Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 22Er/268/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711203817
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6711203817.4

Uznesenie

Okresný súd Zvolen, v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
35937874, so sídlom Mamateyova 17, Bratislava proti povinnému R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U L. XXX/XX, I., S. republika, právne zastúp. JUDr. Leošom Viktorinom, advokátom so sídlom Riegrova
12, Olomouc, o vymoženie 1 268,72,- Eur s príslušenstvom, vedenej pod EX 344/11 súdnou exekútorkou
Mgr. Evou Uhaľovou, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Nám. SNP 6/11, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 65,40 Eur do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 046893* zo dňa 24.03.2011 poveril súdnu exekútorku Mgr.
Evu Uhaľovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške
1 268,72 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, na základe rozhodnutí - výkazov nedoplatkov za

preddavky na poistnom, vydaných Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 23.08.2010 a 11.10.2010.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 22Er/268/2011-57 zo dňa 22.04.2014 súd vyhovel námietkam
povinného proti exekúcií a vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nakoľko mal za preukázané, že exekučný
titul v tejto veci bol vydaný nesprávne, preto na základe neho nemôže byť prebiehajúca exekúcia
vedená zákonne. Nakoľko voči tomuto rozhodnutiu žiaden z účastníkov odvolanie nepodal, nadobudlo

predmetné uznesenie právoplatnosť.

Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„ Exekučný poriadok“), ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Uznesenie tunajšieho súdu, ktorým sa námietkam povinného vyhovelo, sa stalo právoplatným dňa
31.05.2014. Vzhľadom na to súd vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie
exekučného spisu. Exekútorský spis spolu s vyúčtovaním trov bol tunajšiemu súdu doručený dňa
23.01.2015.

V súlade so znením § 50 ods. 5 Exekučného poriadku následne rozhodol tunajší súd uznesením č.k.

22Er/268/2011 zo dňa 18.09.2015 o zastavení exekúcie a tiež o trovách exekúcie s tým, že na ich
náhraduzaviazaloprávneného.Totouzneseniebolovydanévyššímsúdnymúradníkomtunajšiehosúdu.Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote dňa 03.11.2015 odvolanie, v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s výrokom napadnutého uznesenia v časti, kde súd zaviazal oprávneného

k povinnosti nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, pretože to bol povinný, kto si nesplnil
oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k poisťovni a nenahlásil zmenu trvalého pobytu do Českej republiky.
Vzhľadom k tomu oprávnený vydal exekučné tituly, ktoré následne po dodatočnom získaní informácií
zrušil. Nesplnenie oznamovacej povinnosti zo strany povinného malo teda v konečnom dôsledku za
následok aj zastavenie exekúcie. V zmysle týchto tvrdení oprávnený vo svojom odvolaní žiadal, aby súd

napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách exekúcie zrušil a následne rozhodol, že trovy je povinný
nahradiť exekútorovi povinný Jozef Čop.

Podľa § 374 ods. 4 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo

justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za
rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202 ), rozhodnutie sa

podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa zastavila exekúcia po vyhovení námietkam, nie je prípustné odvolanie (§ 50
ods. 5 Exekučného poriadku) a proti rozhodnutiu, o trovách exekúcie taktiež nie je prípustné odvolanie
(§ 202 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko v uvedenej veci rozhodoval vyšší súdny úradník, podľa § 374 ods. 4

tretia veta O.s.p. podaním odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu vydaného uznesenia. O
zastavení exekúcie a povinnosti nahradiť trovy exekúcie preto opätovne rozhoduje sudca, pričom jeho
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa.

S poukazom na ustanovenie § 50 ods. 5 exekučného poriadku, kedy po vyhovení námietkam prichádza

do úvahy jedine zastavenie prebiehajúcej exekúcie, sudca postupujúc podľa tohto ustanovenia exekúciu
vedenú u súdnej exekútorky Mgr. Evy Uhaľovej pod EX 344/11 zastavil.

