Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5P/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317206651
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5317206651.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou vo veci starostlivosti o maloleté

deti: R. F., nar. XX.XX.XXXX a L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, deti rodičov
- matky A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXXX a otec C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.
XXXX/X, Ž., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody H. W. U., o návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec svojím návrhom podaným na súd dňa 06.12.2017 požiadal súd, aby mu znížil výživné určené
rozsudkom Okresného súdu Ž., z pôvodných 80,- € mesačne na minimálne výživné vo výške 27,13 €
mesačne, z dôvodu, že sa nachádza v ÚVTOS H. W. U., kde si odpykáva nepodmienečný trest odňatia
slobody. Nie je pracovne zaradený, je diabetik, nepoberá ani invalidný dôchodok, je úplne bez príjmu, z
čoho vyplýva, že nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške. Jeho zdravotný stav mu nedovoľuje
aktívne pracovať, preto žiada súd o zníženie výživného.

2. Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
OS Ž. XXP/XXX/XXXX, otcovi bolo určené výživné na každé z detí po 80,- € mesačne. Ona je v
súčasnosti zamestnaná v K. V., kde zarobí okolo 800,- € vrátane bonusu, poberá prídavky na 2 deti.
Býva v rodinnom dome, kde rodičom prispieva na bývanie a stravu sumou 200,- €, cestovné do práce
ju vyjde okolo 80,- až 100,- € mesačne, spláca exekúciu z minulosti, podľa výšky príjmu. Maloletý R.
bude od septembra navštevovať 4. ročník a L. 2. ročník. Obom deťom zakupuje stravné lístky, bežné
školské pomôcky, platí im výlety, obaja radi hrajú futbal, musí im zakupovať oblečenie a obuv naň. V

čase, keď sa rozhodovalo o poslednom výživnom, mali chlapci necelých 5 a 2 roky. Ich zdravotný stav je
dobrý, taktiež jej. Úspory nemá žiadne. Žiaden majetok väčší nemá. Otec sa o synov žiadnym spôsobom
nezaujíma, výživné neplatí.

3. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom písomnom vyjadrení sa v správe,
nesúhlasia so znížením výživného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

5. Z potvrdenia o výške pracovnej odmeny za obdobie od výkonu trestu otca (od 15.08.2017 - doposiaľ)
z ÚVTOS H. W. U. mal súd preukázané, že otec nepoberá pracovnú odmenu.6. Matka vo svojom písomnom vyjadrení sa k návrhu nesúhlasila so znížením výživného z dôvodu, že
otec o deti od rozvodu nejaví záujem, s platením výživného mal problémy aj keď bol zamestnaný.

7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k návrhu uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme
dieťaťa, nesúhlasia so znížením výživného, s ktorým nesúhlasí ani matka. Naopak od posledného
pojednávania uplynulo takmer 6 rokov a náklady na deti vzrástli, vznikol im nárok na zvýšenie výživného.
Otec si vyživovaciu povinnosť neplnil ani v čase, keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Matka sa

o deti riadne stará.

8. Zo spisu Okresného súdu U. Ž. sp. zn. XXP/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom XXP/
XXX/XXXX-XX zo dňa 28.03.2013 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, rodičia uzatvorili
rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa deti zverili do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na každé z nich výživné sumou 80,- €. Súd mal v konaní preukázané, že v čase posledného

rozhodovania o výživnom bol otec živnostníkom v stavebníctve, z jeho daňového priznania vyplýva
základ dane 0,-, on sám uviedol čistý mesačný príjem 500,- €. Matka bola na materskej dovolenke,
poberala len rodičovský príspevok a prídavky na 2 deti.

9. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine
(1)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť.
(2)
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3)

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
(4)

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k podstatnej zmene pomerov došlo,
ako na strane rodičov maloletých detí, tak aj na strane samotných maloletých detí. Otec v čase
poslednéhorozhodovaniaovýživnombolživnostníkomvstavebníctvespríjmomokolo500,-€mesačne,

v súčasnosti je vo väzení, nepoberá žiadnu pracovnú odmenu. Matka v čase posledného rozhodovania
o výživnom bola na materskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok a prídavky na 2 deti, v
súčasnosti je zamestnaná s príjmom okolo 800,- €, vrátane daňového bonusu, poberá aj prídavky na
deti. Maloleté deti v čase posledného rozhodovania o výživnom mali 2 a 5 rokov, v súčasnosti ukončili
1. a 3.ročník základnej školy, od septembra nastupujú do 2. a 4. ročníka základnej školy.

11. Súd jednoznačne konštatuje, že zmena pomerov na strane otca, to, že je vo výkone trestu odňatia
slobody v dôsledku páchania trestnej činnosti, nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného, keďže
otec sa do tejto situácie dostal svojím zavinením a jednoznačne zníženie výživného nie je v záujme
maloletého dieťaťa. Naopak zmena pomerov na strane maloletých detí, to že už tohto času navštevujúzákladnú školu, s čím samozrejme sa matke zvýšili aj výdavky na maloleté deti, by bola práve dôvodom
na zvýšenie výživného a nie zníženie výživného. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie
výživného zamietol v celom rozsahu.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne
vzdala.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C. s. p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 veta C. s. p.).

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v potrebnom počte vyhotovení (§ 125 C. s. p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 C. s. p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C. s. p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku).