Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011090
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011090.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému Z. U., nar. X.X.XXXX v C.,
bytom P. č. XXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a iné, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.11.2014, sp. zn.
6T/79/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.11.2015 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduTrenčínzodňa19.11.2014,sp.zn.6T/79/2014bolobžalovaný
Z. U. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr.
zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 30.06.2013 v čase približne o 01.30 hod.

v obci Pruské pri budove areálu futbalového ihriska, pri rozbraňovaní poškodeného U. V., trvale bytom
V. č. XXX, a R. V., trvale bytom P. č. XXX, spôsobil poškodenému vykĺbenie ľavého lakťa a zlomeninu
hlavičky vretennej kosti vľavo s posunom. Charakter zranení, ktoré poškodený utrpel si vyžiadali jeho
hospitalizáciu v dňoch od 03.07.2013 do 07.07.2013, počas ktorej bol úplne obmedzený prakticky
vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie,
oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do

ambulantnej starostlivosti bol počas fixácie sadrovou dlahou po dobu 11 dní obmedzený vo vykonávaní
bežných životných činností a úkonov, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 odsek 3 Tr.
poriadku súd odkázal poškodeného U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XXX, okres Ilava s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal odvolanie

okresný prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že
s oslobodzujúcim rozsudkom okresného súdu sa nemožno stotožniť s poukazom na výpovede
poškodeného U. V. a svedkov Z. U. a Z. P., ktoré citoval. Okresný súd podľa názoru prokurátora po
vykonanom dokazovaní nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods.10 a 12 Tr.por., nakoľko dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní nevyhodnotil v ich vzájomnom súhrne, po dôkladnom posúdení a
uvážení a vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného. Nezohľadnil výpovede

poškodeného a svedkov prítomných priamo pri incidente a ktorí v zásadných veciach popísali skutkové
okolnosti zhodne. Súčasne sa v rozsudku súd nezaoberal skutočnosťou, keď obžalovaného oslobodil
spod obžaloby aj pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák. Podľa názoru prokurátora
skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaných prečinov. Preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.b) Tr.por. a podľa § 322
Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril i obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom
navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Napadnutý rozsudok považuje za správny,
vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a dostatočne odôvodnený, pričom podľa

jeho názoru z vykonaného dokazovania nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním
obžalovaného a následkom v podobe ublíženia na zdraví poškodenému. Nemožno súhlasiť s tvrdením
prokurátora v odvolaní, že zásadnými a rozhodujúcimi výpoveďami usvedčujúcimi ho zo spáchania
skutku sú výpovede svedkov U. V., Z. U. a Z. P.. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že poškodený
je absolútne nehodnoverný človek, ktorý bol totálne opitý, čo bolo preukázané jednak jeho priznaním

pred policajtom ppráp. T. dňa 30.6.2013, ako aj pred ošetrujúcim lekárom MUDr. I., ktorý jednoznačne
konštatovalopitosťpoškodenéhoešteniekoľkohodínpoincidente.Poškodenýsinepochybnenepamätá
priebeh skutku a vymýšľa si, čoho dôsledkom je vždy iná verzia priebehu skutku. Poškodený najprv
tvrdil, že si zranenie spôsobil sám, následne uvádzal, že zranenie mu spôsobil obvinený sotením zozadu
a nakoniec tvrdil, že ho obvinený chytil a prehodil cez seba a zábradlie na futbalovom štadióne. I
ďalší označení svedkovia nie sú hodnoverní, sú to kamaráti poškodeného, podľa názoru obhajoby sa

s ním dohovárali ako majú vypovedať, dôkazom čoho je ich prispôsobovanie výpovedí k tvrdeniam
poškodeného. Skutočnosť, že deň po incidente chceli zbiť svedka V. a chceli od neho priznanie, že
poškodenému zlomil ruku on, je taktiež dôkazom, že ani oni nevedia, resp. nevedeli, ako si poškodený
ruku zlomil. Všetci traja svedkovia popisujú priebeh skutku podstatne rozdielne a ani pri jednej z ich
verzií nemohlo u poškodeného nastať také zranenia, aké objektívne utrpel. Podstatným v tomto smere

