Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/370/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214233549
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214233549.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú Y. R., T.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca C. R.U., T.. XX.X.XXXX,
trvale bývajúceho D. R. Č.. XX, za účastí matky Y. D., T.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej D. Y. T. G. Y.,
toho času bývajúcej T. O. C. Č. Ľ. Č.. X D. Y., v konaní o znížení výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej doručil tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 návrh, ktorým žiadal o zníženie výživného z jeho

strany voči maloletej Y. na sumu 27,13 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a zároveň
žiadal rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý návrh na zníženie
výživného odôvodňoval tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 43P 33/2011 zo dňa 23.1.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2012, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, on bol
zaviazaný prispievať na maloletú výživným vo výške 65 € mesačne, pri stanovení výživného vychádzal
súd z dohody, ktorú rodičia uzavreli, on v tom čase pracoval v spoločnosti Q. G. G..M..B.. kde mal príjem
v priemere 422,30 €; počas skúšobnej doby dostal od spoločnosti Q. G. G..M..B.. výpoveď, toho času

je nezamestnaným, vedeným na úrade práce, žije so svojou matkou, nemá žiaden príjem, preto žiada
o zníženie výživného.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2015 s návrhom otca nesúhlasila, tento
navrhovala zamietnuť dôvodiac tým, že musela odísť zo spoločného bývania s otcom maloletej, dočasne
bývala s deťmi u svojej matky, dňa 5.7.2011 sa s deťmi presťahovala do krízového strediska Dorka, kde
maximálna doba bývania po splnení určitých podmienok bola určená na tri roky, dňa 5.7.2014 táto lehota

im uplynula, počas uvedenej doby dieťa navštevovalo materskú škôlku v Košiciach, matka pracovala
na dohodu do 6. rokov veku dieťaťa, potom sa jej podarilo nájsť prenájom T. B. O. D. Y., kde bývali
v čase podania vyjadrenia matky k návrhu otca, matka sa zamestnala na skrátený pracovný úväzok
D. U. G. Z..G.., jej príjem bol veľmi nízky, snažila sa, aby vedela dieťaťu zabezpečiť všetky záujmy a
potreby na plnohodnotný rast a vývoj, maloletá navštevovala záujmový krúžok scénického tanca, kde
bolo potrebné nemalé množstvo finančných prostriedkov na baletky, dresy, štartovné a ďalšie náklady
s tým spojené, maloletá získavala prvé ocenenia, dňa 16.1.2015 dcéra absolvovala zápis do 1. ročníka

základnej školy, pričom dostali zoznam základných pomôcok; rozpísala základný zoznam výdavkov na
maloletú: školné 15 €, obedy 20 - 22 €, vianočný príspevok 5 €, fotografie 6 - 8 €, školské aktivity 2 - 3 €,
cestovné do škôlky 10 €, ošatenie 30 €, hygienické potreby dieťaťa 10 €, aktivity 10 €, doplnila, že všetky
výdavky na maloletú znášala výlučne sama; otec o dieťa nejaví žiaden záujem, maloletú nenavštevujea to ani pri osobných sviatkoch dieťaťa, poukázala na nárast nákladov spojených s výživou dieťaťa s
pribúdajúcim vekom maloletej.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 27.2.2015 vzhľadom na výsledky
vykonaných šetrení poukázal na to, že otec maloletej býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v
rodinnom dome, iné vyživovacie povinnosti okrem Y. nemá, matka maloletej uviedla, že otec na výživu Y.
prispieva nepravidelne a nižšiu sumu ako mu určil súd, posledné 4 mesiace neprispel žiadnou finančnou
čiastkou, o dieťa neprejavuje záujem približne 4 roky, ani starí rodičia, ani iní príbuzní zo strany otca;

maloletá navštevovala v tom čase materskú škôlku, od septembra 2015 mala nastúpiť do 1. ročníka
základnej školy, počas návštevy materskej škôlky matka jej hradila v škôlke mesačný poplatok 15 €,
za obedy cca 20 €, raz ročne vianočný príspevok 5 €, ďalšie školské aktivity predstavovali výdavok
približne 3 €, ostatné výdavky na maloletú, ako bola doprava, hygienické potreby a ďalšie, vyčíslila na 50
€, maloletá navštevovala v tom čase tanečný krúžok, kde sa venovala scénickému tancu, dosiahla prvé
úspechy,okrempoplatku4€mesačnestýmsúviselizvýšenévýdavkynazakupovanieobuviakostýmov,

