Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010167
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718010167.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.

júna 2019 v trestnej veci proti obžalovanému Q. Q. takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
Q. Q. H. Ž. H. F. Á. Y. - nar. XX.XX.XXXX B. F., I. O. V. Z. Č.. XXX/XX,
K., U. K. P. F. XXX/XX, K.

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 27.02.2016 v čase približne o 05:45 hod. na Železničnej stanici v Poprade pod zámienkou ukázania
nástupišťa vlakov smerujúcich do Bratislavy vylákal poškodeného B. S. na nástupište č. 2 a tam sa mu
postavil do cesty pred dvere, ktoré vedú k eskalátorom, načo ho poškodený vyzval, aby mu uvoľnil cestu
k eskalátorom, no obžalovaný Q. Q. mu neustúpil a bránil mu, aby sa dostal k eskalátorom a zároveň
poškodenému B. S. povedal, aby mu dal mobilný telefón, čo poškodený B. S. odmietol a znova ho vyzval,
aby mu uvoľnil cestu k eskalátorom, načo mu obžalovaný Q. Q. chytil pravú ruku a vložil mu ju do dverí,
ktoré sa zavreli a pritom mu zovreli pravú ruku, následne obžalovaný Q. Q. chytil ľavú ruku poškodeného
B. S. a nasilu sa mu snažil vybrať z ľavej ruky mobilný telefón, pričom poškodený B. S. začal kričať a v

tom ho obžalovaný Q. Q. udrel otvorenou dlaňou po pravom líci a z ľavej ruky mu vytrhol mobilný telefón
značky Samsung GT - 18750, striebornej farby, H. XXX XXX XXX XXX XXX U. s ním ušiel, čím takto
svojim konaním spôsobil poškodenému B. S. ľahký úraz - a to udretie a pomliaždenie pravej ruky, opuch
a zakrvácanie v mäkkých tkanivách, bolestí s dobou liečenia 8 dní a zároveň odcudzením mobilného
telefónu značky Samsung GT - 18750 spôsobil poškodenej Q. S., opatrovníčke poškodeného B. S.
škodu vo výške 118,--eur,

t e d a

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Za to mu
u k l a d áPodľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň u k l a d á povinnosť zaplatiť poškodenej Q. S., K..

XX.XX.XXXX, O. W. I., W. Č.. XXX/X, R. W. K. B. škodu vo výške 118,--eur.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona mu zároveň z r u š u j e výrok o treste uložený mu trestným
rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 2T 43/2019 zo dňa 31.05.2019, právoplatného
dňom 21.06.2019 podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
4Trestnéhozákona,§36písm.l/Trestnéhozákona,§37písm.h/,písm.m/Trestnéhozákonavovýmere

8 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného Q. Q.Á. bola podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1Trestného zákona

na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu.
Obžalovaný Q. Q. sa hlavného pojednávania nariadeného na deň 24.06.2019 nezúčastnil a preto súd na
návrhprokurátoravykonalhlavnépojednávanievneprítomnostiobžalovanéhozapodmienokuvedených
v § 252 ods. 2 Trestného poriadku.
Z prečítaných výpovedí obžalovaného Q. Q. urobených v prípravnom konaní dňa 03.11.2017 a na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2018 vyplynulo, že obžalovaný v konaní pred súdom k
podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že v inkriminovaný deň prišiel do Popradu za
účelom nájdenia si práce, že v nejakom obchode si kúpil botasky a odišiel na železničnú stanicu, kde
sa okolo 03:00 hod. až 04:00 hod. stretol s poškodeným B. S., ktorý mu predal mobilný telefón za
čiastku 20,--eur. Obžalovaný poprel, aby sa mobilného telefónu poškodeného zmocnil násilím i to, aby

mu vložil pravú ruku do posuvných dverí takým spôsobom, akým mu to kládla za vinu obžaloba tvrdiac,
že poškodený mu mobilný telefón núkal na predaj sám a opakovane, že mu ho predal bez nabíjačky, že
telefón už nebol funkčný i to, že mobilný telefón zn. Samsung na druhý deň predal, pretože potreboval
peniaze pre svoju chorú dcéru. Obžalovaný zároveň tvrdil, že nevie kde, kedy a akým spôsobom
poškodený B. S. utrpel zranenie ruky.

