Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/257/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226768
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:1112226768.12

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: K.. N. F. - M., bytom H. XXX/XX, V., právne zastúpený: JUDr.
Ľubica Balková, advokátka so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti žalovanému: ZaMED, s.r.o., IČO:
35 919 841, so sídlom Roľníckej školy 1519, Komárno, právne zast.: Ružička Csekes s.r.o., IČO: 36 863
360, so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd nepripúšťa návrh na zmenu žaloby

Súd konanie zastavuje

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o ochrane

osobnosti žalobcu.

2.Prípisomdoručenýmsúdudňa3.3.2017(podanienačl.363spisu)žalobkyňarozšírilažalobuažiadala
pripustenie zmeny petitu žaloby.

3. Podaním doručeným súdu dňa 29.3.2019 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia

dôvodu a žiadal konanie zastaviť.

4. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu
späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania

protistrane.

Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

5. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01

alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože
nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní,
že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

Zásada procesnej zodpovednosti sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného,
alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods.
1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161
ods. 3 CSP).

Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný
povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď'
žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o

tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za
daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

6. V danom prípade súd nepripustil zmenu žaloby z dôvodu, že nevzhliadol dôvod na pripustenie zmeny,
keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, a teda konanie bude zastavené. Uvedené súd
nepripustil i vzhľadom k zásade hospodárnosti konania.

7. V danom prípade súd rozhodol o zastavení konania podľa § 145 CSP, pretože žalobca zobral žalobu

späť v celom rozsahu. Súhlas žalovaného nebol potrebný, keďže k späťvzatiu prišlo pred predbežným
prejednaním sporu resp. pred pojednávaním.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 256 ods. 1 CSP. Strana sporu-
žalobca- založil vzťah medzi ním a súdom, ako i medzi súdom a žalovaným a taktiež medzi stranami

navzájom, čím je nutné uplatniť zásadu procesnej zodpovednosti strany na zastavení konania.

Súd je názoru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť, čím vznikol
nárok na náhradu trov konania protistrane. Súd je názoru, že sú splnené všetky predpoklady tak, ako sú
opísané vyššie. Je teda daná príčina, ktorou je správanie sa strany sporu (späťvzatie žaloby žalobcom)

a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pretože žalobca nezobral žalobu späť pre správanie protistrany,
t.j. pre správanie žalovaného, súd je názoru, že zapríčinenie zastavenia konania je na strane žalobcu.
Súd je názoru, že žalovaný nemôže zodpovedať za vznik trov konania, ktoré inicioval žalobca a ktoré
žalobca zobral späť v domnení, že žaloba už nie je dôvodná z nejakej nešpecifikovanej príčiny, a to bez
ohľadu na to, ako by bolo meritórne rozhodnuté. Žalovaný, ktorý sa iba v konaní bránil, nemôže niesť

zodpovednosťzavzniktrov,keďkzastaveniuprídebezuvedeniadôvoduabezpríčiny.Primárnesamusí
brať do úvahy správanie žalobcu, ktorý svojim konaním vyvolal zastavenie konania, pričom zastavenie
konania resp. podanie návrhu na zastavenie konania, nemalo príčinu v správaní sa žalovaného. Tu treba
jednoznačne ako procesné zavinenie zastavenia vidieť späťvzatie žaloby žalobcom.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby, odvolanie nie je prípustné.

Proti zvyšným výrokom uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.