matka so svojimi deťmi bývala v podnájme v 1-izbovom byte, v súvislosti s čím hradila mesačný poplatok
280 € a poplatok za internet 17 €, v domácnosti žila sama s deťmi, keďže okrem maloletej Y. mala v
osobnej starostlivosti aj maloletú dcéru T. H., T.. X.XX.XXXX, ktorej otec je v zahraničí a prispieval na
výživu T. sumou po 75 € mesačne, na toto dieťa prispievala aj stará matka zo strany otca dieťaťa. Matka
maloletejpracovalaD.R.U.naskrátenýúväzoksmesačnýmpríjmom360€včistom.Kolíznyopatrovník

vzhľadom na uvedené konštatoval, že zníženie výživného nie je v prospech a v záujme maloletej.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Y. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 43P 33/2011 zo dňa 23.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2012, ktorým rozsudkom
súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletú Y. do osobnej starostlivosti matky, otca
zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. sumou 150 € od 1.7.2011 do 31.12.2011 a sumou 65 €
mesačne od 1.1.2012 do budúcna, schválil taktiež rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou.

Pri stanovení uvedenej výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka so svojimi deťmi Y. a
maloletou T. H., T.. X.XX.XXXX, bývala v Centre pre obnovu rodiny Dorka, v 1-izbovom byte za ktorý
mesačne uhrádzala 75 € a 5 € mesačne za TV, mala predĺženú neplatnú materskú dovolenku, otec
maloletej Y. bol zamestnaný v spoločnosti Q. G. G..M..B.. ako operátor a dosahoval priemerný mesačný
príjem 422,30 €, býval so svojou matkou v rodinnom dome, ktorej na náklady na bývanie prispieval

150 €, maloletá Y. navštevovala materskú škôlku, kde jej matka hradila mesačný poplatok 9,80 €, 7 €
rodičovské a za stravu 28 - 29 € mesačne, maloletá bola zdravá, mala potreby primerané veku dieťaťa,
pričom, ako vyplýva zo spisu, pre spoločnosť Q. G. G..M..B.. otec pracoval na základe pracovnej zmluvy
uzavretej so zamestnávateľom Z. - C. G. G..M..B.., s výkonom práce v priestoroch spoločnosti Q. G.
G..M..B.., pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú s možnosťou jeho predĺženia.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že otec maloletej je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 1.4.2014, táto evidencia trvá, dávky v hmotnej núdzi mu vyplácané neboli
ani nie sú, k čomu otec uviedol, že dôvod prečo jeho žiadosti o priznanie dávok hmotnej núdze mu boli
zamietnuté, nevie uviesť.

Zo správ Sociálnej poisťovne pobočky Košice súd zistil, že otec v spornom období nebol a nie je
poberateľom dávok v nezamestnanosti, ani nemocenských dávok.

Lustráciou v evidencie sociálnej poisťovne súd zistil, že otec mal uzavretú dohodu o vykonaní práce so

spoločnosťou S. - C. G.. G. M..B.. H. od 29.1.2014 do 7.7.2014 a následne zo správy od tejto spoločnosti
súd zistil, že za uvedené obdobie otec nemal vyplatenú žiadnu odmenu, potom mal uzavretú dohodu
o vykonaní práce so spoločnosťou G. G. G..M..B.. G., zo správ ktorej spoločnosti vyplýva, že otec do
práce nenastúpil.

Zo správy spoločnosti Z. - C. G. G..M..B.. H., s ktorou mal otec uzavretú pracovnú zmluvu v čase
predchádzajúcej úpravy výživného, ako je to uvedené vyššie, súd zistil, že otec bol zamestnancom tejto
spoločnosti od 9.1.2012 do 30.1.2012, išlo o pracovný pomer uzavretý na dobu určitú s možnosťou
predĺženia, bol pridelený na výkon práce v spoločnosti Q. G. G..M..B.. Y., pracovný pomer otca bolukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa a jeho ďalšie zamestnanie nebolo možné
pre neuspokojivé výkony u užívateľského zamestnávateľa, uvedená spoločnosť oznámila súdu výšku
porovnateľného príjmu, ktorý by otec bol mohol dosahovať v roku 2015, ak by spĺňal vyššie uvedené

podmienky a tento príjem mohol dosahovať v čistom vo výške 455,70 € mesačne.