Obžalovaný Q. Q. v prípravnom konaní dňa 03.11.2017 k podstatným okolnostiam skutku uviedol, že v
čase skutku bol na železničnej stanici v Poprade, že sa stretol s poškodeným, ktorý mu núkal na predaj
mobilný telefón za sumu 40,--eur i to, že ho od poškodeného pri hoteli Európa, nachádzajúceho sa
vedľa železničnej stanice odkúpil za sumu 20,--eur. Obžalovaný tvrdil, že mobilný telefón neskôr predal
mužovi menom Ondrej z Nálepkova za sumu 20,--eur, pretože potreboval peniaze na lieky pre chorú

dcéru. Obžalovaný poprel, aby poškodeného B. S. zbil alebo udrel tak, ako to tvrdil on.
Rozpory v predmetných výpovediach, na ktoré obžalovaného súd v zmysle návrhu prokurátora upozornil
a ktoré sa týkali toho, že obžalovaný v konaní pred súdom popisoval niektoré skutočnosti a okolnosti
skutku, či stretnutia s poškodeným B. S. nad rámec prípravného konania obžalovaný odôvodnil len
tým, že ku skutku malo dôjsť už dávno a že všetko si už nepamätá, napriek tomu trval na tom, že s

poškodeným sa po prvýkrát stretol okolo 04:00 hod. pred železničnou stanicou a na tom, že poškodený
mu telefón chcel odpredať trikrát - prvýkrát pred železničnou stanicou, druhýkrát v priestoroch vestibulu
železničnej stanice a že mobilný telefón od poškodeného zakúpil až na tretíkrát pri hoteli Európa, blízko
železničnej stanice.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2018 súd v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku prečítal

za podmienok uvedených v § 258 ods. 4 Trestného poriadku aj časť výpovede, ktorú obžalovaný urobil
dňa 18.01.2018 pri konfrontácii s poškodeným B. S., keďže prokurátor bol pri odstraňovaní týchto
rozporov nečinný, keďže i táto časť výpovede obžalovaného obsahovala rozpory s údajmi, ktoré uvádzal
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2018 a ktoré sa týkali miesta, na ktorom mu poškodený
mal predať mobilný telefón.Obžalovaný pri konfrontácii s poškodeným uviedol, že poškodený mu mobilný telefón zn. Samsung
predal za železničnou stanicou v Poprade, niekedy koncom februára roku 2016 za sumu 20,--eur,
popierajúc pritom, aby mobilný telefón poškodenému ukradol i to, aby privrel ruku poškodeného do

posuvných dverí, ktoré sa podľa jeho zistenia nedajú zatvoriť „ak v nich niekto stojí“. Obžalovaný
tvrdil, že neprenasledoval poškodeného takým spôsobom, akým ho zaznamenali kamery umiestnené v
priestoroch železničnej stanice tvrdiac zároveň, že za poškodeným šiel len preto, aby sa pozrel „kam
ide“.
Rozpory v tejto časti výpovedí obžalovaný odôvodnil len tým, že kamerové záznamy svedčiace pre to,

že poškodeného prenasledoval, nie sú pravdivé, eventuálne, že poškodený mu mobilný telefón predal
na mieste „vedľa“ železničnej stanice v Poprade.
Predmetné vysvetlenie rozporov obžalovaným sa však súdu vo svetle ďalších dôkazov javilo iba ako
účelové a použité v rámci jeho obrany, keďže obžalovaný vo všetkých svojich výpovediach priznával
stretnutie s poškodeným B. S. v inkriminovaný deň a čas, priznával i to, že mobilný telefón zn.
Samsung, ktorý neskôr predal ďalšej osobe menom R., pochádzajúcej z obce Nálepkovo, patril pôvodne

poškodenému B. S. a priznával aj to, že mobilný telefón od poškodeného zakúpil za čiastku 20,--eur,
eventuálne že mobilný telefón zn. Samsung mu poškodený predal dobrovoľne namietajúc teda iba to,
aby sa mobilného telefónu poškodeného zmocnil násilím.
Svedok B. S. v konaní pred súdom dňa 20.06.2018 a dňa 24.06.2019 k podstatným okolnostiam
žalovaného skutku zhodne uvádzal, že v žalovaný deň sa v ranných hodinách nachádzal v priestoroch

