkonom,ktorýjezákonomdovolenýajejobsahové

náležitosti spĺňajú požiadavky kladené zákonom na zmluvy o prevode nehnuteľností. Predmetná kúpna
zmluva sa svojím obsahom a účelom neprieči zákonu.

47. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva zákon obchádza tým, že žalovaný konal ku škode žalobcu voči
žalobcovi ľstivo v spojení s nepravdivou informáciou. K obchádzaniu zákona dochádza v prípade,

keď právny úkon síce nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami jeho zmysel a
ciele obchádza. Cieľom kúpnej zmluvy bolo v súlade s § 588 Občianskeho zákonníka nadobudnutie
vlastníckeho práva k predávanej nehnuteľnosti žalobcom a nadobudnutie kúpnej ceny žalovaným.
Svojimi účinkami uzavretá kúpna zmluva neobchádza zmysel a ciele zákonných ustanovení týkajúcich
sa kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalovaný

pred predajom predmetných nehnuteľností žalobcovi vedel o umiestnení líniovej stavby VTL plynovodu
v blízkosti predávaného pozemku s tým, že tento pozemok zasahuje do bezpečnostného pásma tohto
VTL plynovodu DN 500 PN 64, ktoré je 150 m a bezpečnostného pásma RS Chocholná - Velčice (VTL
prípojka DN80, PN 64), ktoré je 50 m a že by uvedenú informáciu žalobcovi zamlčal, že by žalobcovi
uvádzal nepravdivé informácie o predmete kúpy a že by voči žalobcovi konal ľstivo. Z výpovede svedka

Ing. D. M. a S. I. vyplýva, že o umiestení VTL plynovodu v blízkosti predávanej parcely nevedeli, táto
skutočnosť nebola zrejmá zo snímok z katastrálnej mapy ani zo značenia v teréne. Z výpovede svedka
G.. S. Q. vyplýva, že síce mal vedomosť o tom, že bol v roku 1985 budovaný VTL plynovod, o tomto sa so
žalovaným nebavil a ako starosta obce Chocholná - Velčice vydal opakovane potvrdenia č. XXX/XXXX
zo dňa 29.10.2007, č. SU XXX/XXXX zo dňa 30.08.2010, č. SU XXX/XXXX zo dňa 09.09.2014, z ktorých

vyplýva, že predmetný pozemok je v zmysle územného plánu obce určený na účel výstavby rodinného
domu. Z potvrdenia vyplýva, že na predmetnom pozemku je možné v súlade s územným plánom obce
umiestniť stavbu rodinného domu. Svedok G.. Q. uviedol, že o kúpe predmetného pozemku pre svoje
deti za účelom výstavby uvažoval aj on sám. Vedenie VTL plynovodu DN 500 PN 64 a umiestnenieregulačnej stanice Chocholná - Velčice VTL prípojka DN80, PN 64 nie je zaznamenané ani v projektovej
dokumentácii zmeny územného plánu obce z apríla 2007 a júna 2013, v ktorých je uvedená plynofikácia
VTL prípojkou plynu DN 80, PN 25 z považského plynovodu s tým, že pred obcou je osadená regulačná

stanicaplynuRS1200X/X-XXXapredmetnýplynovodniejezaznamenanýanivsnímkachzkatastrálnej
mapy. Z uvedených skutočností súd dovodil, že VTL plynovod DN 500 PN 64 a jeho bezpečnostné
pásmo neboli zohľadnené do územného plánu obce. Z vyjadrenia k existencii plynárenských sietí SPP
Distribúcia zo dňa 04.02.2015 vyplýva, že SPP Distribúcia nemá vedomosť o tom, že by bol súhlas
na zriadenie stavby v bezpečnostnom pásme na predmetnom pozemku zamestnancami spoločnosti

udelený. Všetky uvedené dôkazy svedčia o tom, že žalovaný nemal vedomosť o umiestnení VTL
plynovodu v blízkosti predávanej nehnuteľnosti s tým, že tá spadá do bezpečnostného pásma tohto
plynovodu, a teda nemohol voči žalobcovi konať ľstivo v úmysle spôsobiť žalobcovi škodu.