Lustráciou v sociálnej poisťovni súd zistil, že matka maloletej, ako uviedla aj vo svojej výpovedi, mala
uzatvárané opakovane dohody o vykonaní práce so spoločnosťou V. G. G..M..B.. H. od januára 2014
do konca októbra 2014.

Od 1.10.2014 sa stala zamestnankyňou spoločnosti U. G. G., Z..G.. H., zo správy ktorého
zamestnávateľa súd zistil, že u tohto dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 477 € mesačne.

Z výpovede otca súd zistil, že dôvodnosť ním podaného návrhu odôvodňoval tým, že jeho matka je na
starobnom dôchodku, ktorý poberá v minimálnej výške a on sám má vyživovaciu povinnosť aj voči synovi
Z., T.. XX.X.XXXX, na výživu ktorého prispieva po 50 € mesačne, zároveň spláca dlh na výživnom,

ktorý dlh má vo výške 400 €, keďže nestíhal platiť výživné na maloletú Y. potom, čo matka maloletej
podala naňho trestné stíhanie pre neplatenie výživného, požičal si od kamaráta 300 € z ktorých dlžné
výživné doplatil, navyše spláca úver, ktorý si vzal na kúpu spálne a to v splátkach po 140 € mesačne,
uviedol, že je nezamestnaným, pracuje len v rámci rôznych brigád, čo zdôvodňoval tým, že si nevie
nájsť stabilnú prácu, pričom ako uviedol, pracoval v riadnom pracovnom pomere ako G. v spoločnosti

W. spätne pred dvoma rokmi, pracovný pomer skončil sám, čo zdôvodňoval tým, že „nevedel vydržať
národnostnú cigánsku menšinu,“ pričom v tomto zamestnaní dosahoval príjem okolo 350 € mesačne
v čistom. K svojmu vzdelaniu uviedol, že je vyučeným stolárom, aj keď túto prácu nikdy nevykonával,
čo zdôvodňoval tým, že ho táto činnosť nebaví. Ďalej doplnil, že z terajších brigád si vie zarobiť okolo
200 € mesačne, následne túto časť svojej výpovede zmenil a tvrdil, že v mesiacoch január až marec

nemal žiadne príjmy, od apríla 2015 pracoval pre spoločnosť Q. na základe dohody o vykonaní práce s
príjmom okolo 220 € mesačne po dobu 3 mesiacov a od júla 2012 pracuje pre kamaráta na stavbe, ktorý
mu vypláca 10 - 20 € na deň, tvrdil, že medzičasom bol vyradený z evidencie úradu práce z dôvodu,
že sa nebol hlásiť, lebo „mu to vypadlo.“
Pokiaľ ide o náklady súvisiace s bývaním uviedol, že býva v rodinnom dome patriacom jeho matke spolu

s matkou, ktorá je starobnou dôchodkyňou a poberá dôchodok vo výške 180 € mesačne, náklady na
bývanievuvedenomdomesúokolo330€mesačne,natieto,uviedol,žeprispievamatkepodľamožností
50 €, 60 € alebo aj nič, finančne im údajne vypomáha matka matky otca, ktorá je taktiež starobnou
dôchodkyňou, ktorá s nimi nežije v spoločnej domácnosti a výšku dôchodku ktorej on nepozná. Ďalej
tvrdil, že na stravu si vynakladá okolo 60 € mesačne, výdavky na oblečenie dlhodobo nemá žiadne,

taktiež nemá výdavky na hygienu, keďže tieto výdavky mu hradí jeho mama.
Na opakované otázky súdu, aby ozrejmil z čoho hradí ním uvádzané výdavky pri ním uvádzaných
príjmoch, jednoznačne odpovedať nevedel, poukazoval na príjmy z brigádnickej činnosti a zdieľanie
nákladov na spoločnú domácnosť so svojou matkou.
Otec ním tvrdenú skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému synovi Z., T.. XX.X.XXXX,

vo výške po 50 € mesačne súdu nepreukázal napriek tomu, že súdom bol vyzvaný, aby predložil dôkazy
o svojich tvrdeniach.

Z výpovede matky súd zistil, že táto má okrem maloletej Y. naďalej vyživovaciu povinnosť voči dcére
T. H., ako je uvedené vyššie, pôvodne s oboma deťmi bývala v 1 a pol izbovom podnájme T. B. O. po

dobu jeden a pol roka, v nedávnej minulosti sa presťahovala do 2-izbového podnájmu, pričom podnájom
menila aj z dôvodu nástupu maloletej Y. do základnej školy a s tým súvisiacou potrebou súkromia
pre dieťa pri príprave na vyučovanie, pričom v tejto domácnosti okrem dcér matky spätne po dobu 3
týždňov býva aj priateľ matky, ktorý dosahuje príjem okolo 500 - 600 € mesačne, s ktorým očakáva
v krátkej budúcnosti narodenie spoločného dieťaťa. Na začiatku sporného obdobia bola zamestnaná

v spoločnosti U. na skrátenú pracovnú dobu, následne bola zamestnanou u tohto zamestnávateľa v
riadnom pracovnom pomere a od apríla 2015 je zamestnankyňou G. W., i keď od 2.11.2015 nastúpila
na materskú dovolenku.
K výdavkom na maloletú Y., ktoré uviedla u kolízneho opatrovníka, vo svojej výpovedi doplnila, že v
rámci návštevy materskej škôlky maloletá absolvovala plavecký výcvik, za čo jej uhradila sumu 55 € za

dobu trvania výuky tri týždne, od septembra 2015 maloletá začala navštevovať prvý ročník základnej
školy, v súvislosti s nástupom do ktorého na zabezpečenie všetkých potrebných vecí vrátane učebných
pomôcok, učebnice anglického jazyka, výbavy na telesnú výchovu, prezúvok, aktovky a podobne, mala
výdavky na maloletú 600 - 650 €, maloletej hradí za obedy v školskej jedálni 25 € mesačne, za školskúdružinu 11 € mesačne, maloletá navštevovala a navštevuje krúžok scénického tanca, kde jej hradí
naďalej náklady 12 € mesačne, s ktorou aktivitou stále súvisia výdavky na špeciálnu obuv, oblečenie,
vystúpenie a podobne a zároveň navštevuje aj krúžok I., kde jej hradí mesačný poplatok 8 €, uviedla,

že dieťa bolo v minulosti často choré, trpelo na zdravotné problémy s dýchacími cestami, preto na
odporúčanie lekára bola s maloletou na dovolenke pri mori, v súvislosti s čím spláca náklady na túto
dovolenku v splátkach doposiaľ. Maloletej vynakladá primerané výdavky na vitamíny a probiotiká.
Matka doplnila, že pri uzatváraní rodičovskej dohody o výživnom zo strany otca na dieťa v sume 65
€ mesačne v čase predchádzajúcej úpravy výživného sa rodičia zároveň dohodli na tom, že otec sa

s dcérou bude pravidelne kontaktovať a že bude maloletej kupovať aj veci podľa aktuálnych potrieb
dieťaťa, čo sa ale následne nikdy nestalo a maloletú otec nekontaktuje spätne po dobu piatich rokov.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu
zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné
predpoklady pre rozhodnutie súdu o znížení výživného zo strany otca na maloletú, keďže z vykonaných

dôkazov jednoznačne vyplýva, že otec mohol pokračovať v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u
ktorého bol zamestnaný v čase predchádzajúcej úpravy výživného a mohol toho času dosahovať príjem
o v priemere 33 € viac, než bol jeho príjem v čase predchádzajúcej úpravy výživného a pracovný pomer
bol s ním skončený jeho zavinením, keďže, ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa, dôvodom
skončenia pracovného pomeru boli neuspokojivé pracovné výsledky na strane otca, Vykonanými
dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že otec mohol pracovať v spoločnosti G. G. G..M..B.., avšak

do práce bez uvedenia dôvodu nenastúpil. Ako sám uviedol, spätne pred dvoma rokmi pracoval v
spoločnosti W. ako strážna bezpečnostná služba, pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť bez
preukázania vážnych dôvodov. To všetko je dôkazom toho, že otec k plneniu si svojej vyživovacej
povinnosti pristupuje jednoznačne nezodpovedne, keďže bez vážnych dôvodov sa opakovane vzdal
pravidelného mesačného čistého príjmu tým, že spôsobil vlastným zavinením ukončenie pracovného

pomeru u toho-ktorého zamestnávateľa, ktorá skutočnosť v žiadnom prípade nemôže byť posudzovaná
na úkor maloletej Y., ktorá svojou výživou je odkázaná na výživu zo strany oboch svojich rodičov. Z
výpovede otca súd ďalej zistil, že otcove mesačné výdavky v porovnaní s časom predchádzajúcej
úpravy výživného, predovšetkým pokiaľ ide o výdavky na bývanie, sa znížili, keďže svojej matke na
uvedené náklady prispieva výrazne nižšou čiastkou než v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ďalej