železničnej stanice v Poprade a čakajúc na vlak idúci do Spišských Tomášoviec s odchodom o
05:17 hod. sa pohyboval a prechádzal v miestach, kde sa predávajú cestovné lístky i to, že priestory
železničnej stanice neopustil a že už vtedy si „všimol“ obžalovaného. Svedok ďalej uvádzal, že keď
prichádzal k nástupišťu č. 2 a mal v ruke telefón, ktorým volal svojej kamarátke, obžalovaný šiel za ním,
privrel mu pravú ruku do dverí a z ľavej ruky mu ukradol mobilný telefón spolu s paušálnou kartou a

ušiel, načo on vec oznámil polícii. Svedok poprel, aby s obžalovaným „komunikoval“ vo veci kúpy a
predajapredmetnéhomobilnéhotelefónudodajúc,žeobžalovanývosvojichvýpovediachklame,pretože
mobilný telefón sa mu pokúsil po prvýkrát odcudziť už vtedy, keď ešte spal na lavičke na železničnej
stanici v Poprade. V ďalšej časti svojej výpovede svedok popísal osobu a oblečenie obžalovaného
dodajúc, že v dôsledku poranenia pravej ruky vyhľadal lekárske ošetrenie v Nemocnici Poprad, a.s.

Za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku súd na návrh prokurátora prečítal
výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 12.05.2016 a časť výpovede svedka zo dňa 18.01.2018
urobenej pri konfrontácií s obžalovaným.
Svedok B. S. v prípravnom konaní dňa 12.05.2016 uviedol, že keď prišiel v žalovaný deň na železničnú
stanicu v Poprade, ľahol si na lavičku a snažil sa zaspať, pretože najbližší vlak smerom na Spišskú Novú

Ves odchádzal v čase o 03:42 hod. i to, že už v tom čase sa obžalovaný okolo neho „motal“. Podľa jeho
tvrdenia sa svedok prebudil až okolo 05:00 hod. a šiel do stredného vestibulu železničnej stanice, kde
ho oslovil obžalovaný a žiadal ho, aby mu ukázal miesto odkiaľ odchádza vlak do Bratislavy. Svedok
ďalej uvádzal, že krátko nato ho obžalovaný v mieste pred posuvnými otváracími dverami vedúcimi do
horného vestibulu, opätovne oslovil slovami: „daj mi mobil“, ktorý on v tom čase držal v ľavej ruke, čo

odmietol a vtedy mu obžalovaný chytil pravú ruku, dal mu ju medzi posuvné dvere a nato mu oboma
rukami z jeho ľavej ruky vytrhol mobilný telefón. Svedok uviedol i to, že obžalovaný ho ešte aj udrel po
pravom líci, že pravú ruku sa mu z dverí podarilo uvoľniť „až o chvíľu“, načo celú vec oznámil polícii a
že v dôsledku zranenia ruky vyhľadal lekárske ošetrenie v Nemocnici Poprad, a.s.
Rozpory vo výpovediach zo dňa 12.05.2016 a zo dňa 20.06.2018, na ktoré ho súd upozornil a ktoré

sa týkali toho, že v konaní pred súdom dňa 20.06.2018 nevypovedal k okolnostiam skutku, ku konaniu
obžalovaného i k ich stretnutiu, resp. k okolnostiam, ktoré predchádzali skutku tak podrobne ako v
prípravnom konaní svedok odôvodnil tým, že pravdivá je prečítaná výpoveď a že keď niektoré okolnosti
v konaní pred súdom neuviedol, tak len preto, že si nato nepamätal, keďže „má v hlave iné problémy“,
„nemá pred sebou papier“ a že to už bolo dávno.