O trovách exekúcie, ktorých súčasťou podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie, sudca rozhodol podľa §

197 Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za

stratu času v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnou
v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhl.“).

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur

Podľa § 22 ods. 2 vyhl., cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 vyhl., náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných

v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie spočívajúce v paušálnej odmene za zastavenie exekúcie
vo výške 33,19 Eur, v cestovných náhradách za cestu zo Zvolena do Sliača (za účelom doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie v mieste posledného trvalého bydliska povinného) spolu s náhradou

za stratu času spolu v sume 2,25 Eur a v náhrade hotových výdavkov za poštovné v sume 19,06 Eur,
ktoré spolu aj s 20 % sadzbou DPH predstavujú sumu 65,40 Eur.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie sp. zn. EX 344/11 spolu s pripojeným exekútorským spisom a
zistil, že súdna exekútorka si správne uplatnila odmenu a súd jej ju priznal aj spolu s hotovými výdavkami

tak, ako si to vyčíslila v doručenom vyúčtovaní.

Čo sa týka náhrady trov exekúcie sudca po preskúmaní veci konštatuje, že vo všeobecnosti podľa § 197
Exekučného poriadku platí, že trovy je zásadne povinný uhradiť povinný. Exekučný poriadok však v §
203 pripúšťa z tejto všeobecnej zásady výnimky. Oprávnený znáša trovy, ktoré zavinil, trovy exekúcie
na nemajetného povinného alebo na povinného, na ktorého bol vyhlásený konkurz.. V prejednávanej

veci nie je podľa názoru sudcu daný ani jeden z predpokladov uvedených v § 203 Exekučného
poriadku. V danom prípade nemožno povedať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného,
nakoľko k zrušeniu exekučných titulov a následnému podaniu návrhu na zastavenie exekúcie došlo
v dôsledku správania sa povinného. Z písomných podkladov predložených oprávneným aj povinným
je zrejmé, že povinný si v rozhodnom čase nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť voči oprávnenému

vyplývajúcu mu z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných
poisťovniach, preto oprávnený nemohol v čase vydania exekučných titulov predpokladať potrebu ich
budúceho zrušenia.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, poistenec,

u ktorého zdravotné poistenie vzniklo získaním trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo
u ktorého zdravotné poistenie zaniklo skončením tohto trvalého pobytu, je povinný prihlásiť sa alebo
odhlásiť sa v príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď účasť na zdravotnom poistení
vznikla alebo zanikla.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z., poistenec je povinný prihlásiť sa alebo odhlásiť sa v príslušnej
poisťovni do ôsmich dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti
štátu platiť za neho poistné.

Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že oprávnený nemal a ani v súčasnosti

(za účinnosti zákona č. 581/2004 Z.z.) nemá povinnosť zisťovať či poistenec resp. platiteľ poistného
je alebo nie je občanom Slovenskej republiky, pretože vznik a zánik zdravotného poistenia sa viaže
na získanie resp. skončenie trvalého pobytu na území SR, teda nie na občianstvo. V prípade, keby si
povinný splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle citovaných zákonných ustanovení, nedošlo by
k začatiu exekučného konania a nevznikli by ani trovy exekúcie. K zastaveniu exekúcie v konečnom

dôsledkutedadošlozdôvoduzrušeniaexekučnýchtitulovoprávnenýmpozavinenomkonanípovinného,
a preto pripísal súd zavinenie zastavenia exekúcie práve povinnému a zaviazal ho na náhradu trov
exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 143 O.s.p. odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

Čo sa týka uplatneného nároku povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v rámci exekúcie voči
oprávnenému, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a náhradu trov povinnému
nepriznal, nakoľko povinný nebol v rámci konania úspešný, a preto mu žiadny nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v exekúcii ani nevznikol, pričom sa nejedná o prípad uvedený v § 143 O.s.p..

Vo svetle všetkých uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.