z výpovede samotného otca súd zistil, že tento hradí náklady na pôžičku (ktorú si vzal na kúpu spálne) v
splátkachpo140€mesačne,pričomakojevšeobecneznámouskutočnosťou, žiadnevýdavkynastrane
povinného rodiča, okrem výživného, nemajú prednosť pred výživným na maloleté dieťa a teda z pohľadu
Zákona o rodine len uvedená čiastka 140 € predstavuje výdavok otca, ktorý prednostne má použiť na
úhradu potriebmaloletéhodieťaťa.Onezodpovednomprístupeotcakplneniusivyživovacíchpovinností

svedčí i skutočnosť, že otec opätovne svojim nezodpovedným prístupom spôsobil svoje vyradenie z
evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce, čím vlastne oslabil svoju možnosť opätovne sa
zamestnať v riadnom pracovnom pomere v súčinnosti s úradom práce. Pokiaľ ide o príjmové pomery, vo
svojej výpovedi opakovane otec konštatoval, že zdroj svojich príjmov si dopĺňa brigádami, tvrdil síce, že
jeho príjmy z týchto sa pohybujú v rozpätí okolo 200 € mesačne, ale vzhľadom na ním popísané výdavky

je nesporné, že jeho výdavky sú podstatne vyššie než ním udávané príjmy, ktoré navyše napriek
opakovaným výzvam zo strany súdu nijako nepreukázal. V neposlednom rade súd musel zohľadniť aj
skutočnosť, že otec je vyučený v profesii, ktorá toho času je na trhu práce výrazne žiadaná a túto činnosť
otec nevykonáva len z dôvodu, ako sám uviedol, že činnosť stolára ho nebaví, čím opätovne vyjadril svoj
nezodpovedný prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti. Súd upustil od ďalšieho vykonania dôkazu k

tvrdeniu otca, že mu medzičasom pribudla vyživovacia povinnosť voči synovi Z., T.. XX.X.XXXX, keďže,
ako už bolo uvedené, na preukázanie svojich tvrdení dôkazmi bol otec opakovane súdom vyzvaný,
napriek tomu uvedené súdu nepreukázal, pričom, ako sám uviedol, na výživu tohto dieťaťa prispieva
po 50 € mesačne, z čoho teda v konečnom dôsledku je zrejmým, že ak na dieťa v takomto nízkom
veku prispieva sumou 50 €, je jeho primárnou povinnosťou prispievať na výživu staršej Y. aspoň súdom

naposledy určeným výživným v sume 65 €, ktoré výživné bolo určené spätne pred tri a pol rokom, v
čase, kedy maloletá Y. navštevovala materskú škôlku. Ani pribudnutie vyživovacej povinnosti otca voči
maloletémuZ.,T..XX.X.XXXX,niejedôvodomnazníženievýživnéhonaY.,keďžepotencionalitapríjmov
otca, ako je to uvedené vyššie, ktorá má v danom prípade prednosť pred fakticitou jeho príjmov, ako
to vyplýva z citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 zákona, preukazuje, že otec je spôsobilý dosahovať

dostatočný príjem, ktorý by mu umožnil platiť výživné na obe deti, navyše, potreby maloletej Y. sa
medzičasom podstatne zvýšili v súvislosti s uplynutím doby viac ako 3 rokov od poslednej úpravy
výživného, počas ktorej došlo k nárastu týchto jej potrieb v súvislosti s jej psychickým i fyzickým vývinom,
i v súvislosti s jej nástupom do základnej školy. Otec bol a je povinný správať sa tak, aby výživu svojho
dieťaťa nijako neohrozoval, ako to vyplýva aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení, a je povinný

pri plnení si vyživovacej povinnosti voči Y. prihliadať i k nárastu odôvodnených potrieb tohto dieťaťa .Súd opätovne upozorňuje otca, že v žiadnom prípade nemôže svojvoľne znižovať výšku súdom
stanoveného výživného, ktoré bolo stanovené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
súdu.

Keďže otec nepreukázal dôvodnosť ním podaného návrhu a súdom pri vykonanom dokazovaní neboli
zistené žiadne skutočností, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o znížení výživného, návrh otca bol
v celom rozsahu zamietnutý.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).