Rozpory vo výpovediach zo dňa 12.05.2016 a zo dňa 24.06.2019 svedok B. S. odôvodnil len tým, že
opätovne potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania i skutočnosti týkajúce sa toho, že telefonoval
so svojou kamarátkou predtým, než prišiel za ním obžalovaný a povedal mu slová „daj mi mobil“, že s
obžalovaným sa rozprávali o sebe i svojom veku a tým, že keď v konaní pred súdom už nepopísal bližší
spôsob, akým mu obžalovaný vytrhol z ľavej ruky telefón tak len preto, že nato zabudol.

Vysvetlenie rozporov v jednotlivých výpovediach svedka B. S. považoval konajúci súd za dostatočné
a objektívne zdôvodnenie vzhľadom na odstup času od skutku až po jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní, ktorý mohol ovplyvniť to, že svedok si na niektoré svoje pôvodné tvrdenia už nepamätal
aj vzhľadom na skutočnosť zdravotného a mentálneho stavu svedka, ktorý je na základe rozsudkuOkresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 11Ps 2/2013 zo dňa 25.07.2013 obmedzený v spôsobilosti
na právne úkony a ktorému je za opatrovníčku ustanovená jeho matka Q. S., bez súčasne zisteného
relevantného dôkazu svedčiaceho pre to, aby svedok chcel svojou výpoveďou obžalovanému privodiť

trestné stíhanie úmyselne.
Z výpovede svedkyne Q. S., prečítanej so súhlasom prokurátora a obžalovaného na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 v zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplynulo, že svedkyňa
nemá priame vedomosti o žalovanom skutku a že len od svojho syna B. S. sa niekedy vo februári roku
2016 dozvedela, že bol zbitý a okradnutý v meste Poprad neznámym rómom, ktorý mu ruku privrel do

dverí a ktorý mu súčasne odcudzil mobilný telefón zn. Samsung GT, čím mu spôsobil škodu vo výške
118,--eur, ktorú si súčasne ako opatrovníčka poškodeného B. S. uplatňovala v trestnom konaní.
Výpovedi svedkyne, čo do výšky škody, ktorú si uplatňovala za poškodeného B. S. zodpovedal aj listinný
dôkaz v podobe odborného vyjadrenia podaného v prípravnom konaní v zmysle § 141 ods. 1 Trestného
poriadku, t. j. výška 118,--eur.
Svedok X. Q. v konaní pred súdom dňa 25.04.2018 uviedol iba to, že R. Z. niekedy v roku 2014 si pýtal

od neho telefónne číslo a že mu obžalovaný žiadny mobilný telefón na predaj nenúkal.
Za podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku súd na návrh prokurátora prečítal
výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 12.05.2016.
Svedok X. Q. sa v prípravnom konaní dňa 12.05.2016 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku,
či konania obžalovaného nevyjadroval a tvrdil, že nevie akým spôsobom sa dostala jeho SIM karta do

odcudzeného mobilného telefónu zn. Samsung GT.
Predmetné rozpory vo svojich výpovediach svedok odôvodnil len tým, že pravdivá je prečítaná výpoveď
a že keď niektoré okolnosti v konaní pred súdom už neuviedol tak len preto, že si na ne nepamätá, čo
konajúci súd ako vysvetlenie rozporov v jednotlivých výpovediach svedka X. Q. považoval za dostatočné
a objektívne zdôvodnenie aj vzhľadom na to, že jeho svedecké výpovede sa netýkali relevantných

okolností žalovaného skutku alebo konania obžalovaného.
Svedok Q. Z. v prípravnom konaní 15.12.2016 i v konaní pred súdom dňa 20.06.2018 v podstate zhodne
uvádzal, že o okolnostiach žalovaného skutku a konaní obžalovaného nemá vedomosť, ale potvrdil, že
obžalovaný mu po 27.02.2016 núkal na predaj mobilný telefón zn. Samsung, do ktorého on vložil svoju
SIM kartu i to, že mobilný telefón od obžalovaného nekúpil.