je znalecký posudok a výpoveď znalca MUDr. Ridoška, ktorý jednoznačne uviedol, že k zraneniu
poškodeného nemohlo dôjsť pádom na bok, pádom na betón, pádom na ruku pri tele, ani napadnutím
zozadu, ale s vysokou pravdepodobnosťou pádom na vystretú ruku, akoby potiahnutím dozadu. Veľmi
dôležitým je aj vyjadrenie znalca, že takéto zranenie môže vzniknúť aj voľným pádom váhou tela.
Obžalovaný od počiatku tvrdí, že po tom čo rozdelil poškodeného a R. V. s vystretými rukami pohybom

rúk do strán, poškodený spadol na zem, ihneď sa postavil, potom do neho skočil a obžalovaný odišiel
preč. V tomto čase ešte poškodený nejavil žiadne známky zranenia. Túto jeho obranu potvrdzujú vo veci
nezainteresovaní svedkovia najmä U. I., U. U., G. B. a T. F.. Záverom obžalovaný uvádza, že z vyššie
uvedeného vyplýva, že nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že k zraneniu poškodeného
došlo a mohlo dôjsť výlučne a jedine v dôsledku strčenia do poškodeného. Nie je možné vylúčiť ani tú

skutočnosť, že potom čo poškodený od neho odišiel, spadol a spôsobil si zranenie sám, čo napokon
sám poškodený spočiatku tvrdil aj v prítomnosti svojej matky s odstupom niekoľko hodín od pádu a
vyplýva to z jeho vyjadrenia pri vyšetrení dňa 30.6.2013 o 3.30 hodine pred MUDr. X. I.. S poukazom
na vyššie uvedené nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že poškodený utrpel zranenia v
príčinnej súvislosti s jeho konaním ako obžalovaného, preto na základe zásady v pochybnostiach v

prospech obžalovaného súd prvého stupňa postupoval správne keď ho oslobodil spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zástupca krajskej prokurátorky uviedol, že sa v plnej miere
pridržiava písomného odvolania. Súd prvého stupňa sa tiež nevysporiadal s odôvodnením právnej
kvalifikácie výtržníctva, preto navrhol podľa § 321 ods.1 písm.b) Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok a vec

vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného uviedol, že navrhuje odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Konanie
obžalovaného nevykazuje ani znaky trestného činu výtržníctva, nakoľko úmyslom obžalovaného bolo
zabrániť v konaní iným osobám a naviac spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania nedosahuje ani

znaky priestupku, nieto trestného činu.

Obžalovaný uviedol, že súhlasí so slovami svojho obhajcu a žiadal odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z podnetu podaného odvolania okresným prokurátorom krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok
v rozsahu akým bol napadnutý odvolaním, nezistiac pritom chyby odôvodňujúce podanie dovolania a
odvolaním nevytýkané, a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.Popreskúmanítrestnéhospisukrajskýsúdzistil,žeokresnýsúdvykonalnahlavnompojednávanívšetky
potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, a to pri plnom uplatnení všetkých základných
zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením

§ 168 Tr. por. vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil na základe
vykonaného dokazovania úpravu skutkového stavu oproti podanej obžalobe, ako aj to, prečo dospel k
oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup
podľa § 285 písm. b)
Tr. por. Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný mal dňa
30.06.2013 v čase približne o 01.30 hod. v obci Pruské pri budove areálu futbalového ihriska fyzicky
napadnúť poškodeného U. V. a to tak, že ho chytil rukami zozadu a hodil ho na betónový múrik, v
dôsledku čoho poškodený utrpel vykĺbenie ľavého lakťa a zlomeninu hlavičky vretennej kosti vľavo s

posunom, čo si vyžiadalo jeho hospitalizáciu v dňoch od 03.07.2013 do 07.07.2013, počas ktorej bol
úplne obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím,
v oblasti komunikácie, oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích
úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti bol počas fixácie sadrovou dlahou po dobu 11 dní
obmedzený vo vykonávaní bežných životných činností a úkonov.

V prejednávanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným
súdom vykonané dôkazy, ktoré preukazovali, že došlo k fyzickému kontaktu medzi poškodeným a
svedkom R. V.. Ďalší priebeh udalostí a následnú verziu skutku podľa obžaloby potvrdzovali čiastočne
svojimi výpoveďami poškodený a svedkovia Z. U. a Z. P.. Ich výpovede, ktorými popisovali skutok sú

však značne nepresvedčivé a odporujúce si nielen sami o sebe a navzájom, ale i v opise konania
obžalovaného a miesta, pričom v častiach nekorešpondujú so zisteným zranením poškodeného a
zisteniami znalca o mechanizme ich vzniku. Naproti tomu obžalovaný od počiatku popieral konanie
kladené mu obžalobou za vinu. Uvádzal, že po tom, čo videl svedka R. V. a poškodeného, ktorý mali
medzi sebou konflikt, slovne ich vyzval, aby s tým prestali a keď ho nepočúvali, tak ich vzájomne rozdelil

tým spôsobom, že prišiel k nim a predpaženými rukami ich oddelil, pričom poškodený padol na zem.
Túto výpoveď potvrdili aj svedkovia U. I., U. U., G. B. a T. F., ktoré súd vyhodnotil ako dôveryhodné,
nakoľko si navzájom neodporovali a svedkovia zhodne uviedli aj miesto incidentu. S prihliadnutím
na vykonané dokazovanie súd oproti obžalobe v skutkovej vete vypustil slová, že obžalovaný fyzicky
napadol poškodeného a to tak, že ho chytil rukami zozadu a hodil ho na betónový múrik a nahradil

slovami, že k zraneniu poškodeného došlo pri rozbraňovaní poškodeného a R. V.. Vzhľadom na uvedené
nemožno potom súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora, že okresný súd nepostupoval v súlade s
ustanovením § 2 ods.10 a 12 Tr.por., nakoľko dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nevyhodnotil v
ich vzájomnom súhrne, po dôkladnom posúdení a uvážení a vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne
v prospech obžalovaného. Naopak z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že v rámci

náležitého objasnenia a ustálenia skutkového stavu vykonal všetky navrhnuté, dostupné a potrebné
dôkazy a ktoré vyhodnotil jednotlivo ako i v súhrne tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.
12 Trestného poriadku, pričom v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“
upravil skutkové zistenia. Preto nemožno vytýkať súdu jednostranné hodnotenie dôkazov v prospech
obžalovaného.

V súvislosti s tým potom skúmal, či konanie obžalovaného tak ako ho skutkovo ustálil okresný súd
napĺňa znaky žalovaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Správne
vo svojich úvahách týkajúcich sa subjektívnej stránky konania obžalovaného poukázal na to, že pre
naplnenie subjektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví (výpoveďou znalca bolo preukázané,

že zranenia, ktoré poškodený utrpel sú ľahké) musí byť preukázané, že jeho úmysel smeroval aj k
spôsobeniu ublíženia na zdraví tak ako vyžaduje ustanovenie § 4 písm. a), resp. b) Tr.zák., pričom len
z ľahkomyseľného správania sa obvineného vo vzťahu k možnému následku na zdraví, eventuálne na
živote iného, nie je možné bez ďalšieho usudzovať, že bol so vzniknutým následkom uzrozumený. Musí
teda ísť o úmyselné konanie páchateľa zahŕňajúce aj úmysel spôsobiť ublíženie na zdraví. Vzhľadom

na dokazovaním ustálený skutkový stav a okolnosti za akých bol čin spáchaný dospel potom súd
prvého stupňa k správnemu záveru, že nebolo preukázané, že by obžalovaný konal vo forme priameho
úmyslu. Nenaplnil tak zákonné znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Napokon pokiaľ prokurátor vytýkal súdu prvého stupňa, že sa v napadnutom rozsudku nezaoberal touskutočnosťou, keď obžalovaného oslobodil spod skutku, ktorý bol obžalobou kvalifikovaný aj ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr.zák., k tomu odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť okresný
súd vo svojom rozhodnutí bližšie neodôvodnil, čo mu na jednej strane treba vytknúť, no na druhej strane

odvolací súd konštatuje, že právne závery o absencii úmyslu v konaní obžalovaného je nielen možné,
ale aj nutné použiť i vo vzťahu ku kvalifikácii skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.
a) Tr.zák. Ako totiž vyplynulo z vyššie uvedeného a skutkových zistení, úmyslom obžalovaného nebolo
napadnúť iného.

Preto okresný súd správne postupoval, keď obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil,
nakoľko skutok nie je trestným činom. Vzhľadom k tomuto oslobodzujúcemu výroku potom v súlade s
ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného U. V. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd nutné poukázať z

hľadiska dôvodov podaného odvolania, pričom s ďalším podrobnejším odôvodnením odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý považuje za správny a zákonný.

Preto odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.