48. Samotná skutočnosť, že predávaný pozemok spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu bez
ďalšieho preukázania vedomosti žalovaného o tejto skutočnosti v čase predaja nehnuteľnosti nezakladá

predpoklad neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Tvrdenie žalobcu o spolčení sa žalovaného
so starostom obce proti nemu nebolo v konaní preukázané. Rovnako tvrdenie žalobcu o tom, že
žalovaný sa mal pokúsiť o získanie stavebného povolenia pri ktorom mal zistiť, že pozemok spadá do
bezpečnostného pásma zostalo nepreukázané, resp. vyvrátené výpoveďou svedka Ing. S. Q., ktorý si
nepamätal, že by k predmetnému pozemku bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebné

povolenie a že by bol v súvislosti s nimi na miestnom šetrení ako aj vyjadrením SPP Distribúcia zo dňa
04.02.2015 o tom, že nemajú vedomosť o udelení súhlasu na zriadenie stavby v bezpečnostnom pásme
na predmetnom pozemku zamestnancami spoločnosti. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalovaný
mal vedomosť o umiestnení VTL plynovodu v blízkosti predávaného pozemku s tým, že tento spadá
do bezpečnostného pásma tohto plynovodu a že by túto skutočnosť úmyselne žalobcovi neuviedol pri

predaji nehnuteľnosti.

49. V tomto smere súd poukazuje aj na obvyklú prax vychádzajúcu z § 6 katastrálneho zákona
týkajúcu sa zapisovania inžinierskych stavieb do katastra nehnuteľností, keď v čase spísania zmluvy
v pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri uvedený, rozhodovala správa katastra

a následne s účinnosťou od 01.05.2010 bolo zákonom stanovené, že v katastri nehnuteľností sa
spravidla nezapisujú inžinierske stavby, ktorou je aj plynovod. K nezapisovaniu plynovodov do katastra
nehnuteľností sa vyjadril aj svedok G.. D. M. s tým, že predmetný plynovod nebol zobrazený v
katastrálnejmapeanamiestesamomnebolojehoumiestnenieviditeľneoznačené.Žalobcaajsvedkovia
O. A., S. A. a Ing. D. M. potvrdili, že si všimli blízku regulačnú stanicu plynovodu, avšak neprikladali jej

väčší význam, domnievali sa, že predávaný pozemok nezasahuje do jej bezpečnostného pásma s tým,
že sa spoliehali na vyjadrenie obce o možnosti zastavania predávaného pozemku rodinným domom.

50. Súd tak dospel k záveru, že predmetná zmluva nie je právnym úkon, ktorý je neplatný pre rozpor so
zákon, obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

51.Tvrdeniežalobcuotom,žezámernéuvedeniedoomylu,zatajeniezásadnýchinformáciíkpozemkus
cieľom podvodným predajom získať neoprávnený majetkový prospech žalovaným negatívne ovplyvnilo
slobodu a vážnosť vôle žalobcu. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by k urobeniu právneho
úkonu bol prinútený skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo, že by právny úkon urobil

pod nátlakom alebo v stave tiesne. Sám žalobca uviedol, že mal vážny záujem o kúpu pozemku v
lokalite Chocholná - Velčice s úmyslom výstavby rodinného domu, a to v období od októbra 2007 a v
priebehu roku 2008. Predávaná nehnuteľnosť si vyhliadol na internetovej stránke realitnej kancelárie,
s ktorou spolupracoval a kúpnu zmluvu uzavrel v zastúpení svojej matky z dôvodu vycestovania do
zahraničia. Podpisu kúpnej zmluvy predchádzalo podpísanie zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti. Žalobca tak vykonal celý rad právnych úkonov smerujúcich k jedinému
cieľu, a to nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Konanie žalobcu trvalo dlhší
čas a pozostávalo z viacerých právnych úkonov, preto súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,
že by tento právny úkon neurobil slobodne. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje k urobeniu
právneho úkonu. Právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci

nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy
občianskeho práva. Sám žalobca v podanej žalobe uviedol to, že jeho úmyslom bolo nadobudnúť
vlastnícke právo k pozemku, na ktorom by mohol postaviť rodinný dom. Žalobca podpísal kúpnu zmluvu,
pred ňou podpísal zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva, umožnil zápis jeho vlastníckehopráva k predávanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a tento akceptoval od roku 2008. Uvedené
skutočnosti svedčia o tom, že žalobca mienil uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej následkom je prevod
vlastníckeho práva k predávaným nehnuteľnostiam zo žalovaného na žalobcu za dojednanú kúpnu

cenu. Neskoršie zistenie žalobcu, že predávaná nehnuteľnosť spadá do bezpečnostného pásma VTL
plynovodu nie je okolnosťou, ktorá by spôsobovala nedostatok vážnosti vôle žalobcu ako kupujúceho
pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 31.01.2008. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že námietka
žalobcu o nedostatku slobodnej a vážnej vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka je nedôvodná.

52. Žalobca opakovane v podanej žalobe aj vo svojich vyjadreniach pred súdom uvádzal, že bol
žalovaným a možno aj vtedajším starostom obce uvedený do omylu. Je nepochybné, že žalobca
mal záujem o kúpu pozemku, na ktorom by bolo možné postaviť rodinný dom. Žalobcom kúpený
pozemok spadá do bezpečnostného pásma VTL plynovodu s tým, že listom zo dňa 28.05.2015 SPP
Distribúcia zamietla žiadosť žalobcu o umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parc.č. XXX v

k.ú. Chocholná - Velčice. Podmienkou určenia neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho
zákonníka je, že spôsobenie omylu možno pričítať druhej strane. Predpokladmi neplatnosti právneho
úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka sú tieto skutočnosti: a) mýliaci sa konal v omyle, ktorý
druhý účastník vyvolal bez toho, že by sa pritom bolo dopustil ľsti, b) mýliaci sa konal v omyle, ktorý
druhý účastník síce nevyvolal, ale ak pritom išlo o omyl, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, c)

mýliaceho sa účastníka uviedol do omylu druhý účastník úmyselne, t.j. ľsťou. Po vykonanom dokazovaní
súd konštatoval, že žiaden z uvedených predpokladov neplatnosti právneho úkonu nebol v konaní
preukázaný. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca omyl žalovaného vyvolal,
že by mu boli známe v čase uzavretia zmluvy okolnosti týkajúce sa umiestnenia VTL plynovodu a
jeho bezpečnostného pásma v blízkosti predávanej nehnuteľnosti a že by žalovaný žalobcu uviedol

do omylu úmyselne. Zo žiadnych dôkazov vykonaných v konaní nebolo preukázané, že by strany
konania v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedeli alebo mohli vedieť o umiestnení VTL plynovodu v
blízkosti predávaného pozemku a o rozsahu bezpečnostného pásma tohto plynovodu. Tvrdenie žalobcu
o tom, že žalovaný sa pri predaji nehnuteľností prezentoval tým, že na predávanej parcele môže začať
stavať, je v tomto smere irelevantné a nezakladá predpoklad toho, že žalovaný mal o bezpečnostnom

pásme VTL plynovodu vedomosť. Je všeobecne známou skutočnosťou, že so stavbou nehnuteľnosti je
možné začať iba na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré nebolo pri predaji nehnuteľností
žalobcovi predložené, žalobca jeho predloženie nežiadal a z výpovede žalovaného vyplýva, že príslušné
orgány nepožiadal o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia na stavbu na predávanom
pozemku. Súd preto konštatoval, že napadnutá kúpna zmluva nie je neplatná ani z dôvodu podľa § 49a

Občianskeho zákonníka.

53. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná zmluva je platným právnym
úkonom obsahujúcim všetky náležitosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v súlade so zákonom, tento
neobchádza,nepriečisadobrýmmravom,bolauzavretázmluvnýmistranamislobodneavážne,anebola

uzavretá v omyle. Súd preto podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

54. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Žalovaný bol v konaní stranou s úplným úspechom, preto by mu patrila náhrada trov konania proti
neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu
nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.