Svedok R. Z. v prípravnom konaní dňa 15.12.2016 i v konaní pred súdom dňa 20.06.2018 taktiež
zhodne uvádzal, že o okolnostiach žalovaného skutku a konaní obžalovaného nemá vedomosť, ale že
obžalovaný je osobou zaznamenanou na videozázname zo dňa 27.02.2016 v čase od 05:45 hod. do
05:47 hod., ktorú on opoznal podľa chôdze.
Svedok Y. Z. v konaní pred súdom dňa 25.04.2018 využil svoje právo nevypovedať v zmysle ustanovenia

§ 130 ods. 2 Trestného poriadku pre príbuzenský vzťah k obžalovanému a preto pri splnení podmienok
uvedených v § 263 ods. 4 Trestného poriadku súd jeho výpoveď z prípravného konania prečítal.
Svedok v prípravnom konaní dňa 15.12.2016 uviedol, že nevie vysvetliť akým spôsobom sa SIM karta
evidovaná na jeho meno dostala do odcudzeného mobilného telefónu zn. Samsung tvrdiac len to, že od
R. Z. má vedomosť, že obžalovaný v jednom prípade ponúkal na predaj mobilný telefón jemu.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 súd vykonal dokazovanie aj prečítaním záverov
znaleckého posudku Q.. S. E. U. V.. S. Š. pri splnení podmienok uvedených v § 268 ods. 2 Trestného
poriadku, t. j. so súhlasom obžalovaného a prokurátora.
Zo záverov znaleckého posudku Q.. S. E. vyplýva, že u poškodeného B. S. pri znaleckom vyšetrení
nebola zistená prítomnosť duševnej choroby alebo duševnej poruchy v zmysle psychózy, iba zmiešaná

porucha osobnosti a pokles rozumových schopností do pásma ľahkej mentálnej retardácie, ktoré však
neovplyvnili schopnosť poškodeného správne vnímať realitu a ani jeho schopnosť ju reprodukovať.
Zo záverov znaleckého posudku V.. S. Š. vyplýva, že u poškodeného sa intelektové schopnosti
nachádzajú v pásme miernej duševnej zaostalosti, bez významných patologických prejavov, ale napriek
tomuto zisteniu je poškodený schopný prežité skutočnosti správne vnímať, bez porúch vnímania i

správne jadro udalostí v pamäti uchovať s tým, že reprodukcia nemusí byť úplne presná, vzhľadom na
nízku úroveň kognitívnych a najmä pamäťových funkcií poškodeného a s tým, že vplyvom časového
odstupu môžu byť u poškodeného prítomné nevedome skreslenia detailov prežitých udalostí. Znalkyňa u
poškodeného nezistila sklony ku konfabulácii, fabulácií alebo poruchy pamäte, naopak zistila motiváciu
poškodeného vypovedať pravdivo aj preto, že podľa nej vo všeobecnosti osoby s defektným intelektom

nie sú schopné vymyslieť si skutočnosti, ktoré neprežili.
Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že poškodený B. S. podal vo veci trestné oznámenie dňa
27.02.2016 a že ho doplnil dňa 20.03.2016, z výpisov prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov, SMS a
MMSsprávpríslušnýchmobilnýchoperátorovvyplýva telekomunikačnáprevádzkazmobilnéhotelefónus č. IMEI: 354 084 051 417 372 za obdobie od 27.02.2016, z lekárskych správ a potvrdení vyplýva, že
poškodený B. S. bol ambulantne ošetrený na ambulancii úrazovej chirurgie v Nemocnici Poprad, a.s.
dňa 27.02.2016 s diagnózou - povrchové poranenia zápästia a ruky, resp. udretie a pomliaždenie pravej

ruky s opuchom a zakrvácaním v mäkkých tkanivách.
Úradný záznam z analýzy digitálnych záznamov kamier Železničnej stanice v Poprade zo dňa
27.02.2016 zodpovedal vecnému dôkazu v podobe 1ks DVD nosiča, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v
inkriminovaný deň o 05:45:33 hod. stojí vedľa poškodeného i to, že si ho „vyhliadol“, že o 05:49:01 hod.
a o 05:49:28 hod. obžalovaný prenasleduje poškodeného idúceho smerom k eskalátorom na nástupište

Železničnej stanice v Poprade, resp. k eskalátorom vedúcim na 2. poschodie predmetnej železničnej
stanice i to, že v čase o 06:22.30 hod. prechádzal poškodený k eskalátorom na 1. poschodie železničnej
stanice, pričom si drží pravú ruku ľavou rukou v lakti a že má pravú ruku zohnutú v lakti smerom hore
a krúži päsťou ruky.

Vyššie uvedené dôkazné prostriedky po ich vyhodnotení v zmysle zásad uvedených v § 10 a v § 12

Trestného poriadku viedli konajúci súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný
Q. Q., na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a že tento z hľadiska
právnej kvalifikácie vykazuje všetky znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, pretože
obžalovaný proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Pri skutkových a právnych záverov bolo konajúcim súdom vychádzané z dôkazov v podobe výpovedí

poškodeného B. S. a nepriamo aj z výpovedí svedkov Q. S., R. Z. U. Q. Z., rovnako tak zo záverov
znaleckých posudkov Q.. S. E. U. V.. S. Š. i z vyššie uvedených listinných a vecných dôkazov.
Obžalovaný v konaní pred súdom navrhoval doplnenie dokazovania o rekonštrukciu skutku, ktorú však
súd odmietol v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku majúc zato, že pre zistenie skutkového stavu
tento dôkaz nie je potrebný a dôvodný.

Svojimi závermi sa tak konajúci súd stotožnil so skutkovým a právnym tvrdením obžaloby, na rozdiel od
tvrdení obžalovaného Q. Q. a jeho obrany, ktorá spočívala iba v tom, že mobilný telefón zn. Samsung
GT mu poškodený predal dobrovoľne, ktorej súd neuveril, na rozdiel od výpovedí poškodeného B. S.,
pretože jeho výpovede v plnej miere korešpondovali s ďalšími dôkazmi v podobe 1ks DVD záznamu a
jeho prepisu, s lekárskymi správami i s vyššie uvedenými výpoveďami svedkov a závermi znaleckých

posudkovQ..E.U.V..Š.,podľaktorýchpoškodenýB.S.,vzhľadomnasvojzdravotnýstavniejeschopný
vymyslieť si neprežité skutočnosti, keďže je naivný a jeho fantázia je obmedzená.
Je pravdou, že poškodený B. S. na začiatku predmetného trestného konania tvrdil, že páchateľom
skutku má byť osoba menom Y., prezývaný „Cehlička“ i to, že na základe pôvodne vykonanej rekognície
osôb podľa fotografií bolo príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní vznesené obvinenie osobe

- Y. S., ale súčasne je pravdou i to, že vyššie uvedené dôkazy už v ďalšom štádiu prípravného
konania dostatočným a objektívnym spôsobom preukázali, že neznámou osobou rómskeho pôvodu,
ktorý sa poškodenému pôvodne predstavil ako Y. zo Smižian je práve obžalovaný Q. Q.Á., ktorého na
kamerových záznamoch poškodený B. S. i svedok R. Z. jednoznačne opoznali. Obžalovaný sám vo
všetkých svojich výpovediach priznával prítomnosť na mieste činu i jeho kontakt s osobou poškodeného,

ktorú nepoprel ani v jednej svojej výpovedi urobenej či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom
pojednávaní.
Na tomto závere súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že obžalovaný spáchanie žalovaného skutku
popieral s poukazom nato, že poškodený mu telefón predal dobrovoľne a nato, že nevie, kde a akým
spôsobom utrpel poškodený zranenia pravej ruky, pretože jeho obranu konajúci súd vyhodnotil ako

účelovú a použitú len v snahe vyviniť sa z následkov svojej trestno-právnej zodpovednosti.
Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie v
úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia
ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu napadnutej osoby.

Násilímsarozumiepoužitiefyzickejsilynaprekonaniealebozamedzeniekladenéhoaleboočakávaného
odporu, nie je podmienkou, aby napadnutá osoba kládla odpor.
Hrozbu bezprostredného násilia treba rozumieť hrozbu takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak
sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka.
Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia

v úmysle zmocniť sa cudzej veci a pre naplnenie formálnych znakov tejto skutkovej podstaty nie je
rozhodujúce, či sa páchateľ tejto veci aj zmocnil, rovnako, ak páchateľ po použití násilia dobrovoľne
upustí od uskutočnenia svojho úmyslu zmocniť sa cudzej veci.Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa, ktorý sa musí vzťahovať tak na násilné
konanie, ktorým chce prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak veci nemôže zmocniť,
ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie plne trestne
zodpovednej osoby a spáchané v priamom úmysle podľa § 15 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.

Obžalovaný mal aj motív a pohnútku konať vyššie uvedeným spôsobom, pretože v čase skutku bol
nezamestnaný, nemal stály zdroj finančných prostriedkov a žil len zo sociálnych dávok.
ObžalovanýQ.Q.boldoposiaľ6-krátsúdnetrestaný,prevažnepremajetkovútrestnúčinnosť,naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 2T 43/2019 zo dňa 31.05.2019,
právoplatného dňom 21.06.2019 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
a prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest

odňatiaslobodyvovýmere8mesiacov,sodkladomnaskúšobnúdobuvovýmere24mesiacov,zaskutky
spáchané dňa 19.01.2019, resp. dňa 28.03.2018, v evidencii priestupkov má 2 záznamy za porušenie
§ 108 ods. 1 písm. f/ zákona č. 513/2009 Z.z. a z miesta trvalého bydliska je hodnotený len všeobecne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, vychádzajúc zo všeobecných i individuálnych zásad platných
pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody upravených v ustanovení § 34 Trestného zákona, § 41

ods.1 Trestnéhozákonaa§42ods.1Trestnéhozákonavzalsúddoúvahy,abyuloženýtrestzabezpečil
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienky na jeho výchovu k vedeniu riadneho života a nato, aby trest súčasne iných páchateľov odradil
od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Konajúci súd rovnako prihliadol nato, aby uložený trest postihol iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený

čo najmenší vplyv na jeho rodinu, prihliadajúc pri tom na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu
zavinenia, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy a prevahu priťažujúcich okolnosti
a to na priťažujúcu okolnosť v podobe predchádzajúceho odsúdenia v zmysle § 37 písm. m/ Trestného
zákona a v podobe spáchania dvoch a viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona, bez
zistenia akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona a po takto vyhodnotených

zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel dosiahne len uložením súhrnného trestu
odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na hranici trestnej sadzby zvýšenej v zmysle ustanovenia § 38
ods. 2, ods. 4 Trestného zákona stanovenej zákonom pri tomto trestnom čine lúpeže podľa § 188 ods.
1 Trestného zákona, s výkonom trestu odňatia slobodu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože obžalovaný už bol pred spáchaním skutku v predchádzajúcich desiatich rokoch vo

výkone trestu odňatia slobody, so súčasne zrušeným výrokom o treste z trestného rozkazu Okresného
súduSpišskáNováVes,sp.zn.2T43/2019zodňa31.05.2019právoplatnéhodňom21.06.2019vzmysle
§ 42 ods. 2 Trestného zákona.
Podľa názoru súdu bolo nevyhnutnou podmienkou, aby sa obžalovanému uložil takýto druh a výmera
trestu odňatia slobody i jeho príslušné zaradenie do ústavu na výkon trestu, pretože si to vyžadovali tak

konkrétne okolnosti prípadu, ako aj individuálna a generálna prevencia trestu.
Súd nezistil žiadny zákonný dôvod nato, aby pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, keďže vykonané dokazovanie nepreukázalo
také okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, ktoré by súd mohli viesť k záveru, že použitie zvýšenej
trestnej sadzby ustanovenej zákonom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona je pre páchateľa neprimerane

prísne a ani k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom postačuje aj trest
kratšieho trvania.
Obžalovaný je osobou len ťažko napraviteľnou, pretože k jeho prevýchove a náprave neviedlo ani jedno
z jeho predchádzajúcich trestných stíhaní a ani uložené tresty odňatia slobody.
Poškodený B. S. si prostredníctvom svojej opatrovníčky Q. S. uplatnil nárok na náhradu škody riadne

a včas a preto súd obžalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť škodu vo výške 118,--eur v zmysle § 287
ods. 1 Trestného poriadku.
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho

oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súdv Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením je až doručenie rozsudku.